3 Tdo 11/2010
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Milana Lipovského a členov sudcov JUD. Jany Serbovej a JUDr. Štefana Sekelského na neverejnom zasadnutí v Bratislave 31. marca 2010 v trestnej veci obvineného V. Z. pre trestný čin skrátenia dane podľa § 148 ods. 1, ods. 2 zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (Tr. zák.) vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 3 Nt 21/07, o dovolaní, ktoré podal obvinený V. Z. proti uzneseniu krajského súdu v Bratislave z 27. novembra 2008, sp. zn. 2 Tos 72/2008, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por., s použitím § 368 ods. 1 Tr. por., dovolanie obvineného V. Z. sa o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III z 1. decembra 1998, sp. zn. V-2 4T 160/96, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave z 29. februára 2000, sp. zn. 4 To 172/99, obvinený V. Z. uznaný za vinného zo spáchania trestného činu skrátenia dane podľa § 148 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody na desať mesiacov, výkon ktorého bol podmienečne odložený s určením skúšobnej doby dvadsať mesiacov.
Obvinený V. Z. písomným podaním doručeným 9. mája 2007 Okresnému súdu Bratislava III podal návrh na povolenie obnovy konania v označenej trestnej veci. Podstatou návrhu bolo tvrdenie, že odsúdenie bolo motivované rasovými dôvodmi (obvinený je Róm), resp. že súdy nemali vedomosť o všetkých dôležitých dôkazoch, ktoré majú preukazovať jeho nevinu.
Uznesením Okresného súdu Bratislava III z 15. apríla 2008, sp. zn. 3 Nt 21/07, podľa § 399 ods. 2 Tr. por. návrh obvineného V. Z. na povolenie obnovy konania zamietol.
Sťažnosť obvineného proti uzneseniu okresného súdu bola uznesením krajského súdu z 27. novembra 2008, sp. zn. 2 Tos 72/2008, podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietnutá.
Obvinený V. Z. vlastným písomným podaním doručeným Krajskému súdu v Bratislave 28. augusta 2009 podal proti uvedenému uzneseniu krajského súdu dovolanie, v ktorom opakoval svoje tvrdenia o nesprávnosti jeho odsúdenia a motivovanie súdnych rozhodnutí o obnove konania rasovými otázkami.
V snahe o riadny procesný postup dovolanie bolo postúpené Okresnému súdu Bratislava III, ktorý opakovane obvineného vyzval, aby si pre potreby podania mimoriadneho opravného prostriedku zvolil obhajcu; tento nereagoval, a preto okresný súd vec predložil Najvyššiemu súdu ako súdu dovolaciemu (§ 377 Tr. por.).
Tento zistil, že dovolaniu podanému obvineným V. Z. nie je možné vyhovieť, a to aj bez meritórneho preskúmania veci, resp. pokusu odstrániť jeho nedostatky.
Podľa § 368 ods. 1 Tr. por. dovolanie možno podať proti rozhodnutiu súdu, ktorým bola vec právoplatne skončená. Rozhodnutie o návrhu na povolenie obnovy konania však nie je zaradený do katalógu vymedzujúceho pojem vec, v ktorej je možné podať predmetný mimoriadny opravný prostriedok, do tohto pojmu sú zaradené rozhodnutia, ktorým bolo meritórne rozhodnuté v trestnom stíhaní obvineného; judikatúra nepovažuje za dovolaním preskúmateľné rozhodnutia týkajúce sa ďalšieho mimoriadneho opravného prostriedku, ktorým je obnova konania.
Aj v prípade opodstatnenosti podaného dovolania však toto nespĺňa ďalšie predpísané náležitosti.
Dovolateľ V. Z. v písomnom podaní označenom ako dovolanie neuviedol jeho dôvody podľa § 371 ods. 1 Tr. por., hoci taký dôvod tam uvedený byť musí (§ 374 ods. 2 Tr. por.). Uvedenie niektorého dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. a/ až písm. l/ Tr. por. má zásadný význam, len ním (uvedeným dôvodom) je v zmysle § 385 ods. 1 Tr. por. viazaný.
Podľa § 373 Tr. por. obvinený môže podať dovolanie len prostredníctvom obhajcu a ním musí byť v konaní o dovolaní aj zastúpený. Obvinený V. Z. tento princíp nedodržal, lebo dovolanie podal len on sám, bez splnomocneného obhajcu, ktorý absentuje aj v konaní o dovolaní.
Posledne uvedené nedostatky v dovolaní obvineného V. Z. by síce prichádzalo do úvahy odstraňovať postupom uvedeným v § 379 ods. 1 Tr. por., ale tento sa nejaví reálnym. Odstraňovanie naznačených nedostatkov dovolanie by bolo len formálne, lebo v rozhodovanej veci neprichádza do úvahy riadne konanie o tomto mimoriadnom opravnom prostriedku, keďže tento je fakticky neprípustný; ani odstránenie nedostatkov dovolania by nemalo vplyv na meritum veci.
Na margo sa len pripomína, že nereálnosť snahy o odstránenie nedostatku podaného dovolania vo veci obhajoby je napokon evidentná aj z toho, že okresný súd opakovane vyzýval obvineného na zvolenie obhajcu, čo však nebolo rešpektované.
Najvyšší súd na tomto základe dovolanie podané obvineným V. Z. odmietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 31. marca 2010
JUDr. Milan L i p o v s k ý, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová