UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Burgera a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Milana Lipovského na neverejnom zasadnutí konanom v Bratislave dňa 26. júna 2013 v trestnej veci obvineného V. O. pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. d/, ods. 2 písm. e/ Tr. zák., vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 1T 86/2011, o dovolaní, ktoré podal obvinený prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Ladislava Magyerku, advokáta v Nových Zámkoch, proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre, zo dňa 22. novembra 2012, sp. zn. 3Tos 115/2012, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. b/ Tr. por. dovolanie obvineného V. O. sa o d m i e t a.
Odôvodnenie
Okresný súd Nové Zámky uznesením, zo dňa 8. novembra 2012, sp. zn. 1T 86/2011, podľa 81 ods. 1 Tr. por. prijal peňažnú záruku 5 000 €, ktorú za obvineného V. O., nar. XX. W. XXXX, t.č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby Nitra, zložil jeho otec V. O., nar. XX. M. XXXX, bytom I. č. X a prepustil obvineného z väzby na slobodu. Súčasne obvinenému uložil povinnosť oznamovať Okresnému súdu Nové Zámky zmenu miesta pobytu. Podľa § 82 ods. 1 písm. a/ Tr. por. súd obvinenému uložil tiež obmedzenie spočívajúce v zákaze vycestovať do zahraničia a podľa § 82 ods. 3 Tr. por. kontrolu uloženého obmedzenia vycestovať do zahraničia mal vykonávať probačný a mediačný úradník Okresného súdu Nové Zámky.
Na podklade sťažnosti podanej prokurátorkou Okresnej prokuratúry v Nových Zámkoch rozhodol Krajský súd v Nitre uznesením, zo dňa 22. novembra 2012, sp. zn. 3Tos 115/2012, tak, že podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por. zrušil napadnuté uznesenie. Podľa § 79 ods. 3 Tr. por. žiadosť obvineného V. O. zamietol a podľa § 81 ods. 1 Tr. por. neprijal peňažnú záruku za obvineného, ktorú zložil jeho otec V. O. st. a obvineného ponechal vo väzbe.
Proti uvedenému uzneseniu Krajského súdu v Nitre podal obvinený prostredníctvom svojho obhajcu dovolanie z dôvodu uvedenom v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., teda že rozhodnutie je založené nanesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.
Podľa názoru obvineného došlo k pochybeniu Krajského súdu v Nitre, ktorý nesprávne právne posúdil zistený skutok a stav, nakoľko obvinený nikdy nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mal byť, podľa krajského súdu, nariadený Okresným súdom Bratislava I a z výkonu ktorého mal byť prepustený dňa 27. mája 2011. Na tomto nesprávnom posúdení je potom založené celé rozhodnutie o ponechaní obvineného vo väzbe. Ďalej poukazoval na svoj zlý zdravotný stav, ktorý sa pobytom vo väzbe zhoršuje. Uviedol, že nemá k dispozícii ani lieky, ktoré potrebuje. Tvrdí, že v jeho prípade sú dané výnimočné okolnosti, aby súd prijal peňažnú záruku v zmysle § 81 ods. 1 Tr. por. Argumentoval aj tým, že orgány činné v trestnom konaní nepovažovali od začiatku za potrebné ho väzobne stíhať. Ešte dňa 22. septembra 2010 ho prepustili zo zadržania. Už dňa 20. apríla 2012 vo svojej výpovedi do zápisnice uviedol, že súhlasí s tým, aby sa v budúcnosti hlavné pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti, len za účasti obhajcu. Vzhľadom na uvedené mal za to, že odpadol dôvod väzby. Navrhol, aby dovolací súd podľa § 386 ods. 1 Tr. por. rozsudkom vyslovil porušenie zákona z dôvodu § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. v jeho neprospech, podľa § 386 ods. 2 zrušil napadnuté uznesenie a prikázal krajskému súdu, aby vec v plnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
Predseda senátu najvyššieho súdu podľa § 378 Tr. por. dovolanie predbežne preskúmal a zistil, že dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo bolo podané neoprávnenou osobou (§ 382 písm. b/ Tr. por.).
Podľa § 368 ods. 1 Tr. por. dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon, alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371 Tr. por.
V zmysle novely Trestného poriadku č. 262/2011 Z. z., účinnej od 1. septembra 2011, sa rozhodnutím podľa § 368 ods. 1 Tr. por. rozumie:
a./ rozsudok alebo trestný rozkaz, b./ uznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu, c./ uznesenie o zastavení trestného stíhania, d./ uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania, e./ uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, f./ uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania, g./ rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia, h./ rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu podľa písmen a) až g), alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že obvinený (resp. osoby oprávnené v jeho prospech podať opravný prostriedok za podmienok uvedených v ustanovení § 369 ods. 5 Tr. por.), ako aj generálny prokurátor, sú oprávnenými subjektmi na podanie dovolania v zmysle § 369 ods. 2 Tr. por. len proti taxatívne uvedeným rozhodnutiam. Ide o rozhodnutia vo veci samej, teda meritórne rozhodnutia, ktorými sa trestné stíhanie obvineného končí ako celok. Za takéto rozhodnutie nemožno považovať rozhodnutie súdu o väzbe obvineného.
Dovolanie, ako mimoriadny opravný prostriedok, má v trestnom procese výnimočné postavenie a bolo by nelogické jeho osobitný štatút narúšať aj možnosťou napadnúť parciálne rozhodnutia, ktorých zákonnosť a dôvodnosť (aplikácia) je posudzovaná napokon v celkovom kontexte pri rozhodovaní in meritum.
Výnimku predstavuje ustanovenie § 371 ods. 2 Tr. por., v zmysle ktorého, minister spravodlivosti podá dovolanie okrem dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 aj vtedy, ak napadnutým rozhodnutím boloporušené ustanovenie Trestného poriadku alebo osobitného predpisu o väzbe, Trestného zákona alebo Trestného poriadku o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, o výkone trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený, o výkone zvyšku trestu po podmienečnom prepustení alebo o výkone náhradného trestu odňatia slobody, ktorý bol uložený popri peňažnom treste. Z ustanovenia § 371 ods. 2 Tr. por. je zrejmé, že rozhodnutia o väzbe môže dovolaním napadnúť iba minister spravodlivosti. Obvinený takéto oprávnenie v prípadoch rozhodnutia o väzbe zo zákona nemá.
Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 382 písm. b/ Tr. por. dovolanie obvineného V. O. odmietol, pretože bolo podané neoprávnenou osobou.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.