3 Tdo 23/2012

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Burgera a sudcov JUDr. Milana Lipovského a JUDr. Jany Serbovej na neverejnom zasadnutí konanom

dňa 16. mája 2012 v trestnej veci obvineného MUDr. M.   Š. pre prečin usmrtenia podľa

§ 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. vedenej na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn.

2T 33/2010, o dovolaní, ktoré podal obvinený MUDr. M. Š., zastúpený obhajcom

JUDr. O. Š., advokátom v Bratislave, proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 26. októbra

2011, sp. zn. 1To 41/2011, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného MUDr. M. Š. sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany z 26. apríla 2011, sp. zn. 2T 33/2010,

bol obvinený MUDr. M. Š. uznaný za vinného z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2

písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 21. apríla 2006 v čase asi o 05.47 hod. v obci N. ako lekár ústavnej pohotovostnej

služby na stanici rýchlej lekárskej pomoci pri poskytovaní ošetrenia L. H., napriek jeho

zdravotnému stavu nerozhodol o jeho hospitalizácii v nemocnici, i keď tento utrpel

pomliaždenie mozgu a vnútrolebečné krvácanie pri zlomenine kosti lebečnej klenby, takéto

zranenia u neho nediagnostikoval, zabezpečil len jeho prevoz do miesta trvalého bydliska,

do rodinného domu Ul. Š., pretože L. H. javil príznaky požitia alkoholu, pričom však

následne, uvedeného dňa v čase asi od 08.30 do 09.00 hod. L. H. zomrel v dôsledku

utrpeného zranenia lebky.

2

Z znaleckého posudku Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach, Lekárska fakulta

vyplýva, že včasná hospitalizácia L. H., s urgentným chirurgickým zákrokom mohla

zachrániť jeho život.

Za to bol obvinenému MUDr. M. Š. podľa § 149 ods. 2 Tr. zák. pri zistenej

poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/ Tr. zák., nezistenej priťažujúcej okolnosti,

postupom podľa § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere dva

roky. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. mu súd výkon tohto trestu podmienečne odložil

a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu na tri roky.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. mu uložil aj trest zákazu činnosti vykonávať

lekársku prax na dvanásť mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodené strany – L. H., nar. X.. a V., odkázal s nárokom

na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku podal obvinený MUDr. Š. odvolanie do výroku o vine, treste a náhrade škody. Okresná prokurátorka podala odvolanie proti výroku o treste zákazu

činnosti, ktorý sa podľa jej názoru mal vzťahovať len na výkon ústavnej pohotovostnej služby

na stanici rýchlej zdravotnej pomoci.

Krajský súd v Nitre na základe týchto odvolaní rozsudkom z 26. októbra 2011, sp. zn.

1To 41/2011, rozhodol podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. c/, ods. 3 Tr. por. tak, že napadnutý

rozsudok zrušil.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obvineného MUDr. M. Š. uznal za vinného z prečinu

usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie

§ 138 písm. h/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 21. apríla 2006 v čase o 05.47 hod. v obci N., ako lekár ústavnej pohotovostnej

služby na stanici rýchlej lekárskej pomoci, pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti L. H.

nerozhodol o jeho hospitalizácii v nemocnici, napriek zisteniu, že tento vykazuje znaky ťažkej

intoxikácie alkoholom prejavujúci sa u neho bezvedomím, neprítomnosťou verbálneho 3

kontaktu a neprítomnosťou cieľových reakcií, ale zabezpečil len jeho prevoz do miesta

trvalého bydliska, do rodinného domu Ul. Š., kde tento uvedeného dňa v čase asi

o 08.30 hod. do 09.00 hod. zomrel. Príčinou smrti bolo pomliaždenie mozgu a vnútrolebečné

krvácanie pri zlomenine kosti lebečnej klenby, ktoré zranenia boli zistené pitvou, pričom

včasná hospitalizácia L. H. s urgentným chirurgickým zákrokom mohla zachrániť jeho život.

Podľa § 149 ods. 2 Tr. zák., pri zistenej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/

Tr. zák., nezistenej priťažujúcej okolnosti, postupom podľa § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. krajský

súd uložil obvinenému MUDr. M. Š. trest odňatia slobody vo výmere dva roky. Podľa § 49

ods. 1 písm. a/ Tr. zák. mu výkon tohto trestu podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1

Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu na jeden rok.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. mu uložil trest zákazu činnosti vykonávať ústavnú

pohotovostnú službu na stanici rýchlej zdravotnej pomoci na jeden rok.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodenú L. H., nar. X. a V., odkázal s nárokom

na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Prostredníctvom obhajcu podal obvinený MUDr. Š. proti uvedenému rozsudku

Krajského súdu v Nitre dovolanie z dôvodu uvedeného v ustanovení § 371 ods. 1 písm. g/

a písm. i/ Tr. por. Konkrétne, že dovolaním napadnuté rozhodnutie je založené na dôkazoch,

ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom a na nesprávnom právnom posúdení

zisteného skutku, ako aj na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia (§ 9

zák. č. 382/2004 Z.z.). Tým, podľa názoru obvineného, bol porušený zákon v ustanovení

§ 321 Tr. por. v jeho neprospech.

Za nezákonný dôkaz považuje obvinený MUDr. Š. znalecký posudok č. 41/2007

znaleckého ústavu Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach – Lekárskej fakulty, o ktorom

obvinený tvrdí, že bol vypracovaný ústavom, ktorý nebol oprávnený vykonávať znaleckú

činnosť. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 9 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch,

tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý výkon tejto

činnosti podmieňuje uzatvorením poistenia zodpovednosti za škodu. Z informácie vyžiadanej

od Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky vyplýva, že uvedený znalecký ústav mal 4

poistenie zodpovednosti za škodu, ktorá môže vzniknúť v súvislosti s výkonom znaleckej

činnosti uzatvorenú od 14. júla 2006 do 13. júla 2007.

Vzhľadom na to, že ku dňu 30. apríla 2009, t.j. ku dňu vypracovania znaleckého

posudku nemala Lekárska fakulta UPJŠ v Košiciach platne uzatvorené poistenie uvedenej

zodpovednosti, nebola v tom čase podľa obvineného oprávnená na výkon znaleckej činnosti.

Obvinený nesúhlasí s názorom odvolacieho súdu, že v čase, keď bol znalecký ústav

pribratý do konania na vypracovanie znaleckého posudku, mal poistenie zaplatené a následné

nepokračovanie v poistení nebránilo dokončeniu znaleckého posudku.

Na podporu svojho tvrdenia obvinený poukázal na ustanovenie § 8 ods. 1 zákona

č. 382/2004 Z.z., podľa ktorého okrem iných zákonných dôvodov na vyčiarknutie znalca

zo zoznamu je skutočnosť, že poistenie zodpovednosti za škodu pri výkone činnosti zaniklo

a nebolo obnovené do troch mesiacov, alebo znalec vykonával činnosť bez poistenia

zodpovednosti za škodu pri výkone činnosti. Zdôraznil, že žiadne poisťovňa by neplnila

pri vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú v čase, keď už znalec nemal uzatvorenú

poistnú zmluvu a nemal uhradené poistenie.

Rovnako obvinený neakceptuje ani záver odvolacieho súdu, že osoby vypovedajúce

na hlavnom pojednávaní boli súdom poučené ako znalci a riadne vypočuté. Tieto osoby

neboli ustanovené ako znalci, ale ako uvádza obvinený, „vypovedali za znalecký ústav,

a tak boli súdom poučené.“

Tiež nesúhlasí so záverom znalcov, že bolo chybou, keď upustil od hospitalizácie

pacienta, teda že postupoval „non lege aertis“. Aj keby obvinený pripustil, že mal rozhodnúť

o hospitalizácii pacienta, táto údajná chyba v stanovení diagnózy nebola dôsledkom

závažného porušenia postupov pri jej určovaní, a preto sa nemôže považovať za postup

„non lege artis“.

Nestotožňuje sa ani s veľmi širokým chápaním pojmu „bezvedomie“ prezentovaný

znalcami aj ako stav, pri ktorom pacient nezrozumiteľne čiastočne komunikuje, teda stav

pri vysokom stupni opitosti bežný.

5

Orgány činné v trestnom konaní ale ani súd, nevykonali obvineným navrhovaný

dôkaz, vyžiadanie stanoviska Nemocnice Topoľčany, n.o. k tomu, či pred 21. aprílom 2006

bola nemocnicou vydaná smernica, pokyn alebo poučenie pre službu RZP alebo RLP

ako postupovať vo vzťahu k osobám – pacientom pod vplyvom alkoholu.

Obvinený MUDr. Š. ďalej uviedol, že odvolací súd na rozdiel od súdu prvostupňového

mu nekládol za vinu nenariadenie hospitalizácie poškodeného z dôvodu zlomeniny kosti

lebečnej, ktoré pri vyšetrení zistiť nemohol, ale jeho vinu ustálil v potrebe hospitalizácie

z dôvodu intoxikácie alkoholom.

Odvolací súd dva rozličné momenty poskytovanie zdravotnej starostlivosti spája

do jedného následku, pričom konanie obvineného vo vzťahu k zraneniam hlavy

ako bezprostrednej príčiny smrti hodnotí „lege artis“ a jeho konanie pri poskytovaní

zdravotnej starostlivosti vo vzťahu k intoxikácii alkoholom ako postup „non lege artis“.

Podľa názoru obvineného súd neprípustným spôsobom následok smrti z dôvodu

pomliaždenia mozgu a vnútrolebečné krvácanie pri zlomenine kosti lebečnej klenby pripisuje

konaniu, ktoré s týmto následkom nesúvisí. Obvinený v tejto súvislosti namieta, že nemohol

predvídať spôsobenie smrti L. H. v dôsledku zlomeniny lebky, nenariadením jeho

hospitalizácie pre opilosť. Preto nie je možné tvrdiť, že príčinná súvislosť medzi konaním

a následkom smrti, ktorej bezprostrednou príčinou bola zlomenina kosti lebečnej klenby

je pokrytá zavinením obvineného.

Za neprijateľný považuje záver, podľa ktorého by mal lekár niesť trestnoprávnu

zodpovednosť za smrť pacienta v prípade, ak tento zomrel na následky choroby alebo

zranenia, ktoré lekár so zreteľom na svoju odbornosť, ale aj objektívne skutkové okolnosti

zistiť nemohol. Pritom táto zodpovednosť sa vyvodzuje len z fikcie, že v prípade prijatia

pacienta do nemocnice, by bolo možné vo všeobecnosti predpokladať, že by sa u neho mohla

diagnostikovať a prípadne vyliečiť príčina smrti.

Obvinený MUDr. Š. tiež poukázal na záver znalcov vychádzajúci z pitevného nálezu,

podľa ktorého nebolo možné vylúčiť následok smrti L. H. aj pri následnom správnom 6

liečebnom postupe (hospitalizácie a urgentnom chirurgickom zákroku – odstránení krvného

výronu pod tvrdú plenu mozgu a ošetrení pomliaždenej časti ľavého čelového laloka mozgu).

Na hlavnom pojednávaní to potvrdil aj znalec doc. MUDr. F., PhD., ktorý uviedol,

že vzhľadom na diagnózu by včasná hospitalizácia poškodeného na 95 % nezabránila

následku smrti.

Z ďalších výpovedí znalcov vyplýva, že v prípade prevozu pacienta do nemocnice,

by mu pravdepodobne nebolo vykonané RTG, resp. CT lebky okamžite, lebo na to nebol

priamy dôvod. Zistiť poranenie hlavy nebolo bežnými metódami možné. Pacient by bol daný

na pozorovanie, ktoré by trvalo najmenej dve hodiny a až na základe ďalších príznakov

by sa vykonalo RTG, resp. CT mozgu. S ohľadom na časový priebeh udalostí však v lehote

dvoch hodín už pacient zomrel. Úplné odvrátenie ohrozenia života poškodeného H.

si vyžadovalo neurochirurgickú operáciu, pričom nemocnica Topoľčany, n.o. nemá

neurochirurgické oddelenie a neurochirurgické výkony nerobí. Presun do inej vhodnej

nemocnice vyžadujúci si ďalší čas, by pacient s určitosťou neprežil.

Znenie formulácie skutkového výroku dovolaním napadnutého rozsudku „pričom

včasná hospitalizácie L. H. s urgentným chirurgickým zákrokom mohla zachrániť život“,

preukazuje, podľa názoru obvineného, že samotný súd má pochybnosť o možnosti,

že by následok nenastal.

Súd vychádzal výlučne z predpokladu možnosti záchrany života H. napriek tomu, že

znalec takúto možnosť stanovil na 5 %.

Obvinený MUDr. Š. vyslovil presvedčenie, že v prípravnom konaní, rovnako

ani na hlavnom pojednávaní sa nevenovala pozornosť rozhodujúcej skutočnosti, konkrétne

či by vôbec bolo možné zachrániť poškodenému H. život v podmienkach

Nemocnice Topoľčany. Pretože nie je možné spoľahlivo a jednoznačne vylúčiť možnosť,

že ani pri celkom bezchybnom postupe lekárov by smrť nenastala, mal súd, podľa názoru

obvineného, v súlade so zásadou „v pochybnostiach v prospech obvineného“ vychádzať

z možnosti pre obvineného najpriaznivejšej a v zmysle § 285 písm. b/ a písm. c/ Tr. por.

ho spod obžaloby oslobodiť.

7

Žiada preto, vzhľadom na rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré je založené

na nezákonne vykonaných dôkazoch a nesprávnom právnom posúdení skutku, aby dovolací

súd po vyslovení porušenia zákona zrušil rozsudok Krajského súdu v Nitre z 26. októbra

2011, sp. zn. 1To 41/2011, a tomuto súdu prikázal vec v potrebnom rozsahu znovu

prerokovať a rozhodnúť.

Prokurátora Okresnej prokuratúry Topoľčany vychádzajúc z obsahu dovolania

konštatuje, že bolo podané z dôvodu nesprávneho hodnotenia dôkazov súdmi,

čo ale nezodpovedá ustanoveniu § 371 ods. 1 písm. g/ ani písm. i/ Tr. por., pretože dovolací

súd nemôže skúmať a meniť správnosť a úplnosť zisteného skutku.

Preto navrhla dovolanie obvineného MUDr. Š. podľa § 382 písm. c/ Tr. por.

odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.), na základe

podaného dovolania zistil, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 Tr. por.), bolo podané

osobou oprávnenou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), za splnenia ustanovenia § 373 Tr. por., v zákonnej lehote a mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370

ods. 1, ods. 3 Tr. por.). Súčasne ale zistil, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť

na neverejnom zasadnutí podľa § 382 písm. c/ Tr. por., lebo je zrejmé, že nie sú splnené

dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. g/ a písm. i/ Tr. por.

Podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie

je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.

Túto námietku, ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku krajského súdu, uplatnil

obvinený MUDr. Š. už v odvolacom konaní. Odvolací súd sa uvedenou námietkou

vzťahujúcou sa k znaleckému posudku Znaleckého ústavu Univerzity P. J. Šafárika

v Košiciach, Lekárskej fakulty náležitým spôsobom zaoberal. S jeho závermi uvedenými

na strane 7 a 8 napadnutého rozsudku sa dovolací súd stotožňuje. Ustanovenie § 8 ods. 1

zák. č. 382/2004 Z.z., na ktoré poukazuje obvinený MUDr. Š., spájajúce zánik poistenia

zodpovedností za škodu pri výkone znaleckej činnosti s rozhodnutím o vyčiarknutí

zo zoznamu ani v čase podávania posudku voči tomuto ústavu zo strany Ministerstva 8

spravodlivosti Slovenskej republiky uplatnené nebolo. V súvislosti s touto námietkou

obvineného je potrebné poukázať aj na zákonnú možnosť pribratia znalca (znaleckého ústavu)

do konania ad hoc bez toho, aby sa podanie posudku podmieňovalo poistením zodpovednosti,

a tým stanovovala zákonnosť jeho podania. Z rozhodnutia odvolacieho súdu je zrejmé,

že tento sa zákonu zodpovedajúcim spôsobom vyrovnal tiež s námietkou obvineného

k poučeniu osôb, ktoré vypracovali znalecký posudok Ústavu.

V súvislosti s dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. je potrebné

uviesť, že z tohto dôvodu je možno podať dovolanie, ak rozhodnutie je založené

na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného

hmotnoprávneho ustanovenia, správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd

nemôže skúmať a meniť.

Z tejto dikcie písmena i/ vyplýva, že dovolací súd je zisteným skutkovým stavom,

ktorý ustálil súd prvého i druhého stupňa viazaný. Samozrejme za predpokladu, že skutková

veta obsiahnutá vo výrokovej časti rozsudku obsahuje vyjadrenia všetkých skutkových

okolností, ktoré vyžaduje použitá právna kvalifikácia skutku: Inými slovami tento dovolací

dôvod sa týka nesprávnej aplikácie zákonných znakov skutkovej podstaty trestného činu

na zistený skutok. Námietka nesprávnosti skutkových zistení, prípadne nesúhlas s tým,

ako súd hodnotil vykonané dôkazy, preto nemôže zakladať dovolací dôvod podľa

už uvedeného písmena i/ § 371 Tr. por.

Z hľadiska namietaného právneho posúdenia skutkových záverov je potrebné uviesť

nasledovné:

Prečin usmrtenia podľa § 149 Tr. zák. predpokladá nedbanlivostné zavinenie

vo vzťahu k smrteľnému následku, či už vo forme vedomej alebo nevedomej nedbanlivosti.

Tak okresný ako ani krajský súd ustálenú nedbanlivostnú formu zavinenia vo svojich

rozhodnutiach bližšie nešpecifikovali. Skutkové zistenia prvostupňového súdu vyjadrené

v skutkovej vete rozsudku (zatiaľ sa nedotýkame je úpravy v rozsudku odvolacieho súdu)

pri konštatovanej príčinnej súvislosti medzi konaním obvineného a smrťou poškodeného

zodpovedajú zavineniu vo forme vedomej nedbanlivosti podľa § 16 písm. a/ Tr. zák. Pri tejto

forme zavinenia páchateľ vedel, že môže spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť, 9

alebo ohroziť záujem chránený tomto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal,

že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí.

Pri posudzovaní „primeranosti dôvodov“ treba vychádzať z tých, z ktorých páchateľ

spoliehal, že nespôsobí porušenie chráneného záujmu za stavu, ako sa javil páchateľovi z jeho

znalosti, skúsenosti. Pokiaľ ale ide o posúdenie významu postrehnutých skutočností, či z nich

plynú „primerané dôvody“, že následok nenastane, je nutné vychádzať z priemerného úsudku

nezúčastneného pozorovateľa.

V danom prípade postrehnutými skutočnosťami sú tie, ktoré tvoria obsah „lekárskeho

záznamu“ (poškodený neotváral oči, nebol s ním žiaden verbálny kontakt, nemal žiadnu

motoriku), ale i charakter terénu pred obchodom, kde poškodený ležal a príznaky výrazného

požitia alkoholu. (Príznaky postrehnuteľné aj nezúčastnenému pozorovateľovi).

„Spracovanie“ týchto informácií obvineným cez „filter“ jeho odborných medicínskych

znalostí vyústilo do záveru, že primeraným opatrením bude odvoz poškodeného domov,

vzhľadom na zistenú opilosť.

Práve odborné znalosti obvineného MUDr. Š. mali tohto viesť k záveru,

že poškodeného je potrebné dopraviť do nemocnice.

Stav, v ktorom sa poškodený nachádzal, nie je príznačný len pre intoxikáciu

alkoholom, ale (tiež vzhľadom na charakter terénu a dôvodný predpoklad pádov v stave

opilosti) aj pre zlomeniny kosti lebky. Tento poznatok je dostupný i v populárno-náučnej

literatúre typu „Lekár v rodine“ prístupnej širokej verejnosti. O tom viac v literatúre odbornej.

v konečnom dôsledku to potvrdzujú aj závery znaleckého posudku.

I za okolnosti, že by sa tieto možné diagnózy prekrývali, z hľadiska právneho,

vedomosť lekára mala zahŕňať jeho predstavu o rozvinutí sa príčinného vzťahu k závažnejšej

z nich až do možnosti smrteľného následku a z toho plynúci záver o nutnej hospitalizácii.

Konanie obvineného má povahu porušenia dôležitej povinnosti plynúcej z jeho zamestnania.

10

Úvahy obvineného obsiahnuté v dovolaní, týkajúce sa či už percentuálneho vyčíslenia

šancí na prežitie poškodeného spojené s úvahami o prístrojovej vybavenosti najbližšej

nemocnice na neurochirurgickú operáciu, prípadne o absencii predpisu upravujúceho postup

pri opitých ošetrovaných, nie sú právne relevantné pre právne hodnotenie konania

obvineného, pokiaľ poškodený práve rozhodnutím obvineného nebol hospitalizovaný

a následne podrobený ďalším medicínskym úkonom.

Za týchto okolností úprava skutkovej vety rozsudku krajským súdom nebola dôvodná.

V konečnom dôsledku ale aj po tejto úprave bola zachovaná totožnosť skutku ako aj pôvodná

právne kvalifikácia konania obvineného MUDr. Š..

Pretože v posudzovanej veci neboli splnené podmienky dovolania podľa § 371 ods. 1

písm. g/, písm. i/ Tr. por., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odmietol tak,

ako je to vo výroku tohto rozhodnutia uvedené, t.j. bez preskúmania veci, na neverejnom

zasadnutí.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.

V Bratislave 16. mája 2012

JUDr. Igor B u r g e r, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová