3Tdo/1/2022

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Petra Kaňu a JUDr. Jany Zemkovej, PhD., v trestnej veci obvineného G. S. pre zločin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20, § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona, s poukazom na § 139 ods.1 písm. a) a iné, na neverejnom zasadnutí 9. februára 2022 v Bratislave, o dovolaní obvineného, ktoré podal prostredníctvom obhajcu JUDr. Milana Bányiho, proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 3Tos/202/2019 z 23. januára 2020, takto

rozhodol:

Podľa § 382 písm. b) Trestného poriadku dovolanie obvineného G. S. s a o d m i e t a.

Odôvodnenie

Uznesením Okresného súdu Dunajská Streda, sp. zn. 1T/59/2018 z 3. júla 2019 súd rozhodol tak, že podľa § 50 ods.4 písm. a), písm. b) Trestného zákona predĺžil skúšobnú dobu na 4 roky v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Dunajská Streda, sp. zn. 1T/59/2018 a zároveň ustanovil nad obvineným G. S. probačný dohľad.

Krajský súd v Trnave uznesením, sp. zn. 3Tos/202/2019 z 23. januára 2020, na podklade sťažnosti okresného prokurátora rozhodol tak, že podľa § 194 ods.1 písm. a) Trestného poriadku zrušil uznesenie Okresné súdu Dunajská Streda, sp. zn. 1T/59/ 2018 z 3. júla 2019 a sám vo veci rozhodol tak, že podľa § 52 ods.1 Trestného zákona vyslovil, že obvinený G. S. sa v skúšobnej dobe podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda, sp. zn. 1T/59/2018 z 27. júla 2018, ktorý nadobudol právoplatnosť 27. júna 2018 podľa § 188 ods.1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona v trvaní tri roky a výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu dva roky neosvedčil a preto trest v trvaní tri roky vykoná. Podľa § 50 ods.8 Trestného zákona a § 48 ods.2 písm. a) Trestného zákona súd obvineného G. S. pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Obvinený G. S. písomným podaním z 28. apríla 2021 podal proti uzneseniu krajského súdu dovolanie podľa § 371 ods.1 písm. a) až j) Trestného poriadku.

Po následnom poučení, že dovolanie je možné podať iba prostredníctvom obhajcu, mu bol opatrením Okresného súdu v Dunajskej Strede z 9. júna 2021 ustanovený obhajca JUDr. Milan Bányi. Obvinený S. tak podal proti vyššie špecifikovanému uzneseniu Krajského súdu Trnava prostredníctvom obhajcu JUDr. Milana Bányiho dovolanie, z dôvodov uvedených v ustanovení § 371 ods.1 písm. i) Trestného poriadku. Domáhal sa, aby dovolací súd zrušil uznesenie Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 3Tos/202/2019 z 23. januára 2019, a ponechal mu podmienečný trest odňatia slobody tak, ako to vyplýva z rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda.

Obhajca obvineného uviedol, že dovolanie podáva na výslovnú žiadosť obvineného a v zhode s jeho písomným podaním z 28. apríla 2021. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Tdo/30/2019 - prípad Fekete o priamych súvisiacich dôvodoch premeny podmienečných trestov na nepodmienečné, ktoré musia spolu súvisieť. Podľa jeho mienky, jeho tresty nesúvisia a okresný súd výslovne zdôraznil jeho vek a možnosť jeho nápravy viesť riadny život po skončení výkonu trestu.

K dovolaniu obvineného sa vyjadril okresný prokurátor so záverom, že dovolanie je potrebné postupom podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) ako dovolací súd (§ 377 Trestného poriadku) vec predbežne preskúmal podľa § 378 Trestného poriadku a následne po postupe podľa § 381 Trestného poriadku rozhodol, že dovolanie bolo podané neoprávnenou osobou [§ 382 písm. b) Trestného poriadku], takže nie je možné vykonať prieskum jeho dôvodnosti. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych vád, ale nie na revíziu skutkových zistení ustálených súdmi prvého a druhého stupňa, ani na preskúmavanie nimi vykonaného dokazovania. Nie je nástrojom všeobecného preskúmavania všetkých rozhodnutí súdov nižších stupňov. Jedným z kritérií vymedzenia podania dovolania je okruh rozhodnutí, voči ktorýmje uplatniteľné. Tento okruh je daný predovšetkým ustanovením § 368 ods. 2 Trestného poriadku, ktoré definuje právoplatné rozhodnutia súdu, voči ktorým možno dovolanie podaťa ktorými bol porušený zákon alebo boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371 Trestného poriadku (§ 368 ods. 1 Trestného poriadku).

Paragraf 368 ods. 2 Trestného poriadku :

Ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutím podľa odseku 1 sa rozumie :

a/ rozsudok a trestný rozkaz, b/ uznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu, c/ uznesenie o zastavení trestného stíhania d/ uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania e/ uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného f/ uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania g/ rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia h/ rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu podľa písmen a/ až g/, alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol.

Okruh rozhodnutí vymedzený v uvedenom ustanovení dopĺňajú rozhodnutia uvedené v ustanovení § 371 ods. 2 Trestného poriadku - napadnutým rozhodnutím bolo porušené ustanovenie Trestného poriadku alebo osobitného predpisu o väzbe, Trestného zákona alebo Trestného poriadku o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, o výkone trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený, o výkone zvyšku trestu po podmienečnom prepustení alebo o výkone náhradného trestu odňatia slobody, ktorý bol uložený popri peňažnom treste - vo vzťahu ku ktorým môže dovolanie podať len minister spravodlivosti a v ustanovení § 371 ods. 3 Trestného poriadku, kdeopäť len minister spravodlivosti podá dovolanie aj proti právoplatnému rozhodnutiu vychádzajúceho zo skutkového stavu, ktorý bol na základe vykonaných dôkazov v podstatných okolnostiach nesprávne zistený, alebo ak boli pri zisťovaní skutkového stavu závažným spôsobom porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci.

Ďalším kritériom vymedzenia podania dovolania je okruh oprávnených osôb, ktoré dovolanie môžu podať (§ 369 Trestného poriadku).

V posudzovanej veci bolo dovolanie podané obvineným voči uzneseniu krajského súdu, ktorý rozhodoval o tom, že obvinený sa neosvedčil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, že trest vykoná a o spôsobe jeho výkonu.

Z vyššie citovaného ustanovenia § 371 ods.2 Trestného poriadku jasne vyplýva, že rozhodnutie o výkone trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený, inými slovami o rozhodnutí o neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a následnom rozhodnutí o výkone trestu a spôsobe jeho výkonu, ako je tomu v tomto prípade, môže dovolaním napadnúť výlučne len minister spravodlivosti.

Dovolanie podal obvinený G. S., teda osoba neoprávnená, čím bol daný dôvod odmietnuť podané dovolanie podľa § 382 písm. b) Trestného poriadku a nemožnosťjeho preskúmania v dovolacom konaní.

Rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu o dovolaní opravný prostriedok nie je prípustný.