UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Gabriely Šimonovej a JUDr. Martina Bargela na neverejnom zasadnutí konanom 29. novembra 2017 v Bratislave v trestnej veci obvineného R. Q., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona, o dovolaní obvineného R. Q. proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 3To 84/2009, z 23. marca 2010, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. d/ Trestného poriadku dovolanie obvineného R. Q. sa o d m i e t a.
Odôvodnenie
Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 3T 117/2008, z 9. júna 2009, bol obvinený R. Q. uznaný za vinného zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
i napriek zákonnej vyživovacej povinnosti prispievať na výživu svojho maloletého syna M. Q., nar. X. A. XXXX, trvale bytom C., D. č. XX, vyplývajúcej mu z ustanovenia § 62 zákona o rodine, deklarovanej mu i rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica, sp. zn. 4C 554/1999 zo dňa 4. mája 2000, ktorým bol obvinený R. Q. zaviazaný prispievať na výživu svojho maloletého syna M. sumou vo výške 800 Sk mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky Ing. Z. Q., nar. XX. K. XXXX, trvale bytom C., D. č. XX a rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica, č. k. P216/2000-31 z 13. novembra 2002, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27. novembra 2002, ktorým bola schválená dohoda rodičov o zvýšení výživného na maloletého M. Q. zo sumy 800 Sk na sumu 1 200 Sk, ktorú je obvinený R. Q. povinný hradiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky Ing. Z. Q., nar. XX. K. XXXX, trvale bytom C., D. XX, pričom obvinený R. Q. si svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť riadne a včas neplnil od mesiaca október 2003 doposiaľ s výnimkou mesiaca marec 2005, kedy okrem iného uhradil výživné na maloletého syna M. sumou vo výške 500 Sk za mesiac október 2003, s výnimkou mesiaca december 2008, kedy uhradil výživné vo výške 4 800 Sk, s výnimkou obdobia od 26. februára 2004 do 26. februára 2005, kedy sa nachádzal vo výkone odňatia slobody v Ostrave (ČR), kde pri nástupe do výkonu trestu odňatia slobody nahlásil vyživovaciu povinnosť, s výnimkou obdobia od 26. februára2005 do 15. marca 2005, kedy sa nachádzal v Ústave na výkon väzby v Žiline, kde pri nástupe do väzby nahlásil vyživovaciu povinnosť na maloletého syna M., ako aj s výnimkou obdobia od 28. januára 2008 do 27. augusta 2008, kedy sa nachádzal v ústave na výkon trestu odňatia slobody a výkon väzby v Leopoldove, kde pri nástupe do výkonu trestu odňatia slobody nahlásil vyživovaciu povinnosť na maloletého syna M., čím obvinenému R. Q. vznikol celkový dlh na výživnom na maloletého syna M. za obdobie od októbra 2003 doposiaľ vo výške 52 299,94 Sk (1 736,04 €), pričom v čase neplnenia vyživovacej povinnosti nebol na úrade práce evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie a dávky v hmotnej núdzi v rozhodnom období nepoberal.
Za to súd uložil obvinenému podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. l/ Trestného zákona, § 37 písm. m/ Trestného zákona, § 49 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 2 (roky), na výkon ktorého bol obvinený zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Proti rozsudku okresného súdu podal obvinený odvolanie. Krajský súd v Bratislave uznesením, sp. zn. 3To 84/2009, z 23. marca 2010 odvolanie obvineného podľa § 319 Trestného poriadku zamietol (č. l. 321).
Proti tomuto rozsudku podal obvinený R. Q. prostredníctvom zvolenej obhajkyne JUDr. Ivice Firstovej, advokátky v Dolnom Kubíne, na základe plnomocenstva z 12. apríla 2012 (č. l. 410) dovolanie z dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. e/ Trestného poriadku, podľa ktorého dovolanie možno podať, ak vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania.
K dovolaniu sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava IV, ktorý navrhol dovolanie obvineného podľa § 382 písm. c/ Trestného poriadku na neverejnom zasadnutí odmietnuť, resp. dovolanie obvineného z dôvodu nepreukázanie dôvodov dovolania podľa § 392 ods. 1 Trestného poriadku zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) po predložení spisového materiálu primárne zistil, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Trestného poriadku), v zákonom stanovenej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku), za splnenia podmienky, že obvinený využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok (§ 372 ods. 1 Trestného poriadku) a hoci obvinený podal v súlade s ustanovením § 373 ods. 1 Trestného poriadku dovolanie prostredníctvom svojej obhajkyne JUDr. Ivice Firstovej, následne nebol obvinený v konaní o dovolaní zastúpený obhajcom podľa § 373 ods. 2 Trestného poriadku, a preto súd dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť podľa § 382 písm. d/ Trestného poriadku.
Podľa § 373 ods. 1 Trestného poriadku obvinený alebo osoby uvedené v § 369 ods. 5 môžu podať dovolanie len prostredníctvom obhajcu.
Podľa § 373 ods. 2 Trestného poriadku obvinený musí byť v konaní o dovolaní zastúpený obhajcom.
Podľa § 373 ods. 4 Trestného poriadku ak dovolací súd po predložení dovolania zistí, že dovolateľ nie je zastúpený obhajcom, poučí dovolateľa podľa odseku 2 a určí primeranú lehotu na odstránenie tohto nedostatku. Ak táto lehota márne uplynie, rozhodne podľa § 382 písm. d).
Zmyslom ustanovenia § 373 ods. 2 Trestného poriadku je najmä zabezpečiť formálnu aj materiálnu úroveň dovolacieho konania prostredníctvom inštitútu zastúpenia obvineného obhajcom, ktorým môže byť len advokát (§ 36 ods. 1 Trestného poriadku).
Z obsahu spisu vyplýva, že obvinený dovolanie podal prostredníctvom obhajkyne JUDr. Ivice Firstovej, advokátky v Dolnom Kubíne (č. l. 412) na základe plnomocenstva z 12. apríla 2012 (č. l. 418).
Na základe skutočnosti, že medzičasom došlo k vypovedaniu plnej moci zo strany obhajkyne (č. l. 440), obvinený nebol v dovolacom konaní zastúpený obhajcom, a preto okresný súd vyzval obvineného na zvolenie obhajcu (č. l. 443), pričom obvinený zostal nečinný a na výzvu súdu nereagoval.
Následne dovolací súd po predložení spisu výzvou z 30. októbra 2017 poučil obvineného v zmysle § 373 ods. 4 Trestného poriadku o tom, že v konaní o dovolaní musí byť zastúpený obhajcom (§ 373 ods. 2 Trestného poriadku) a zároveň obvinenému určil lehotu do 27. novembra 2017 na zvolenie si obhajcu a aby doručil dovolaciemu súdu plnomocenstvo na zastupovanie pre konkrétneho obhajcu s poučením, že ak táto lehota uplynie márne, Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodne podľa § 382 písm. d/ Trestného poriadku, t. j. bez preskúmania veci dovolanie obvineného odmietne. Obvinený prevzal výzvu dňa 10. novembra 2017, avšak doposiaľ na ňu nereagoval. Napriek výzve zo strany okresného súdu, ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, obvinený si do dnešného dňa obhajcu na zastupovanie v konaní o dovolaní nezvolil, ani nepožiadal súd o ustanovenie obhajcu z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov.
Vzhľadom na to, že obvinený v dovolacom konaní nebol zastúpený obhajcom a neboli preto splnené podmienky uvedené v ustanovení § 373 ods. 2 Trestného poriadku, Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 382 písm. d/ Trestného poriadku dovolanie obvineného na neverejnom zasadnutí odmietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.