N a j v y š š í   s ú d  

3 Tdo 29/2012

  Slovenskej republiky

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Igora Burgera a JUDr. Milana Lipovského na verejnom

zasadnutí 27. júna 2012 v Bratislave vo veci podmienečného prepustenia z výkonu trestu

odňatia slobody obvineného J.   Z. uloženého mu rozsudkom Okresného súdu v Banskej

Bystrici z 29. januára 2010, sp. zn. 5T 32/2007, pre trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 1,

ods. 5 písm. a/ a písm. c/ Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005, v spojení s uznesením

Krajského súdu v Banskej Bystrici z 27. mája 2010, sp. zn. 2 To 118/10, o dovolaní, ktoré

podala ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky proti uzneseniu Okresného súdu

v Trnave z 25. novembra 2011, sp. zn. 6PP 134/2011, rozhodol

t a k t o :

I.

Podľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku sa vyslovuje, že uznesením Okresného súdu

v Trnave z 25. novembra 2011, sp. zn. 6PP 134/2011, z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 2

Trestného poriadku

b o l   p o r u š e n ý   z á k o n

v ustanovení § 66 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. a § 437 ods. 2 Tr. zák. v prospech obvineného J. Z..

Podľa § 386 ods. 2 Trestného poriadku napadnuté uznesenie Okresného súdu v Trnave

z 25. novembra 2011, sp. zn. 6PP 134/2011, sa z r u š u j e.

Z r u š u j ú sa aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce,

ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku Okresnému súdu v Trnave sa p r i k a z u j e,

aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

II.

Podľa § 380 ods. 1 Trestného poriadku obvinený J. Z., nar. X. v Ž., naposledy bytom

Ž., sa n e b e r i e do v ä z b y.

O d ô v o d n e n i e

Uznesením Okresného súdu v Trnave z 25. novembra 2011, sp. zn. 6PP 134/2011, bol

obvinený J. Z. podľa § 66 ods. 1 Tr. zák. podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia

slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu v Banskej Bystrici

z 29. januára 2010, sp. zn. 5T 32/2007, v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej

Bystrici z 27. mája 2010, sp. zn. 2To 118/10, v trvaní 3 (troch) rokov, podľa § 247 ods. 5

Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005.

Podľa § 68 ods. 1 Tr. zák. okresný súd určil obvinenému J. Z. skúšobnú dobu v trvaní

4 (štyri) roky.

Proti tomuto rozhodnutiu podala na podnet R. B. dovolanie ministerka spravodlivosti

z dôvodu uvedeného v ustanovení § 371 ods. 2 Tr. por., pretože týmto rozhodnutím bol

porušený zákon v ustanovení § 66 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. a § 437 ods. 2 Tr. zák. v prospech

obvineného J. Z..

Ministerka v ňom namietala, že neboli splnené podmienky na podmienečné

prepustenie obvineného Z. z výkonu trestu odňatia slobody, nakoľko v zmysle § 437 ods. 1

Tr. zák. bolo potrebné posudzovať trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 5 písm. a/

a písm. c/ Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 (trestná sadzba trestu odňatia slobody

3 až 8 rokov) ako zločin, keďže odsúdenému bol trest za tento trestný čin uložený za účinnosti

nového Trestného zákona (účinného od 1. januára 2006), pričom podľa § 437 ods. 2 Tr. zák.

bolo potrebné podmienečné prepustenie z výkonu trestu posúdiť podľa ustanovení Trestného zákona účinného od 1. januára 2006. Obvinený Z. mal nárok na podmienečné prepustenie

až po výkone 2/3 trestu, teda po vykonaní minimálne 2 rokov trestu, avšak bol podmienečne

prepustený po výkone 1 roka, 7 mesiacov a 25 dní trestu, čo znamená, že pre možnosť

podmienečného prepustenia musí vykonať ešte minimálne 4 mesiace a 6 dní trestu odňatia

slobody.

Na základe vyššie uvedeného ministerka navrhla, aby Najvyšší súd

1. podľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku vyslovil, že uznesením Okresného súdu

v Trnave z 25. novembra 2011, sp. zn. 6PP 134/2011, bol porušený zákon

v ustanovení § 66 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. a § 437 ods. 2 Tr. zák. v prospech

obvineného J. Z.,

2. podľa § 386 ods. 2 Trestného poriadku napadnuté uznesenie Okresného súdu v Trnave

z 25. novembra 2011, sp. zn. 6PP 134/2011, zrušil a zrušil aj ďalšie rozhodnutia

na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej

došlo zrušením, stratili podklad,

3. podľa § 380 ods. 1 Trestného poriadku rozhodol súčasne o väzbe obvineného J. Z.,

4. podľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku prikázal Okresnému súdu v Trnave, aby vec

v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Dovolanie ministerky spravodlivosti bolo v zmysle § 376 Trestného poriadku zaslané

na vyjadrenie generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky, Okresnej prokuratúre

v Trnave ako aj odsúdenému J. Z. (č.l. 25).

Generálny prokurátor možnosť vyjadriť sa v zákonnej lehote nevyužil. Rovnako

aj odsúdeným Z. zvolený obhajca vo svojom sprievodnom liste k plnomocenstvu

na zastupovanie obvineného Z. uviedol, že možnosť vyjadriť sa k podanému dovolaniu

ministerky spravodlivosti nevyužíva (č.l. 26).

Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Trnave sa stotožnila s tvrdeniami hmotno-

právneho ako aj procesného charakteru, o ktoré sa dovolanie ministerky spravodlivosti opiera, tieto považuje za odôvodnené, pričom bol porušený zákon v ustanovení § 66 ods. 1 písm. b/

a § 437 ods. 2 Tr. zák. v prospech obvineného J. Z. z dôvodov uvedených v ustanovení § 371

ods. 2 Tr. por. Navrhla preto, aby Najvyšší súd rozhodol v súlade s návrhom ministerky

spravodlivosti Slovenskej republiky obsiahnutým v dovolaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377) primárne konštatoval,

že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2), bolo podané oprávnenou osobou, v lehote

a predpísaným spôsobom (§ 369 ods. 1, § 370), pričom boli splnené aj ďalšie podmienky

dovolania podľa § 372 až § 374 Trestného poriadku. Dovolací súd preto v zmysle § 384

ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výroku napadnutého

uznesenia ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, so zameraním

na dôvody dovolania podľa § 371 ods. 2 Trestného poriadku ako aj podľa § 374 Trestného

poriadku, ktoré sú uvedené v dovolaní a zistil, že bol porušený zákon. Keďže bolo dovolanie

podané v neprospech obvineného Z., určil Najvyšší súd termín verejného zasadnutia v zmysle

§ 383 Trestného poriadku per analogiam.

Najvyšší súd po preštudovaní spisového materiálu zistil, že rozhodnutím

prvostupňového súdu o podmienečnom prepustení obvineného J. Z. bol porušený zákon v ustanovení § 66 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. a § 437 ods. 2 Tr. por. v prospech obvineného J. Z.

tak, ako to vo svojom dovolaní uviedla ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky.

J. Z. bol právoplatne odsúdený za trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 5 písm. a/ a

písm. c/ Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 rozsudkom Okresného súdu v Banskej

Bystrici z 29. januára 2010, sp. zn. 5T 32/2007, v spojení s rozhodnutím Krajského súdu

v Banskej Bystrici z 27. mája 2010, sp. zn. 2To 118/10, na trest odňatia slobody v trvaní troch

rokov.

Nakoľko mu bol trest uložený za účinnosti nového Trestného zákona, účinného

od 1. januára 2006 za skutok, ktorý spáchal za účinnosti starého Trestného zákona účinného

do 31. decembra 2005, bolo potrebné pri skúmaní podmienok na podmienečné prepustenie

odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody postupovať v zmysle § 437 ods. 2 Tr. zák.

V zmysle tohto ustanovenia (§ 437 ods. 2 Tr. zák.) pri posudzovaní splnenia

podmienok na rozhodovanie o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody alebo rozhodovaní o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu pri trestoch uložených

po nadobudnutí účinnosti tohto zákona za trestný čin podľa zákona č. 140/1961 Zb. Trestný

zákon v znení neskorších predpisov, postupuje sa podľa tohto zákona.

Keďže prijatím nového Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších

predpisov sa zaviedol návrat k bipartícii trestných činov, čiže ich deleniu na prečiny a zločiny

(resp. obzvlášť závažné zločiny), toto delenie sa prejavilo aj v posudzovaní podmienok

pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zák.

Podľa § 66 ods. 1 Tr. zák. súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu,

ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal

polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a

a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného

trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného

nepodmienečného trestu odňatia slobody,

b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého

nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky

zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Podľa starého Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005 bola trestná sadzba

odňatia slobody za trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 5, za ktorý bol J. Z. odsúdený,

v rozmedzí od 3 až 8 rokov.

Podľa § 437 ods. 1 Tr. zák. ak je potrebné určiť, či trestný čin podľa zákona

č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov vykazuje znaky prečinu, zločinu

alebo obzvlášť závažného zločinu podľa tohto zákona, použijú sa ustanovenia § 10

a § 11 tohto zákona v závislosti od formy zavinenia a trestnej sadzby uvedenej v zákone

č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.

Vzhľadom na vyššie uvedené bolo potrebné tento trestný čin posudzovať ako zločin

a v tom prípade aj s poukazom na ustanovenie § 66 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. bolo možné

obvineného Z. podmienečne prepustiť z výkonu trestu odňatia slobody až po vykonaní 2/3 trestu, pričom však obvinený bol prepustený už po výkone ½ trestu, čím došlo k porušeniu

zákona v už vyššie zmienených ustanoveniach Trestného zákona.

Na základe vyššie uvedeného preto Najvyšší súd predmetné uznesenie zrušil, pričom

bude potrebné, aby Okresný súd v Trnave tento nedostatok odstránil.

K výroku v bode II. rozhodnutia Najvyšší súd uvádza, že v zmysle § 380 ods. 1

Tr. por. ak minister spravodlivosti alebo generálny prokurátor spolu s dovolaním podaným

v neprospech obvineného navrhne zaistiť osobu obvineného vydaním príkazu na zatknutie

a tohto vziať do väzby, dovolací súd obvineného vezme do väzby, ak je daný dôvod väzby

podľa § 71 Tr. por. a ak je to nevyhnutné vzhľadom na závažnosť trestného činu

a naliehavosť dôvodov väzby. Najvyšší súd však nezistil žiaden dôvod väzby, pre ktorý

by bolo potrebné obmedziť osobnú slobodu obvineného J. Z. a tieto dôvody neboli ani nijak

konkretizované v dovolaní ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky.

Na základe vyššie uvedených skutočností Najvyšší súd rozhodol tak, ako je to uvedené

vo výrokoch jeho rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 27. júna 2012

JUDr. Jana S e r b o v á, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová