N a j v y š š í   s ú d  

3 Tdo 32/2012

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Milana Lipovského a JUDr. Igora Burgera na neverejnom zasadnutí 6. júna 2012 v Bratislave v trestnej veci obvineného M.. F. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a iné, o dovolaní, ktoré podal obvinený M. F., zastúpený obhajcom JUDr. Štefanom Kamenickým, advokátom v Spišskej Novej Vsi, proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 20. júna 2011, sp. zn. 8To 17/2011, rozhodol

t a k t o :

Podľa § 382 písm. c/ Trestného poriadku dovolanie obvineného M.. F. sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi z 2. novembra 2010, sp. zn. 3T 37/2010, bol obvinený M. F. uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. na skutkovom základe. že

dňa 30. apríla 2009 v čase okolo 13.00 hod. v L. na ulici F. č. X., v priestoroch spoločného bytu fyzicky napadol svoju bývalú manželku A. F. viacerými údermi päsťou do oblasti hlavy, následne do nej sotil, následkom čoho spadla na podlahu, kde ju päsťou udrel do oblasti brucha a pod ľavé oko, následne ju chytil za nohy a ťahal ku vchodovým dverám bytu, čím jej spôsobil pomliaždenia a hematómy tváre vľavo, chrbta ľavej ruky, v oblasti pravého predlaktia, pomliaždenia v oblasti oboch ramien, brušnej steny, ľavého bedra, v oblasti ľavého predkolenia, ľavej nohy a oboch kolien s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní 14 dní, zároveň jej vulgárne nadával a vyhrážal sa jej tým, že ju odstráni, čím u nej vzbudil obavu z uskutočnenia vyhrážok.

Bol mu za to uložený podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. j/ Tr. zák., § 37 písm. h/ Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere sedem mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní dvanásť mesiacov v zmysle § 49 ods. 1 písm. a/ a § 50 ods. 1 Tr. zák.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku bola obvinenému uložená povinnosť zaplatiť poškodenej A. F., nar. X. v L., bytom L., ul. F. č. X., okres L., náhradu škody a to z titulu bolestného vo výške 250 €, náklady spojené so zakúpením liekov v sume 3,75 €, náklady spočívajúce vo vyhotovení fotiek o zraneniach poškodenej a výpisu zo zdravotnej dokumentácie spolu vo výške 15,89 €.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku bola poškodená A. F. odkázaná so zvyškom nároku na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Na základe odvolania obvineného Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 20. júna 2011, sp. zn. 8To 17/2011, na nezmenenom skutkovom základe rozhodol tak, že podľa § 321 ods. 1 písm. d/, písm. e/, ods. 3 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 156 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. j/ Tr. zák., § 37 písm. h/ Tr. zák. s použitím § 56 ods. 2 Tr. zák. uložil obvinenému úhrnný peňažný trest vo výške 200 € a zároveň podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, určil krajský súd obvinenému náhradný trest odňatia slobody vo výmere troch mesiacov.

Obvinený M. F., prostredníctvom svojho obhajcu, podal proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 20. júna 2011, sp. zn. 8To 17/2011, dovolanie z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., pretože rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutkového stavu, v dôsledku čoho bol rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 8To 17/2011, z 20. júna 2011 porušený zákon v ustanoveniach § 2 ods. 10 Tr. por., § 25 Tr. zák. a § 8 Tr. zák.

Namietal v ňom, že on iba konal v nutnej obrane v zmysle § 25 ods. 1 Tr. zák. Ďalej poukázal na hodnotenie skutkového stavu krajským súdom ako aj súdom okresným, pričom tieto ich závery sú podľa jeho názoru v rozpore so základnou zásadou uvedenou v ustanovení § 2 ods. 10 Tr. por., teda náležitého zistenia skutkového stavu bez dôvodných pochybností. Ďalšie jeho námietky sú v podstate zhodné s tými, ktoré uviedol aj vo svojom odvolaní, ako aj v doplnení dôvodov odvolania, kde opäť poukázal na hodnotenie dôkazov súdmi, pričom vyslovil presvedčenie, že správne vyhodnotenie dôkazov malo mať za následok posúdenie výpovede poškodenej ako výpovede pochybnej. Podľa jeho názoru došlo k porušeniu práva tým, že súdy rozhodli napriek tomu, že zistili skutkový stav, o ktorom bola dôvodná pochybnosť, pričom tento skutkový stav nebol zistený v takom rozsahu, ktorý bol nevyhnutný pre rozhodnutie.

Navrhol preto, aby Najvyšší súd:

1. podľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku vyslovil rozsudkom, že rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 20. júna 2011, sp. zn. 8To 17/2011, bol porušený zákon v ustanovení § 2 ods. 10 Tr. por., § 25 ods. 1 Tr. zák. a § 8 Tr. zák., a to v neprospech obvineného,

2. podľa § 386 ods. 2 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj rozsudok Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi, sp. zn. 3T 37/2010, z 2. novembra 2010,

3. podľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku prikázal Krajskému súdu v Košiciach, aby vec znova prerokoval a rozhodol.

K dovolaniu obvineného zaslala svoje vyjadrenie, prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne, tiež poškodená A. F., v ktorom okrem iného uviedla, že rozhodnutím krajského súdu vôbec nedošlo k porušeniu zákona v neprospech obvineného, naopak, odvolací súd rozhodol v jeho prospech, keď mu podstatne zmiernil trest, napriek tomu, že skutok bol spáchaný na chránenej osobe. Tvrdenia obvineného, že sa len bránil fyzickým útokom poškodenej boli vyvrátené nielen v konaní pred súdom, ale aj v priestupkovom konaní, a to po podaní trestného oznámenia obvineným na poškodenú.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.), na základe podaného dovolania zistil, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2 Tr. por.), bolo podané osobou oprávnenou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), za splnenia ustanovenia § 373 Tr. por., v zákonnej lehote a mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1 Tr. por. účinného do 31. augusta 2011 v zmysle § 567j ods. 6 Tr. por.), ale súčasne zistil aj to, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí podľa § 382 písm. c/ Tr. por., lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por. (účinného do 31. augusta 2011 v zmysle § 567j ods. 7 Tr. por.).

Dovolanie umožňuje oprávneným osobám namietať zásadné porušenie procesnoprávnych a hmotnoprávnych ustanovení v rozhodnutiach súdov, a to z dôvodov, ktoré sú taxatívne upravené v ustanovení § 371 ods. 1 písm. a/ až písm. l/ Tr. por. (účinného do 31. augusta 2011 v zmysle § 567j ods. 7 Tr. por.).

V zmysle § 374 ods. 1 Tr. por. dovolanie už pri jeho podaní musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozhodnutie napáda a aké chyby sa vytýkajú rozhodnutiu alebo konaniu, ktoré rozhodnutiu predchádzalo.

Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok neslúži k revízii skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, alebo korigovať len odvolací súd. Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu inštanciu zameranú k preskúmaniu rozhodnutí súdu druhého stupňa. Námietka nesprávnosti skutkových zistení, prípadne nesúhlas s tým, ako súd hodnotil vykonané dôkazy, nemôže zakladať dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.

Tento dôvod dovolania je daný iba v prípadoch, keď rozhodnutie súdov spočíva na nesprávnom právnom posúdení skutku, alebo na inom nesprávnom hmotnoprávnom posúdení. Nie je možné s poukazom na dovolací dôvod uvedený v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. domáhať sa preskúmania skutkových zistení, na ktorých je rozhodnutie založené.

Dovolacie námietky obvineného týkajúce sa správnosti a úplnosti dokazovania a skutkových zistení sú mimo rámec obvineným uplatneného dovolacieho dôvodu, a preto k ním Najvyšší súd nijako nemohol prihliadať.

Najvyšší súd dospel k záveru, že Krajský súd v Košiciach sa vo svojom rozhodnutí, sp. zn. 8To 17/2011, z 20. júna 2011 (str. 4-5) náležite vysporiadal s námietkami obvineného, ktoré uviedol aj vo svojom dovolaní a s jeho závermi sa Najvyšší súd stotožňuje a v ďalšom na ne odkazuje.

Na základe vyššie uvedených skutočností rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.

V Bratislave 6. júna 2012

JUDr. Jana S e r b o v á, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová