3Tdo/21/2016

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Aleny Šiškovej a JUDr. Martina Bargela na neverejnom zasadnutí konanom v Bratislave 13. júla 2016 v trestnej veci obvineného Ing. J. D., pre obzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona a iné, o dovolaní obvineného, ktoré podal prostredníctvom svojho obhajcu Mgr. Henricha Schindlera, advokáta v Banskej Bystrici, proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30. januára 2013, sp. zn. 3 To 74/2012 a takto

rozhodol:

Podľa § 382 písm. c/ Trestného poriadku dovolanie obvineného Ing. J. D. sa o d m i e t a.

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Zvolen z 29. marca 2012, sp. zn. 1 T 24/2011 bol obvinený Ing. J. D. uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

v dobe od 24. februára 2004 do 10. februára 2010 ako osobitný správca konkurznej podstaty úpadcu Q. s.r.o. „v konkurze“ so sídlom O. XX, Y., IČO: XXXXXXXX, ustanovený do funkcie opatrením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 51-24K 294/1996-638 z 24. februára 2004 a uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 51-24K 294/1998 z 10. februára 2010 zbavený funkcie osobitného správcu, porušil ustanovenie § 8 ods. 2 zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, že správca je povinný pri výkone funkcie postupovať s odbornou starostlivosťou a zodpovedá za škodu vzniknutú porušením povinností, ktoré mu ukladá zákon, alebo mu ich uloží súd, nerešpektoval právoplatné rozvrhové uznesenie Krajského súdu v Banskej bystrici č.k. 51-24K 294/1996-1330 zo 7. decembra 2006 v spojení s opravným rozvrhovým uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 51-24K 294/1996-1335 zo 16. januára 2007 a právoplatné rozvrhové uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 51-24K 294/1996-Ďu-1442 z 2. januára 2009 v tom, že aj keď konkurzná podstata ku dňu 31. októbra 2006 disponovala sumou 10.354.064,-Sk (343.692,-€) neuváženým nakladaním so zverenými prostriedkami ohrozil v lehote do 17. marca 2007 uspokojeniepohľadávok veriteľov, úpadcu Q. s.r.o. „v konkurze“ v zmysle právoplatných rozvrhových uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici:

- veriteľa: Slovenská republika - Krajský súd v Banskej Bystrici, určená ako pohľadávka proti podstate vo výške 60.000,- Sk (1991,60 €)

- veriteľa por.č. 1: S., a.s., T. XX, I., IČO: XX XXX XXX vo výške 7.085.300,-Sk (235.188,90 €)

- veriteľa por.č. 2: S., a.s., T. XX, I., IČO: XX XXX XXX, zistená ako pohľadávka II. triedy vo výške 99.826,- Sk (3313,60 €)

- veriteľa por.č. 3: A. Y., zistená ako pohľadávka II. triedy vo výške 109.195,-Sk (3624,60 €)

- veriteľa por.č. 1: S., a.s., T. XX, I., IČO: XX XXX XXX, zistená ako pohľadávka III. triedy vo výške 2.440.896,50 Sk (81.022,90 €)

- v lehote do 4. marca 2009 - pohľadávka: (odmena) správcu konkurznej podstaty JUDr. U. L., O. X, I. vo výške 6.267,-€ (188,799,60 Sk),

v ktorom konaní pokračoval tak, že

dňa 23. decembra 2004 rizikovým obchodom z korunového účtu č. XXXXXXXXXX úpadcu U.. s.r.o. „v konkurze“ previedol sumu 10 mil. Sk na účet č. XXXXXXXXXX dcérskej spoločnosti J. a.s. J. správ. spol. a.s. so sídlom v I. z dôvodu nákupu podielových listov, pričom takto získané finančné prostriedky zo spol. J. správ. spol. a s. nevybral a nepoužil na vyplatenie pohľadávok veriteľom, ale dňa 2. augusta 2007 poukázal z korunového účtu č. XXXXXXXXXX úpadcu Q. s.r.o. „v konkurze“ na účet č. XXXXXXXXXX v mene USD vedeného v J. a.s. sumu 9. mil. Sk (298.745,27 €) t.j. 364.667,67 USD s realizovaním transakcií:

dňa 20. augusta 2007 dal z neho príkaz na finančne rizikovú vyšlú zahraničnú platbu vo výške 364.500,- USD, pričom ako účel platby na platobnom príkaze uviedol zahraničné cenné papiere krátkodobé, kde príjemcom platby vystupovala spoločnosť L., E., dňa 24. januára 2008 na tento istý účet z tej istej spoločnosti prišla zahraničná platba vo výške 303.954,23 USD,

- dňa 21. februára 2008 dal z neho príkaz na vyšlú zahraničnú platbu vo výške 251.000,-USD, pričom ako účel platby na platobnom príkaze uviedol zahraničné cenné papiere krátkodobé, kde príjemcom platby vystupovala spoločnosť L., S., dňa 07. apríla 2008 na korunový účet spoločnosti Q., s.r.o. „v konkurze“ v J., a.s. prišla zahraničná platba vo výške 4.927.137,97 Sk (163.551,02 €), t. j. 242.465.33 USD, pričom príkazcom platby bola spoločnosť L., S.,

- dňa 23. apríla 2009 previedol z účtu č. XXXXXXXXXX, ktorý založil na menu USD na korunový účet č. XXXXXXXXXX úpadcu spoločnosti Q. s.r.o. „v konkurze“ zostatkovú sumu vo výške 53.251,62 USD, t.j. 40.424,82 € (1.217.838,13 Sk), to znamená, že zo sumy 9. mil. Sk, ktorú investoval vrátil na korunový účet úpadcu sumu 6.144.976,10 Sk so stratou pre úpadcu 2.855.023,90 Sk (94.769,43 €),

ktorým špekulatívnym konaním úpadcovi Q. s.r.o. „v konkurze“ spôsobil škodu vo výške 4.206.199,16 Sk (139.620 €), ktorá vznikla rozdielom nevyplatenej sumy vo výške 9.984.017,10 Sk veriteľom a vyplatenou sumou veriteľom vo výške 5.777.817,94 Sk vyplatenou správcom konkurznej podstaty JUDr. U. L. a veriteľom: SR Krajský súd v Banskej Bystrici 60.000,-Sk (1.991,60 €) S. a.s. I. 99.826,- Sk (3.313,60 €), mestu Y. 109.195,-Sk (3.624,60 €), JUDr. U. L. 188.799,60 Sk (6.267,-€).

Za to mu bol uložený podľa § 237 podľa § 237 ods. 4 Tr. zákona v spojení s § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 36 písm. j/ Tr. zákona, § 37 písm. h/ Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zákona, § 46 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 4 Tr. zákona súd obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zákona súd obvinenému uložil aj ochranný dohľad v trvaní 12(dvanásť) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona súd obvinenému uložil aj trest zákazu činnosti výkonu funkcie správcu konkurznej podstaty vo výmere 4 (štyroch) rokov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku súd obvinenému uložil povinnosť a to nahradiť poškodeným:

- Mestu Y., E. XX, Y., IČO: XXXXXX škodu vo výške 1.543,63 €, S., a.s., T. XX, I., IČO: XXXXXXXX škodu vo výške 136.135,55 €.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obvinený Ing. D. a tiež prokurátor. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 30. januára 2013, sp. zn. 3 To 74/2012, postupom podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obvineného i krajského prokurátora zamietol.

Proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 3 To 74/2012 podal obvinený Ing. D. prostredníctvom obhajcu 1. februára 2016 dovolanie. Ako dovolací dôvod obvinený uviedol § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku, teda, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.

Obvinený napriek tomu, že v písomných dôvodoch dovolania deklaruje vedomosť, že správnosť a úplnosť zisteného skutku dovolací súd nemôže skúmať a zmeniť, vytýka konajúcim súdom, že dostatočne nevyhodnotili dôležité skutočnosti majúce zásadný význam v otázke jeho viny, resp. neviny.

Dovolateľ predovšetkým vytýka, že súdy pri svojom rozhodovaní nedostatočne skúmali vôľovú stránku trestného činu, v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdili, nakoľko vykonaným dokazovaním bolo viac ako preukázané, že v jeho konaní absentovala akákoľvek vôľa spáchať žalovanú trestnú činnosť. Pokiaľ by súdy predsa len dospeli k záveru, že minimálne vedel, že svojím konaním môže porušenie, alebo ohrozenie spôsobiť, je potrebné zobrať do úvahy, že bol presvedčený, že nedôjde k následku a takéto konanie je potom potrebné posudzovať ako nedbanlivostné. Je viac ako zrejmé, že svojím konaním nechcel spôsobiť škodlivý následok.

Podľa dovolateľa nebola naplnená ani objektívna stránka skutkovej podstaty prečinu podľa § 239 Trestného zákona, pretože v čase trestného stíhania a obvinenia finančný nárok správcu L. už netrval, zanikol v plnej výške úhradou z účtu úpadcu Q. s.r.o v konkurze dňom 12. marca 2009, rovnako tak boli čiastočne vysporiadané nároky aj ostatných veriteľov.

Dovolateľ dovolaním tiež namietal výšku škody tak ako bola ustálená napadnutými rozhodnutiami súdov, ako aj spôsob výpočtu tejto škody. Orgány činné v trestnom konaní nepostupovali tak, aby zistili skutkový stav veci, neobstarali dôkazy a neobjasnili všetky okolnosti svedčiace v prospech alebo v neprospech obvineného.

Na záver dovolateľ konštatuje, že v konaní nebolo v zmysle zásady in dubio pro reo bez pochybností preukázané, že sa skutok stal, že jeho konanie naplnilo znaky skutkových podstát žalovaných trestných činov a nebol preukázaný úmysel spôsobiť porušenie, alebo ohrozenie záujmu chráneného zákonom.

Súd prvého aj druhého stupňa nesprávne vyhodnotil celú dôkaznú situáciu, dospel k nesprávnemu právnemu záveru o jeho vine a mal aplikovať procesný postup podľa § 285 Trestného poriadku a spod obžaloby ho oslobodiť.

Navrhol, aby dovolací súd vyslovil porušenie zákona (ustanovenia, ktorými sa tak malo stať nešpecifikoval), zrušil dovolaním napadnuté rozhodnutia vo výroku o vine i treste a prikázal Okresnému súdu Zvolen, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Prokurátor krajskej prokuratúry vo vyjadrení k dovolaniu navrhol podané dovolanie na neverejnom zasadnutí odmietnuť postupom podľa § 382 písm. c/ Trestného poriadku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) na základe podaného dovolania zistil, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 Trestného poriadku), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Trestného poriadku), za splnenia podmienok uvedených v § 373 Trestného poriadku, v zákonnej lehote a mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku). Dospel však k záveru, že nie sú naplnené dôvody dovolania uvedené v § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku.

Podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky už niekoľkokrát vo svojich rozhodnutiach zdôraznil, že dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych pochybení súdov. Predstavuje výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Táto výnimočnosť je vyjadrená práve obmedzenými možnosťami pre podanie dovolania, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia. Dovolanie nie je určené k revízii skutkových zistení urobených súdmi prvého alebo druhého stupňa a dovolací súd nemôže tieto zistenia meniť, ani dopĺňať. Z vyššie citovaného ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku je zrejmé, že dôvodom dovolania nemôžu byť nesprávne alebo neúplné skutkové zistenia. Pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa.

Dovolateľ, obvinený D., uplatnil dovolací dôvod uvedený v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku - rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia, pričom však dovolací súd správnosť a úplnosť zisteného skutku nemôže skúmať a meniť. Preto aj pre posúdenie veci dovolacím súdom zostáva rozhodnou skutková veta ustálená v rozhodnutí súdu prvého stupňa a potvrdená uznesením odvolacieho súdu.

Obvinený D. sa dovolaním domáha doplnenia, resp. iného hodnotenia už vykonaného dokazovania vo vzťahu k ustáleniu subjektívnej stránky (nebol preukázaný jeho úmysel spôsobiť porušenie, alebo ohrozenie záujmu chráneného zákonom, svojím konaním nechcel spôsobiť škodlivý následok) a tiež vo vzťahu k ustáleniu objektívnej stránky skutkovej podstaty žalovaných trestných činov (v čase trestného stíhania a obvinenia finančný nárok správcu L. už netrval, namietal výšku škody tak ako bola ustálená napadnutými rozhodnutiami súdov, ako aj spôsob výpočtu tejto škody).

Forma zavinenia je obligatórnou zložkou subjektívnej stránky trestného činu, ktorej naplnenie je jedným zo znakov skutkovej podstaty trestného činu. Preukázanie jednej z foriem zavinenia podlieha dokazovaniu. Rovnako tak ustálenie objektívnych znakov trestného činu (konanie, následok, výška spôsobenej škody príčinný vzťah) v skutkovej vete vychádza z dôkazov produkovaných v priebehu konania na súde prvého a druhého stupňa.

Pre posúdenie veci dovolacím súdom z hľadiska toho, či boli naplnené uplatnené dovolacie dôvody, je rozhodnou skutková veta ustálená v rozhodnutí súdu prvého stupňa a potvrdená uznesením odvolacieho súdu.

Dovolací súd preto opakovane konštatuje nepochopenie inštitútu mimoriadneho opravného prostriedku, keď dovolateľ namieta výrok o vine a dovolaním sa dožaduje oslobodenia spod obžaloby. Je potrebné uviesť, že dovolacím dôvodom podľa ustanovenia § 371 písm. i/ Tr. por. je, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Podstatou správnej právnej kvalifikácie je, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní (ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd nemôže skúmať a meniť), bol subsumovaný (podradený) pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.

Najvyšší súd opakovane konštatuje, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdu, ktorým sa má zabezpečiť náprava procesných a hmotnoprávnych chýb, taxatívne uvedených ako dovolacie dôvody v ustanovení § 371 ods. 1 písm. a/ až písm. n/ Tr. por. Mimoriadny opravný prostriedok - dovolanie - neslúži k revízii skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa.

Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže doplňovať alebo korigovať len odvolací súd. Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu inštanciu zameranú k preskúmaniu rozhodnutí súdu druhého stupňa. Správnosť a úplnosť skutkových zistení dovolací súd nemôže posudzovať, pretože nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Námietka nesprávnosti skutkových zistení, námietka proti rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne nesúhlas s tým, ako súd hodnotil vykonané dôkazy, nemôže zakladať žiadny z dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Nie je možné, s poukazom na dovolací dôvod uvedený v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., domáhať sa preskúmania skutkových zistení, na ktorých je rozhodnutie založené. Dovolací súd môže posudzovať len to či súdy na zistený skutkový stav, ktorý je v dovolacom konaní daný a nemenný aplikovali správne ustanovenia trestného zákona.

Dovolací súd opakovane konštatuje aj to, že dôvod dovolania podľa § 371 ods.1 písm. i/ Trestného poriadku slúži výlučne na nápravu hmotnoprávnych chýb. Dikciou za bodkočiarkou sa vylučujú námietky skutkové, ktoré nie je prípustné právne účinne namietať, že skutok tak, ako bol zistený súdmi prvého a druhého stupňa bol zistený nesprávne a neúplne, ani hodnotenie vykonaných dôkazov, pretože určitý skutkový stav je vždy výsledkom tohto dokazovania.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že skutková veta tak, ako bola ustálená, obsahuje všetky zákonné znaky trestných činov, z ktorých bol obvinený právoplatne uznaný za vinného a jeho konanie bolo správne právne posúdené v súlade s príslušnými ustanoveniami hmotného práva.

Podľa § 382 písm. c/ Trestného poriadku dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením bez preskúmania veci odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že nie sú splnené dôvody dovolania predpokladané ustanovením § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku, preto dovolanie obvineného Ing. J. D. na neverejnom zasadnutí odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.