UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Martina Bargela na neverejnom zasadnutí konanom 17. apríla 2019 v Bratislave, v trestnej veci obvineného K. L., pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona, o dovolaní obvineného K. L., proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 4Tos/115/2016, z 24. novembra 2016 v spojení s uznesením Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 5T/107/2009, z 26. septembra 2016, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. f) Trestného poriadku dovolanie obvineného K. L., s a o d m i e t a.
Odôvodnenie
Okresný súd Bratislava I uznesením, sp. zn. 5T/107/2009, z 26. septembra 2016, na verejnom zasadnutí vyslovil, že podľa § 50 ods. 4 Trestného zákona sa obvinený K. L. v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I, sp. zn. 5T/107/2009, v ktorej bol obvinenému K. L. uložený rozsudkom z 2. mája 2011, sp. zn. 5T/107/2009, právoplatným 30. novembra 2011, podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) mesiacov, so skúšobnou dobou 4 (štyri) roky, neosvedčil a trest odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) mesiacov sa vykoná. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia (č. l. 182 spisu).
Krajský súd v Bratislave, na podklade podanej sťažnosti obvineného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 5T/107/2009, z 26. septembra 2016, na neverejnom zasadnutí uznesením, sp. zn. 4Tos/115/2016, z 24. novembra 2016, postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť obvineného K. L. ako nedôvodnú zamietol (č. l. 189 spisu).
Proti tomuto uzneseniu Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 4Tos/115/2016, z 24. novembra 2016 v spojení s uznesením Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 5T/107/2009, z 26. septembra 2016, podal obvinený K. L. sám písomným podaním z 20. júna 2018 a následne prostredníctvom ustanoveného obhajcu Mgr. Igora Schweighofera, advokáta v Bratislave, písomným podaním z 12. novembra 2018 dovolanie, pričom obvinený neuviedol dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. a) až n) Trestnéhoporiadku, ale len všeobecne poukázal na ustanovenie § 371 ods. 1 Trestného poriadku (č. l. 199 spisu, č. l. 206 spisu).
V podanom dovolaní obvinený namietal premenu podmienečného trestu odňatia slobody, ktorý bol premenený po uplynutí lehoty uvedenej v § 50 ods. 5, ods. 6 Trestného zákona. Ak by sa striktne vychádzalo len z odpisu registra trestov a z dátumu kedy bol obvinenému uložený súhrnný trest odňatia slobody rozhodnutím Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 5T/107/2009, z 26. septembra 2016, lehoty by boli splnené, a preto v čase rozhodovania o premene podmienečného trestu bolo odsúdenie obvineného zo zákona osvedčené a vôbec nemalo byť o osvedčení sa obvineného rozhodované.
Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom podľa § 386 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku vyslovil rozsudkom porušenie zákona v neprospech obvineného a zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 5T/107/2009, z 26. septembra 2016 a uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 4Tos/115/2016, z 24. novembra 2016.
K dovolaniu obvineného sa vyjadril podaním zo 14. januára 2019 prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava I, ktorý navrhol postupom podľa § 382 písm. f) Trestného poriadku dovolanie obvineného odmietnuť, pretože s poukazom na § 368 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné (č. l. 209 spisu).
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd podľa § 377 Trestného poriadku posudzujúc celý obsah dovolania obvineného, zistil, že dovolanie bolo podané oprávnenou osobou podľa § 369 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku, v zákonom stanovenej lehote podľa § 370 ods. 1 Trestného poriadku a na zákonom určenom mieste podľa § 370 ods. 3 Trestného poriadku, avšak dospel k záveru, že dovolanie bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné podľa § 382 písm. f) Trestného poriadku a nebolo preto možné vykonať prieskum jeho dôvodnosti.
Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych vád a nie je nástrojom všeobecného preskúmavania všetkých rozhodnutí súdov nižších stupňov.
Jedným z kritérií vymedzenia podania dovolania je okruh rozhodnutí, voči ktorým je uplatniteľné. Tento okruh je daný predovšetkým ustanovením § 368 ods. 2 Trestného poriadku, ktoré definuje právoplatné rozhodnutia súdu, voči ktorým možno dovolanie podať a ktorými bol porušený zákon, alebo boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371 Trestného poriadku (§ 368 ods. 1 Trestného poriadku).
Podľa § 368 ods. 2 Trestného poriadku ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutím podľa odseku 1 sa rozumie a) rozsudok a trestný rozkaz, b) uznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu, c) uznesenie o zastavení trestného stíhania, d) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania, e) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, f) uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania, g) rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia, h) rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu podľa písmen a) až g) alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol.
Okruh rozhodnutí vymedzený v uvedenom ustanovení dopĺňajú rozhodnutia uvedené v ustanovení § 371 ods. 2 Trestného poriadku - napadnutým rozhodnutím bolo porušené ustanovenie Trestného poriadku alebo osobitného predpisu o väzbe, Trestného zákona alebo Trestného poriadku o podmienečnomprepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, o výkone trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený, o výkone zvyšku trestu po podmienečnom prepustení alebo o výkone náhradného trestu odňatia slobody, ktorý bol uložený popri peňažnom treste - vo vzťahu ku ktorým môže dovolanie podať len minister spravodlivosti Slovenskej republiky a v ustanovení § 371 ods. 3 Trestného poriadku, kde opäť len minister spravodlivosti Slovenskej republiky podá dovolanie aj proti právoplatnému rozhodnutiu vychádzajúceho zo skutkového stavu, ktorý bol na základe vykonaných dôkazov v podstatných okolnostiach nesprávne zistený, alebo ak boli pri zisťovaní skutkového stavu závažným spôsobom porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci.
V posudzovanej veci bolo dovolanie podané obvineným voči uzneseniu krajského súdu, ktorý rozhodoval o osvedčení sa K. L. v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, teda rozhodnutiu, ktoré nespadá do okruhu rozhodnutí vymedzenom citovanými ustanoveniami § 368 ods. 1, ods. 2 písm. a) až písm. h) Trestného poriadku a § 371 ods. 2, resp. ods. 3 Trestného poriadku.
Ak by si dovolací súd atrahoval právomoc zaoberať sa dovolaním ako mimoriadnym opravným prostriedkom aj vo vzťahu k rozhodnutiam, ktoré nespadajú pod explicitne vymedzený okruh rozhodnutí podľa uvedených zákonných ustanovení, rozširovaním tohto okruhu rozhodnutí interpretáciou (zákona) súdom by bolo porušením článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány (teda i súd) môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Medzi uvedené rozhodnutia pod písmenami a) až h) § 368 ods. 2 Trestného poriadku teda jednoznačne obvineným napadnuté rozhodnutie súdu, nepatrí.
Dovolací súd ešte dodáva, že hoci obvinený v podanom dovolaní nekonkretizoval dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. a) až n) Trestného poriadku a nebola preto splnená podmienka podľa § 374 ods. 2 Trestného poriadku, napriek tomu je takáto absencia niektorého z dôvodov dovolania pod písm. a) až n) irelevantná, lebo akýkoľvek dôvod dovolania špecifikovaný obvineným by neprivodil iný záver dovolacieho súdu, lebo obvineným napadnuté rozhodnutie nemožno podrobiť prieskumu v rámci dovolacieho konania.
Nakoľko nebola splnená podmienka dovolania podľa § 368 ods. 2 Trestného poriadku, dovolací súd na neverejnom zasadnutí bez preskúmania veci dovolanie obvineného postupom podľa § 382 písm. f) Trestného poriadku odmietol ako dovolanie podané proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.