N a j v y š š í   s ú d  

3 Tdo 12/2012

  Slovenskej republiky

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr Igora Burgera a JUDr. Milana Lipovského na verejnom

zasadnutí 31. októbra 2012 v Bratislave v trestnej veci obvineného J. K. pre zločin lúpeže

podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona o dovolaní generálneho prokurátora

Slovenskej republiky, ktoré podal proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 30. augusta 2011, sp. zn. 5To 195/2011, takto

r o z h o d o l :

I.

Podľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku dovolací súd vyslovuje, že právoplatným

rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30. augusta 2011, sp. zn. 5To 195/2011,

z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. h/, písm. i/ Trestného poriadku

b o l   p o r u š e n ý   z á k o n

v ustanovení § 38 ods. 8, § 41 ods. 2 a § 42 ods. 1 Tr. zák. v prospech obvineného J. K..

Podľa § 386 ods. 2 Trestného poriadku napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej

Bystrici z 30. augusta 2011, sp. zn. 5To 195/2011, sa z r u š u j e vo výroku o treste.

Z r u š u j ú sa aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce,

ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku Krajskému súdu v Banskej Bystrici

sa p r i k a z u j e, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

II.

Podľa § 380 ods. 2 Trestného poriadku obvinený J. K., nar. X. vo V., naposledy bytom

H., prechodne bytom V., t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Banská Bystrica –

Kráľová sa z dôvodov uvedených v ustanovení § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. berie do väzby.

Väzba sa bude vykonávať v Ústave na výkon väzby Banská Bystrica a plynie

od 31. októbra 2012.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu vo Veľkom Krtíši, sp. zn. 8T 125/2010, zo 16. mája 2011 bol obvinený J. K. uznaný za vinného zo spáchania zločinu lúpeže podľa § 188

ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák., ktorého sa dopustil na skutkovom základe, že

dňa 4. augusta 2010 okolo 19.45 hod. na ul. H., za obytným blokom č. X. vo V.

obvinený požiadal maloletého J. K., nar. X., ktorý prechádzal okolo obvineného, aby mu na

jeho mobilný telefón poslal nahrávky hudby, a keď mu maloletý posielal nahrávky, obvinený

mu z ruky vytrhol mobilný telefón zn. Sony Ericson W910i a povedal poškodenému: „Už je

môj“, odmietol mu telefón vrátiť, a keď sa obvinený otočil a poškodený mu svoj telefón

z ruky vytrhol a chcel ujsť, tak obvinený ho udrel päsťou do pleca a poškodený po údere

spadol na zem, obvinený sa na ležiaceho poškodeného zahnal päsťou a povedal mu, že ak mu

telefón nedá, tak ho zbije a poškodený, ktorý mal strach, svoj telefón v hodnote 80 € vydal

obvinenému.

Za spáchanie tohto zločinu bol obvinenému J. K. uložený podľa § 188 ods. 2 Tr. zák.

s použitím § 37 písm. h/, písm. m/, § 42 ods. 1 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody v trvaní

11 rokov a 6 mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. bol obvinený pre výkon uloženého trestu zaradený

do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. bol zrušený výrok o treste rozsudku Okresného súdu Veľký

Krtíš, sp. zn. 9T 61/2010, z 29. novembra 2010 v spojení s uznesením Krajského súdu Banská

Bystrica, sp. zn. 2To 27/2011, z 3. februára 2011, ako aj ďalšie rozhodnutia na tento výrok

obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj

podklad.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c/, § 74 ods. 1 Tr. zák. bolo obvinenému uložené ochranné

protialkoholické liečenie ambulantné.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku bola obvinenému uložená povinnosť nahradiť

poškodenej T. K. škodu vo výške 80 €.

Proti citovanému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obvinený J. K..

Krajský súd v Banskej Bystrici na základe odvolania obvineného rozhodol tak,

že podľa § 321 ods. 1, písm. d/, ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. uložil obvinenému J. K. podľa § 188

ods. 2 Tr. zák., § 42 ods. 1, § 42 ods. 2 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody

vo výmere 10 rokov a 4 mesiace.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. obvineného pre výkon tohto trestu zaradil

do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zároveň zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu

Veľký Krtíš, sp. zn. 9T 61/2010, z 29. novembra.2010, v spojení s uznesením Krajského súdu

Banská Bystrica, sp. zn. 2To 27/2011, z 3. februára 2011, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia

na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,

stratili svoj podklad.  

