3Tdo/21/2022

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Kostolanskej a sudcov JUDr. Jozefa Šutku a JUDr. Petra Kaňu, na neverejnom zasadnutí konanom 22. decembra 2022 v Bratislave, v trestnej veci obvinenej T. D. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g), ods. 2 písm. b) Trestného zákona, o dovolaní obvinenej T. D. podanom proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 13. októbra 2021, sp. zn. 10To/21/2021, takto

rozhodol:

Podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie obvinenej T. D. s a o d m i e t a.

Odôvodnenie

Okresný súd Prešov (ďalej len,,súd prvého stupňa“) rozhodol rozsudkom z 8. júna 2021, sp. zn. 3T/61/2020 tak, že obvinenú T. D. (ďalej len,,obvinená“) uznal za vinnú z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g), ods. 2 písm. b) Trestného zákona, ktorého sa obvinená dopustila na tom skutkovom základe, že:

- 15. februára 2020 asi o 20.00 hod. v X. na ul. J. č. X v obchodnom dome LIDL, z predajnej plochy odcudzila 0,698 kg mandarínok v hodnote 1,74 Eur a 1,124 kg banánov v hodnote 1,67 Eur, ktoré si vložila do kabelky a bez zaplatenia prešla pokladničným priestorom, čím pre poškodenú spoločnosť LIDL Slovenská republiky, v.o.s., Ružinovská 1/E, Bratislava, spôsobila škodu vo výške 3,41 Eur, pričom uvedeného konania sa dopustila napriek tomu, že bola pre obdobnýčin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutá a to v blokovom konaní Obvodného oddelenia PZ Prešov-Juh, číslo bloku XXXXXXXX zo dňa 5. novembra 2019, ktorý nadobudol právoplatnosť 5. novembra 2019, kedy sa dopustila priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 Zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a bola jej uložená pokuta vo výške 20 eur a tiež bola v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch pre taký čin odsúdená a to trestným rozkazom Okresného súdu Prešov, sp. zn. 3T/13/2019 z 24. júna 2019, ktorý nadobudol právoplatnosť 30. októbra 2019 a ktorým bola uznaná vinná pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona.

Za to jej bol uložený podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, za rovnakého pomeru jednej priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 písm. m) Trestného zákona a k jednej poľahčujúcejokolnosti uvedenej v § 36 písm. l) Trestného zákona a podľa § 56 ods. 1 Trestného zákona peňažný trest 400 (štyristo) Euro. Podľa § 56 ods. 3 Trestného zákona bola uložená obvinenej povinnosť zaplatiť uložený peňažný trest v desiatich po sebe idúcich mesačných splátkach po 40 (štyridsať) Eur. Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon uloženého peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, bol obvinenej uložený náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) mesiace.

Krajský súd v Prešove (ďalej len,,odvolací súd“) rozhodujúc na podklade odvolania okresného prokurátora rozhodol rozsudkom z 13. októbra 2021, sp. zn. 10To/21/2021 tak, že podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku zrušil prvostupňový rozsudok vo výroku o treste a na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku obvinenej T. D. uložil podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona za použitia § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. m) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 6 (šiestich) mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona ju na výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Súčasne podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona obvinenej uložil ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.

Obvinená podala prostredníctvom obhajcu JUDr. Petra Čurillu, advokáta v Prešove, dovolanie, ktoré bolo 30. novembra 2021 doručené súdu prvého stupňa (č. l. 246 ). Dovolanie podala z dôvodov uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 písm. g), písm. h) a písm. i) Trestného poriadku a odôvodnila ho nasledovne: Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku uviedla, že je potrebné toto ustanovenie vykladať extenzívne, spoukazom na práva obvinenej, vychádzajúc z Ústavy Slovenskej republiky ako Multilaterálnych dôvodov, ktorými je Slovenská republika viazaná. Je nespochybniteľné, že právo na spravodlivé konanie v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v sebe kumuluje i právo odsúdeného na spravodlivý a primeraný trest, bez ohľadu na tú skutočnosť, či tento bol uložený v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby, resp. mimo daný rámec, nakoľko v opačnom prípade,t. j. iný výklad dikcie ustanovenia § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku by znemožňoval odsúdenému opätovne ako aj vnútroštátnymi predpismi garantované právo na prístup k súdom ako aj všeobecný zákaz odmietnutia spravodlivosti. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku uviedla, že je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že pokiaľ sa odvolací súd zaoberá predovšetkým účelom nepodmienečného trestu odňatia slobody, je potrebné zdôrazniť, že Trestný zákon obsahuje širokú škálu ďalších druhov trestov (napr. trest domáceho väzenia), ktoré oveľa citlivejšie a spravodlivejšie sankcionujú protispoločenské konanie obvinenej, čím v konečnom dôsledku nedošlo zo strany odvolacieho súdu k správnemu použitiu hmotnoprávneho ustanovenia, nakoľko v konečnom dôsledku takýmto postupom opätovne bolo porušené jej právo na spravodlivé konanie v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Vychádzajúc zo základných zásad pre ukladanie trestov nemožno nevnímať tú skutočnosť, že odvolací súd v konečnom dôsledku pri ukladaní trestov použil nesprávne hmotnoprávne ustanovenie, pričom v tejto súvislosti poukazuje na už spomínanú škálu druhov trestov špecifikovanú zákonodarcom v dikcii ustanovenia § 32 Trestného zákona. Uvedené odôvodňuje predovšetkým absolútna neprimeranosť druhu trestu, teda trestu odňatia slobody vo vzťahu k osobe obvinenej, nakoľko je osobou trpiacou duševnou poruchou (kleptománia - chronická porucha s menlivou intenzitou) a ako takú je potrebné ju liečiť a nie jej ukladať tak neprimerane a neadekvátne tvrdý druh trestu, ako je trest odňatia slobody. Pokiaľ odvolací súd poukazuje na znalecký posudok MUDr. A. G., opomenul sa vysporiadať s tou okolnosťou, že „.... prípadné uloženie trestu odňatia slobody spojené s jeho výkonom v príslušnom ústave na výkon trestu odňatia slobody, by mohlo mať z hľadiska psychiatrického, negatívny vplyv na jej psychický stav. Mohlo by dôjsť k skratovému konaniu zo strany obvinenej, nakoľko ide o závislú, psychascenickú s toxikomanickým vývojom reštrukturovanú, depravovanú osobnosť so sklonom ku konverzným prejavom správaní, so zvýraznenou úzkostnosťou s panickými atakmi, s jednoduchou afektivitou, s črtami impulzivity a tendenciami ku skratovému konaniu (v anamnéze opakovanesuicidálne - t. j. samovražedné tendencie demonštratívneho charakteru)“. Práve v uvedenom svetle je potrebné chápať naplnenie dovolacieho dôvodu v zmysle dikcie ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku. Podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. Má za to, že doplnenie č. 1 k znaleckému posudku č. XXX/XXXX nebolo odvolacím senátom vykonané zákonným spôsobom. X. na doplnenie znaleckého posudku vo vzťahu k citovanej pasáži, pričom dané porušenie zákona svojou povahou a závažnosťou zodpovedá porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, z čoho potom logicky vyplýva, že nesprávny procesný postup súdi pri vykonávaní dôkazov, je dovolacím dôvodom v zmysle vyššie citovaného ustanovenia Trestného poriadku. Vzhľadom na uvedené žiadala, aby dovolací súd odložil obvinenej T. D. trest odňatia slobody uložený jej rozsudkom okresného súdu v spojení s rozsudkom krajského súdu a aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd vyslovil rozsudkom, že rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 13. októbra 2021, sp. zn. 10To/21/2021 bol porušený zákon a zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove z 13. októbra 2021, sp. zn. 10To/21/2021 a vec vrátil tomuto súdu na opätovné prejednanie a rozhodnutie.

K podanému dovolaniu sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov a uviedol:

Čo sa týka dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku, tento považuje za celkom zjavne nenaplnený. Trest krajským súdom ako súdom odvolacím, uložený obvinenej v trvaní 6 mesiacov odňatia slobody nepodmienečne, bol ukladaný podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. m) Trestného zákona, teda pri riadnom a zákonnom zohľadnení poľahčujúcej okolnosti u obvinenej (jej priznanie), ako aj priťažujúcej okolnosti v jej konaní, ktorou boli jej skoršie odsúdenia pre rovnakú trestnú činnosť (špeciálna recidíva). Uvádza, že obvinená bola (nepočítajúc druhovo rovnaké priestupky) doteraz celkovo 9 x odsúdená pre rovnakú trestnú činnosť a to bez uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody, čo na ňu zjavne nemalo žiaden preventívny účinok v smere zabezpečenia jej nápravy. Preto je logické, že účinná ochrana spoločnosti v tomto prípade vyžaduje uloženie len trestu odňatia slobody spojeného s jeho výkonom, teda jej uložený trest nevyhnutne musí mať represívny charakter, aby jej tak bolo zabránené v ďalšom páchaní rovnakej trestnej činnosti. Trestný zákon v ustanovení § 212 ods. 2 Trestného zákona, v znení účinnom v čase spáchania skutku, na takýto druh trestnej činnosti určoval trest odňatia slobody v trvaní do dvoch rokov. Uložený trest v dĺžke 6 mesiacov je nepochybne v zákonnom rámci. Aj uloženie trestu spojeného s jeho výkonom, považuje za správne a nevyhnutné na dosiahnutie účelu trestu, ako to uviedol vyššie. Ďalej uvádza, že čo sa týka dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g), resp. aj písm. i) Trestného poriadku, dôvody tam uvedené celkom zjavne nasvedčujú tomu, že zo strany dovolateľky ide len o snahu o iné hodnotenie uvedeného dôkazu - znaleckého posudku znalkyne MUDr. G., než ako tento posudok v znení doplnku k nemu hodnotil najmä krajský súd. Najvyšší súd Slovenskej republiky pritom opakovane vo svojich rozhodnutiach zdôrazňuje, že dovolacie konanie nie je zamerané na nápravu skutkových záverov riadneho aj odvolacieho súdu a teda Najvyšší súd Slovenskej republiky nie je akoby treťou inštanciou v sústave všeobecných súdov. Takéto dovolania najvyšší súd vždy posudzuje ako nedôvodné a preto navrhuje dovolanie obvinené posúdiť aj v tomto prípade. K namietanému, podľa dovolateľky nezákonnému doplneniu znaleckého posudku, sa z úrovne prvostupňovej prokuratúry, ktorá nebola činná v odvolacom konaní, nevie vyjadriť. Z uvedených dôvodov, považujúc dovolanie obvinenej za nedôvodné vo všetkých jeho bodoch, navrhuje ho odmietnuť podľa § 382 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, resp. podľa § 392 ods. 1 Trestného poriadku zamietnuť.

Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky bolo dovolanie obvinenej spolu s trestným spisom predložené 4. mája 2022 na rozhodnutie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku), z hľadiska procesných podmienok pre podanie dovolania konštatuje, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu [§368 ods. 2 písm. h) Trestného poriadku], oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku], v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Trestného poriadku), na súde, ktorý rozhodol v prvom stupni (§ 370 ods. 3 Trestného poriadku), spĺňa obligatórne obsahové náležitosti (§ 374 ods. 1 a ods. 2 Trestného poriadku) a bolo podané prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Trestného poriadku). Po vykonaní takto vymedzeného formálneho prieskumu prípustnosti podaného dovolania však dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie obvineného nie je dôvodné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za nevyhnutné na začiatku odôvodnenia svojho rozhodnutia poukázať na to, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nie je určený na nápravu akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších, mimoriadnych, procesných a hmotnoprávnych chýb. Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená, preto predstavuje výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorá je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Možnosti podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, sú z tohto dôvodu striktne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia. Dovolací súd preto nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy. Z ustanovenia § 385 ods. 1 Trestného poriadku vyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené. Viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Trestného poriadku) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Trestného poriadku z hľadiska ich hodnotenia podľa § 371 Trestného poriadku. Podstatné sú teda vecné argumenty uplatnené dovolateľom a nie ich subsumpcia (podradenie) pod konkrétne ustanovenia § 371 Trestného poriadku (R 120/2012).

Obvinená vo svojom dovolaní označila dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. g), písm. h) a písm. i) Trestného poriadku.

Podľa § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa.

Najvyšší súd Slovenskej republiky skúmal naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku, ktorý môže byť naplnený v dvoch alternatívach spočívajúcich v tom, že obvinenej bol uložený za trestný čin zo spáchania, ktorého bola uznaná vinnou

- trest vo výmere mimo trestnej sadzby alebo

- taký druh trestu, ktorý trestný zákon nepripúšťa.

Uloženie trestu mimo trestnej sadzby sa týka len tých trestných činov, ktoré majú určitú sadzbu vymedzenú zákonom - trest odňatia slobody (§ 46 Trestného zákona), trest domáceho väzenia (§ 53 Trestného zákona), trest povinnej práce (§ 54 Trestného zákona), peňažný trest (§ 56 Trestného zákona), náhradný trest odňatia slobody za peňažný trest (§ 57 ods. 3 Trestného zákona), trest zákazu činnosti (§ 61 Trestného zákona), trest zákazu pobytu (§ 62 Trestného zákona), trest zákazu účasti na verejných podujatiach (§ 62a Trestného zákona), trest vyhostenia (§ 65 Trestného zákona). Trest odňatia slobody (o ktorý ide aj v predmetnej veci) má konkrétne hranice trestnej sadzby určené v príslušnom ustanovení osobitnej časti Trestného zákona, podľa toho o aký trestný čin ide, prípadne v akej alternatíve bol spáchaný. Dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku nemôže byť len neprimeranosť trestu pociťovaná, či už ako prísna alebo mierna, ak bol trest vymeraný v rozmedzí určitej trestnej sadzby. Tak isto neuloženie žiadneho trestu pri upustení od potrestania, resp. pri upustení od uloženia súhrnného trestu nemôže napĺňať tento dovolací dôvod.

Druhom trestu, ktorý zákon nepripúšťa, sa rozumejú najmä prípady, kedy bol obvinenému uložený niektorý z druhov trestov (§ 32 Trestného zákona) bez splnenia tých podmienok, ktoré zákon predpokladá, t. j. pokiaľ v konkrétnom prípade určitému páchateľovi za určitý trestný čin nebolo možné uložiť niektorý druh trestu s ohľadom na jeho zvláštne zákonné podmienky (napríklad trest vyhostenia občanovi Slovenskej republiky, trest zákazu činnosti za trestný čin, ktorý nebol spáchaný v súvislosti stouto činnosťou, trest prepadnutia veci, ktorá nepatrí páchateľovi a podobne).

Obvinená bola uznaná za vinnú zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g), ods. 2 písm. b) Trestného zákona, za ktorý možno podľa Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku uložiť trest odňatia slobody až na 2 roky. Za tento prečin bol obvinenej uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Z uvedeného zreteľne vyplýva, že obvinenej bol uložený taký druh trestu, ktorý Trestný zákon pripúšťa a v rámci ustanovenej trestnej sadzby. Je teda nepochybne vylúčené naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku už len z formálnych dôvodov.

Dovolací súd považuje za potrebné uviesť, že obvinená vo svojom dovolaní dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku neodôvodnila, namietala iba neprimeranosť uloženého trestu. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že obsah konkrétne uplatnených dovolacích námietok musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu dovolacích dôvodov podľa § 371 Trestného poriadku. Pokiaľ tomu tak nie je, a podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovujúce dôvody dovolania, hoci v skutočnosti obsahuje argumenty mimo takto uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku odmietnuť.

Riadiac sa vyššie uvedeným musel dovolací súd v tejto časti konštatovať, že dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku nebol neplnený.

Podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia, správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia existencie tohto dovolacieho dôvodu je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy nižšieho stupňa a teda dôvodom dovolania nemôžu byť skutkové zistenia, čo vyplýva z dikcie ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku. Vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi nižších stupňov vyjadrenému v tzv. skutkovej vete výroku, môže obvinený v dovolaní uplatňovať iba námietky právneho charakteru, nikdy nie námietky skutkové. Za skutkové námietky sa pritom považujú námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne hodnoteniu vykonaných dôkazov súdmi nižších inštancii. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, nemôže posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení aj preto, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Ťažisko dokazovania je totiž v konaní na súde prvého stupňaa jeho skutkové závery môže dopĺňať, resp. korigovať iba odvolací súd v rámci odvolacieho konania. Dovolací súd nie je odvolacou inštanciou zameranou na preskúmavanie rozhodnutí súdu druhého stupňa.

Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa rozumie, že skutok bol v napadnutom rozhodnutí kvalifikovaný ako trestný čin, napriek tomu, že nešlo o trestný čin, alebo ustálený skutok vykazuje znaky iného trestného činu, prípadne že obvinený bol uznaný za vinného z prísnejšieho trestného činu, než ktorého sa ustáleným skutkom dopustil. Podstatou správneho posúdenia skutku je aplikácia hmotného práva, teda že skutok zistený v napadnutom rozhodnutí súdu bol subsumovaný - podradený pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone, pričom len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie tohto dôvodu.

Nesprávnym použitím iného hmotnoprávneho ustanovenia sa rozumie nedostatočné posúdenie okolností vylučujúcich protiprávnosť (§ 24 - krajná núdza, § 25 - nutná obrana, § 26 - oprávnené použitie zbrane, § 27 - dovolené riziko, § 28 - výkon práva a povinnosti, § 29 - súhlas poškodeného, § 30 - plnenie úlohy agenta), prípadne zániku trestnosti činu (najmä § 87 Trestného zákona - premlčanie trestného stíhania), resp. chybné rozhodnutia súdu pri uložení úhrnného trestu a spoločného trestu (§ 41 Trestného zákona), súhrnného trestu (§ 42 Trestného zákona) a pod.

Dôvodnosť existencie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku obvinená viazala na uložený trest (vina obvinenej nebola sporná, pretože urobila vyhlásenie v súlade s dikciou ustanovenia § 257 ods.1 písm. b) Trestného poriadku). Opakovane dôvodila tým, že jej bol uložený neprimerane prísny trest a odvolací súd nesprávne použil hmotnoprávne ustanovenie o ukladaní trestu najmä nesprávnej a podľa dovolateľky aj nezákonnej voľby druhu uloženého trestu, poukazujúc na širokú škálu ďalších druhov trestu, ktoré obvinenej mohol uložiť.

K označenému dovolaciemu dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky opätovne poznamenáva, že v rámci dovolacieho konania nie je prípustné preskúmavať správnosť a úplnosť zisteného skutku [veta za bodkočiarkou v § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku]. Skutkový stav môže dovolací súd hodnotiť len z toho hľadiska, či skutok alebo iná okolnosť skutkovej povahy boli správne právne posúdené, to znamená, či boli právne kvalifikované v súlade s príslušnými ustanoveniami hmotného práva. Preto nemožno preverovať úplnosť vykonaného dokazovania a správnosť hodnotenia jednotlivých dôkazov, pretože to sú otázky upravené normami procesného práva, nie hmotným právom. Uvedený záver zodpovedá skutočnosti, že dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom a rozhoduje o ňom dovolací súd až v tretej inštancii kde nemožno znovu vytvárať, či meniť skutkové zistenia. S ohľadom na to nemôže Najvyšší súd Slovenskej republiky spochybňovať skutkové zistenia a prehodnocovať vykonané dôkazy a ich hodnotenie vykonané súdmi nižších stupňov. Platí to aj pre zisťovanie okolností vo vzťahu k voľbe druhu trestu, ktorý má byť uložený (predchádzajúca trestná minulosť obvinenej, špeciálna recidíva a pod.) Pre dovolací súd sú rozhodujúce skutkové zistenia oboch konajúcich súdov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky tak dospel k záveru, že nie je naplnený ani dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku.

Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku možno úspešne uplatňovať v prípadoch, keď je rozhodnutie súdu založené na dôkazoch, ktoré neboli na hlavnom pojednávaní vykonané zákonným spôsobom. Skutočnosť, že rozhodnutie je založené na dôkazoch vykonaných v rozpore so zákonom, musí byť z obsahu spisu zrejmá a porušenie zákona by malo svojou povahou a závažnosťou zodpovedať porušeniu práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čomu napokon zodpovedá i samotná povaha dovolania ako mimoriadneho (nie ďalšieho riadneho) opravného prostriedku.

Z uvedeného potom logicky vyplýva záver, že nesprávny procesný postup súdu pri vykonávaní dôkazov môže byť dovolacím dôvodom v zmysle § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku len vtedy, ak má, resp. mal negatívny dopad na práva obvineného. Ak sa nepreukážu takéto účinky nesprávneho procesného postupu pri vykonávaní dôkazov, potom nemožno hovoriť o naplnení dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku a to aj so zreteľom na to, že k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1, ods. 3 písm. d) Dohovoru by mohlo dôjsť len vtedy, ak by odsúdenie bolo založené výlučne alebo v rozhodujúcej miere (solely or to a decisive extent) na dôkazoch získaných nezákonným spôsobom, čo sa ale v predmetnej veci nestalo.

Obvinená T. D. v dovolaní neuviedla z akého dôvodu konštatuje, že znalecké dokazovanie (znalecký posudok A. G. a jeho doplnenie č.X) nebolo vykonané zákonným spôsobom, ktoré konkrétne zákonné ustanovenia mali byť porušené. Aj uplatnením tohto dovolacieho dôvodu sa snažila dosiahnuť iné hodnotenie záverov znaleckého posudku než ako to urobil odvolací súd a tak dosiahnuť uloženie miernejšieho trestu.

Podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Trestného poriadku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval nenaplnenie dovolacích dôvodov a preto ani nerozhodoval podľa § 380 ods.4 Trestného poriadku o odložení, alebo prerušení výkonu trestu ako to žiadaladovolateľka prostredníctvom obhajcu v písomných dôvodoch dovolania.

Riadiac sa vyššie uvedenými právnymi úvahami dovolací súd v predmetnej veci nezistil naplnenie žiadneho z dovolacích dôvodov, ktoré obvinená vo svojom dovolaní uviedla, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.