UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Gabriely Šimonovej a JUDr. Aleny Šiškovej na neverejnom zasadnutí v Bratislave 13. apríla 2016 v trestnej veci obvineného K. C. a spol., pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 4T/48/2009, o dovolaní obvineného K. C., ktoré podal prostredníctvom obhajkyne Mgr. Petry Hrubovej, advokátky v Ilave, proti trestnému rozkazu Okresného súdu Trenčín zo 14. februára 2013, sp. zn. 4T/48/2009, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. d/ Trestného poriadku dovolanie obvineného K. C. sa o d m i e t a.
Odôvodnenie
Trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín zo 14. februára 2013, sp. zn. 4T/48/2009, boli obvinení K. C. a K. D. uznaní za vinných z prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
dňa 3. apríla 2008 v čase o 22.20 hod. v Trenčíne, na Mlynskej ulici pri osobnej kontrole hliadka Obvodného oddelenia PZ v Trenčíne našla a zaistila u obvineného K. C. 2 kusy papierových skladačiek s obsahom hnedého prášku, dva kusy striekačiek, 1 kus zapaľovača, 1 kus nádobky plastovej, pričom znaleckým skúmaním bolo zistené, že predložené 3 kusy papierových skladačiek obsahovali spolu 322 mg heroínu s prímesou kofeínu a paracetamolu s priemernou koncentráciou účinnej látky 16,6 % hmotnostného, ktoré skladačky predstavujú 3 jednorazové dávky drogy a u obvineného K. D. zaistila 1 kus papierovej skladačky s obsahom hnedého prášku a 3 kusy prázdne papierové skladačky, pričom znaleckým skúmaním bolo zistené, že predložená papierová skladačka s hmotnosťou 110 mg a s priemerným obsahom účinnej látky 16,6 % hmotnostných obsahuje 19 mg absolútneho (stopercentného) heroínu vo forme bázy, čo predstavuje 1 jednorazovú dávku drogy.
Podľa § 44 Trestného zákona súd upustil u obvineného K. C. od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 Trestného zákona a zásad uvedených v § 41 ods. 1 Trestného zákona, pretože uložený peňažný trestpodľa § 221 ods. 1, § 56 ods. 1 Trestného zákona 500 eur, ktorý bol obvinenému uložený skorším rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo 6. decembra 2012, sp. zn. 2To/86/2012, v spojení s rozsudkom Okresného súdu Trenčín z 1. júna 2012, sp. zn. 2T/36/2009, pokladá na ochranu spoločnosti a nápravu obvineného za dostatočný.
Trestný rozkaz obvinený K. C. prevzal 22. februára 2013, ako vyplýva z vlastnoručne podpísanej doručenky na č.l. 136. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť 5. marca 2013.
Obvinený K. C. písomným podaním z 31. decembra 2015 (doručeným súdu prvého stupňa 5. januára 2016) podal prostredníctvom obhajkyne Mgr. Petry Hrubovej proti trestnému rozkazu Okresného súdu Trenčín zo 14. februára 2013, sp. zn. 4T/48/2009, dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. a/, písm. c/, písm. e/, písm. g/, písm. i/, písm. k/ Trestného poriadku.
V dovolaní poukázal na tú skutočnosť, že kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijalo jednotné stanovisko R 24/1998, v zmysle ktorého za prechovávanie omamnej alebo psychotropnej látky v zmysle § 187 ods. 1 Trestného zákona (v súčasnosti § 171 ods. 1 Trestného zákona) nemožno považovať držbu takejto látky pred jej osobným fyzickým použitím tým, kto si ju na tento účel zadovážil, pokiaľ toto použitie nadväzuje na jej zadováženie (tzv. spotrebná držba). Pričom treba rozlišovať pojmy „zadovážil pre seba“ a „prechovával“. Pod pojmom zadováženie si pre seba treba rozumieť akékoľvek získanie omamnej látky v úmysle túto v čase, kedy to bude najskôr možné fyzicky použiť (aplikovať), naproti tomu pod pojmom prechovávanie pre seba treba rozumieť nezákonné ukrývanie omamnej látky na neskorší čas, bez zámeru túto látku v najbližšie možnom čase fyzicky použiť pre seba. Z uvedeného vyplýva, že nie každé nájdenie omamnej látky políciou u fyzickej osoby podlieha trestnému stíhaniu podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona. Tým podľa obvineného bol naplnený dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. k/ Trestného poriadku, že proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné. Zároveň bol naplnený aj dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku - vo veci rozhodol nepríslušný súd, nakoľko vec nemala byť vôbec súdom prejednávaná.
Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku - porušené práva na obhajobu dovolateľ videl v tom, že napadnutý trestný rozkaz mu bol doručený 22. februára 2013. Lehota na podanie odporu mu začala plynúť 23. februára 2013. Dňa 26. februára 2013 bol orgánom činným v trestnom konaní (OČTK) zadržaný v trestnej veci Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 8T/65/2013, pričom bol tri dni v cele policajného zaistenia (CPZ) a následne bol eskortovaný do väzby do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Ilava. V CPZ ani vo väzbe nemal zabezpečené materiálne prostriedky na podanie odporu v zákonnej lehote.
K dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. e/ Trestného poriadku uviedol, že 16. marca 2012 proti sudcovi, ktorý vo veci rozhodoval, podal námietku zaujatosti, ktorú súd neakceptoval. Vo veci tak rozhodoval sudca, ktorý mal byť z rozhodovania vylúčený.
Ďalej obvinený K. C. uviedol, že samotné meritórne rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli vykonané zákonným spôsobom (dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Trestného poriadku). Jedná sa o dôkazy, a to výsluchy svedkov - policajtov zo 4. apríla 2008 (str. 35 až 40 vyšetrovacieho spisu), ktoré sa doslovne textovo zhodujú. Nezákonným dôkazom bola podľa názoru obvineného aj ohliadka auta. Z fotodokumentácie na str. 79 až 86 spisu vyplýva, že sa nejednalo o vykonanie ohliadky, ale prehliadku motorového vozidla zn. Škoda Octávia, EČ : R..
Zároveň obvinený poukázal na nedôveryhodné výpovede C. a D., ktorý vypovedali v čase, keď sami mali u seba drogy za účelom ich aplikácie. Ich výpovede boli rozporné, pričom rozpory sa neodstraňovali.
Podľa názoru obvineného napadnutý trestný rozkaz je v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku založený na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku. Obvinený mal byť spodobžaloby oslobodený.
Na základe vyššie uvedeného obvinený žiada, aby dovolací súd vec v potrebnom rozsahu preskúmal, vyslovil porušenie Trestného zákona s odkazom na ustanovenie § 371 ods. 1 písm. a/, písm. c/, písm. e/, písm. g/, písm. i/, písm. k/ a § 374 ods. 3 Trestného poriadku a zrušil trestný rozkaz Okresného súdu Trenčín zo 14. februára 2013, sp. zn. 4T/48/2009, vec vrátil prvostupňovému súdu na opätovné prerokovanie a rozhodnutie a aby Najvyšší súd Slovenskej republiky nariadil prvostupňovému súdu vykonanie výsluchov a konfrontácií F., T., C., D. a obvineného K. C. za účelom odstránenia rozporov v pôvodných výpovediach.
K dovolaniu obvineného sa prokurátor nevyjadril.
Predseda senátu dovolacieho súdu po preskúmaní predloženého spisového materiálu súdom prvého stupňa, ako aj samotného dovolania podľa § 381 Trestného poriadku nariadil vo veci neverejné zasadnutie, lebo zistil, že nie sú splnené podmienky na jeho podanie.
Podľa § 372 Trestného poriadku oprávnené osoby, okrem ministra spravodlivosti, môžu podať dovolanie len vtedy, ak využili svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok a o ňom bolo rozhodnuté. Obvinený a osoby uvedené v § 369 ods. 5 Trestného poriadku môžu podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal prokurátor alebo poškodený a odvolací súd rozhodol v neprospech obvineného. Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal obvinený a odvolací súd rozhodol v jeho prospech.
Podľa ustanovenia § 369 ods. 2 písm. b/ Trestného poriadku proti právoplatnému rozhodnutiu súdu druhého stupňa môže podať dovolanie z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 Trestného poriadku obvinený vo svoj prospech proti výroku, ktorý sa ho priamo týka.
Trestný poriadok podmieňuje možnosť podania dovolania využitím riadneho opravného prostriedku. Táto podmienka, ktorej základným cieľom je dosiahnuť, aby oprávnené osoby podaním mimoriadneho opravného prostriedku nenahrádzali prieskum napadnutého rozhodnutia odvolacím súdom a dovolací súd tým nestavali do pozície druhoinštančného súdu, je natoľko podstatná, že zákonodarca jej nesplnenie sankcionoval nemožnosťou meritórneho preskúmania napadnutého rozhodnutia dovolacím súdom a v konečnom dôsledku neúspešnosťou, resp. odmietnutím, dovolania.
Zo spisového materiálu je zrejmé, že prokurátor odpor voči trestnému rozkazu nepodal a napadnutý trestný rozkaz bol obvinenému doručený 22. februára 2013 (t.j. v piatok).
Neobstojí námietka dovolateľa, že odpor podať nemohol, pretože bol v čase plynutia lehoty na podanie odporu zadržaný v inej trestnej veci 26. februára 2013 (v utorok). Obvinený mal dostatok času, aby podal odpor proti trestnému rozkazu. Obvinený K. C. nevyužil ani ustanovenie § 64 ods. 1 Trestného poriadku a nepožiadal z dôležitých dôvodov o navrátenie lehoty na podanie opravného prostriedku.
Keďže obvinený nevyužil svoje zákonné právo podať proti predmetnému trestnému rozkazu riadny opravný prostriedok v miere predpokladanej ustanovením § 372 Trestného poriadku, nie je splnená z jeho strany ani základná podmienka na podanie dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku (ktorá sa nedá napraviť ani postupom podľa § 379 ods. 1 Trestného poriadku.).
K dovolacím námietkam obvineného najvyšší súd poznamenáva, že obvinenému K. C. bol doručený napadnutý trestný rozkaz, ktorý obsahoval poučenie.
Z uvedeného potom vyplýva, že neboli splnené podmienky dovolania podľa § 372 Trestného poriadku, a preto najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) dovolanie obvineného K. C. podľa § 382 písm. d/ Trestného poriadku odmietol na neverejnom zasadnutí, bez preskúmania veci.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.