Proti rozsudku krajského súdu podal dovolanie generálny prokurátor Slovenskej

republiky z dôvodu uvedeného v ustanovení § 371 ods. 1 písm. h/, písm. i/ Tr. por., pretože

týmto rozhodnutím bol porušený zákon v ustanovení § 38 ods. 8, § 41 ods. 2, § 42 ods. 1

Tr. zák. v prospech obvineného J. K..

Namietal, že krajský súd pri ukladaní súhrnného trestu odňatia slobody nesprávne

vychádzal z ustanovenia § 38 ods. 8 Tr. zák., podľa ktorého je možné upraviť trestnú sadzbu

len pri zvyšovaní alebo znižovaní trestnej sadzby podľa § 38 Tr. zák., t.j. len v prípade

zistenia prevažujúceho pomeru poľahčujúcich alebo priťažujúcich okolností. Ustanovenie

§ 38 ods. 8 Tr. zák. je špeciálnym ustanovením a nemožno ho (ani analogicky) použiť

pri postupe podľa § 41 ods. 2 Tr. zák.

Pri ukladaní trestu odňatia slobody podľa asperačnej zásady upravenej v § 41 ods. 2

Tr. zák., na ktorú odkazuje ustanovenie § 42 ods. 1 Tr. zák., sa horná hranica trestnej sadzby

uvedená v osobitnej časti Trestného zákona zvyšuje o jednu tretinu bez ohľadu na dolnú

hranicu trestnej sadzby. Polovica trestnej sadzby sa vypočíta sčítaním zvýšenej hornej

a nedotknutej dolnej trestnej sadzby a súčet sa vydelí dvoma. Trest sa potom uloží nad jednu

polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody.

Tento právny názor, v zmysle ktorého ustanovenie § 41 ods. 2 Tr. zák. nenadväzuje

na ustanovenie § 38 ods. 8 Tr. zák. korešponduje aj s judikatúrou najvyššieho sudu

R 32/2009-II.  

Je potrebné konštatovať, že súhrnný trest odňatia slobody ukladaný obvinenému

Okresným súdom Veľký Krtíš v trvaní 11 rokov 6 mesiacov bol uložený správne, v súlade

s ustanovením § 42 ods. 1 Tr. zák., za použitia asperačnej zásady upravenej v § 41 ods. 2

Tr. zák., a to na dolnej hranici takto určenej trestnej sadzby. Keďže Krajský súd v Banskej

Bystrici zrušil rozsudok okresného súdu a uložil obvinenému J. K. trest s použitím § 38 ods. 8

Tr. zák. (t.j. - s použitím nesprávneho hmotnoprávneho ustanovenia), a to trest vo výmere 10

rokov a 4 mesiace (teda trest pod zákonom stanovenú trestnú sadzbu – keďže dolná hranica

zvýšenej trestnej sadzby podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. bola 11 rokov a 6 mesiacov), porušil tým

zákon v prospech obvineného J. K. a naplnil tak dôvody dovolania v zmysle § 371 ods. 1

písm. h/, písm. i/ Tr. por.

Navrhol preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky:

- podľa § 386 ods. 1 Tr. por. vyslovil rozsudkom, že právoplatným rozsudkom

Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 5To 195/2011, z 30. augusta 2011

bol porušený zákon v ustanoveniach § 38 ods. 8, § 41 ods. 2, § 42 ods. 1 Tr. zák.

v prospech obvineného J. K.,

- podľa § 386 ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej

Bystrici vo výroku o treste,

- podľa § 388 ods. 1 Tr. por. prikázal Krajskému súdu v Banskej Bystrici, aby vec

v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky bolo v zmysle § 376

Trestného poriadku zaslané na vyjadrenie obvinenému J. K..

Obvinený J. K., prostredníctvom svojho obhajcu, vo vyjadrení k podanému dovolaniu

uviedol, že nemôže súhlasiť s názorom generálneho prokurátora a zároveň ani s rozhodnutím

R 23/2009-II, podľa ktorého ustanovenie § 38 ods. 8 Tr. zák., prvá veta za bodkočiarkou

sa nepoužije v prípadoch zvyšovania hornej hranice trestnej sadzby podľa § 41 ods. 2 Tr. zák.

Trestný zákon č. 300/2005 Z. z. neobsahuje žiadne také ustanovenie, ktoré by vylučovalo

použitie § 38 ods. 8 Tr. zák., aj v prípadoch určovania trestnej sadzby trestu odňatia slobody

podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. Argumentácie, ktoré sú proti použitiu § 38 ods. 8 Tr. zák., prvej

vety za bodkočiarkou, na určovanie trestnej sadzby podľa § 41 ods. 2 Tr. zák., sú len

subjektívnymi výkladmi právnych noriem, pričom výklad samotného zákonodarcu ohľadom

tejto problematiky chýba.

Podľa § 38 ods. 7 Tr. zák. ustanovenia odsekov 4 až 6 sa nepoužijú, ak sa súčasne

ukladá zvýšený úhrnný trest alebo súhrnný trest podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. alebo podľa § 42

Tr. zák., ak by súčasné použitie týchto ustanovení bolo pre páchateľa neprimerane prísne.

Ani v tomto prípade, keď mal zákonodarca možnosť vo vyššie uvedenom ustanovení zahrnúť

medzi ustanovenia, ktoré sa nepoužijú pri ukladaní úhrnného alebo súhrnného trestu, aj § 38

ods. 8 Tr. zák. (hlavne veta za bodkočiarkou) neurobil tak. Aj z toho vyplýva, že zákonodarca

nemal v úmysle vylúčiť spôsob zvyšovania trestnej sadzby uvedený v § 38 ods. 8 Tr. zák.,

prvá veta za bodkočiarkou z prípadov, kedy sa páchateľovi ukladá úhrnný alebo súhrnný trest. Podľa § 38 ods. 8 Tr. zák. (veta za bodkočiarkou), základom na zníženie alebo

zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej

trestnej sadzby. Spôsob zvyšovania trestnej sadzby podľa vyššie uvedeného ustanovenia

je pre páchateľa jednoznačne spravodlivejší aj z toho hľadiska, že použitie asperačnej zásady

pri trestaní páchateľa je už samo o sebe sprísneným spôsobom trestania. Ak by sa k tomu

pridalo ešte zvyšovanie hornej hranice trestnej sadzby bez prihliadnutia na dolnú hranicu

trestnej sadzby (teda inak ako podľa § 38 ods. 8 Tr. zák.), spôsobilo by to ukladanie

neprimerane prísnych trestov.

Navrhol preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací dovolanie

generálneho prokurátora Slovenskej republiky ako nedôvodné podľa § 382 písm. c/ Trestného

poriadku odmietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) primárne

konštatoval, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2 Tr. por.), bolo podané oprávnenou

osobou, v lehote a predpísaným spôsobom (§ 369 ods.2 písm. a/ Tr. por.), pričom boli splnené

aj ďalšie podmienky dovolania podľa § 372 až § 374 Trestného poriadku. Dovolací súd preto v zmysle § 384 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výroku

napadnutého uznesenia, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo,

so zameraním na dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, ako aj podľa

§ 374 Trestného poriadku, ktoré sú uvedené v dovolaní a zistil, že bol porušený zákon. Keďže

bolo dovolanie podané v neprospech obvineného K., určil Najvyšší súd termín verejného

zasadnutia v zmysle § 383 Trestného poriadku per analogiam.

Najvyšší súd po preštudovaní spisového materiálu zistil, že rozhodnutím krajského

súdu bol porušený zákon v ustanovení § 38 ods. 8 Tr. zák., § 41 ods. 2, § 42 ods. 1 Tr. zák.

v prospech obvineného J. K.. tak, ako to vo svojom dovolaní uviedol generálny prokurátor

Slovenskej republiky.

Dovolací súd sa stotožnil s názorom dovolateľa, že pri ukladaní trestu odňatia

slobody podľa asperačnej zásady upravenej v ustanovení § 41 ods. 2 Tr. zák. sa postupuje tak,

že horná hranica trestnej sadzby uvedenej v osobitnej časti trestného zákona sa zvyšuje

o jednu tretinu bez ohľadu na dolnú hranicu trestnej sadzby, ktorá je uvedená v osobitnej časti

Trestného zákona. Polovica upravenej trestnej sadzby sa vypočíta sčítaním zvýšenej hornej sadzby a pôvodnej dolnej trestnej sadzby a vydelí sa dvomi. Trest sa potom uloží páchateľovi

nad jednu polovicu takto (teda nie podľa § 38 ods. 8 Tr. zák.) určenej trestnej sadzby.

Takýmto postupom dospel okresný súd v posudzovanom prípade správne k dolnej hranici

trestnej sadby 11 rokov a šesť mesiacov a trest aj správne v tejto výmere uložil na dolnej

hranici trestnej sadzby.

Aj keď použitie vyššie uvedeného pravidla, podľa ktorého sa upravuje trestná sadzba

v zmysle asperačnej zásady vyznieva pre páchateľa nepriaznivejšie, ako by tomu bolo

v prípade úpravy trestnej sadzby podľa pravidla uvedeného v ustanovení § 38 ods. 8 Tr. zák.,

ktoré aplikoval krajský súd, treba konštatovať, že postup zvyšovania alebo znižovania trestnej

sadzby podľa zásady uvedenej v § 38 ods. 8 Tr. zák. platí a je aplikovateľný len pri úprave

trestnej sadzby (zvyšovaní aj znižovaní) podľa § 38 Tr. zák., teda len ak prevažuje pomer

poľahčujúcich alebo priťažujúcich okolností.

Ustanovenie § 38 ods. 8 Tr. zák. je úzko špeciálnym ustanovením a nemožno

ho použiť pri postupe podľa § 41 ods. 2 Tr. zák.

Z uvedených dôvodov preto dovolací súd považoval dovolanie generálneho

prokurátora Slovenskej republiky v celom rozsahu za dôvodné.

Z dôvodu porušenia zákona v prospech obvineného dovolací súd zrušil právoplatný

výrok o vine napadnutého rozsudku, na základe ktorého obvinený K. v súčasnej dobe

vykonáva trest odňatia slobody ako aj ďalšie rozhodnutia obsahovo naň nadväzujúce,

teda aj nariadenie výkonu trestu odňatia slobody, a preto dovolací súd musel riešiť aj otázku,

či obvinený bude v ďalšom konaní trestne stíhaný na slobode alebo vo väzbe.

Podľa § 380 ods. 2 Tr. por. ak sa vykonáva na obvinenom trest odňatia slobody

uložený mu pôvodným rozsudkom a dovolací súd na dovolanie výrok o tomto treste zruší,

rozhodne súčasne o väzbe.

Obvinený J. K. bol vo väzbe z dôvodu ustanovenia § 71 ods. 1 písm. c/

Tr. por., pretože hrozilo dôvodné podozrenie, že pokiaľ by bol prepustený na slobodu,

v páchaní trestnej činnosti by mohol pokračovať. Súdy rozhodujúce o väzbe obvineného

rezultovali tento názor na základe skutočnosti, že obvinený už aj v minulosti do rozporu so zákonom prišiel a viedlo sa proti nemu aj ďalšie trestné stíhanie pre prečin krádeže a prečin

ublíženia na zdraví.

Dovolací súd nevidí dôvod pre zmenu názoru v smere vyslovenej obavy z možného

pokračovania v páchaní trestnej činnosti obvineným K. v prípade, že by bol v tomto štádiu

konania prepustený na slobodu do rozhodnutia krajského súdu, a preto rozhodol tak, ako je to

uvedené vo výroku II. tohto rozsudku.

Na základe vyššie uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd

dovolací vyhovel podanému dovolaniu a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokoch jeho

rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 31. októbra 2012

JUDr. Jana S e r b o v á, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová