3 Tdo 27/2012

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Burgera a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Milana Lipovského na neverejnom zasadnutí konanom v Bratislave dňa 13. júna 2012 v trestnej veci obvineného J.   P.   pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 2T 75/2009, o dovolaní, ktoré podal obvinený J. P., zastúpený obhajcom JUDr. G. S., advokátom v Trnave, proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave zo 16. júna 2011, sp. zn. 6To 14/2011, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného J. P. sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Trnava z 12. apríla 2011, sp. zn. 2T 75/2009, bol obvinený J. P. uznaný za vinného zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 12. augusta 2008 v čase medzi 01.00 hod. až 02.00 hod. v T. na Z. na chodníku fyzicky napadol poškodeného F. K. tým spôsobom, že počas chôdze na neho odzadu skočil, oboma rukami ho oblapil okolo ramien v dôsledku čoho F. K. spadol na zem, kde zostal kľačať a podopieral sa oboma rukami. Následne poškodeného vyzval slovami „peniaze, peniaze, lebo ťa podrežem“ a siahol mu do pravého bočného vrecka jeho krátkych nohavíc, odkiaľ mu vytrhol čiernu koženú peňaženku, ktorú prehľadal a vybral z nej finančnú hotovosť vo výške 3 000 Sk a 1 600 CZK, vzápätí peňaženku odhodil pred F. K. a z miesta činu ušiel, čím poškodenému F. K. spôsobil škodu 166,13 €.

Za to bol obvinenému J. Polákovi podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák. uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere šesť rokov a desať mesiacov.

2

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. súd zaradil obvineného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Súčasne mu podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil povinnosť poškodenému F. K., nar. X., bytom B. X., M., Česká republika uhradiť škodu vo výške 166,13 €.

Podľa § 72 ods. 2 písm. c/ Tr. zák., § 74 ods. 1 Tr. zák. uložil súd obvinenému Polákovi ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušil výrok o treste uložený obvinenému trestným rozkazom Okresného súdu Trnava z 10. novembra 2008, sp. zn. 4T 66/2008, právoplatný dňa 30. januára 2009, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Uznesením Krajského súdu v Trnave zo 16. júna 2011, sp. zn. 6To 14/2011, bolo odvolanie obvineného J. P. podľa § 319 Tr. por. zamietnuté.

Prostredníctvom ustanoveného obhajcu podal obvinený J. P. proti uvedeným súdnym rozhodnutiam dovolanie. Odôvodnil ho poukazom na ustanovenia § 371 ods. 1 písm. g/, písm. i/ Tr. por. Konkrétne, že rozsudok prvostupňového súdu v spojení s uznesením odvolacieho súdu je založený na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom a následne na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutkového stavu.

V prípravnom konaní a následne ani v konaní pred súdom si neuvedomil, že je trestne stíhaný za iný skutok, než je ten, ktorý spáchal a ku ktorému sa priznal. Obvinený P. tvrdí, že chcel poškodeného okradnúť, pričom mu zobral peňaženku, ale po podrobnom preštudovaní spisu ako aj rozsudku dospel k záveru, že poškodeného musel lúpežne prepadnúť iný páchateľ. Poukázal pritom na závažné rozpory vo výpovedi svedkyne Š.. Podľa názoru obvineného je viac než pravdepodobné, že vyšetrovateľ, spojil do jedného spisu dva skutky; preukázateľne došlo k zámene skutkov, páchateľa i poškodeného.

Preto navrhol, aby dovolací súd po vyslovení porušenia zákona zrušil napadnuté rozhodnutie a prikázal súdu vec v potrebnom rozsahu znovu prerokovať a rozhodnúť.

3

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Trnava považuje podané dovolanie za nedôvodné a navrhla ho v zmysle § 382 písm. c/ Tr. por. odmietnuť. Tak prvostupňový súd ako aj súd odvolací v odôvodnení svojich rozhodnutí podrobne vyhodnotili dôkaznú situáciu, skutkovú i právnu stránku veci. Oba súdy sa zaoberali námietkami obvineného P., ktoré zopakoval v podanom dovolaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.), na základe podaného dovolania zistil, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 Tr. por.), bolo podané osobou oprávnenou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), za splnenia ustanovenia § 373 Tr. por., v zákonnej lehote a mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, ods. 2 Tr. por. v znení účinnom do 31. augusta 2011). Súčasne ale zistil, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí podľa § 382 písm. c/ Tr. por., lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. g/ ani písmena i/ Tr. por. v znení účinnom do 31. augusta 2011.

Podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. v znení účinnom do 31. augusta 2011 dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.

V posudzovanom prípade takáto situácia nenastala a obvinený tento dovolací dôvod vyvodzuje len z vlastnej úvahy o tom, aké dôkazy mali vykonať súdy a k akým záverom mali dospieť.

Podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. v znení účinnom do 31. augusta 2011 možno podať dovolanie, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Z tejto dikcie písmena i/ vyplýva, že dovolací súd je zisteným skutkovým stavom, ktorý ustálil súd prvého i druhého stupňa viazaný. Samozrejme za predpokladu, že skutková veta obsiahnutá vo výrokovej časti rozsudku obsahuje vyjadrenia všetkých skutkových okolností, ktoré vyžaduje použitá právna kvalifikácia skutku.

4

Námietka nesprávnosti skutkových zistení, prípadne nesúhlas s tým, ako súd hodnotil vykonané dôkazy, preto nemôže zakladať dovolací dôvod podľa už uvedeného písm. i/ ods. 1 § 371 Tr. por.

Zo skutkovej vety rozsudku prvostupňového súdu je zrejmé, že táto obsahuje všetky zákonné znaky použitej právnej kvalifikácie zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák.

Pokiaľ obvinený P. v dovolaní sám priznáva úmysel okradnúť poškodeného a svoje konanie hodnotí ako „nevydarený pokus“, opomína, že o dokonaný trestný čin lúpeže ide aj vtedy, keby sa mu za okolností uvedených v skutkovej vete nepodarilo zmocniť veci poškodeného.

Z odôvodnenia oboch súdnych rozhodnutí je ale zrejmé, že sa súdy náležitým zákonu zodpovedajúcim spôsobom vysporiadali so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, vrátane námietok obvineného, ktoré tento zopakoval v podanom dovolaní.

So zreteľom na to, že v posudzovanej veci neboli splnené podmienky dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. g/ ani písm. i/ Tr. por. v v znení účinnom do 31. augusta 2011, Najvyšší súd Slovenskej republiky bez preskúmania veci podané dovolanie na neverejnom zasadnutí odmietol podľa § 382 písm. c/ Tr. por.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.

V Bratislave 13. júna 2012

JUDr. Igor B u r g e r, v. r.

  predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová