3Tdo/34/2019

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Martina Bargela a JUDr. Ivetty Macejkovej, PhD., LL.M. v trestnej veci obvineného V. V., v konaní o osvedčení, resp. neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, na neverejnom zasadnutí 19. júna 2019 v Bratislave, o dovolaní obvineného V. V., ktoré podal prostredníctvom obhajkyne JUDr. Zuzany Lukačovičovej proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 8. januára 2018, sp. zn. 5Tos/182/2017, takto

rozhodol:

Podľa § 382 písm. b) Trestného poriadku dovolanie obvineného V. V. s a o d m i e t a.

Odôvodnenie

Uznesením Okresného súdu Trnava z 23. mája 2017, sp. zn. 1PP/120/2010 bolo u obvineného V. V. rozhodnuté podľa § 68 ods. 2 Trestného zákona, že sa v skúšobnej dobe stanovenej uznesením Okresného súdu Trnava z 20. decembra 2010, sp. zn. 1 PP/120/2010, ktorým bol podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 1T/1/2003 z 25. marca 2004 v trvaní 11 rokov a 6 mesiacov, neosvedčil a zvyšok nevykonaného trestu v trvaní 1 rok, 4 mesiace a 22 dní vykoná.

Na základe sťažnosti obvineného V., ktorú podal proti vyššie označenému uzneseniu, Krajský súd v Trnave na neverejnom zasadnutí 18. januára 2018, sp. zn. 5Tos/182/2017 postupom podľa § 194 ods.1 písm. a) Trestného poriadku zrušil sťažnosťou napadnuté uznesenie okresného súdu a sám vo veci rozhodol podľa § 68 ods. 2 Trestného zákona tak, že obvinený V. V. sa v skúšobnej dobe stanovenej uznesením Okresného súdu Trnava z 20. decembra 2010, sp. zn. 1 PP/120/2010, ktorým bol podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 1T/1/2003 z 25. marca 2004 v trvaní 11 rokov a 6 mesiacov, neosvedčil a zvyšok nevykonaného trestu v trvaní 1 rok, 5 mesiacov a 22 dní vykoná.

Proti označenému uzneseniu krajského súdu podal dovolanie obvinený V. V. prostredníctvom obhajkyne JUDr. Zuzany Lukačovičovej a to z dôvodu dovolania uvedeného v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku. Dôvodil tým, že rozhodnutie krajského súdu je založené na nesprávnom použitíiného hmotnoprávneho ustanovenia a to použitia § 68 ods.2 Trestného zákona, keďže súd postupoval nesprávne pri výpočte dĺžky trestu a väzby, ktorú si obvinený do okamihu svojho podmienečného prepustenia vykonal, resp. ktorá mu bola do výkonu trestu započítaná a teda mu nesprávne určil zvyšok nevykonaného trestu.

Na základe týchto dôvodov navrhol, aby dovolací súd postupoval v zmysle § 383 Trestného poriadku, podľa § 386 Trestného poriadku vyslovil porušenie zákona a aby zrušil dovolaním napadnuté uznesenie s tým, aby podľa § 388 ods.1 Trestného poriadku prikázal príslušnému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

K podanému dovolaniu sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava. Navrhol postupom podľa § 382 písm. b) Trestného poriadku dovolanie obvineného Páneka odmietnuť ako dovolanie podané neoprávnenou osobou, pretože obvinený je oprávnený podať dovolanie iba voči rozhodnutiam, ktoré sú obsiahnuté vo výpočte ustanovenia § 368 ods. 2 Trestného poriadku. Dovolanie voči rozhodnutiu vo veci výkonu zvyšku trestu po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody je oprávnený podať iba minister spravodlivosti Slovenskej republiky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) ako dovolací súd (§ 377 Trestného poriadku) vec predbežne preskúmal podľa § 378 Trestného poriadku a následne po postupe podľa § 381 Trestného poriadku rozhodol, že dovolanie bolo podané osobou, ktorá na podanie dovolania nie je oprávnená (§ 382 písm. b) Trestného poriadku), takže nie je možné vykonať prieskum jeho dôvodnosti.

Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych vád, ale nie na revíziu skutkových zistení ustálených súdmi prvého a druhého stupňa, ani na preskúmavanie nimi vykonaného dokazovania. Nie je nástrojom všeobecného preskúmavania všetkých rozhodnutí súdov nižších stupňov. Jedným z kritérií vymedzenia podania dovolania je okruh rozhodnutí, voči ktorým je uplatniteľné. Tento okruh je daný predovšetkým ustanovením § 368 ods. 2 Trestného poriadku, ktoré definuje právoplatné rozhodnutia súdu, voči ktorým možno dovolanie podať a ktorými bol porušený zákon alebo boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371 Trestného poriadku (§ 368 ods. 1 Trestného poriadku).

Paragraf 368 ods. 2 Trestného poriadku :

Ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutím podľa odseku 1 sa rozumie :

a/ rozsudok a trestný rozkaz b/ uznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu c/ uznesenie o zastavení trestného stíhania d/ uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania e/ uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného f/ uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania g/ rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia h/ rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu podľa písmen a/ až g/, alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol.

Okruh rozhodnutí, vymedzený v uvedenom ustanovení, dopĺňajú rozhodnutia uvedené v ustanovení § 371 ods. 2 Trestného poriadku - napadnutým rozhodnutím bolo porušené ustanovenie Trestného poriadku alebo osobitného predpisu o väzbe, Trestného zákona alebo Trestného poriadku o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, o výkone trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený, o výkone zvyšku trestu po podmienečnom prepustení alebo o výkone náhradného trestu odňatia slobody, ktorý bol uložený popri peňažnom treste - vo vzťahu ku ktorým môže dovolanie podať len minister spravodlivosti a v ustanovení § 371 ods. 3 Trestného poriadku, kdeopäť len minister spravodlivosti podá dovolanie, aj proti právoplatnému rozhodnutiu vychádzajúceho zo skutkového stavu, ktorý bol na základe vykonaných dôkazov v podstatných okolnostiach nesprávne zistený, alebo ak boli pri zisťovaní skutkového stavu závažným spôsobom porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci.

V posudzovanej veci bolo dovolanie podané obvineným voči uzneseniu krajského súdu, ktorý rozhodoval o vykonaní zvyšku trestu odňatia slobody po predchádzajúcom podmienečnom prepustení z jeho výkonu, alebo inými slovami o tom, či sa obvinený v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody osvedčil, resp. neosvedčil, teda proti rozhodnutiu, ktoré nespadá do okruhu rozhodnutí vymedzenom citovanými ustanoveniami § 368 ods. 1, ods. 2 písm. a) až h) Trestného poriadku a proti ktorým je obvinený oprávnený podať dovolanie. Dovolanie však bolo podané proti takému rozhodnutiu, proti ktorému môže s poukazom na ustanovenie § 371 ods. 2 Trestného poriadku podať dovolanie len minister spravodlivosti Slovenskej republiky.

Podľa § 382 písm. b) Trestného poriadku dovolací súd na neverejnom zasadnutí bez meritórneho preskúmania veci odmietne dovolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

V záverečnom sumáre dovolací súd opakuje, že obvinený je oprávnený podať dovolanie iba voči rozhodnutiam, ktoré sú obsiahnuté vo výpočte ustanovenia § 368 ods. 2 Trestného poriadku. Dovolanie voči rozhodnutiu vo veci výkonu zvyšku trestu po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody je oprávnený podať iba minister spravodlivosti Slovenskej republiky.

Tým je daný dôvod odmietnuť podané dovolanie podľa § 382 písm. b) Trestného poriadku a nemožnosť jeho preskúmania v dovolacom konaní.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu o dovolaní opravný prostriedok nie je prípustný.