3 Tdo 13/2008
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Milana Lipovského a členov sudcov JUDr. Jána Mihala a JUDr. Jany Serbovej na neverejnom zasadnutí v Bratislave 16. apríla 2008 v trestnej veci obvineného ml. A. A. a spol. pre trestný čin krádeže podľa § 247 zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (Tr. zák.) a iné, vedenej na Okresnom súde v Kežmarku pod spisovou značkou 1 T 7/06, o dovolaní, ktoré podal obvinený Ľ. F., zastúpený obhajcom JUDr. M. Z., advokátom v Kežmarku, proti trestnému rozkazu Okresného súdu v Kežmarku z 31. januára 2006, sp. zn. 1T 7/06, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 382 písm. b/ Tr. por. dovolanie obvineného Ľ. F.sa o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
Trestným rozkazom Okresného súdu v Kežmarku z 31. januára 2006, sp. zn. 1T 7/06, boli uznaní za vinných
obvinený ml. A. A. zo spáchania trestného činu krádeže podľa § 247 ods. 1 Tr. zák. a zo spáchania trestného činu porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1 Tr. zák. (v S. 3. mája 2005 s ďalšou maloletou osobou z garáže odcudzili zvárací agregát, čím F. M. vznikla škoda 7 730 Sk);
obvinený Ľ. F. zo spáchania trestného činu podielnictva podľa § 251 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. (v S. 3. mája 2005 kúpil za 300 Sk od A. A. zvárací agregát, hoci vedel, že tento bol ukradnutý).
Okresný súd za to uložil
obvinenému ml. A. A. podľa § 247 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 35 ods. 1 a § 79 ods. 1 Tr. zák., úhrnný trest odňatia slobody na desať mesiacov, výkon ktorého podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., s použitím § 59 ods. 1 a § 82 ods. 1 Tr. zák., podmienečne odložil s určením skúšobnej soby na osemnásť mesiacov;
obvinenému Ľ. F. podľa § 251 ods. 1 Tr. zák. trest odňatia slobody na šesť mesiacov, výkon ktorého podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., s použitím § 59 ods. 1 Tr. zák., podmienečne odložil s určením skúšobnej doby na dvanásť mesiacov.
Trestným rozkazom zároveň podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodený F. M. bol s jeho nárokom na náhradu škody odkázaný na občianskoprávne konanie.
Trestný rozkaz vo výrokoch týkajúcich sa obvineného ml. A. A. sa stal právoplatný 14. marca 2006; obvinený Ľ. F. podal proti trestnému rozkazu odpor, pričom vo veci zatiaľ nebolo okresným súdom rozhodnuté.
Obvinený Ľ. F. 11. novembra 2006 splnomocnil na svoju obhajobu (vo veci vedenej na Okresnom súde v Kežmarku pod sp. zn. 1T 7/2006 - podľa formulácie splnomocnenie až do jej právoplatného skončenia) JUDr. M. Z., advokáta v Kežmarku.
Tento obhajca v mene obvineného Ľ. F. 15. februára 2007 na Okresnom súde v Kežmarku podal dovolanie proti uvedenému trestnému rozkazu z 31. januára 2006. Bolo ním navrhnuté, aby Najvyšší súd vyslovil, že napadnutým trestným rozkazom bol porušený zákon, zrušil tento trestný rozkaz a Okresnému súdu v Kežmarku prikázal vec v potrebnom rozsahu prerokovať a rozhodnúť.
V dovolaní bolo poukázané na to, že pri správnej aplikácii § 2 ods. 1 zák. č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (Trestný zákon účinný od 1. januára 2006), by konanie obvineného ml. A. A. malo byť posudzované podľa tohto zákona. Vzhľadom na výšku škody spôsobenej odcudzením veci by v zmysle § 125 ods. 1 teraz účinného Trestného zákona konanie obvineného ml. A. A. (podľa názoru uvedeného v dovolaní) nemohlo byť právne kvalifikované ako trestný čin krádeže, ale len ako priestupok; v tejto súvislosti potom ani konanie obvineného Ľ. F. by nemohlo byť posúdené ako trestný čin.
Podané dovolanie sa preto opieralo o ustanovenie § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., teda že napadnuté rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku.
Najvyšší súd, ktorému bola vec 3. apríla 2008 predložená, však po jej preskúmaní dospel k záveru, že dovolanie nie je možné meritóre prerokovať.
Len vo výrokoch týkajúcich sa obvineného ml. A. A. sa stal uvedený trestný rozkaz právoplatný, teda vec bola v tejto časti právoplatne skončená (§ 368 ods. 1 Tr. por.). Dovolanie môže pritom podať okrem ministra spravodlivosti len generálny prokurátor alebo obvinený vo svoj prospech (§ 369 ods. 1, ods. 2 Tr. por.). V posudzovanej veci však dovolanie v prospech obvineného ml. A. A. podal prostredníctvom obhajcu jeho spoluobvinený Ľ. F.; tento vo vlastnej veci dovolanie relevantne podať nemôže, lebo jeho trestná vec doteraz nebola právoplatne skončená.
Obvinený teda nie je osobou oprávnenou na podanie dovolania v prospech iného obvineného, aj keď ich trestná vec bola v určitej etape konania prerokovaná či rozhodnutá spoločne. Spoluobvinený pritom nie je ani inou osobou oprávnenou na podanie dovolania v prospech svojho ďalšieho spoluobvineného (§ 369 ods. 5 Tr. por.).
Je potrebné tiež poznamenať, že vzhľadom na ustanovenie § 372 Tr. por. v posudzovanej veci ani obvinený ml. A. A. či iné osoby oprávnené v jeho prospech podať dovolanie, ale ani generálny prokurátor toto relevantne podať nemôžu, lebo obvinený a prokurátor nevyužili svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok. Obvinený A. A. bol v dobe spáchania predmetného deliktu mladistvý; v zmysle § 369 ods. 5 Tr. por. by do úvahy síce prichádzalo podanie dovolania jeho zákonným zástupcom alebo jeho obhajcom. Ide však len o úvahu, lebo týmto subjektom reálne bráni úspešnému podaniu mimoriadneho opravného prostriedku nevyužitie práva na podanie opravného prostriedku riadneho.
Je zrejmé, že obvinený Ľ. F. môže mať eminentný právny záujem na rozhodnutí v prospech obvineného ml. A. A., ale uvedené procesné okolnosti bránia meritórnemu rozhodnutiu o podanom dovolaní. Ako reálna sa javí len úvaha o možnosti podať podnet na podanie dovolania ministrom spravodlivosti, ako to vyplýva z ustanovenia § 369 ods. 1 Tr. por.
V posudzovanej veci teda dovolanie bolo podané neoprávnenou osobou, a preto Najvyšší súd toto na neverejnom zasadnutí bez preskúmania veci podľa § 382 písm. b/ Tr. por. odmietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 16. apríla 2008
JUDr. Milan L i p o v s k ý, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: