UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Gabriely Šimonovej a JUDr. Martina Bargela v trestnej veci obvineného M. I., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.1, ods. X písm. a/ Trestného zákona na neverejnom zasadnutí 30. mája 2018 v Bratislave o dovolaní obvineného M. I., ktoré podal prostredníctvom obhajcu JUDr. Jána Gerega proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline zo 6. októbra 2016,sp.zn. 3To 87/2016 rozhodol
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Trestného poriadku dovolanie obvineného M. I. s a o d m i e t a.
Odôvodnenie
Rozsudkom Okresného súdu Martin z 18. apríla 2016, sp. zn. 3T 65/2015 bol obvinený M. I. uznaný za vinného pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.1, ods.2 písm. a/ Trestného zákona na skutkovom základe, že
- dňa 21.12.2014 v čase o 13,35 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. H.-O., evidenčného čísla R.- XXXW., ktorého majiteľom je spoločnosť R. M. E., s.r.o., po ceste I/XXD - U. preložka v G., smerom od F. F. do Žiliny, pod vplyvom minimálne 0,65 promile alkoholu v krvi, pričom v križovatke tejto cesty s ulicou Č. Armády, riadenou v tom čase svetelnou signalizáciou, nevenoval dostatočnú pozornosť situácii v cestnej premávke a okolnostiam, ktoré mohol predvídať, neprávne reagoval na signál oranžovej farby „POZOR!", prípadne „STOJ!", pri rýchlosti najmenej 73 km/hod. vošiel do križovatky v ľavom priebežnom jazdnom pruhu, si neskoro všimol a nesprávne zareagoval na to, že po priechode pre chodcov v tom čase sprava doľava z jeho smeru jazdy ide chodkyňa K. N., nar. XX.XX.XXXX, následkom čoho došlo na priechode, v úrovni stredového deliaceho bieleho pásu medzi jazdnými pruhmi, ku stretu prednej ľavej časti osobného motorového vozidla a chodkyne K. N., následkom nárazu bola chodkyňa odhodená na vozovku, vozidlo po nehode narazilo do zvodidiel vpravo, pričom poškodená chodkyňa K. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, G., pri dopravnej nehode utrpela zlomeninu ramienok sedacej kosti vľavo, zlomeniny panvičky bedrovej kosti vľavo s centrálnou luxáciou, zlomeninu horného konca píšťaly vľavo vnútrokóbna kominutívna, zlomeninu v oblasti zápästia vľavo, pomliaždenie a odreniny ľavého kolena a pomliaždenie a odreniny ľavého stehna, s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní minimálne 25-30 týždňov, na vozidle H., evidenčného čísla R.-XXXW.vznikla škoda poškodenej spoločnosti R. M. E., s.r.o., so sídlom V. R. V., L. 8, R., škoda najmenej 2.000,- Eur.
Za to mu bol podľa § 157 ods.2 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona. uložený trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona s použitím § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obvinenému výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložil a určil mu skúšobnú dobu na 3 (tri) roky.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona súd obvinenému uložil trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu na 5 (päť) rokov.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodených: K. N., nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom, G. F. č. XX a spoločnosť R. M. E., s.r.o., so sídlom V. R. V., L. 8, XXX XX, R., IČO: XXX XX XXX, s nárokmi na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obvinený, na základe ktorého Krajský súd v Žiline uznesením zo 6. októbra 2016, sp. zn. 3To 87/2016 postupom podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obvineného zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote dovolanie obvinený M. I. a to prostredníctvom obhajcu JUDr. Jána Gerega. Dovolanie podal z dôvodov uvedených v ustanovení § 371 ods.1 písm. g/, písm. i/ Trestného poriadku. Domáhal sa ním preskúmania zákonnosti a odôvodnenosti rozhodnutí súdov nižšieho stupňa, ktoré napáda vo vzťahu k vine a trestu, s tým, že vytýka chyby týkajúce sa výkonu znaleckej činnosti a konkrétneho znaleckého posudku v súvislosti s hodnotením posudku súdmi. Vzhľadom na charakter dokazovania napáda dovolaním aj konanie na súde prvého stupňa. Žiadal, aby dovolací súd vyslovil porušenie zákona a zrušil dovolaním napadnutý rozsudok s tým, aby odvolaciemu súdu vec bola vrátená na nové rozhodnutie vo veci samej. V písomných dôvodoch dovolania vyslovil názor, že znalecké dokazovanie vychádza výlučne z voľnej úvahy znalca a preto takto zadovážený dôkaz nemožno považovať za dôkaz procesne relevantný. Úvaha znalca nerešpektuje výpoveď svedka C. H.. Závery znaleckého posudku vychádzajú z úvah a fikcií znalca a nadväzne na to, akceptujúc tieto znalecké závery, súdy nesprávne právne posúdili porušenie povinností jeho ako vodiča, čím sú naplnené dôvody dovolania uvedené v ustanovení § 371 ods.1 písm. g/, písm. i/ Trestného poriadku.
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Martin vo vyjadrení k dovolaniu obvineného konštatovala, že za účelom objasnenia skutkového stavu veci boli vykonané všetky dostupné dôkazy, zákonným spôsobom a v rozsahu potrebnom na rozhodnutie. Práva obvineného I. v konaní porušené neboli. Navrhla preto, aby dovolanie obvineného bolo podľa § 382 písm. c/ Trestného poriadku odmietnuté.
Najvyšší súd ako súd dovolací síce primárne konštatoval, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 Trestného poriadku), že bolo podané oprávneným procesným subjektom (§ 369 ods. 2 písm. b/ Trestného poriadku) v zákonom stanovenej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku); dospel však k záveru, že nie sú splnené dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. g/ a písm. i/ Trestného poriadku.
Z obsahu písomného odôvodnenia dovolania i záverečného petitu je zrejmé, že obvinený chápe dovolanie ako ďalší riadny opravný prostriedok, pretože dovolaním namieta predovšetkým zistený skutkový stav a spôsob, akým súdy prvého a druhého stupňa v napadnutom konaní vyhodnotili vykonané dôkazy v jeho neprospech. Je preto nevyhnutné v úvode uviesť, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdu, ktorým sa má zabezpečiť náprava procesných a hmotnoprávnych chýb, taxatívne uvedených ako dovolacie dôvody v ustanovení § 371 ods. 1 písm. a/ až písm. n/ Trestného poriadku. Mimoriadny opravný prostriedok - dovolanie - neslúži k revízii skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa.
Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže doplňovať, alebo korigovať len odvolací súd. Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu inštanciu zameranú k preskúmaniu rozhodnutí súdu druhého stupňa. Správnosť a úplnosť skutkových zistení dovolací súd nemôže posudzovať, pretože nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Námietka nesprávnosti skutkových zistení, námietka proti rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne nesúhlas s tým, ako súd hodnotil vykonané dôkazy, nemôže zakladať žiadny z dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku. Nie je možné, s poukazom na obvineným uplatnené dovolacie dôvody uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 písm. g/, písm. i/ Trestného poriadku, domáhať sa preskúmania skutkových zistení, na ktorých je rozhodnutie založené. Dovolací súd môže posudzovať len to, či súdy na zistený skutkový stav, ktorý je v dovolacom konaní daný a nemenný aplikovali správne ustanovenia trestného zákona.
Dôvod dovolania podľa § 371 ods.1 písm. g/ Trestného poriadku. možno uplatniť v prípade, ak dôjde k porušeniu zákonných ustanovení upravujúcich vykonávanie jednotlivých dôkazných prostriedkov, nemožno ním však (úspešne) napadnúť informatívnu hodnotu dôkazu, resp. spôsob hodnotenia dôkazu súdom. Nesprávne hodnotenie dôkazu (znalecký posudok) možno napraviť v odvolacom konaní, nie však v konaní o dovolaní.
Nevykonanie dokazovania v rozsahu predpokladanom obvineným a hodnotenie dôkazov spôsobom, ktorý nezodpovedá predstavám obvineného, nie je možné uplatniť pod dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Trestného poriadku.
Obvinený I. v dovolaní, okrem toho, že namietal spôsob hodnotenia znaleckého posudku nekonkretizoval, ktoré konkrétne ustanovenia Trestného poriadku mali byť porušené v rámci vykonávania dôkazov, ktoré by boli spôsobilé naplniť tento dovolací dôvod.
Dovolacím dôvodom podľa ustanovenia § 371 písm. i/ Trestného poriadku je, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia: správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
Podstatou správnej právnej kvalifikácie je, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní (ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd nemôže skúmať a meniť) bol subsumovaný (podradený) pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku.
Vo vzťahu k námietke obvineného, že skutok bol nesprávne právne kvalifikovaný aj ako porušenie dôležitej povinnosti vodiča v dôsledku toho, že súdy nesprávne vyhodnotili znalecký posudok, dovolací súd opäť zdôrazňuje, že podstatou správnej právnej kvalifikácie je, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní (ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd nemôže skúmať a meniť) bol subsumovaný (podradený) pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku.
Dovolanie obvineného smeruje ku skutkovým zisteniam, napáda hodnotenie záverov znaleckého dokazovania, ktorá okolnosť nemôže zakladať dovolací dôvod.
Najvyšší súd na tomto základe, bez meritórneho preskúmania veci, na neverejnom zasadnutí konštatoval, že je zrejmé nenaplnenie dôvodov dovolania uplatnených obvineným, a preto tento mimoriadny opravný prostriedok podľa § 382 písm. c/ Trestného poriadku odmietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.