ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ivana Rumanu (spravodajca) a zo sudcov JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a JUDr. Eriky Čanádyovej v právnej veci sťažovateľa (pôvodne žalobcu): Výskumný ústav vodného hospodárstva, Nábrežie Arm. Gen. L. Svobodu 5, 812 49 Bratislava, IČO: 00 156 850, zastúpeného: Jurek, advokátska kancelária, s.r.o., Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 47 253 983, za ktorú koná konateľ JUDr. Pavel Jurek, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, Ružová dolina 27, Bratislava, za účasti: Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, 821 08 Bratislava IČO: 35 697 270, zastúpeného: Advokátska kancelária BG Partners, s.r.o., Zámocká 36, 811 01 Bratislava, IČO: 47 249 561, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Z-27040/16 zo dňa 25.04.2017, v konaní o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti rozhodnutiu Krajského súdu Bratislava č. k. 1S/113/2017-149 zo dňa 25.10.2018, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu Bratislava č. k. 1S/113/2017-149 zo dňa 25.10.2018 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd Bratislava podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok („SSP“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zrušenia záznamu (rozhodnutia) žalovaného označeného ako,,Oznámenie“ č. k. Z-27040/16 zo dňa 25.04.2017, ktorým žalovaný oznámil žalobcovi, že dňa 25.04.2017 bol vykonaný zápis údajov o právach k nehnuteľnostiam do operátu katastra nehnuteľností na základe listiny č. Z - 27040-16 v katastrálnych územiach - S., LV č.
XXXX.
2. Žalovaný záznamom č. Z-27040/16 zapísal do katastra nehnuteľností na predmetnom pozemku vecné bremeno v prospech Orange Slovensko, a.s. podľa § 66 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, spočívajúce v práve zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na nehnuteľnosti - streche stavby Prevádzková budova súp. č. 4297 na parc. č. 22372/36. 3. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že na záznamové konanie sa nevzťahuje zákon o správnom konaní, oznámenie žalovaného o vykonaní záznamu nemožno považovať za rozhodnutie (akt orgánu verejnej správy) ako také v zmysle správneho poriadku, ktorým sú alebo môžubyť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté, ale ide o faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy podľa § 37 zákona č. 162/1995 Z. z. Národnej rady Slovenskej republiky o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon). Podľa názoru krajského súdu záznam a ani oznámenie o vykonaní záznamu nie je možné považovať za rozhodnutie, ale za iný zásah žalovaného, ktorý voči žalobcovi vyvoláva právne účinky. Uviedol, že oznámenie žalovaného ako také žiadne právne účinky vo vzťahu k vykonanému záznamu nevyvoláva, má len oznamovací charakter podľa § 37 katastrálneho zákona. Dôvodil, že žalovaný ním len oznámil osobe, ktorej právo k nehnuteľnosti bolo zápisom dotknuté, že vykonal zápis do katastra záznamom.
4. Krajský súd konštatoval, že záznam žalovaného by podliehal súdnemu prieskumu na základe žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa § 252 až § 263 SSP a nie na základe všeobecnej správnej žaloby podľa § 177 až § 193 SSP tak, ako sa domáhal žalobca vo svojej podanej žalobe, keď žiadal zrušiť oznámenie žalovaného zo dňa 25.04.2017.
5. Proti tomuto rozsudku podal sťažovateľ zastúpený advokátom včas kasačnú sťažnosť a navrhol, aby najvyšší súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie, prípadne vec postúpil orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí.
6. Sťažovateľ v prvých štyroch bodoch kasačnej sťažnosti uviedol totožné argumenty, aké boli použité v predloženej žalobe. V ďalších bodoch namietal názor krajského súdu tým, že vlastnícke právo žalobcu bolo dotknuté až záznamom, a preto podanie žaloby o preskúmanie zákonnosti tohto záznamu považoval za správne. Tvrdil, že hoci tento záznam nemá formu rozhodnutia, bol vydaný orgánom štátnej správy (správou katastra) pri uplatňovaní jeho právomoci a vykonaním záznamu o vzniku vecného bremena k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu, a to v prospech tretej osoby (žalovaného) došlo k zásahu do sťažovateľových práv. Preto mal za to, že daný záznam podlieha súdnemu prieskumu. Konštatoval, že v danej veci nie je podstatné, či podľa názoru krajského súdu, záznam a ani oznámenie o vykonaní záznamu je alebo nie je možné považovať za rozhodnutie, ale za iný zásah žalovaného, ktorý voči sťažovateľovi vyvolal právne účinky. Ak žalovaný vykonal záznam, ktorý zásadným spôsobom odporoval ústavnoprávnemu rámcu ochrany vlastníckeho práva, sťažovateľ uviedol, že je potrebné ho zrušiť.
7. Ďalej sťažovateľ namietal postup krajského súdu, keď nenariadil vo veci pojednávanie a sťažovateľovi ani neoznámil deň verejného vyhlásenia rozsudku.
8. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.
9. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 SSP) a dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 462 ods. 1 SSP).
10. Kasačný sú konštatuje, že zápis vecného bremena do katastra nehnuteľností má písomnú podobu oznámenia a v dôsledku toho podlieha súdnemu prieskumu zákonnosti formou opatrenia v zmysle § 3 ods. 1 písm. c/ SSP, ide teda o písomný správny akt, ktorým môžu byť práva a právom chránené záujmy fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté. Iný zásah orgánu verejnej správy v zmysle § 252 ods. 1 SSP v spojení s § 3 písm. e/ SSP má na rozdiel od predchádzajúcej úpravy v Občianskom súdnom poriadku už iba faktickú povahu (t.j. neexistuje tam písomný správny akt).
11. Úlohou krajského súdu bude v ďalšom konaní preskúmať zákonnosť napadnutého opatrenia žalovaného.
12. Podľa § 467 ods. 3 SSP, ak kasačný súd zruší rozhodnutie krajského súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie, krajský súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania.
13. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.