3Tdo/105/2021

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kostolanskej a členov senátu JUDr. Martiny Zeleňakovej a JUDr. Petra Kaňu na neverejnom zasadnutí konanom 22. júna 2022 v Bratislave, v trestnej veci obvineného C. S. pre prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného zákona, o dovolaní obvineného C. S. proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 27. septembra 2016, sp. zn. 2T/96/2016-237, takto

rozhodol:

Podľa § 382 písm. b) Trestného poriadku dovolanie obvineného C. S. s a o d m i e t a.

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Galanta z 27. septembra 2016, sp. zn. 2T/96/2016-237, ktorým bola schválená dohoda o vine a treste, bol obvinený C. S. právoplatne odsúdený pre prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného zákona, na skutkovom základe uvedenom v tomto rozsudku, za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiacov s určením skúšobnej doby 1 rok s príkazom v skúšobnej dobe sa nepriblížiť k poškodenej na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia.

Obvinený prostredníctvom obhajcu podal proti tomuto rozsudku dovolanie, v ktorom uplatnil dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, s príslušnou dovolacou argumentáciou.

K dovolaniu obvineného sa písomne vyjadrila prokurátorka Okresnej prokuratúry Galanta, poukazujúc na to, že dovolanie obvineného smeruje proti rozsudku Okresného súdu Galanta, ktorým bola schválená dohoda o vine a treste, proti ktorému Trestný poriadok nepriznáva obvinenému právo podať dovolanie. Z § 369 ods. 2 písm. b) a § 372 ods. 1 Trestného poriadku vyplýva, že obvinený je oprávnený podať dovolanie iba proti rozhodnutiu súdu druhého stupňa. Keďže obvinený nepodal (ani nemohol podať) proti dovolaním napádanému rozsudku opravný prostriedok, nie je v posudzovanej veci osobou oprávnenou podať dovolanie. Navrhla preto dovolanie obvineného podľa § 382 písm. b) Trestného poriadku odmietnuť.

Dovolací súd konštatuje, že vecnému prieskumu dovolaním napadnutého rozsudku, z pohľadudovolateľom vytýkaných chýb a uplatneného dovolacieho dôvodu, bránila ďalej uvedená procesná prekážka.

Dovolací súd ako na relevantné pre posúdenie otázky oprávnenej osoby na podanie dovolania proti rozsudku, ktorým bola schválená dohoda o vine a treste, poukazuje na tieto zákonné ustanovenia:

Podľa § 369 ods. 2 Trestného poriadku proti právoplatnému rozhodnutiu súdu druhého stupňa môže podať dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1

a) generálny prokurátor proti ktorémukoľvek výroku, b) obvinený vo svoj prospech proti výroku, ktorý sa ho priamo týka.

Podľa § 372 ods.1 veta prvá Trestného poriadku oprávnené osoby, okrem ministra spravodlivosti, môžu podať dovolanie len vtedy, ak využili svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok a o ňom bolo rozhodnuté.

Podľa § 334 ods. 4 Trestného poriadku, ak súd dohodu o vine a treste schváli, potvrdí to rozsudkom, ktorý verejne vyhlási. Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanieani dovolanie okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c).

Podľa § 334 ods. 5 Trestného poriadku rozsudok nadobudne právoplatnosť vyhlásením.

Podľa § 382 Trestného poriadku dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením,bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak

a) bolo podané oneskorene, b) bolo podané neoprávnenou osobou, c) je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371, d) nie sú splnené podmienky dovolania podľa § 372 alebo § 373 ani po postupe podľa § 379 ods. 1, e) dovolanie ani po postupe podľa § 379 ods. 1 neobsahuje náležitosti uvedené v § 374 ods. 1 alebo 2, f) bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.

Aplikujúc uvedené zákonné ustanovenia na posudzovaný prípad dovolací súd zdôrazňuje, že na jednej strane dovolanie aj proti rozsudku schvaľujúcemu dohodu o vine a treste je prípustné a možno ho (úspešne) napadnúť pre naplnenie dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku (§ 334 ods. 4 veta druhá Trestného poriadku).

Jedinou oprávnenou osobou pre podanie takého dovolanie je však výlučne minister spravodlivosti.

Obvineného z tohto práva totiž vylučuje jednak zákonná podmienka možnosti podať dovolanie len proti právoplatnému rozhodnutiu súdu druhého stupňa [§ 369 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku] a súčasne zákonná podmienka, podľa ktorej môže podať dovolanie len ak využil svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok, t. j. odvolanie proti rozsudku, ktoré však vo vzťahu k dohode o vine a treste schvaľujúcemu rozsudku ustanovenie § 334 ods. 4 Trestného poriadku vylučuje.

Z uvedeného tak v súhrne vyplýva, že proti rozsudku schvaľujúcemu dohodu o vinea treste je dovolanie prípustné, avšak na podanie ktorého výlučne z dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku je jedinou oprávnenou osobou minister spravodlivosti. Obvinený tak nie je oprávnenou osobou na podanie dovolania proti rozsudku schvaľujúcemu dohodu o vine a treste, preto dovolací súd podľa § 382 písm. b) Trestného poriadku dovolanie obvineného, bez meritórneho (vecného) preskúmania veci, na neverejnom zasadnutí odmietol.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.