3 Tdo 28/2011
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Burgera a sudcov JUDr. Emila Bdžocha a JUDr. Viliama Dohňanského na neverejnom zasadnutí
konanom dňa 9. augusta 2011 v Bratislave v trestnej veci obvineného R. R. pre prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. vedenej
na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 5T 83/2009, o dovolaní, ktoré podal obvinený
R. R., zastúpený obhajcom JUDr. R. U., advokátom v Banskej Bystrici proti trestnému
rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica z 1. októbra 2009, sp. zn. 5T 83/2009, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 382 písm. d/ Tr. por. dovolanie obvineného R. R. sa o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Uvedeným trestným rozkazom bol obvinený R. R. uznaný za vinného z prečinu
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. na tom skutkovom
základe, že
v období od mesiaca marec 2004 do súčasnej doby (t.j. do 1. októbra 2009)
s výnimkou mesiacov september 2004 a december 2007, si neplnil zákonnú vyživovaciu
povinnosť voči dcére K. R., nar. X., synovi K. R., nar. X., synovi A. R., nar. X., napriek tomu,
že rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. P 33/98, z 2. apríla 2008 bol zaviazaný
prispievať na výživu dcéry K. sumou po 1 000 Sk, rozsudkom Okresného súdu Banská
Bystrica č. P 33/98, z 15. augusta 2000 bol zaviazaný prispievať na výživu syna K. sumou po
500 Sk, rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. 31P 147/2001,
z 19. septembra 2001 bol zaviazaný prispievať na výživu syna A. sumou po 500 Sk,
rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. 32P 110/2004, z 22. júna 2004 bol zaviazaný
prispievať zvýšeným výživným na dcéru K. vo výške 2 000 Sk, na syna K.
vo výške 1 000 Sk a na syna A. vo výške 1 000 Sk, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky E. D., nar. X., bytom M., pričom v mesiaci februári 2008 mohol vzhľadom
na výšku čistého mesačného zárobku a na výšku životného minima na jednu dospelú osobu
prispievať na deti v celkovej výške 581 Sk ( 19,28 €) s tým, že v dôsledku neplnenia
vyživovacej povinnosti bolo matke detí v období od 1. mája 2005 do 28. februára 2008,
priznané náhradné výživné Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v B. a za uvedené obdobie
dlhoval na výživnom do rúk matky E. D. celkovú sumu 3 647,15 € (110 687,40 Sk) a na účet
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v B., s výnimkou mesiaca december 2007, dlhoval na
náhradnom výživnom celkovú sumu 4 178,48 € (125 881 Sk).
Samosudcom okresného súdu bol za to obvinenému R. uložený podľa § 207 ods. 3
Tr. zák., s použitím § 37 písm. m/, § 38 ods. 2 ods. 4 Tr. zák. trest odňatia slobody
vo výmere 28 mesiacov. Na výkon tohto trestu zaradil obvineného do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia.
Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňom 4. novembra 2009.
Obvinený R. R. prostredníctvom ustanoveného obhajcu JUDr. R. U. podal proti
trestnému rozkazu okresného súdu dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. h/ a písm. i/ Tr. por., pretože podľa jeho názoru rozhodnutím prvostupňového súdu bol uložený
trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadby a rozhodnutie bolo založené na nesprávnom
právnom posúdení zisteného skutku.
V dôvodoch dovolania uviedol, že vyživovaciu povinnosť voči deťom si neplnil
od mesiaca marec 2004, takže s poukazom na okamih, kedy vyvolal protiprávny stav,
t.j. marec 2004, mal súd jeho konanie právne hodnotiť podľa ustanovenia § 213 ods. 1
Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005.
Podľa § 213 ods. 1 Tr. zák. mohol súd uložiť obvinenému trest odňatia slobody na tri
roky, na rozdiel od ustanovenia § 207 ods. 3 Tr. zák. č. 300/2005 Z.z. umožňujúceho uložiť
trest odňatia slobody v rozpätí od jedného do piatich rokov.
Preto trest vo výmere 28 mesiacov považuje za trest uložený mimo zákonom
ustanovenej trestnej sadzby.
Obvinený R. R. navrhol, aby dovolací súd po vyslovení porušenia zákona zrušil
napadnuté rozhodnutie okresného súdu a tomuto prikázal, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.
Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Banskej Bystrici vo svojom písomnom vyjadrení
k dovolaniu uviedla, že s rozhodnutím prvostupňového súdu sa v celom rozsahu stotožňuje.
Navrhla, aby dovolací súd v zmysle ustanovenia § 382 Tr. por. dovolanie odmietol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací na základe podaného dovolania
zistil, že v tomto prípade nie sú splnené podmienky dovolania uvedené v § 372 Tr. por.
Konkrétne v zmysle uvedeného ustanovenia oprávnené osoby okrem ministra spravodlivosti
môžu podať dovolanie len vtedy, ak využili svoje zákonné právo podať riadny opravný
prostriedok a o ňom bolo rozhodnuté.
Proti trestnému rozkazu okresného súdu obvinený R. nepodal odpor a tento nadobudol
právoplatnosť. Keďže v posudzovanom prípade neprichádza do úvahy ani aplikácia
ustanovenia druhej vety § 372 Tr. por., ktoré by umožňovalo obvinenému podanie dovolania
napriek absencii podaného odporu, ak by riadny opravný prostriedok podal prokurátor alebo
poškodený a odvolací súd by rozhodol v neprospech obvineného, dovolací súd,
bez preskúmania napadnutého rozhodnutia v merite veci podané dovolanie zamietol
pre nesplnenie podmienok na jeho podanie.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.
V Bratislave 9. augusta 2011
JUDr. Igor B u r g e r, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová