3Tdo/25/2019

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Martina Bargela a sudkýň JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Dany Wänkeovej na neverejnom zasadnutí konanom 15. mája 2019 v Bratislave, v trestnej veci obvineného Ing. C. D., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b) Trestného zákona o dovolaní obvineného Ing. C. D. proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 22. novembra 2018, sp. zn. 4Tos/115/2018, takto

rozhodol:

Podľa § 382 písm. f) Trestného poriadku dovolanie obvineného Ing. C. D. o d m i e t a.

Odôvodnenie

Okresný súd Zvolen uznesením sp. zn. 2T/102/2011 zo 4. septembra 2018, rozhodol, že odsúdený Ing. C. D. sa neosvedčil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, ktorý trest mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 2T/102/2011 z 28. októbra 2015, v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 5To/40/2016 z 24. mája 2016 a nariadil mu vykonať trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, na výkon ktorého menovaného zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený sťažnosť, ktorú Krajský súd v Banskej Bystrici, sp. zn. 4Tos/115/2018 z 22. novembra 2018 podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol.

Proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 4Tos/115/2018 z 22. novembra 2018 podal obvinený Ing. C. D. prostredníctvom obhajcu dovolanie z dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g) a písm. i) Trestného poriadku a teda, že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom a rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.

V odôvodnení dovolania namietal, že v čase rozhodovania Krajského súdu v Banskej Bystrici mal dlh na výživnom vyrovnaný a teda uhradený v 100% výške do konca roka 2018. Túto skutočnosť jasne doložil bankovým potvrdeným o vklade na účet matky, ktorá bola prítomná pri vklade. Na splatenie svojho dlhu si musel požičať, pričom ručili mu jeho priatelia. Tieto skutočnosti podrobne popísal vo svojej sťažnosti,avšak tieto sa v rozhodnutí krajského súdu nenachádzajú, preto má za to, že krajský súd pochybil, keď sa o tejto skutočnosti ani nezmienil. Označil aj možnosť, že Okresný súd Zvolen toto potvrdenie odstránil zo spisu. Na záver navrhol, aby najvyšší súd zrušil predmetné rozhodnutia a Okresnému súdu Zvolen prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

K dovolaniu sa vyjadrila prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen, ktorá vo svojom vyjadrení uviedla, že obvinený počas skúšobnej doby neuhradil dlh na výživnom tak, ako mu to bolo stanovené rozsudkom, preto súd správne rozhodol o neosvedčení sa v skúšobnej dobe. Na záver navrhla, aby najvyšší súd dovolanie obvineného odmietol.

Najvyšší súd po preskúmaní predmetného dovolania poznamenáva, že obvinený podal dovolanie proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.

Podľa § 368 Trestného poriadku:

ods. 1) Dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371.

ods.2) Ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutím podľa odseku 1 sa rozumie a) rozsudok a trestný rozkaz, b) uznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu, c) uznesenie o zastavení trestného stíhania, d) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania, e) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, f) uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania, g) rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia, h) rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu podľa písmen a) až g), alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol.

Podľa § 369 ods. 2 Trestného poriadku proti právoplatnému rozhodnutiu (viď 368 ods. 2 Trestného poriadku) súdu druhého stupňa môže podať dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 a/ generálny prokurátor, proti ktorémukoľvek výroku, b/ obvinený vo svoj prospech voči výroku, ktorý sa ho priamo týka.

Proti iným rozhodnutiam neuvedených v § 368 ods. 2 Trestného poriadku (ak tento zákon neustanovuje inak - viď § 368 ods. 2 prvá veta Trestného poriadku) môže podať dovolanie len minister spravodlivosti a to v zmysle § 371 ods. 2, ods. 3 Trestného poriadku.

Z uvedeného vyplýva, že obvinený môže podať dovolanie vo svoj prospech len proti rozhodnutiam taxatívne vymenovaných v ustanovení § 368 ods. 2 Trestného poriadku a nie proti iným rozhodnutiam.

V posudzovanej veci bolo podané dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým bolo, s konečnou platnosťou, rozhodnuté o neosvedčení sa obvineného Ing. C. D. a nariadení výkonu trestu odňatia slobody a teda rozhodnutiu, ktoré nespadá do okruhu rozhodnutí vymedzených ustanovením § 368 ods. 2 Trestného poriadku.

S ohľadom na uvedené Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky rozhodol podľa § 382 písm. f) Trestného poriadku o odmietnutí podaného dovolania, pretože toto bolo podané obvineným Ing. C. D. proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.