3 Tdo 27/2009
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Milana
Lipovského a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Martina Piovartsyho v trestnej veci
obvineného M. Z. a pre trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti,
spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 252 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 2 Tr. zák.
prerokoval na neverejnom zasadnutí 30. septembra 2009 v Bratislave dovolanie obvineného
M. Z., ktoré podal prostredníctvom obhajcu, proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove
z 30. septembra 2008, sp. zn. 6To 50/2008, a rozhodol
t a k t o :
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného M. Z. sa o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu Poprad z 20. mája 2008, sp. zn. 2T 212/2004, bol
obvinený M. Z. uznaný za vinného z trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti,
spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 252 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 2 Tr. zák., ktorého
sa dopustil na skutkovom základe, že
v presne nezistenej dobe v priebehu mesiaca december 2001 až do 28. marca 2002,
spoločne s inou osobou predali V. S. v Ž., dve snežné delá zn. LATEMAR M 90/3 výr. č.
1057 a 1055 majúce hodnotu najmenej 1 836 152 Sk, ktoré boli ukradnuté doposiaľ
nezistenými osobami v dobe od 15.00 hod. dňa 23. októbra 2001 o 07.00 hod. dňa 24. októbra
2001 z areálu lyžiarskeho vleku v mieste zv. B. v katastri obce P., ku škode obce P.
a predajom získali prospech v čiastke najmenej 480 000 Sk.
Za to mu bol podľa § 252 ods. 2 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody v trvaní
26 (dvadsaťšesť) mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 39a ods. 2 písm. b/ Tr. zák.
zaradený do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny.
Tým istým rozsudkom bol obvinený M. Z. podľa § 226 písm. c/ Tr. por. oslobodený
spod obžaloby pre skutky kvalifikované ako, v bode 1/, 2/ pokračovací trestný čin krádeže
spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 247 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a pokračovací trestný čin
poškodzovania cudzej veci spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 257 ods. 1 Tr. zák., v bode
3/ trestný čin pytliactva podľa § 181 ods. 1 Tr. zák. a v bode 4/, 5/, 6/, 7/ pokračovací trestný
čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 252 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 2 Tr. zák.
spáchaný opätovne, ktorých skutkov sa mal dopustiť na skutkovom základe uvedenom
v rozsudku súdu prvého stupňa.
Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obžalovaný M. Z. a okresný prokurátor
v Poprade. Na základe podaných odvolaní Krajský súd v Prešove postupom podľa § 254 ods.1
Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti
ktorým mohli odvolatelia podať odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré rozsudku
predchádzalo a uznesením z 30. septembra 2008, sp. zn. 6To 50/2008, podľa § 256 Tr. por.
odvolania okresného prokurátora i obvineného M. Z. ako nedôvodné zamietol.
Proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove podal 27. februára 2009 dovolanie obvinený
M. Z., prostredníctvom splnomocneného obhajcu (plná moc z 2. októbra 2008) JUDr. J. G..
Dovolanie podal z dôvodov uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 písm. g/. Tr. por., teda
že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré boli získané nezákonným spôsobom a § 371
ods. 1 písm. i/ Tr. por., teda že rozhodnutie súdu je založené na nesprávnom právnom
posúdení zisteného skutku, alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.
Namietal, že výpovede svedkov B. a P. boli získané nezákonným spôsobom, pretože
svedkovia vypovedali na základe nátlaku policajtov a boli získané z donútenia. Vyslovil
názor, že títo svedkovia mali byť ovplyvňovaní policajtmi,a to priamo navádzaním
a nepriamo bezdôvodným odopieraním fajčenia. Podľa názoru obvineného nemôže slúžiť
ako dôkazný prostriedok výpoveď svedka, ktorá bola získaná navádzacím
spôsobom. Namietal tiež, že oba konajúce súdy nesprávne právne posúdili skutok. Uviedol,
že aj keď sa skutku nedopustil, skutok tak ako bol ustálený v rozsudku nie je trestným činom.
Ani okresný ani krajský súd sa nevysporiadali s obligatórnym znakom skutkovej podstaty
trestného činu, a to subjektívnou stránkou konania obvineného. Vykonaným dokazovaním
nebolo preukázané, že obvinený mal vedomosť o tom, že snežné delá boli odcudzene, a preto
ich samotný predaj obvineným, resp. ich presun, nie je možné vyhodnotiť ako trestný čin
podľa § 252 Tr. zák.
S odvolaním sa na tieto dôvody navrhol, aby dovolací súd rozhodol tak, že vysloví,
že uznesením Krajského súdu v Prešove z 30. septembra 2008, sp. zn. 6To 50/2008, v spojení
s rozsudkom Okresného súdu v Poprade z 20. mája 2008, sp. zn. 2T 212/2004, bol porušený
zákon v § 252 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. zák., v súvislosti s ustanovením § 371 ods. 1
písm. g/, písm. i/ Tr. por., ďalej aby uznesenie krajského súdu i rozsudok okresného súdu
zrušil a Krajskému súdu v Prešove prikázal, aby vec znovu prejednal a rozhodol.
Obhajca JUDr. J. G. následne 15. júna 2009 vypovedal obvinenému M. Z. plnú moc
(č.l. 1466) a zároveň podaním zo 17. júna 2006 dovolanie zobral späť.
Obhajca JUDr. J. G. podané dovolanie zobral späť právne neúčinným spôsobom,
bez súhlasu obvineného, preto predseda senátu okresného súdu listom z 18. júna 2009 vyzval
obvineného, aby sa vyjadril, či na podanom dovolaní trvá a v prípade kladného stanoviska,
aby súdu obratom oznámil meno iného splnomocneného obhajcu, ktorý ho bude v konaní
o dovolaní zastupovať.
Obvinený M. Z. súdu 29. júna 2009 oznámil, že na podanom dovolaní trvá a meno
obhajcu oznámi.
Okresný súd v Prešove 6. júla 2009 predložil spisový materiál Najvyššiemu súdu
Slovenskej republiky na rozhodnutie o podanom dovolaní
Predseda dovolacieho súdu 8. júla 2009 opätovne vyzval obvineného, aby v lehote
do 5. augusta 2009 oznámil súdu, v prípade že na podanom dovolaní trvá, meno
splnomocneného obhajcu, ktorý ho bude v konaní o dovolaní zastupovať.
Obvinený M. Z. zaslal súdu plnú moc pre obhajcu JUDr. P. M.. Obhajca JUDr. P. M.
zároveň požiadal dovolací súd o predĺženie lehoty na doplnenie dovolania.
Dovolací súd lehotu pôvodne určenú do 5. augusta 2009 predlžil o mesiac,
do 2. septembra 2009. Následne 28. septembra 2009 určil vo veci termín neverejného
zasadnutia na deň 30. septembra 2009, na ktorom o podanom dovolaní aj rozhodol.
Obhajca obvineného JUDr. P. M. prípisom z 5.októbra 2009 žiadal súd, aby mu bolo
oznámené, či mu bude umožnené, aby doplnil už podané dovolanie.
K uvedenej žiadosti obhajcu dovolací súd podotýka, že nie je potrebný žiadny
osobitný súhlas dovolacieho súdu, aby splnomocnený obhajca podal, alebo doplnil už podané
dovolanie. Aktivity oprávnených osôb v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku
sú výlučne v ich kompetencii a nepodliehajú súhlasu súdu. Iniciatíva dovolacieho súdu ani nie
je prípustná. Obvinený Z. uviedol, že trvá na dovolaní, ktoré podal prostredníctvom obhajcu
JUDr. J. G. a na jeho prípadné kvalifikované doplnenie mal vytvorený časový priestor
od 3. augusta 2009, kedy splnomocnil na zastupovanie v konaní o dovolaní obhajcu
JUDr. P. M., až do rozhodnutia dovolacieho súdu 30. septembra 2009, teda celé dva mesiace.
Podľa § 373 ods. 1 Tr. por. obvinený alebo osoby uvedené v § 369 ods. 5 Tr. por.
môžu podať dovolanie len prostredníctvom obhajcu.
Podľa ods.2 § 373 Tr. por. obvinený musí byť v konaní o dovolaní zastúpený obhajcom.
Z takejto dikcie ustanovenia § 373 Tr. por., podľa názoru dovolacieho súdu vyplýva,
že osoba obhajcu, prostredníctvom ktorej obvinený podá dovolanie, nemusí byť vždy totožná
s osobou obhajcu, ktorý obvineného v dovolacom konaní zastupuje. Dôvodom obligatórnej
účasti obhajcu v konaní o dovolaní je poskytnutie dostatočnej právnej pomoci v súvislosti
s podaním dovolania a konania o ňom.
V posudzovanom prípade dovolanie podal obvinený M. Z. prostredníctvom riadne
splnomocneného obhajcu a dovolanie spĺňa náležitosti § 374 Tr. por. Obhajca JUDr. G. síce
svojim prípisom vzal podané dovolanie späť, avšak právne neúčinným spôsobom, pretože
dispozičné právo patrí podľa zákona iba obvinenému a tento vyjadril svoju vôľu,
že na podanom dovolaní trvá. Dovolací súd preto pri rozhodovaní o dovolaní sa riadil
dôvodmi dovolania uvedenými v tomto podaní (§ 385 ods. 1 Tr. por.). Znovu pritom
zdôrazňuje, že splnomocnenému obhajcovi JUDr. M. nič nebránilo, aby po prijatí
splnomocnenia doplnil dovolanie, ak takýto zámer mal. Dovolací súd nemal dôvod ho
k takémuto postupu vyzývať. Vyhovel jeho požiadavke na predĺženie lehoty, aby mu bol
poskytnutý dostatočný časový priestor na doplnenie dovolania.
Okresný prokurátor v Poprade sa k podanému dovolaniu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.), na základe
podaného dovolania zistil, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 Tr. por.), bolo podané
oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), za splnenia ustanovenia § 373 Tr. por.,
v zákonnej lehote a mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370
ods. 1 Tr. por.), ale súčasne zistil aj to, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť
na neverejnom zasadnutí podľa § 382 písm. c/ Tr. por., lebo je zrejmé, že nie sú splnené
dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por.
Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdu,
ktorým sa má zabezpečiť náprava procesných a hmotnoprávnych chýb, taxatívne uvedených
ako dovolacie dôvody v ustanovení § 371 ods. 1 písm. a/ až písm. l/ Tr. por. Dovolací súd nie
je možné chápať ako tretiu inštanciu v sústave súdov, zameranú na preskúmavanie všetkých
rozhodnutí súdu druhého stupňa. Mimoriadny opravný prostriedok – dovolanie neslúži
k revízii skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa. Ťažisko dokazovania
je na súde prvého stupňa a jeho skutkové závery môže doplniť, alebo meniť len odvolací súd.
Dovolací súd nemôže posudzovať úplnosť skutkových zistení, nemôže bez ďalšieho sám
prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože dôkazy v konaní o dovolaní nemôže sám
vykonávať. Namietané nesprávne skutkové zistenia alebo nesúhlas s tým, ako súd hodnotil
vykonané dôkazy, nemôžu zakladať dovolací dôvod uvedený v ustanovení § 371 ods. 1
písm. i/ Tr. por. Tento dôvod dovolania je daný len v prípade nesprávneho právneho
posúdenia skutku alebo v prípade iného nesprávneho posúdenia podľa hmotnoprávnych
ustanovení. S poukazom na dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. sa nie je
možné domáhať preskúmania skutkových zistení, na ktorých je rozhodnutie založené alebo
iného hodnotenia vykonaného dokazovania než, ako to urobili konajúce súdy. Tento dovolací
dôvod pripúšťa len právne námietky vo vzťahu ku skutkovému stavu. Správnosť a úplnosť
zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Prípady, na ktoré dopadá
ustanovenie § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. je potrebné odlišovať od prípadov, kedy je
rozhodnutie založené na nesprávnom skutkovom zistení.
Obvinený M. Z. namietal, že výsluchy svedkov M. B. a Š. P. boli získané nezákonným
spôsobom, pretože na týchto svedkov policajti robili priamy a nepriamy nátlak, a teda ich
výpovede boli vynútené.
Otázkou rozporných a zmenených výpovedí týchto svedkov sa zaoberal aj odvolací
súd. Jednotlivé výpovede týchto svedkov, ktoré učinili v rôznych štádiách trestného konania,
súd vyhodnotil v zmysle zásady zakotvenej v ustanovení § 2 ods. 12 Tr. por. a na základe nich
ustálil skutkový stav a vinu obvineného. Dovolací súd nemôže sám prehodnocovať vykonané
dôkazy, nesúhlas obvineného s tým ako súd vyhodnotil vykonané dôkazy, nezakladá dovolací
dôvod v zmysle ustanovenia § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. Dovolací súd zo spisu nezistil
žiadnu takú skutočnosť, ktorá by objektivizovala tvrdenie obvineného, že na svedkov bol
vyvíjaný nátlak.
Dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. v posudzovanej veci nie je daný,
dôkazy produkované v konaní boli vykonané zákonným spôsobom.
Neobstojí tiež dovolacia námietka obvineného, že súd sa nevyporiadal so subjektívnou
stránkou jeho konania. Krajský súd jasne vo svojom rozhodnutí uviedol, že na základe
ktorých dôkazov mal za to, že obvinený konal v priamom úmysle v zmysle ustanovenia § 4
písm. a/ Tr. zák. Skutok tak, ako bol na základe vykonaného dokazovania ustálený v skutkovej vete rozsudku, bol správne právne posúdený.
Dovolanie dovolateľa sa teda neopiera o právne námietky, ale je založené výlučne
na skutkových výhradách, pričom v konečnom dôsledku tak smeruje k tomu, aby boli
dovolacím súdom menené, skutkové zistenia. Ide však o námietky, ktoré vecne
nezodpovedajú zákonnému vymedzeniu dovolacieho dôvodu uvedeného v ustanovení § 371
ods. 1 písm. i/ Tr. por. Nesúhlas dovolateľa s hodnotením dôkazov odvolacieho súdu nie je
dôvodom pre podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
So zreteľom na to, že neboli splnené podmienky dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/,
písm. g/ Tr. por., dovolací súd bez preskúmania veci podané dovolanie odmietol
na neverejnom zasadnutí podľa § 382 písm. c/ Tr. por.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. septembra 2009
JUDr. Milan L i p o v s k ý, v. r. predseda senátu
Vypracovala : JUDr. Jana Serbová
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová