N a j v y š š í   s ú d

3 Tdo 26/2009

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Milana Lipovského a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Štefana Sekelského na neverejnom zasadnutí v Bratislave 24. februára 2010 v trestnej veci obvinených V. B. a V. B.   pre trestný čin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 4T 57/2006, o dovolaní, ktoré podali obvinení prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Z. V., advokátky vo Zvolene, proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 29. apríla 2008, sp. zn. 5To 334/07, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvinených V. B. a V. B. sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Zvolen z 10. apríla 2007, sp. zn. 4T 57/2006, boli obvinení V. B. a V. B. uznaní za vinných zo spáchania trestného činu podvodu formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 221 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

po tom, čo obdržali v mieste svojho trvalého bydliska vo Z. šekovú poukážku na vyplatenie finančnej hotovosti vo výške 42 833 Sk (1 421,80 €), od poisťovne K., týkajúcej sa finančného vyrovnania po zrušení životného poistenia č. zmluvy: X., adresovanú bývalému manželovi a otcovi na meno V. B., trvale bytom Z., ktorý sa v uvedenej dobe z dôvodu rozvodu manželstva a následného vysťahovania už na adrese trvalého bydliska nezdržiaval, sa po vzájomnej dohode o výbere a ponechaní si finančnej čiastky dňa 16. augusta 2004 spoločne dostavili na poštu č. X., kde obvinený V. B. využil zhodnosť mena a priezviska s jeho otcom, t. j. s adresátom, a po predložení svojho občianskeho preukazu a šekovej poukážky neoprávnene takto vybral uvedenú finančnú hotovosť, ktorú odovzdal svojej matke obvinenej V. B., čím takto svojím konaním uviedli pracovníčku pošty do omylu a V. B., nar. X. spôsobili škodu vo výške 42 833 Sk (1.421,80 €).

Uložil im za to podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 36 písm. j/ a § 38 ods. 3 Tr. zák. každému zvlášť trest odňatia slobody na 6 mesiacov, výkon ktorého im podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. podmienečne odložil a súčasne podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu v trvaní 1 (jedného) roka.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obaja obvinení, ktoré Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 29. apríla 2008, sp. zn. 5To 334/07, podľa § 319 Tr. por., zamietol.

Proti citovanému uzneseniu krajského súdu podali obaja obvinení prostredníctvom svojho obhajcu dovolanie z dôvodu uvedenom v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Rozhodnutie odvolacieho súdu ako aj prvostupňového súdu považujú za nesprávne, pretože sú založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku. V dôvodoch dovolania obaja obvinení rozoberali skutkový stav zistený okresným súdom a následne potvrdený krajským súdom. Poukazovali pritom na to, že napadnuté rozhodnutia nie sú v súlade so zákonom, nakoľko ich konanie nebolo protiprávne a nenapĺňa znaky trestného činu. Išlo o úspory patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. v tejto súvislosti argumentujú predovšetkým tým, že nebola správne vyriešená predbežná otázka týkajúca sa úspor z poistnej zmluvy, ktorá bola uzavretá na meno V. B. st.

Vzhľadom na uvedené navrhli, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnuté rozhodnutia a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie prvostupňovému súdu.

Najvyšší súd ako súd dovolací síce primárne konštatoval, že dovolanie je prípustné   (§ 368 ods. 1 Tr. por.), že bolo podané oprávnenými procesnými subjektmi (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.) v zákonom stanovenej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1, ods. 2 Tr. por.); dospel však k záveru, že nie sú splnené dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.

Obvinení v princípe namietali, že súdy nedostatočne zistili skutkový stav veci z dôvodu, že nebolo preukázané spáchanie skutku tak, ako to súd ustálil v napadnutých rozhodnutiach.

Vykonávanie dôkazov a ich hodnotenie sa v plnom rozsahu vykonáva v rámci konania pred súdom, a to príslušnými procesnými súdmi ako v prvom stupni, tak aj v konaní o riadnom opravnom prostriedku. Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu inštanciu zameranú k preskúmaniu rozhodnutí súdu druhého stupňa. Podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Najvyšší súd Slovenskej republiky nemôže skúmať a meniť správnosť a úplnosť zisteného skutku; dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok môže viesť len k skúmaniu, či boli splnené dôvody vyjadrené v ustanovení § 371 Tr. por.

Nevykonanie dokazovania v rozsahu predpokladanom obvinenými a hodnotenie dôkazov spôsobom, ktorý nezodpovedá predstavám obvinených, nie je možné uplatniť ako dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. (nesprávne právne posúdenie zisteného skutku), ale ide o skrytú formu vyjadrenia záujmu obvinených, aby boli vykonané dôkazy (zistený skutkový stav) v ich prospech.

Najvyšší súd na tomto základe, bez meritórneho preskúmania veci, na neverejnom zasadnutí konštatoval, že je zrejmé nenaplnenie dôvodov dovolania uplatnených obvineným, a preto tento mimoriadny opravný prostriedok podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. februára 2010

  JUDr. Milan L i p o v s k ý, v. r.

  predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Štefan Sekelský

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová