3 Tdo 25/2011

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Milana Lipovského a JUDr. Igora Burgera v trestnej

veci obvineného   M.   V.   pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných

látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1

písm. c/, písm. d/ Tr. zák. a iné, na neverejnom zasadnutí 25. mája 2011 v Bratislave,

o dovolaní obvineného M. V., ktoré podal prostredníctvom splnomocneného obhajcu

Mgr. P. B., proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 9. septembra 2008, sp. zn.

3To 84/2008, rozhodol

t a k t o :

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného M. V. sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo 16. apríla 2008, sp. zn. 4T 70/2007, bol

obvinený M. V. uznaný za vinného, v bode 1/ rozsudku z prečinu marenia výkonu úradného

rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. a v bode 2/ rozsudku s odsúdeným R. G.

zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov

ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Tr. zák. na skutkovom

základe, že

1/ obvinený M. V.

dňa 23. novembra 2006 v čase asi o 03.15 hod. v B. viedol osobné motorové vozidlo zn. Ford

Escort s evidenčným číslom S., a to i napriek tomu, že mu bol rozhodnutím Okresného

dopravného inšpektorátu OR PZ v Bratislave IV pod sp. zn. ORP-P-670/DI-MA-2005-IV,

zo dňa 28. apríla 2006, právoplatným zo dňa 26. mája 2006, uložený mimo iného aj zákaz

2 3 Tdo 25/2011

činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 12 mesiacov, teda v dobe

od 26. mája 2006 do 26. mája 2007,

2/ obvinení M. V. a R. G.

dňa 23. novembra 2006 v čase asi o 03.15 hod. v B. v osobnom motorovom vozidle zn. Ford Escort s evidenčným číslom S. obvinený M. V. po zablokovaní vozidla pohotovostnou

motorizovanou hliadkou PZ po predchádzajúcom prenasledovaní a odmietnutí zastaviť

hliadke PZ, ako vodič motorového vozidla hodil na nohy obvineného R. G., sediaceho

vo vozidle na mieste spolujazdca, 1 ks injekčnej striekačky objemu 5 ml s obsahom béžového

kryštalického materiálu s hmotnosťou 4 562 mg a 1 ks väčšieho igelitového vrecka s obsahom

béžového kryštalického materiálu s hmotnosťou 52 mg s tým, že obvinenému R. G. povedal

„nehovor, že je to moje, na, tu máš", následne si tieto veci obvinený R. G. schoval do vačku

a obaja obvinení vystúpili z motorového vozidla až na základe výzvy hliadky PZ,

ako aj hrozby zbraňou, upustili od úteku a podrobili sa kontrole totožnosti

ako aj bezpečnostnej prehliadke. Počas vykonávania kontroly hliadkou PZ bola u obvineného

M. V. nájdená 1 ks injekčná striekačka s obsahom béžového kryštalického materiálu

naplneného na 0,6 ml o hmotnosti 343 mg. U obvineného R. G. bola počas kontroly nájdená

1 ks injekčná striekačka objemu 5 ml s obsahom béžového kryštalického materiálu

s hmotnosťou 4 562 mg, 1 ks väčšieho igelitového vrecka s obsahom béžového kryštalického

materiálu s hmotnosťou 52 mg, 1 ks injekčná striekačka objemu 2,5 ml s obsahom béžového

kryštalického materiálu s hmotnosťou 254 mg a 1 ks igelitového vrecka s tlakovým uzáverom

o veľkosti 9,5 x 5 cm s obsahom béžového kryštalického materiálu s hmotnosťou 9 280 mg.

Pri následnej kontrole motorového vozidla bola na mieste spolujazdca, kde predtým sedel

obvinený R. G., zaistená 1 ks injekčná striekačka s obsahom kryštalického materiálu

s hmotnosťou 495 mg.

Kriminalisticko-expertíznym skúmaním obsahu 1 ks injekčnej striekačky naplnenej

na 0,6 ml zaistenej obvinenému M. V. bolo zistené, že obsahovala metamfetamín v zmesi

s piracetamom s hmotnosťou 343 mg a s priemernou koncentráciou účinnej látky 60,3 %

hmotnostných (vyjadrené ako voľná báza) a toto množstvo treba považovať za 5-10 obvykle

jednorazových dávok drogy.

3 3 Tdo 25/2011

Skúmaním vecí zaistených R. G. bolo zistené, že 1 ks injekčnej striekačky objemu

5 ml obsahoval metamfetamín v zmesi s piracetamom s hmotnosťou 4 562 mg

a s priemernou koncentráciou účinnej látky 29,8 % hmotnostných (vyjadrené ako voľná báza)

a toto množstvo treba považovať za 34-68 obvykle jednorazových dávok drogy. Skúmaním

obsahu 1 ks väčšieho igelitového vrecka bolo zistené, že obsahovalo metamfetamín v zmesi s piracetamom s hmotnosťou 52 mg a s priemernou koncentráciou účinnej látky 46,0 %

hmotnostných (vyjadrené ako voľná báza) a toto množstvo treba považovať za 1 obvykle

jednorazovú dávku drogy. Skúmaním obsahu 1 ks injekčnej striekačky objemu 2,5 ml bolo

zistené, že obsahovala metamfetamín v zmesi s piracetamom s hmotnosťou 254 mg a s priemernou koncentráciou účinnej látky 29,8 % hmotnostných (vyjadrené ako voľná báza)

a toto množstvo treba považovať za 2-4 obvykle jednorazových dávok drogy. Skúmaním

obsahu 1 ks igelitového vrecka s tlakovým uzáverom o veľkosti 9,5x5 cm bolo zistené,

že obsahovalo metamfetamín v zmesi s piracetamom s hmotnosťou 9 280 mg a s priemernou

koncentráciou účinnej látky 29,8 % hmotnostných (vyjadrené ako voľná báza) a toto

množstvo treba považovať za 69-138 obvykle jednorazových dávok drogy.

Kriminalisticko-expertíznym skúmaním obsahu 1 ks injekčnej striekačky zaistenej

na mieste spolujazdca bolo zistené, že obsahovala metamfetamín v zmesi s piracetamom

s hmotnosťou 495 mg a s priemernou koncentráciou účinnej látky 58,1 % hmotnostných

(vyjadrené ako voľná báza) a toto množstvo treba považovať za 7 - 14 obvykle jednorazových

dávok drogy.

Obvinený M. V. teda držal 1 ks injekčnej striekačky naplnenej na 0,6 ml

s obsahom metamfetamínu v zmesi s piracetamom s hmotnosťou 343 mg a s priemernou

koncentráciou účinnej látky 60,3 % hmotnostných (vyjadrené ako voľná báza) a toto

množstvo treba považovať za 5 - 10 obvykle jednorazových dávok drogy, 1 ks injekčnej

striekačky objemu 5 ml s obsahom metamfetamínu v zmesi s piracetamom s hmotnosťou

4 562 mg a s priemernou koncentráciou účinnej látky 29,8 % hmotnostných (vyjadrené

ako voľná báza) a toto množstvo treba považovať za 34 - 68 obvykle jednorazových dávok

drogy a 1 ks väčšieho igelitového vrecka s obsahom metamfetamínu v zmesi s piracetamom

s hmotnosťou 52 mg a s priemernou koncentráciou účinnej látky 46,0 % hmotnostných

4 3 Tdo 25/2011

(vyjadrené ako voľná báza) a toto množstvo treba považovať za 1 obvykle jednorazovú dávku

drogy,

obvinený R. G. držal 1 ks injekčnej striekačky objemu 5 ml s obsahom

metamfetamínu v zmesi s piracetamom s hmotnosťou 4 562 mg a s priemernou koncentráciou

účinnej látky 29,8 % hmotnostných (vyjadrená ako voľná báza) a toto množstvo treba považovať za 34-68 obvykle jednorazových dávok drogy, 1 ks väčšieho igelitového vrecka

s obsahom metamfetamínu v zmesi s piracetamom s hmotnosťou 52 mg a s priemernou

koncentráciou účinnej látky 46,0 % hmotnostných (vyjadrené ako voľná báza) a toto

množstvo treba považovať za 1 obvykle jednorazovú dávku drogy, 1 ks injekčnej striekačky

objemu 2,5 s obsahom metamfetamínu v zmesi s piracetamom s hmotnosťou 254 mg

a s priemernou koncentráciou účinnej látky 29,8 % hmotnostných ( vyjadrené ako voľná báza)

a toto množstvo treba považovať za 2-4 obvykle jednorazových dávok drogy pričom ho držal

za účelom ďalšieho predaja, 1 ks igelitového vrecka s tlakovým uzáverom o veľkosti

9,5x5 cm s obsahom metamfetamínu v zmesi s piracetamom s hmotnosťou 9 280 mg

a s priemernou koncentráciou účinnej látky 29,8 % hmotnostných (vyjadrené ako voľná báza)

a toto množstvo treba považovať za 69-138 obvykle jednorazových dávok drogy a toto

množstvo držal za účelom ďalšieho predaja a 1 ks injekčnej striekačky s obsahom

metamfetamínu v zmesi s piracetamom s hmotnosťou 495 mg a s priemernou koncentráciou

účinnej látky 58,1 % hmotnostných (vyjadrené ako voľná báza) a toto množstvo treba

považovať za 7-14 obvykle jednorazových dávok drogy.

Kriminalisticko-expertíznym skúmaním odobratých sterov z rúk obvineného R. G.

bolo zistené, že bola zistená prítomnosť stôp metamfetamínu.

Metamfetamín je zaradený v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach,

psychotropných látkach a prípravkoch do II. skupiny psychotropných látok.

Za to bol obom obvineným uložený podľa § 172 ods. 1 Tr. zák., § 41 ods. 2, § 42 ods. 1 a § 38 ods. 7 Tr. zák. úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody, obvinenému V.

vo výmere deväť rokov a obvinenému G. vo výmere osem rokov a osem mesiacov.

5 3 Tdo 25/2011

Obvinený M. V. bol na výkon uloženého trestu podľa § 48 ods. 2 písm. b/

Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a obvinený R. G.

podľa § 48 ods.2 písm. a/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Obvinenému M. V. bol podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. uložený

aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu tri roky.

Keďže obom obvineným boli tresty ukladané ako tresty súhrnné, súd u oboch zrušil

výrok o treste Trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava II, a to v prípade obvineného V. z 23. júla 2007, sp. zn. 5T 140/2007   a v prípade obvineného G. z 2. mája 2007, sp. zn.

3T 71/2007, pričom boli zrušené aj ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,

ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obvinený M. V. a jeho matka odvolateľka

E. V..

Krajský súd v Bratislave uznesením z 9. septembra 2008, sp. zn. 3To 84/2008, podľa

§ 319 Tr. por. zamietol odvolanie obvineného M. V. a podľa § 316 ods. 1 Tr. por. zamietol

aj odvolanie matky obvineného E. V..

Proti vyššie označenému uzneseniu krajského súdu podal dovolanie obvinený M. V.,

a to prostredníctvom obhajcu Mgr. P. B.. Dovolanie podané z dôvodov uvedených

v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c/, písm. d/, písm. g/, písm. h/, písm. i/ Tr. por. smeruje proti

výroku o vine obvineného V. v bode 2/ rozsudku a voči výroku o treste odňatia slobody,

zaradenia na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s miernym stupňom stráženia ako aj voči

konaniu, ktoré právoplatnému rozhodnutiu predchádzalo.

V písomných dôvodoch podaného dovolania obvinený prostredníctvom svojho

obhajcu uviedol, že spáchanie zločinu podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Tr. zák. v priebehu celého konania popieral a nebol tiež proti nemu získaný žiadny priamy dôkaz

a nepriame dôkazy nevyzneli presvedčivo. Trest ktorý mu bol uložený, považuje

za nesprávny, nespravodlivý, nezákonný a tvrdý. Konštatoval, že vzhľadom na ustálenú súdnu

prax, znenie § 154c ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a znenie čl. 6 ods. 1 a ods. 3

6 3 Tdo 25/2011

Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, ktoré vo svojom podaní aj cituje, aplikácia

asperačnej zásady nie je vždy nevyhnutná a obligatórna. Oba konajúce súdy preto pri ukladaní

trestu, podľa jeho mienky, nesprávne použili ustanovenie § 41 ods. 2, § 42 ods. 1 Tr. zák.,

a to v rozpore s normami vyššej právnej sily, keď nerešpektovali Ústavu Slovenskej republiky

a Dohovor. V III. časti podaného dovolania obvinený, prostredníctvom obhajcu namietal,

že na základe zisteného skutkového stavu, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, malo byť

jeho konanie vo vzťahu ku skutku v bode 2/ rozsudku právne kvalifikované podľa § 171

ods. 2 Tr. zák., v spojení s § 135 ods. 2 Tr. zák., pretože obvinený prechovával

bez dôvodných pochybností omamnú látku len v množstve zodpovedajúcom najviac

10 násobku obvykle jednorazovej dávky na použitie, a to pre svoju osobnú potrebu. V tomto

smere namietal výpoveď spoluodsúdeného R. G., ktorý mal na výsledku hodnotenia dôkaznej

situácie enormný záujem. Namietal, že neboli vykonané daktyloskopické stopy, resp.

expertíza na oblečenie, nebol súdmi akceptovaný list R. G., ktorého obsah naznačuje,

že nevypovedal pravdu. V ďalšej časti podaného dovolania obvinený vyslovil názor,

že trestné činy boli spáchané jedným skutkom, ide o jednočinný súbeh, ktorá okolnosť

vylučuje aplikáciu asperačnej zásady pri ukladaní trestu. Ďalší dovolací dôvod obvinený vidí

v tom, že súdy neskúmali jeho subjektívnu stránku, teda úmysel vo vzťahu k prechovávaniu

omamných látok a že súdy vo svojich rozhodnutiach neuviedli spôsob spoločného konania

oboch obvinených, čo malo vplyv na výmeru ukladaných trestov, pretože nebolo možné

pre absenciu uvedenia formy spoločného konania skúmať mieru konania obvinených.

V závere podaného dovolania obvinený žiadal i o prerušenie výkonu trestu odňatia

slobody až do rozhodnutia o podanom dovolaní.

Na podklade podaného dovolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací

( § 377 Tr. por.) zistil, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 Tr. por.), bolo podané osobou

oprávnenou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonnej lehote a mieste, kde tento mimoriadny

opravný prostriedok možno podať, ale zároveň zistil aj to, že podané dovolanie je potrebné

odmietnuť na neverejnom zasadnutí podľa § 382 písm. c/ Tr. por., pretože nie sú splnené

dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/, písm. d/, písm. g/, písm. h/, písm. i/ Tr. por.

7 3 Tdo 25/2011

V úvode je potrebné zdôrazniť, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok,

ktorý umožňuje oprávneným osobám namietať zásadné porušenie procesnoprávnych

a hmotnoprávnych ustanovení v rozhodnutiach súdov, ktoré sú taxatívne vymenované

v ustanovení § 371 ods. 1 písm. a/ až písm. l/ Tr. por. Dovolanie nie je preto možné chápať

ako po neúspešnom odvolaní ďalší opravný prostriedok, ktorým by boli podávané námietky oprávnenej osoby k skutkovým zisteniam alebo k výške uloženého trestu. Správne uvedenie

dôvodu dovolania je podstatné, pretože limituje rozsah preskúmavacej povinnosti dovolacieho

súdu.

Dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. je zásadné porušenie práva

na obhajobu, spočívajúce najmä v porušení ustanovení o povinnej obhajobe.

Obvinený v podanom dovolaní neuviedol ani jednu relevantnú skutočnosť, ktorá

by preukazovala, že bolo v jeho prípade zásadným spôsobom porušené jeho právo

na obhajobu. Obvinený tento dovolací dôvod videl najmä v tom, že konajúce súdy nevykonali

obhajobou navrhované dôkazy (daktyloskopické stopy, expertíza na oblečení, opätovné

vypočutie odsúdeného G.) a nevyhodnotili usvedčujúcu výpoveď R. G. v kontexte s listom,

ktorého obsah mal naznačovať, že ako obvinený nevypovedal pravdu a pod.

Za porušenie práva na obhajobu v zmysle § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. nemožno

považovať obsah a rozsah vlastnej úvahy orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu

o voľbe použitých dôkazných prostriedkov, pri plnení povinnosti podľa § 2 ods. 10, resp.

práva podľa § 2 ods. 11 Tr. por. Ak by záver súdu, že určitú skutkovú okolnosť považuje

za dokázanú a už ju nebude overovať ďalšími dôkazmi, zakladal opodstatnenosť tohto

dovolacieho dôvodu, odporovalo by to skutočnosti, že dovolací súd je viazaný zisteným

skutkovým stavom, ktorá vyjadruje už vyššie spomenutú zásadu, že účelom dovolacieho

konania je posudzovanie právnych otázok a nie posudzovanie správnosti a úplnosti zistenia

skutkového stavu.

K tomuto dovolaciemu dôvodu viď bližšie aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 25. februára 2009, sp. zn. 3 Tdo 45/2008 – čl. 457 - 458.

8 3 Tdo 25/2011

Dovolací dôvod podľa písm. d/ § 371 ods. 1 Tr. por. je daný vtedy, ak hlavné

pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci

na to neboli splnené zákonné podmienky.

Z obsahu predloženého spisu vyplýva, že vo veci boli určené hlavné pojednávania

na okresnom súde na dni 8. októbra, 26. novembra 2007, 9. januára, 5. marca a 16. apríla

2008. Verejné zasadnutia na odvolacom súde boli určené na dni 12. augusta a 9. septembra

2008. Na všetky hlavné pojednávania i verejné zasadnutia bol obvinený V. predvedený z väzby, teda bol na nich prítomný.

Obvinený v podanom dovolaní neuviedol v čom konkrétne vidí dovolací dôvod podľa

§ 371 ods. 1 písm. d/ Tr. por.

Dovolací dôvod podľa písm. g/ § 371 ods. 1 Tr. por. možno uplatniť ak dôjde

k porušeniu zákonných ustanovení upravujúcich vykonávanie jednotlivých dôkazných

prostriedkov.

Dovolanie obvineného neobsahuje ani jeden konkrétny dôkaz, ktorý by mal byť podľa

jeho mienky vykonaný v rozpore so zákonom.

Týmto dovolacím dôvodom nie je možné napadnúť informatívnu hodnotu dôkazu,

resp. spôsob hodnotenia dôkazu súdom. Nesprávne hodnotenie dôkazu možno napraviť

v odvolacom konaní, nie však v konaní o dovolaní.

Dovolanie z dôvodu uvedeného v ustanovení § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por. je možné

podať vtedy, ak obvinenému bol uložený trest mimo trestnej sadzby ustanovenej trestným

zákonom pre trestný čin, z ktorého bol obvinený uznaný za vinného, alebo obvinenému bol

uložený taký druh trestu, ktorý Trestný zákon nepripúšťa.

Ani jedna z týchto podmienok pre uplatnenie tohto dovolacieho dôvodu splnená

nebola.

9 3 Tdo 25/2011

Obvinený v podstate namieta, že pri ukladaní trestu bola nesprávne aplikovaná

asperačná zásada, jednak preto, že v náväznosti na § 154c ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky

a čl. 6 ods. 1, ods. 3 Dohovoru jej aplikácia nie je nevyhnutná a obligatórna a jednak preto,

že: „trestné činy spáchané obvineným pod bodom 1/ a pod bodom 2/ sú jednoznačne spáchané

1 skutkom – jednočinný súbeh (nie 2 skutkami)...“, čo znamená, že aplikácia asperačnej

zásady je vylúčená.

V posudzovanom prípade dovolací súd musí konštatovať, že obvinenému V. bol

uložený taký druh trestu, ktorý Trestný zákon pripúšťa a bol mu uložený aj v zákonom

stanovenej trestnej sadzbe, ktorá je v tomto prípade od osem rokov osem mesiacov až trinásť rokov a štyri mesiace.

Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. je daný iba v prípadoch,

keď rozhodnutie súdov spočíva na nesprávnom právnom posúdení skutku, alebo na inom

nesprávnom hmotnoprávnom posúdení. Nie je možné s poukazom na dovolací dôvod uvedený

v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku domáhať sa preskúmania skutkových

zistení, na ktorých je rozhodnutie založené.

Uvedený dovolací dôvod pripúšťa iba právne námietky vo vzťahu ku skutkovému

stavu zistenému súdmi nižších stupňov. Skutkový stav je pri rozhodovaní o dovolaní

opierajúcom sa o tento dovolací dôvod hodnotený len z toho hľadiska, či skutok alebo iná

okolnosť skutkovej povahy boli správne právne posúdené. Správnosť a úplnosť zisteného

skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Východiskom pre existenciu dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.,

spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení skutku je popis skutku, ako bol ustálený v príslušnom výroku napadnutého rozhodnutia vo veci samej.

V posudzovanej veci skutok ustálený v rozhodnutiach konajúcich súdov bol správne

právne posúdený ako zločin podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Tr. zák.

10 3 Tdo 25/2011

Dovolacia námietka obvineného, že vykonanými dôkazmi nebola preukázaná

subjektívna stránka žalovaného činu, že nebol proti nemu zadovážený žiadny priamy

usvedčujúci dôkaz a nepriame dôkazy sú nepresvedčivé, že neboli vykonané niektoré dôkazy

(stery z rúk, daktyloskopické stopy a pod.), námietka vo vzťahu k dokazovaniu ohľadne

zisťovania rozsahu prechovávanej omamnej látky, nesúhlas obvineného s tým ako súd hodnotil vykonané dôkazy, najmä usvedčujúcu výpoveď spoluobvineného G., nemôže

zakladať dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku.

Z uvedeného je nepochybné, že dovolanie podané obvineným z dôvodu § 371 ods. 1

písm. c/, písm. d/, písm. g/ písm. h/, písm. i/ Tr. por. sa neopiera o právne námietky,

ale je založené výlučne na skutkových výhradách a na nesúhlase s výškou uloženého trestu.

Ide tak o námietky, ktoré vecne nezodpovedajú zákonnému vymedzeniu uvedených

dovolacích dôvodov.

So zreteľom na to, že v posudzovanej veci neboli splnené podmienky dovolania podľa

§ 371 ods. 1 Trestného poriadku, dovolací súd bez preskúmania veci podané dovolanie

na neverejnom zasadnutí odmietol, postupom podľa § 382 písm. c/ Trestného poriadku.

Rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu o dovolaní opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 25. mája 2011

  JUDr. Jana S e r b o v á, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová