UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Aleny Šiškovej a JUDr. Martina Piovartsyho na neverejnom zasadnutí konanom 29. júna 2016 v Bratislave v trestnej veci obvineného W. T., pre zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona a iné, o dovolaní obvineného, ktoré podal prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Ladislava Pongrácza, advokáta v Dunajskej Strede, proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda zo 4. decembra 2013, sp. zn. 2Nt 23/2013, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave z 11. februára 2014, sp. zn. 3Tos 15/2014, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. f/ Trestného poriadku dovolanie obvineného W. T. sa o d m i e t a.
Odôvodnenie
Okresný súd Dunajská Streda uznesením zo 4. decembra 2013, sp. zn. 2Nt 23/2013, podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku, zamietol návrh obvineného W. T. na povolenie obnovy konania vo veci Okresného súdu Dunajská Streda, sp. zn. 2T 169/2010.
Na základe sťažnosti obvineného proti tomuto rozhodnutiu, Krajský súd v Trnave uznesením z 11. februára 2014, sp. zn. 3Tos 15/2014, podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku sťažnosť obvineného zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podal obvinený dovolanie (10. septembra 2014), z dôvodov v zmysle § 371 ods. 1 písm. c/, písm. d/, písm. g/, písm. i/, písm. l/, písm. k/ Trestného poriadku. V dovolaní uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda z 21. februára 2011, sp. zn. 2T 169/2010, bol uznaný za vinného zo zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody podľa § 222 ods. 4 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j/, písm. l/, § 37 písm. h/, § 38 ods. 3, § 41 ods. 2 Trestného zákona v trvaní 10 rokov a šesť mesiacov. Obvinený bol na výkon tohto trestu zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku bol zároveň zaviazaný k náhrade škody pre poškodenú spoločnosť Tatra banka a.s. Bratislava vo výške 49 280 eur a VB Leasing SK spol. s.r.o. Bratislava vo výške 5 820,86 eur.
Proti rozsudku podal obvinený odvolanie.
Krajský súd v Trnave uznesením z 28. júna 2011, sp. zn. 3To 68/2011, podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku odvolanie obvineného zamietol.
Uznesením Okresného súdu Dunajská Streda z 10. júla 2013, sp. zn. 2Nt 10/2013, podľa § 400 ods. 1 Trestného poriadku obvinenému W. T. povolil obnovu konania v jeho trestnej veci vedenej pod sp. zn. 2T 169/2010 a súčasne zrušil rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda z 21. februára 2011, sp. zn. 2T 169/2010, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave z 28. júna 2011, sp. zn. 3To 68/2011, vo výroku o úhrnnom treste. Po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o povolení obnovy konania Okresný súd Dunajská Streda rozsudkom z 25. septembra 2013, sp. zn. 2T 169/2010, v konaní po obnove konania uložil obvinenému podľa § 222 ods. 4 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j/, § 37 písm. h/, § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov.
Podľa názoru obvineného T. rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda z 21. februára 2011, sp. zn. 2T 169/2010, nie je v súlade s jeho písomným vyhotovením. V tejto súvislosti poukázal na zápisnicu z hlavného pojednávania z 21. februára 2011. Rozsudok nebol vyhlásený s úvodnými slovami „v mene Slovenskej republiky“ (rozpor s čl. 142 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a § 171 ods. 2 Trestného poriadku). Výrok rozsudku nebol vyhlásený v plnom znení, obvinený nebol riadne poučený o opravnom prostriedku, preto mu podľa jeho názoru ani nezačala plynúť 15-dňová lehota na odvolanie. Zvolená obhajkyňa obvineného JUDr. Čermáková do spisu nezaložila plnú moc, teda oficiálne neprevzala obhajobu. Z tohto dôvodu okresný súd mal rozsudok doručiť JUDr. Alaxovi. Tým boli porušené jeho práva na obhajobu.
Napadnuté rozhodnutia sú založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutkového stavu a na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.
Vo veci navrátenia lehoty na okresnom súde rozhodol sudca, ktorému to zo zákona neprináleží.
Ďalej obvinený uviedol, že mu bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby.
Obvinený v dovolaní ďalej citoval jednotlivé ustanovenia Trestného poriadku. § 43 ods. 1; § 64 ods. 1; § 163 ods. 1; § 171 ods. 1, ods. 2; § 172 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5; § 309 ods. 1, ods. 2; § 368 ods. 1; § 369 ods. 2; § 370 ods. 1, ods. 2; § 371; § 372 ods. 1; § 373 ods. 1, ods. 2; § 374 ods. 1, ods. 2, ods. 3; § 386 ods. 1.
Vzhľadom na uvedené obvinený W. T. navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom rozhodol tak, že uznesením Krajského súdu v Trnave z 28. júna 2011, sp. zn. 3To 68/2011, uznesením Krajského súdu v Trnave z 28. marca 2013, sp. zn. 6Nto 5/2013, uznesením Okresného súdu Dunajská Streda zo 4. decembra 2013 a uznesením Krajského súdu v Trnave z 11. februára 2014, sp. zn. 3Tos 15/2014 a v konaniach, ktoré im predchádzalo bol porušený zákon v neprospech obvineného. Tieto rozhodnutia sa zrušujú. Zrušujú sa aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Okresnému súdu Dunajská Streda sa prikazuje, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
K dovolaniu obvineného sa 10. októbra 2014 vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Dunajská Streda (ďalej „prokurátor“). Uviedol, že nesúhlasí s argumentáciou obvineného W. T.. Poukázal na to, že vo vzťahu k rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo 4. decembra 2013, sp. zn. 2T 169/2010, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave z 11. februára 2014, sp. zn. 3Tos 15/2014, Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol 21. februára 2011 uznesením, sp. zn. 5 Tdo 40/2012, podľa § 382 písm. d/ Trestného poriadku.
Ďalšie dovolateľom použité argumenty sú nekonkrétne a vzťahujú sa na citované rozhodnutia.
Prokurátor ďalej uviedol, že nové skutočnosti v konaní o povolení obnovy konania treba zvyčajne preukázať novými dôkazmi. Predtým neznámym dôkazom sa rozumie dôkaz, ktorý nebol vykonaný v pôvodnom konaní, ale aj dôkaz síce v pôvodnom konaní vykonaný, ale s novým obsahom.
Iným rozhodnutím o vine v zmysle ustanovenia § 394 ods. 1 Trestného poriadku sa rozumie napr. zistenie nových skutočností alebo dôkazov, po vykonaní a vyhodnotení, ktorých by mohol byť vyslovený odsudzujúci rozsudok namiesto oslobodzujúceho rozsudku a naopak, prípadne, ak by mohlo byť konanie páchateľa posúdené ako priestupok, či zistenie podmienok umožňujúcich zastavenie trestného stíhania a pod.
Podľa názoru prokurátora správne postupoval okresný súd, pokiaľ sa riadil vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami § 394 ods. 1 Trestného poriadku a obnovu konania v predmetnej veci nepovolil.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti prokurátor považoval dovolaním napadnuté rozhodnutia súdov za správne a zákonné a navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 392 ods. 1 Trestného poriadku zamietol dovolanie obvineného W. T..
Najvyšší súd Slovenskej republiky vrátil 18. mája 2015 Okresnému súdu Dunajská Streda spis ako predčasne predložený z dôvodu, že z podaného dovolania nebolo jasné, proti ktorým rozhodnutiam smeruje. Dovolaním boli napadnuté rozhodnutia, o ktorých už najvyšší súd rozhodoval.
Okresný súd Dunajská Streda 1. júna 2016 opätovne predložil spis na Najvyšší súd Slovenskej republiky na rozhodnutie o dovolaní obvineného W. T., ktoré smeruje proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda zo 4. decembra 2013, sp. zn. 2Nt 23/2013, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave z 11. februára 2014, sp. zn. 3Tos 15/2014.
Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) preskúmal všetky obsahové a formálne náležitosti dovolania. Dovolanie bolo podané oprávneným procesným subjektom, prostredníctvom obhajcu, v zákonom stanovenej lehote a na príslušnom súde (§ 369 ods. 2 písm. b/, § 373 ods. 1, § 370 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku); avšak dovolaním obvineného W. T. je napádané rozhodnutie, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.
Podľa § 368 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371.
V zmysle § 368 ods. 2 Trestného poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutím podľa odseku 1 sa rozumie
a/ rozsudok a trestný rozkaz,
b/ uznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu,
c/ uznesenie o zastavení trestného stíhania,
d/ uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania,
e/ uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného
f/ uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania,
g/ rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia,
h/ rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu podľa písmen a/ až g/, alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol.
V posudzovanom prípade je napadnutým uznesenie Krajského súdu v Trnave, o sťažnosti obvineného proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda, ktorým bol zamietnutý jeho návrh na povolenie obnovy konania. Proti takémuto druhu rozhodnutia dovolanie nie je prípustné.
Neprípustnosť dovolania vyplýva aj z dôvodovej správy k zákonu č. 262/2011 Z. z., ktorým sa doplnil Trestný poriadok. Táto novela rozšírila dôvody odmietnutia dovolania na neverejnom zasadnutí v zmysle ustanovenia § 382 Trestného poriadku o písm. f/. Dôvodová správa výslovne ako príklad odmietnutia z dôvodu neprípustnosti dovolania uvádza dovolanie podané proti rozhodnutiu o obnove konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade uvedených skutočností dovolanie obvineného na neverejnom zasadnutí, bez preskúmania veci, odmietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.