3 Tdo 19/2012

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Milana Lipovského a JUDr. Igora Burgera v trestnej

veci obvineného   D.   F.   pre úmyselný prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia

podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona a iné na neverejnom zasadnutí

4. apríla 2012 v Bratislave o dovolaní obvineného D. F., ktoré podal prostredníctvom obhajcu

JUDr. D. D., proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 10. novembra 2011, sp. zn.

2To 126/2011, rozhodol

t a k t o :

Podľa § 382 písm. c/ Trestného poriadku dovolanie obvineného D. F. sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo 16. júna 2011, sp. zn. 5T 42/2011, bol

obvinený D. F. uznaný za vinného z úmyselného prečinu marenia výkonu úradného

rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona v jednočinnom súbehu

s úmyselným prečinom ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 písm. b/

Trestného zákona, ktorého sa dopustil na skutkovom základe, že

dňa 5. septembra 2010 v čase o 12.00 hod. v B., na R. ulici, bol kontrolovaný hliadkou

KR PZ PMJ Bratislava ako vodič motorového vozidla zn. Fiat Ducato, EČV: P., pričom počas

kontroly bolo zistené, že viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, pričom bola zistená

hodnota 0,56 mg/l a tiež bolo zistené, že má zadržaný vodičský preukaz a má Okresným

dopravným inšpektorátom Považská Bystrica uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá

na dobu 24 mesiacov, a to od 8. novembra 2008 do 8. novembra 2010, č. rozhodnutia:

ORP–112/DIPB–SK–2009, s právoplatnosťou dňa 2. apríla 2009, a to tiež za jazdu

pod vplyvom alkoholu.

Za to mu bol podľa § 348 ods. 1, s použitím § 36 písm. l/, písm. n/, § 37 písm. h/,

písm. m/, § 38 ods. 2, § 41 ods. 1 a § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona uložený úhrnný

peňažný trest vo výmere 2 000 (dvetisíc).

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol

byť úmyselne zmarený, bol obvinenému ustanovený náhradný trest odňatia slobody

vo výmere jedného roka.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona bol obvinenému uložený aj trest zákazu

činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu dva roky.

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 10. novembra 2011, sp. zn. 2To 126/2011,

na podklade odvolania okresného prokurátora, ktoré podal proti prvostupňovému rozsudku,

rozhodol tak, že podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Trestného poriadku zrušil rozsudok súdu

prvého stupňa vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a sám na základe § 322 ods. 3

Trestného poriadku, podľa § 348 ods. 1, s použitím § 36 písm. l/, písm. n/, § 37 písm. h/,

písm. m/, § 38 ods. 2, § 41 ods. 1 Trestného zákona uložil obvinenému trest odňatia slobody

vo výmere šesť mesiacov.

Na výkon uloženého trestu obvineného podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona

zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona obvinenému uložil aj trest zákazu činnosti

viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu štyri roky.

Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom splnomocneného obhajcu dovolanie

obvinený D. F.. Dovolanie podal z dôvodu, že rozhodnutie je založené na nesprávnom

právnom posúdení zisteného skutku, alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho

ustanovenia - § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku (v dovolaní je zrejme omylom uvedené

písm. j/ § 371 – odvolací súd zamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli

splnené zákonné podmienky, keďže tento dovolací dôvod sa na posudzovaný prípad

nevzťahuje). V písomných dôvodoch dovolania poukazuje na to, že v obžalobe je uvedené,

že skutok sa stal 5. septembra 2008. Súd konajúci o obžalobe upravil skutkovú vetu tak,

že skutok sa stal 5. septembra 2010, čo je správne. Konštatuje, že rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým mu bol uložený peňažný trest, považoval za správne a žiada, aby dovolací súd

preskúmal výrok o treste rozsudku krajského súdu, jeho dovolaniu následne vyhovel v tom

smere, že ostane v platnosti peňažný trest.

Na podklade podaného dovolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací

(§ 377) zistil, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1), bolo podané osobou oprávnenou (§ 369

ods. 2 písm. b/), v zákonnej lehote a mieste, kde tento mimoriadny opravný prostriedok

možno podať, ale zároveň zistil aj to, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť

na neverejnom zasadnutí podľa § 382 písm. c/ Trestného poriadku, pretože nie sú splnené

dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdu,

ktorým sa má zabezpečiť náprava procesných a hmotnoprávnych chýb taxatívne uvedených

ako dovolacie dôvody v ustanovení § 371 ods. 1 písm. a/ až písm. n/ Trestného poriadku.

Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu inštanciu v sústave súdov, zameranú

na preskúmavanie všetkých rozhodnutí súdu druhého stupňa. Mimoriadny opravný prostriedok – dovolanie neslúži k revízii skutkových zistení urobených súdmi prvého

a druhého stupňa. Ťažisko dokazovania je na súde prvého stupňa a jeho skutkové závery môže

doplniť, alebo meniť len odvolací súd. Dovolací súd nemôže posudzovať úplnosť skutkových

zistení, nemôže bez ďalšieho sám prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože dôkazy v konaní

o dovolaní nemôže sám vykonávať. Namietané nesprávne skutkové zistenia, alebo nesúhlas

s tým ako súd hodnotil vykonané dôkazy, nemôžu zakladať dovolací dôvod uvedený

v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku.

Obvinený D. F. síce ako dovolací dôvod uviedol písm. i/ § 371 Trestného poriadku,

ale v skutočnosti dovolaním namietal druh uloženého trestu.

Podľa § 371 ods. 1 písm. h/ Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak bol trest

uložený mimo zákonom stanovenej trestnej sadzby, alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý

zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa.

V posudzovanom prípade nebol naplnený ani tento dovolací dôvod, pretože

obvinenému F. bol uložený druh trestu, ktorý zákon umožňuje uložiť pre prečiny, z ktorých bol uznaný za vinného a tiež bol uložený v rámci zákonom stanovenej trestnej sadzby

pre tieto prečiny.

V posudzovanej veci neboli splnené podmienky dovolania podľa § 371 ods. 1

Trestného poriadku, preto bez preskúmania veci, na neverejnom zasadnutí, dovolanie

odmietol postupom podľa § 382 písm. c/ Trestného poriadku.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 4. apríla 2012

  JUDr. Jana S e r b o v á, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová