3 Tdo 27/2009

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

  Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Milana

Lipovského a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Martina Piovartsyho v trestnej veci

obvineného M.   Z. a pre   trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti,

spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 252 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 2 Tr. zák.

prerokoval na neverejnom zasadnutí 30. septembra 2009 v Bratislave dovolanie obvineného

M. Z., ktoré podal prostredníctvom obhajcu, proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove

z 30. septembra 2008, sp. zn. 6To 50/2008, a rozhodol

t a k t o :

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného M. Z. sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Poprad z 20. mája 2008, sp. zn. 2T 212/2004, bol

obvinený M. Z. uznaný za vinného z trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti,

spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 252 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 2 Tr. zák., ktorého

sa dopustil na skutkovom základe, že

v   presne nezistenej dobe v priebehu mesiaca december 2001 až do 28. marca 2002,

spoločne s inou osobou predali V. S. v Ž., dve snežné delá zn. LATEMAR M 90/3 výr. č.

1057 a 1055 majúce hodnotu najmenej 1 836 152 Sk, ktoré boli ukradnuté doposiaľ

nezistenými osobami v dobe od 15.00 hod. dňa 23. októbra 2001 o 07.00 hod. dňa 24. októbra

2001 z areálu lyžiarskeho vleku v mieste zv. B. v katastri obce P., ku škode obce P.

a predajom získali prospech v čiastke najmenej 480 000 Sk.

Za to mu bol podľa § 252 ods. 2 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody v trvaní

26 (dvadsaťšesť) mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 39a ods. 2 písm. b/ Tr. zák.

zaradený do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny.

Tým istým rozsudkom bol obvinený M. Z. podľa § 226 písm. c/ Tr. por. oslobodený

spod obžaloby pre skutky kvalifikované ako, v bode 1/, 2/ pokračovací trestný čin krádeže

spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 247 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a pokračovací trestný čin

poškodzovania cudzej veci spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 257 ods. 1 Tr. zák., v bode

3/ trestný čin pytliactva podľa § 181 ods. 1 Tr. zák. a v bode 4/, 5/, 6/, 7/ pokračovací trestný

čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 252 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 2 Tr. zák.

spáchaný opätovne, ktorých skutkov sa mal dopustiť na skutkovom základe uvedenom

v rozsudku súdu prvého stupňa.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obžalovaný M. Z. a okresný prokurátor

v Poprade. Na základe podaných odvolaní Krajský súd v Prešove postupom podľa § 254 ods.1

Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti

ktorým mohli odvolatelia podať odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré rozsudku

predchádzalo a uznesením z 30. septembra 2008, sp. zn. 6To 50/2008, podľa § 256 Tr. por.

odvolania okresného prokurátora i obvineného M. Z. ako nedôvodné zamietol.

Proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove podal 27. februára 2009 dovolanie obvinený

M. Z., prostredníctvom splnomocneného obhajcu (plná moc z 2. októbra 2008) JUDr. J. G..

Dovolanie podal z dôvodov uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 písm. g/. Tr. por., teda

že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré boli získané nezákonným spôsobom a § 371

ods. 1 písm. i/ Tr. por., teda že rozhodnutie súdu je založené na nesprávnom právnom

posúdení zisteného skutku, alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.

Namietal, že výpovede svedkov B. a P. boli získané nezákonným spôsobom, pretože

svedkovia vypovedali na základe nátlaku policajtov a boli získané z donútenia. Vyslovil

názor, že títo svedkovia mali byť ovplyvňovaní policajtmi,a to priamo navádzaním

a nepriamo bezdôvodným odopieraním fajčenia. Podľa názoru obvineného nemôže slúžiť

ako dôkazný prostriedok výpoveď svedka, ktorá bola získaná navádzacím

spôsobom. Namietal tiež, že oba konajúce súdy nesprávne právne posúdili skutok. Uviedol,

že aj keď sa skutku nedopustil, skutok tak ako bol ustálený v rozsudku nie je trestným činom.

Ani okresný ani krajský súd sa nevysporiadali s obligatórnym znakom skutkovej podstaty

trestného činu, a to subjektívnou stránkou konania obvineného. Vykonaným dokazovaním

nebolo preukázané, že obvinený mal vedomosť o tom, že snežné delá boli odcudzene, a preto

ich samotný predaj obvineným, resp. ich presun, nie je možné vyhodnotiť ako trestný čin

podľa § 252 Tr. zák.

S odvolaním sa na tieto dôvody navrhol, aby dovolací súd rozhodol tak, že vysloví,

že uznesením Krajského súdu v Prešove z 30. septembra 2008, sp. zn. 6To 50/2008, v spojení

s rozsudkom Okresného súdu v Poprade z 20. mája 2008, sp. zn. 2T 212/2004, bol porušený

zákon v § 252 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. zák., v súvislosti s ustanovením § 371 ods. 1

písm. g/, písm. i/ Tr. por., ďalej aby uznesenie krajského súdu i rozsudok okresného súdu

zrušil a Krajskému súdu v Prešove prikázal, aby vec znovu prejednal a rozhodol.

Obhajca JUDr. J. G. následne 15. júna 2009 vypovedal obvinenému M. Z. plnú moc

(č.l. 1466) a zároveň podaním zo 17. júna 2006 dovolanie zobral späť.

Obhajca JUDr. J. G. podané dovolanie zobral späť právne neúčinným spôsobom,

bez súhlasu obvineného, preto predseda senátu okresného súdu listom z 18. júna 2009 vyzval

obvineného, aby sa vyjadril, či na podanom dovolaní trvá a v prípade kladného stanoviska,

aby súdu obratom oznámil meno iného splnomocneného obhajcu, ktorý ho bude v konaní

o dovolaní zastupovať.

Obvinený M. Z. súdu 29. júna 2009 oznámil, že na podanom dovolaní trvá a meno

obhajcu oznámi.

Okresný súd v Prešove 6. júla 2009 predložil spisový materiál Najvyššiemu súdu

Slovenskej republiky na rozhodnutie o podanom dovolaní

Predseda dovolacieho súdu 8. júla 2009 opätovne vyzval obvineného, aby v lehote

do 5. augusta 2009 oznámil súdu, v prípade že na podanom dovolaní trvá, meno

splnomocneného obhajcu, ktorý ho bude v konaní o dovolaní zastupovať.

Obvinený M. Z. zaslal súdu plnú moc pre obhajcu JUDr. P. M.. Obhajca JUDr. P. M.

zároveň požiadal dovolací súd o predĺženie lehoty na doplnenie dovolania.

Dovolací súd lehotu pôvodne určenú do 5. augusta 2009 predlžil o mesiac,

do 2. septembra 2009. Následne 28. septembra 2009 určil vo veci termín neverejného

zasadnutia na deň 30. septembra 2009, na ktorom o podanom dovolaní aj rozhodol.

Obhajca obvineného JUDr. P. M. prípisom z 5.októbra 2009 žiadal súd, aby mu bolo

oznámené, či mu bude umožnené, aby doplnil už podané dovolanie.

K uvedenej žiadosti obhajcu dovolací súd podotýka, že nie je potrebný žiadny

osobitný súhlas dovolacieho súdu, aby splnomocnený obhajca podal, alebo doplnil už podané

dovolanie. Aktivity oprávnených osôb v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku

sú výlučne v ich kompetencii a nepodliehajú súhlasu súdu. Iniciatíva dovolacieho súdu ani nie

je prípustná. Obvinený Z. uviedol, že trvá na dovolaní, ktoré podal prostredníctvom obhajcu

JUDr. J. G. a na jeho prípadné kvalifikované doplnenie mal vytvorený časový priestor

od 3. augusta 2009, kedy splnomocnil na zastupovanie v konaní o dovolaní obhajcu

JUDr. P. M., až do rozhodnutia dovolacieho súdu 30. septembra 2009, teda celé dva mesiace.

Podľa § 373 ods. 1 Tr. por. obvinený alebo osoby uvedené v § 369 ods. 5 Tr. por.

môžu podať dovolanie len prostredníctvom obhajcu.

Podľa ods.2 § 373 Tr. por. obvinený musí byť v konaní o dovolaní zastúpený obhajcom.

Z takejto dikcie ustanovenia § 373 Tr. por., podľa názoru dovolacieho súdu vyplýva,

že osoba obhajcu, prostredníctvom ktorej obvinený podá dovolanie, nemusí byť vždy totožná

s osobou obhajcu, ktorý obvineného v dovolacom konaní zastupuje. Dôvodom obligatórnej

účasti obhajcu v konaní o dovolaní je poskytnutie dostatočnej právnej pomoci v súvislosti

s podaním dovolania a konania o ňom.

V posudzovanom prípade dovolanie podal obvinený M. Z. prostredníctvom riadne

splnomocneného obhajcu a dovolanie spĺňa náležitosti § 374 Tr. por. Obhajca JUDr. G. síce

svojim prípisom vzal podané dovolanie späť, avšak právne neúčinným spôsobom, pretože

dispozičné právo patrí podľa zákona iba obvinenému a tento vyjadril svoju vôľu,

že na podanom dovolaní trvá. Dovolací súd preto pri rozhodovaní o dovolaní sa riadil

dôvodmi dovolania uvedenými v tomto podaní (§ 385 ods. 1 Tr. por.). Znovu pritom

zdôrazňuje, že splnomocnenému obhajcovi JUDr. M. nič nebránilo, aby po prijatí

splnomocnenia doplnil dovolanie, ak takýto zámer mal. Dovolací súd nemal dôvod ho

k takémuto postupu vyzývať. Vyhovel jeho požiadavke na predĺženie lehoty, aby mu bol

poskytnutý dostatočný časový priestor na doplnenie dovolania.

Okresný prokurátor v Poprade sa k podanému dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.), na základe

podaného dovolania zistil, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 Tr. por.), bolo podané

oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), za splnenia ustanovenia § 373 Tr. por.,

v zákonnej lehote a mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370

ods. 1 Tr. por.), ale súčasne zistil aj to, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť

na neverejnom zasadnutí podľa § 382 písm. c/ Tr. por., lebo je zrejmé, že nie sú splnené

dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdu,

ktorým sa má zabezpečiť náprava procesných a hmotnoprávnych chýb, taxatívne uvedených

ako dovolacie dôvody v ustanovení § 371 ods. 1 písm. a/ až písm. l/ Tr. por. Dovolací súd nie

je možné chápať ako tretiu inštanciu v sústave súdov, zameranú na preskúmavanie všetkých

rozhodnutí súdu druhého stupňa. Mimoriadny opravný prostriedok – dovolanie neslúži

k revízii skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa. Ťažisko dokazovania

je na súde prvého stupňa a jeho skutkové závery môže doplniť, alebo meniť len odvolací súd.

Dovolací súd nemôže posudzovať úplnosť skutkových zistení, nemôže bez ďalšieho sám

prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože dôkazy v konaní o dovolaní nemôže sám

vykonávať. Namietané nesprávne skutkové zistenia alebo nesúhlas s tým, ako súd hodnotil

vykonané dôkazy, nemôžu zakladať dovolací dôvod uvedený v ustanovení § 371 ods. 1

písm. i/ Tr. por. Tento dôvod dovolania je daný len v prípade nesprávneho právneho

posúdenia skutku alebo v prípade iného nesprávneho posúdenia podľa hmotnoprávnych

ustanovení. S poukazom na dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. sa nie je

možné domáhať preskúmania skutkových zistení, na ktorých je rozhodnutie založené alebo

iného hodnotenia vykonaného dokazovania než, ako to urobili konajúce súdy. Tento dovolací

dôvod pripúšťa len právne námietky vo vzťahu ku skutkovému stavu. Správnosť a úplnosť

zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Prípady, na ktoré dopadá

ustanovenie § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. je potrebné odlišovať od prípadov, kedy je

rozhodnutie založené na nesprávnom skutkovom zistení.

Obvinený M. Z. namietal, že výsluchy svedkov M. B. a Š. P. boli získané nezákonným

spôsobom, pretože na týchto svedkov policajti robili priamy a nepriamy nátlak, a teda ich

výpovede boli vynútené.

Otázkou rozporných a zmenených výpovedí týchto svedkov sa zaoberal aj odvolací

súd. Jednotlivé výpovede týchto svedkov, ktoré učinili v rôznych štádiách trestného konania,

súd vyhodnotil v zmysle zásady zakotvenej v ustanovení § 2 ods. 12 Tr. por. a na základe nich

ustálil skutkový stav a vinu obvineného. Dovolací súd nemôže sám prehodnocovať vykonané

dôkazy, nesúhlas obvineného s tým ako súd vyhodnotil vykonané dôkazy, nezakladá dovolací

dôvod v zmysle ustanovenia § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. Dovolací súd zo spisu nezistil

žiadnu takú skutočnosť, ktorá by objektivizovala tvrdenie obvineného, že na svedkov bol

vyvíjaný nátlak.

Dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. v posudzovanej veci nie je daný,

dôkazy produkované v konaní boli vykonané zákonným spôsobom.

Neobstojí tiež dovolacia námietka obvineného, že súd sa nevyporiadal so subjektívnou

stránkou jeho konania. Krajský súd jasne vo svojom rozhodnutí uviedol, že na základe

ktorých dôkazov mal za to, že obvinený konal v priamom úmysle v zmysle ustanovenia § 4

písm. a/ Tr. zák. Skutok tak, ako bol na základe vykonaného dokazovania ustálený v skutkovej vete rozsudku, bol správne právne posúdený.

Dovolanie dovolateľa sa teda neopiera o právne námietky, ale je založené výlučne

na skutkových výhradách, pričom v konečnom dôsledku tak smeruje k tomu, aby boli

dovolacím súdom menené, skutkové zistenia. Ide však o námietky, ktoré vecne

nezodpovedajú zákonnému vymedzeniu dovolacieho dôvodu uvedeného v ustanovení § 371

ods. 1 písm. i/ Tr. por. Nesúhlas dovolateľa s hodnotením dôkazov odvolacieho súdu nie je

dôvodom pre podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.

So zreteľom na to, že neboli splnené podmienky dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/,

písm. g/ Tr. por., dovolací súd bez preskúmania veci podané dovolanie odmietol

na neverejnom zasadnutí podľa § 382 písm. c/ Tr. por.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. septembra 2009

  JUDr. Milan L i p o v s k ý, v. r. predseda senátu

Vypracovala : JUDr. Jana Serbová

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová