UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Daniela Hudáka a JUDr. Aleny Šiškovej v trestnej veci obvineného Z. Z. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. a iné na neverejnom zasadnutí 20. mája 2015 v Bratislave, o dovolaní obvineného Z. Z., ktoré podal prostredníctvom obhajcu JUDr. Ondreja Vajsa, proti uzneseniu Krajského súdu Banská Bystrica z 15. decembra 2011, sp. zn. 2Tos 35/2011, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. f/ Tr. por. dovolanie obvineného Z. Z. sa o d m i e t a.
Odôvodnenie
Rozsudkom Okresného súdu Zvolen z 26. júla 2011, sp. zn. 5T 20/2011 bol obvinený Z. Z. uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. a z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák. na skutkovom základe, že
dňa 7. septembra 2008 v čase okolo 16.00 hod. v obci Terany, okres Krupina v záhrade za domom č. p. 48 úmyselne napadol poškodenú N. D., nar. XX. N. XXXX, trvalé bytom U., okres Y. tak, že ju strčil rukou zozadu do oblasti chrbta následkom čoho poškodená spadla na zem na pravú ruku, čím týmto konaním jej podľa znaleckého posudku MUDr. N. spôsobil zranenia, a to zlomeninu dolného konca vretennej kosti s posunom úlomkov, ktoré zranenie si vyžiadalo dobu liečenia 12 týždňov a dobu práceneschopnosti 8 týždňov a spoločnosti Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Einsteinova 25, Bratislava, IČO: XX XXX XXX spôsobil škodu vo výške 220,40 €. Za to bol obvinenému Z. uložený podľa § 156 ods. 1, § 36 písm. j/, § 37 písm. h/, § 38 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 9 (deväť) mesiacov, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods.1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd uložil obvinenému povinnosť nahradiť poškodenej N. D.kodu vo výške 802,63 € a poškodenej organizácii Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s., Bratislava, škodu vo výške 220,40 €.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obvinený Z. Z. a zároveň podal aj žiadosť o navrátenie lehoty pre podanie odvolania.
Okresný súd Zvolen uznesením z 12. októbra 2011, sp. zn. 5T 20/2011, podľa § 64 ods. 1 Trestného poriadku zamietol návrh obvineného na navrátenie lehoty na podanie odvolania proti prvostupňovému rozsudku.
Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 2Tos 35/2011, z 15. decembra 2011 postupom podľa § 193 ods. 1 Trestného poriadku zamietol sťažnosť obvineného Z..
Krajský súd v Banskej Bystrici následne uznesením z 15. decembra 2011, sp. zn. 4To 106/2011, podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku zamietol odvolanie obvineného Z. ako oneskorene podané.
Obvinený Z. Z. podal prostredníctvom obhajcu JUDr. Ondreja Vajsa proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 2Tos 35/2011, z 15. decembra 2011 dovolanie, z dôvodov uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/, písm. j/ Tr. por. Domáhal sa, aby dovolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie, rozsudok Okresného súdu Zvolen z 12. októbra 2011, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 15. decembra 2011, sp. zn. 4To 106/2011, a prikázal príslušnému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a opätovne rozhodol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) ako dovolací súd (§ 377 Trestného poriadku) vec predbežne preskúmal podľa § 378 Trestného poriadku a následne po postupe podľa § 381 Trestného poriadku rozhodol, že dovolanie bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné (§ 382 písm. f/ Trestného poriadku), takže nie je možné vykonať prieskum jeho dôvodnosti.
Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych vád, ale nie na revíziu skutkových zistení ustálených súdmi prvého a druhého stupňa, ani na preskúmavanie nimi vykonaného dokazovania. Nie je nástrojom všeobecného preskúmavania všetkých rozhodnutí súdov nižších stupňov. Jedným z kritérií vymedzenia podania dovolania je okruh rozhodnutí, voči ktorým je uplatniteľné. Tento okruh je daný predovšetkým ustanovením § 368 ods. 2 Trestného poriadku, ktoré definuje právoplatné rozhodnutia súdu, voči ktorým možno dovolanie podať a ktorými bol porušený zákon, alebo boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371 Trestného poriadku (§ 368 ods. 1 Trestného poriadku).
Paragraf 368 ods. 2 Trestného poriadku:
Ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutím podľa odseku 1 sa rozumie:
a/ rozsudok a trestný rozkaz, b/ uznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu, c/ uznesenie o zastavení trestného stíhania, d/ uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania, e/ uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, f/ uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania, g/ rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia, h/ rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu podľa písmen a/ až g/ alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol.
Okruh rozhodnutí vymedzený v uvedenom ustanovení dopĺňajú rozhodnutia uvedené v ustanovení § 371 ods. 2 Trestného poriadku - napadnutým rozhodnutím bolo porušené ustanovenie Trestného poriadku alebo osobitného predpisu o väzbe, Trestného zákona alebo Trestného poriadku o podmienečnomprepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, o výkone trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený, o výkone zvyšku trestu po podmienečnom prepustení alebo o výkone náhradného trestu odňatia slobody, ktorý bol uložený popri peňažnom treste - vo vzťahu ku ktorým môže dovolanie podať len minister spravodlivosti, a v ustanovení § 371 ods. 3 Trestného poriadku, kde opäť len minister spravodlivosti podá dovolanie aj proti právoplatnému rozhodnutiu vychádzajúceho zo skutkového stavu, ktorý bol na základe vykonaných dôkazov v podstatných okolnostiach nesprávne zistený, alebo ak boli pri zisťovaní skutkového stavu závažným spôsobom porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci.
V posudzovanej veci bolo dovolanie podané obvineným voči uzneseniu krajského súdu, ktorý rozhodoval o návrhu obvineného na navrátenie zákonnej lehoty pre podanie opravného prostriedku - odvolania proti prvostupňovému rozsudku, teda rozhodnutiu, ktoré nespadá do okruhu rozhodnutí vymedzenom citovanými ustanoveniami § 368 ods. 1, ods. 2 písm. a/ až písm. h/ Trestného poriadku a § 371 ods. 2, resp. ods. 3 Trestného poriadku.
Vzhľadom k výkladovej interpretácii ustanovenia § 368 ods. 2 písm. h/ Trestného poriadku obvineným v jeho dovolaní, najvyšší súd nad rámec už uvedeného konštatuje, že ustanovenie § 368 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku je po novelizácii Trestného poriadku zákonom číslo 262/2011 Z. z. s účinnosťou od 1. septembra 2011, novou úpravou pôvodného ustanovenia § 368 ods. 1 Trestného poriadku upravujúcou možnosť podať dovolanie proti rozhodnutiu súdu, ktorým bola vec právoplatne skončená. V tomto pôvodnom ustanovení okruh rozhodnutí, voči ktorým bolo možné podať dovolanie, nebol explicitne (priamo) stanovený, ale vychádzal z justičnej praxe odvolávajúcej sa na judikatúru, konkrétne rozhodnutie R 19/2007. Ak je po uvedenej novelizácii okruh predmetných rozhodnutí daný zákonom (Trestným poriadkom), rozširovanie tohto okruhu rozhodnutí interpretáciou (zákona) súdom by bolo porušením článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány (teda i súd) môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Aj uvedené novelizované ustanovenie § 368 ods. 2 Trestného poriadku rámcuje okruh rozhodnutí, voči ktorým možno podať dovolanie, na rozhodnutia, ktorými sa rozhoduje vo veci samej, teda rozhodnutia, ktorými sa trestné stíhanie končí (mimo rozhodnutia podľa § 368 ods. 2 písm. g/ Trestného poriadku - rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia). Medzi uvedené rozhodnutia pod písmenami a/ až f/ § - u 368 ods. 2 Trestného poriadku teda jednoznačne rozhodnutie súdu v konaní o návrhu na navrátenie lehoty na podanie odvolania, nepatrí.
Tým je daný dôvod odmietnuť podané dovolanie podľa § 382 písm. f/ Trestného poriadku a nemožnosť jeho preskúmania v dovolacom konaní.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu o dovolaní opravný prostriedok nie je prípustný.