N a j v y š š í s ú d
3 Tdo 12/2012
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr Igora Burgera a JUDr. Milana Lipovského na verejnom
zasadnutí 31. októbra 2012 v Bratislave v trestnej veci obvineného J. K. pre zločin lúpeže
podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona o dovolaní generálneho prokurátora
Slovenskej republiky, ktoré podal proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici
z 30. augusta 2011, sp. zn. 5To 195/2011, takto
r o z h o d o l :
I.
Podľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku dovolací súd vyslovuje, že právoplatným
rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30. augusta 2011, sp. zn. 5To 195/2011,
z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. h/, písm. i/ Trestného poriadku
b o l p o r u š e n ý z á k o n
v ustanovení § 38 ods. 8, § 41 ods. 2 a § 42 ods. 1 Tr. zák. v prospech obvineného J. K..
Podľa § 386 ods. 2 Trestného poriadku napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej
Bystrici z 30. augusta 2011, sp. zn. 5To 195/2011, sa z r u š u j e vo výroku o treste.
Z r u š u j ú sa aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku Krajskému súdu v Banskej Bystrici
sa p r i k a z u j e, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
II.
Podľa § 380 ods. 2 Trestného poriadku obvinený J. K., nar. X. vo V., naposledy bytom
H., prechodne bytom V., t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Banská Bystrica –
Kráľová sa z dôvodov uvedených v ustanovení § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. berie do väzby.
Väzba sa bude vykonávať v Ústave na výkon väzby Banská Bystrica a plynie
od 31. októbra 2012.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu vo Veľkom Krtíši, sp. zn. 8T 125/2010, zo 16. mája 2011 bol obvinený J. K. uznaný za vinného zo spáchania zločinu lúpeže podľa § 188
ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák., ktorého sa dopustil na skutkovom základe, že
dňa 4. augusta 2010 okolo 19.45 hod. na ul. H., za obytným blokom č. X. vo V.
obvinený požiadal maloletého J. K., nar. X., ktorý prechádzal okolo obvineného, aby mu na
jeho mobilný telefón poslal nahrávky hudby, a keď mu maloletý posielal nahrávky, obvinený
mu z ruky vytrhol mobilný telefón zn. Sony Ericson W910i a povedal poškodenému: „Už je
môj“, odmietol mu telefón vrátiť, a keď sa obvinený otočil a poškodený mu svoj telefón
z ruky vytrhol a chcel ujsť, tak obvinený ho udrel päsťou do pleca a poškodený po údere
spadol na zem, obvinený sa na ležiaceho poškodeného zahnal päsťou a povedal mu, že ak mu
telefón nedá, tak ho zbije a poškodený, ktorý mal strach, svoj telefón v hodnote 80 € vydal
obvinenému.
Za spáchanie tohto zločinu bol obvinenému J. K. uložený podľa § 188 ods. 2 Tr. zák.
s použitím § 37 písm. h/, písm. m/, § 42 ods. 1 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody v trvaní
11 rokov a 6 mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. bol obvinený pre výkon uloženého trestu zaradený
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. bol zrušený výrok o treste rozsudku Okresného súdu Veľký
Krtíš, sp. zn. 9T 61/2010, z 29. novembra 2010 v spojení s uznesením Krajského súdu Banská
Bystrica, sp. zn. 2To 27/2011, z 3. februára 2011, ako aj ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj
podklad.
Podľa § 73 ods. 2 písm. c/, § 74 ods. 1 Tr. zák. bolo obvinenému uložené ochranné
protialkoholické liečenie ambulantné.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku bola obvinenému uložená povinnosť nahradiť
poškodenej T. K. škodu vo výške 80 €.
Proti citovanému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obvinený J. K..
Krajský súd v Banskej Bystrici na základe odvolania obvineného rozhodol tak,
že podľa § 321 ods. 1, písm. d/, ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste.
Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. uložil obvinenému J. K. podľa § 188
ods. 2 Tr. zák., § 42 ods. 1, § 42 ods. 2 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 10 rokov a 4 mesiace.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. obvineného pre výkon tohto trestu zaradil
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zároveň zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu
Veľký Krtíš, sp. zn. 9T 61/2010, z 29. novembra.2010, v spojení s uznesením Krajského súdu
Banská Bystrica, sp. zn. 2To 27/2011, z 3. februára 2011, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia
na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,
stratili svoj podklad.
Proti rozsudku krajského súdu podal dovolanie generálny prokurátor Slovenskej
republiky z dôvodu uvedeného v ustanovení § 371 ods. 1 písm. h/, písm. i/ Tr. por., pretože
týmto rozhodnutím bol porušený zákon v ustanovení § 38 ods. 8, § 41 ods. 2, § 42 ods. 1
Tr. zák. v prospech obvineného J. K..
Namietal, že krajský súd pri ukladaní súhrnného trestu odňatia slobody nesprávne
vychádzal z ustanovenia § 38 ods. 8 Tr. zák., podľa ktorého je možné upraviť trestnú sadzbu
len pri zvyšovaní alebo znižovaní trestnej sadzby podľa § 38 Tr. zák., t.j. len v prípade
zistenia prevažujúceho pomeru poľahčujúcich alebo priťažujúcich okolností. Ustanovenie
§ 38 ods. 8 Tr. zák. je špeciálnym ustanovením a nemožno ho (ani analogicky) použiť
pri postupe podľa § 41 ods. 2 Tr. zák.
Pri ukladaní trestu odňatia slobody podľa asperačnej zásady upravenej v § 41 ods. 2
Tr. zák., na ktorú odkazuje ustanovenie § 42 ods. 1 Tr. zák., sa horná hranica trestnej sadzby
uvedená v osobitnej časti Trestného zákona zvyšuje o jednu tretinu bez ohľadu na dolnú
hranicu trestnej sadzby. Polovica trestnej sadzby sa vypočíta sčítaním zvýšenej hornej
a nedotknutej dolnej trestnej sadzby a súčet sa vydelí dvoma. Trest sa potom uloží nad jednu
polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody.
Tento právny názor, v zmysle ktorého ustanovenie § 41 ods. 2 Tr. zák. nenadväzuje
na ustanovenie § 38 ods. 8 Tr. zák. korešponduje aj s judikatúrou najvyššieho sudu
R 32/2009-II.
Je potrebné konštatovať, že súhrnný trest odňatia slobody ukladaný obvinenému
Okresným súdom Veľký Krtíš v trvaní 11 rokov 6 mesiacov bol uložený správne, v súlade
s ustanovením § 42 ods. 1 Tr. zák., za použitia asperačnej zásady upravenej v § 41 ods. 2
Tr. zák., a to na dolnej hranici takto určenej trestnej sadzby. Keďže Krajský súd v Banskej
Bystrici zrušil rozsudok okresného súdu a uložil obvinenému J. K. trest s použitím § 38 ods. 8
Tr. zák. (t.j. - s použitím nesprávneho hmotnoprávneho ustanovenia), a to trest vo výmere 10
rokov a 4 mesiace (teda trest pod zákonom stanovenú trestnú sadzbu – keďže dolná hranica
zvýšenej trestnej sadzby podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. bola 11 rokov a 6 mesiacov), porušil tým
zákon v prospech obvineného J. K. a naplnil tak dôvody dovolania v zmysle § 371 ods. 1
písm. h/, písm. i/ Tr. por.
Navrhol preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky:
- podľa § 386 ods. 1 Tr. por. vyslovil rozsudkom, že právoplatným rozsudkom
Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 5To 195/2011, z 30. augusta 2011
bol porušený zákon v ustanoveniach § 38 ods. 8, § 41 ods. 2, § 42 ods. 1 Tr. zák.
v prospech obvineného J. K.,
- podľa § 386 ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej
Bystrici vo výroku o treste,
- podľa § 388 ods. 1 Tr. por. prikázal Krajskému súdu v Banskej Bystrici, aby vec
v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
Dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky bolo v zmysle § 376
Trestného poriadku zaslané na vyjadrenie obvinenému J. K..
Obvinený J. K., prostredníctvom svojho obhajcu, vo vyjadrení k podanému dovolaniu
uviedol, že nemôže súhlasiť s názorom generálneho prokurátora a zároveň ani s rozhodnutím
R 23/2009-II, podľa ktorého ustanovenie § 38 ods. 8 Tr. zák., prvá veta za bodkočiarkou
sa nepoužije v prípadoch zvyšovania hornej hranice trestnej sadzby podľa § 41 ods. 2 Tr. zák.
Trestný zákon č. 300/2005 Z. z. neobsahuje žiadne také ustanovenie, ktoré by vylučovalo
použitie § 38 ods. 8 Tr. zák., aj v prípadoch určovania trestnej sadzby trestu odňatia slobody
podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. Argumentácie, ktoré sú proti použitiu § 38 ods. 8 Tr. zák., prvej
vety za bodkočiarkou, na určovanie trestnej sadzby podľa § 41 ods. 2 Tr. zák., sú len
subjektívnymi výkladmi právnych noriem, pričom výklad samotného zákonodarcu ohľadom
tejto problematiky chýba.
Podľa § 38 ods. 7 Tr. zák. ustanovenia odsekov 4 až 6 sa nepoužijú, ak sa súčasne
ukladá zvýšený úhrnný trest alebo súhrnný trest podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. alebo podľa § 42
Tr. zák., ak by súčasné použitie týchto ustanovení bolo pre páchateľa neprimerane prísne.
Ani v tomto prípade, keď mal zákonodarca možnosť vo vyššie uvedenom ustanovení zahrnúť
medzi ustanovenia, ktoré sa nepoužijú pri ukladaní úhrnného alebo súhrnného trestu, aj § 38
ods. 8 Tr. zák. (hlavne veta za bodkočiarkou) neurobil tak. Aj z toho vyplýva, že zákonodarca
nemal v úmysle vylúčiť spôsob zvyšovania trestnej sadzby uvedený v § 38 ods. 8 Tr. zák.,
prvá veta za bodkočiarkou z prípadov, kedy sa páchateľovi ukladá úhrnný alebo súhrnný trest. Podľa § 38 ods. 8 Tr. zák. (veta za bodkočiarkou), základom na zníženie alebo
zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej
trestnej sadzby. Spôsob zvyšovania trestnej sadzby podľa vyššie uvedeného ustanovenia
je pre páchateľa jednoznačne spravodlivejší aj z toho hľadiska, že použitie asperačnej zásady
pri trestaní páchateľa je už samo o sebe sprísneným spôsobom trestania. Ak by sa k tomu
pridalo ešte zvyšovanie hornej hranice trestnej sadzby bez prihliadnutia na dolnú hranicu
trestnej sadzby (teda inak ako podľa § 38 ods. 8 Tr. zák.), spôsobilo by to ukladanie
neprimerane prísnych trestov.
Navrhol preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací dovolanie
generálneho prokurátora Slovenskej republiky ako nedôvodné podľa § 382 písm. c/ Trestného
poriadku odmietol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) primárne
konštatoval, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2 Tr. por.), bolo podané oprávnenou
osobou, v lehote a predpísaným spôsobom (§ 369 ods.2 písm. a/ Tr. por.), pričom boli splnené
aj ďalšie podmienky dovolania podľa § 372 až § 374 Trestného poriadku. Dovolací súd preto v zmysle § 384 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výroku
napadnutého uznesenia, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo,
so zameraním na dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, ako aj podľa
§ 374 Trestného poriadku, ktoré sú uvedené v dovolaní a zistil, že bol porušený zákon. Keďže
bolo dovolanie podané v neprospech obvineného K., určil Najvyšší súd termín verejného
zasadnutia v zmysle § 383 Trestného poriadku per analogiam.
Najvyšší súd po preštudovaní spisového materiálu zistil, že rozhodnutím krajského
súdu bol porušený zákon v ustanovení § 38 ods. 8 Tr. zák., § 41 ods. 2, § 42 ods. 1 Tr. zák.
v prospech obvineného J. K.. tak, ako to vo svojom dovolaní uviedol generálny prokurátor
Slovenskej republiky.
Dovolací súd sa stotožnil s názorom dovolateľa, že pri ukladaní trestu odňatia
slobody podľa asperačnej zásady upravenej v ustanovení § 41 ods. 2 Tr. zák. sa postupuje tak,
že horná hranica trestnej sadzby uvedenej v osobitnej časti trestného zákona sa zvyšuje
o jednu tretinu bez ohľadu na dolnú hranicu trestnej sadzby, ktorá je uvedená v osobitnej časti
Trestného zákona. Polovica upravenej trestnej sadzby sa vypočíta sčítaním zvýšenej hornej sadzby a pôvodnej dolnej trestnej sadzby a vydelí sa dvomi. Trest sa potom uloží páchateľovi
nad jednu polovicu takto (teda nie podľa § 38 ods. 8 Tr. zák.) určenej trestnej sadzby.
Takýmto postupom dospel okresný súd v posudzovanom prípade správne k dolnej hranici
trestnej sadby 11 rokov a šesť mesiacov a trest aj správne v tejto výmere uložil na dolnej
hranici trestnej sadzby.
Aj keď použitie vyššie uvedeného pravidla, podľa ktorého sa upravuje trestná sadzba
v zmysle asperačnej zásady vyznieva pre páchateľa nepriaznivejšie, ako by tomu bolo
v prípade úpravy trestnej sadzby podľa pravidla uvedeného v ustanovení § 38 ods. 8 Tr. zák.,
ktoré aplikoval krajský súd, treba konštatovať, že postup zvyšovania alebo znižovania trestnej
sadzby podľa zásady uvedenej v § 38 ods. 8 Tr. zák. platí a je aplikovateľný len pri úprave
trestnej sadzby (zvyšovaní aj znižovaní) podľa § 38 Tr. zák., teda len ak prevažuje pomer
poľahčujúcich alebo priťažujúcich okolností.
Ustanovenie § 38 ods. 8 Tr. zák. je úzko špeciálnym ustanovením a nemožno
ho použiť pri postupe podľa § 41 ods. 2 Tr. zák.
Z uvedených dôvodov preto dovolací súd považoval dovolanie generálneho
prokurátora Slovenskej republiky v celom rozsahu za dôvodné.
Z dôvodu porušenia zákona v prospech obvineného dovolací súd zrušil právoplatný
výrok o vine napadnutého rozsudku, na základe ktorého obvinený K. v súčasnej dobe
vykonáva trest odňatia slobody ako aj ďalšie rozhodnutia obsahovo naň nadväzujúce,
teda aj nariadenie výkonu trestu odňatia slobody, a preto dovolací súd musel riešiť aj otázku,
či obvinený bude v ďalšom konaní trestne stíhaný na slobode alebo vo väzbe.
Podľa § 380 ods. 2 Tr. por. ak sa vykonáva na obvinenom trest odňatia slobody
uložený mu pôvodným rozsudkom a dovolací súd na dovolanie výrok o tomto treste zruší,
rozhodne súčasne o väzbe.
Obvinený J. K. bol vo väzbe z dôvodu ustanovenia § 71 ods. 1 písm. c/
Tr. por., pretože hrozilo dôvodné podozrenie, že pokiaľ by bol prepustený na slobodu,
v páchaní trestnej činnosti by mohol pokračovať. Súdy rozhodujúce o väzbe obvineného
rezultovali tento názor na základe skutočnosti, že obvinený už aj v minulosti do rozporu so zákonom prišiel a viedlo sa proti nemu aj ďalšie trestné stíhanie pre prečin krádeže a prečin
ublíženia na zdraví.
Dovolací súd nevidí dôvod pre zmenu názoru v smere vyslovenej obavy z možného
pokračovania v páchaní trestnej činnosti obvineným K. v prípade, že by bol v tomto štádiu
konania prepustený na slobodu do rozhodnutia krajského súdu, a preto rozhodol tak, ako je to
uvedené vo výroku II. tohto rozsudku.
Na základe vyššie uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd
dovolací vyhovel podanému dovolaniu a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokoch jeho
rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 31. októbra 2012
JUDr. Jana S e r b o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová