N a j v y š š í s ú d
3 Tdo 13/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Milana Lipovského a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Štefana Sekelského
na neverejnom zasadnutí v Bratislave 27. apríla 2011 v trestnej veci obvineného J. J. pre trestný čin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 255 ods. 1, ods. 3 zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (Trestný zákon) vedenej na Okresnom súde v Komárne pod sp. zn. 1T 162/2002, o dovolaní, ktoré podal obvinený prostredníctvom svojej obhajkyne JUDr. L. K., advokátky v Komárne, proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre zo dňa 17. marca 2009, sp. zn. 3To 7/2009, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného J. J. sa o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu v Komárne z 21. novembra 2007, sp. zn. 1T 162/2002, bol obvinený J. J. uznaný za vinného zo spáchania
trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 255 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. v podstate na tom skutkovom základe, že
ako predseda predstavenstva spoločnosti S.S., so sídlom X.P., IČO: X., dňa 23. júla 1997 v meste K. na notárskom úrade notárky M. N., pred pracovníčkou poverenou notárkou osvedčovať pravosť podpisov, podpísal kúpnu zmluvu, ktorou v rozpore so svojimi oprávneniami konať za spoločnosť, uvedenými v právoplatnom rozhodnutí Okresného súdu Bratislava I a na jeho základe vydaným výpisom z obchodného registra vedeného v oddiele Sa, vložke číslo X., a v rozpore s ustanoveniami o predstavenstve uvedenými v § 191 ods. 1, ods. 2, § 194 ods. 4, ods. 5 zákona č. 513/1991 Zb. v platnom znení, Obchodného zákonníka, ktorou odpredal spoločnosti S.S. X., IČO: X., ako kupujúcemu zastúpenému Ing. M. L., predsedom predstavenstva, nehnuteľnosti, a to
administratívnu budovu s prideleným súpisným číslom X. nachádzajúcu sa na parcele č. X. o výmere 157 m2 a pozemok uvedený ako parcela č. X. o výmere 1340 m2, ktoré
nehnuteľnosti sú uvedené vo výpise z katastra nehnuteľností Katastrálneho úradu v N., Správy katastra v K. na liste vlastníctva č. X. v hodnote 1 185 590 Sk, za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 1 350 822 Sk, pričom cena bola zaplatená akciami emitenta V., v reálnej hodnote 37 828 Sk, čím spoločnosti S., X.P. spôsobil škodu najmenej vo výške 1 158 590 Sk.
Okresný súd obvinenému J. J. podľa § 255 ods. 3 Tr. zák. uložil trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, ktoré podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a súčasne mu podľa § 59 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.
Proti rozsudku Okresného súdu v Komárne podal obvinený odvolanie, ktoré Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 17. marca 2009, sp. zn. 3To 7/2009, ako nedôvodné podľa § 256 zákona č. 141/1961 Zb. účinného do 31.decembra 2005 (Trestný poriadok) zamietol.
Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal obvinený prostredníctvom svojej obhajkyne dovolanie z dôvodu uvedenom v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., teda že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.
Obvinený v dovolaní rozoberal skutkový stav zistený okresným súdom a následne potvrdený krajským súdom. Mal za to, že jeho konanie nebolo trestné, nakoľko ako zvolený
predseda predstavenstva mal právo a povinnosť konať za spoločnosť S., okrem toho na podpísanie spomínanej kúpnej zmluvy bol splnomocnený aj predstavenstvom spoločnosti, čo vyplýva z jednotlivých zápisníc z predstavenstva konaných 3. júna 1997 a 17. júna 1997. Argumentoval tiež ustanovením § 194 ods. 7 Obchodného zákonníka, podľa ktorého člen
predstavenstva nezodpovedá za škodu spôsobenú spoločnosti konaním, ktorým vykonával uznesenie valného zhromaždenia. Obvinený v dovolaní namietal aj právnu kvalifikáciu jeho konania podľa § 255 ods. 3 Tr. zák., nakoľko nemal zmluvne prevzatú povinnosť opatrovať a spravovať majetok a táto povinnosť mu ako predsedovi predstavenstva nevyplýva ani zo zákona.
Vzhľadom na uvedené navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 386 ods. 2 Tr. por. zrušil rozsudok Krajského súdu v Nitre zo 17. marca 2009, sp. zn. 3To 7/2009, ako aj rozsudok Okresného súd v Komárne z 21. novembra 2007, sp. zn. 1T 162/2002 a podľa § 388 ods. 1 Tr. por. prikázal súdu prvého stupňa, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
K dovolaniu sa vyjadrila aj prokurátorka Okresnej prokuratúry v Komárne, ktorá
považuje dovolanie obvineného za nedôvodné, nakoľko rozhodnutia súdu prvého stupňa ako aj odvolacieho súdu sú založené na správnom právnom posúdení zisteného skutku a správnom použití hmotnoprávnych ustanovení. K námietke obvineného týkajúcej
sa zodpovednosti za spravovanie majetku uviedla, že okresný a následne aj krajský súd sa s existenciou oprávnenia obvineného konať za spoločnosť právne relevantným spôsobom (a niesť za toto konanie zodpovednosť) náležite vysporiadali v odôvodneniach napadnutých rozhodnutí. Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvineného podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietol.
K dovolaniu sa vyjadrila aj poškodená obchodná spoločnosť S., pre medzinárodné zasielateľstvo a dopravu, ktorá k námietke obvineného, ktorý tvrdil, že ako predseda predstavenstva spoločnosti vykonával uznesenia valného zhromaždenia, uviedla, že akcionári spoločnosti S., nikdy neprijali žiadne uznesenia, ktorým by schválili predaj nehnuteľnosti tretej osobe. Poukazuje aj na to, že členovia predstavenstva sú povinní svoju pôsobnosť vykonávať s náležitou a odbornou starostlivosťou v súlade so záujmami spoločnosti. Obvinený však konal v rozpore s týmito záujmami za účelom získania prospechu pre spriaznenú spoločnosť S., o čom svedčia aj personálne prepojenia na uvedenú spoločnosť a jej predsedu predstavenstva Ing. M. L. a iné kroky, ktoré obvinený vykonal. S poukazom na vyššie uvedené poškodená spoločnosť S., mala za to, že prvostupňový ako aj odvolací súd
rozhodli správne na základe správneho posúdenia veci, a preto navrhuje, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvineného J. J. zamietol.
Najvyšší súd ako súd dovolací síce primárne konštatoval, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 Tr. por.), že bolo podané oprávnenými procesnými subjektmi (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonom stanovenej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1, ods. 2 Tr. por.); dospel však k záveru, že nie sú splnené dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
Obvinený v princípe namietal, že súdy nedostatočne zistili skutkový stav veci, nakoľko mal za nepreukázané spáchanie skutku tak, ako sa mu kládol za vinu.
Vykonávanie dôkazov a ich hodnotenie sa v plnom rozsahu vykonáva v rámci konania pred súdom, a to príslušnými procesnými súdmi ako v prvom stupni, tak aj v konaní o riadnom opravnom prostriedku. Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu
inštanciu zameranú na preskúmanie rozhodnutí súdu druhého stupňa. Podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Najvyšší súd Slovenskej republiky nemôže skúmať a meniť správnosť a úplnosť zisteného skutku; dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok môže viesť len k skúmaniu, či boli splnené dôvody vyjadrené v ustanovení § 371 Tr. por.
Nevykonanie dokazovania v rozsahu predpokladanom obvineným a hodnotenie dôkazov spôsobom, ktorý nezodpovedá predstavám obvineného, nie je možné uplatniť ako dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. (nesprávne právne posúdenie zisteného skutku), ale ide o skrytú formu vyjadrenia záujmu obvineného, aby boli vykonané dôkazy (zistený skutkový stav) v jeho prospech.
Najvyšší súd na tomto základe, bez meritórneho preskúmania veci, na neverejnom zasadnutí konštatoval, že je zrejmé nenaplnenie dôvodov dovolania uplatnených obvineným, a preto tento mimoriadny opravný prostriedok podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. apríla 2011
JUDr. Milan L i p o v s k ý, v. r.
predseda senátu
Vypracoval: JUDr. Štefan Sekelský
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová