N a j v y š š í s ú d
3 Tdo 33/2009
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Milana Lipovského a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Martina Piovartsyho na neverejnom zasadnutí v Bratislave 7. októbra 2009 v trestnej veci obvineného Z. K. pre trestný čin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 187 ods. 1 písm. b/, písm. d/ zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (Tr. zák.) a iné, vedenej na Okresnom súde v Revúcej pod sp. zn. 2T 185/2008, o dovolaní, ktoré podal obvinený prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. L. C., advokáta v Revúcej, proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 14. apríla 2009, sp. zn. 5To 350/2008, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného Z. K. sa o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu v Revúcej z 3. novembra 2008, sp. zn. 2T 185/2008, bol obvinený Z. K. uznaný za vinného zo spáchania
trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 187 ods. 1 písm. b/, písm. d/ Tr. zák. (1) a trestného činu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 185 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. (2) v podstate na tom skutkovom základe, že
1. od presne nezistenej doby až do 9. novembra 2004 v obci L. si zadovážil a prechovával omamnú látku (rastliny rodu Canabis) v množstve cca 4230 jednorazových dávok; táto látka je podľa zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradená do I. skupiny omamných látok; 2. od presne nezistenej doby až do 9. novembra 2004 v obci L. bez legálneho základu si zhromaždil a prechovával 16 ks nábojov do strelnej zbrane.
Okresný súd obvinenému Z. K. podľa § 187 ods. 1 písm. b/, písm. d/ Tr. zák., s použitím § 35 ods. 1 Tr. zák. a § 40 ods. 1 Tr. zák., uložil úhrnný trest odňatia slobody na tri roky a zaradil ho na výkon trestu podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny. Súčasne mu podľa § 72 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. uložil ochranné protialkoholické a protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.
Proti rozsudku Okresného súdu v Revúcej podal obvinený odvolanie, ktoré Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 14. apríla 2009, sp. zn. 5 To 350/2008, ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.
Proti uvedenému uzneseniu krajského súdu podal obvinený prostredníctvom svojho obhajcu dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., totiž že zásadným spôsobom bolo porušené právo na jeho obhajobu a § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por., teda že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.
Obvinený vo svojom dovolaní namietal porušenie práva na obhajobu, ktoré videl v tom, že nemal možnosť zúčastniť sa niektorých vyšetrovacích úkonov, najmä výsluchu svojho otca Z. K. st., ktorý bol vypočúvaný ešte predtým, než bolo voči nemu vznesené obvinenie.
Obvinený v dovolaní poukazoval aj na to, že súdy rozhodovali na podklade dôkazov, ktoré neboli vykonané zákonným spôsobom. Medzi tieto dôkazy podľa neho patrí domová prehliadka, ktorá bola vykonaná v jeho neprítomnosti, a vyšetrenie znalcom na závislosť na návykové látky, pričom obvinený tvrdil, že na posúdenie tejto otázky bolo potrebné pribrať dvoch znalcov podľa § 142 ods. 1 Tr. por., keďže ide o vyšetrenie duševného stavu.
Vzhľadom na uvedené obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil porušenie zákona v jeho prospech a aby uznesenie Krajského súdu zo dňa 14. apríla 2009, sp. zn. 5 To 350/2009, spolu s rozsudkom Okresného súdu v Revúcej zo dňa 3. novembra 2008, sp. zn. 2T 185/2008, zrušil a vrátil vec súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
K podanému dovolaniu sa písomne vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Revúca, ktorý uviedol, že tak okresný ako aj krajský súd vychádzali pri svojej rozhodovacej činnosti z dôkazov, ktoré boli vykonané zákonným spôsobom a právo na obhajobu obvineného bolo v celom konaní v plnej miere zachované; navrhol preto, aby Najvyšší súd dovolanie obvineného Z. K. odmietol.
Najvyšší súd ako súd dovolací síce primárne konštatoval, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 Tr. por.), že bolo podané oprávneným procesným subjektom (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.) v zákonom stanovenej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1, ods. 2 Tr. por.); dospel však k záveru, že nie sú splnené dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. c/ a písm. g/ Tr. por.
Námietku obvineného, že bolo porušené právo na obhajobu nemohol dovolací súd akceptovať, nakoľko porušením práva na obhajobu zakladajúcim dôvod dovolania sa rozumie predovšetkým porušenie ustanovení o povinnej obhajobe. Obvinený v dovolaní však argumentoval zisteným skutkovým stavom na podklade nezákonne vykonaných dôkazov.
Nevykonanie dokazovania v rozsahu predpokladanom obvineným a hodnotenie dôkazov spôsobom, ktorý nezodpovedá predstavám obvineného, nie je možné uplatniť pod dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. (porušenia práva na obhajobu), ale ide o skrytú formu vyjadrenia záujmu obvineného, aby boli vykonané dôkazy (zistený skutkový stav) v jeho prospech.
Najvyšší súd dospel k záveru, že Okresný súd v Revúcej vykonal dokazovanie zákonným spôsobom v rozsahu postačujúcom na ustálenie skutkových okolností, čo následne potvrdil aj Krajský súd v Banskej Bystrici, a preto nemôže akceptovať obvineným uvádzaný dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por.
Vykonávanie dôkazov a ich hodnotenie sa v plnom rozsahu vykonáva v rámci konania pred súdom, a to príslušnými procesnými súdmi ako v prvom stupni, tak aj v konaní o riadnom opravnom prostriedku. Najvyšší súd je v konaní o dovolaní zásadne povinný vychádzať zo skutkových zistení súdu prvého stupňa a v nadväznosti na tento skutkový stav zvážiť hmotnoprávne posúdenie skutku, pričom skutkové zistenia súdu prvého stupňa nemôže meniť, a to ani na základe prípadného doplňovania dokazovania, ako ani v závislosti na prípadne inom hodnotení v predchádzajúcom konaní vykonaných dôkazov. Mimoriadny opravný prostriedok môže viesť len k skúmaniu, či boli splnené dôvody vyjadrené v ustanovení § 371 Tr. por.
Najvyšší súd na tomto základe, bez meritórneho preskúmania veci, na neverejnom zasadnutí konštatoval, že je zrejmé nenaplnenie dôvodov dovolania uplatnených obvineným, a preto tento mimoriadny opravný prostriedok podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 7. októbra 2009
JUDr. Milan L i p o v s k ý, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová