UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky: S. H., N., proti odporcovi: Okresný úrad Považská Bystrica, (pôvodne: Obvodný pozemkový úrad v Považskej Bystrici), Centrum 1/1, 017 01 Považská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. H 2013/00113-035-R/1339-BE1-A50 zo dňa 25. marca 2013, v konaní o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 12Sp/7/2013-22 zo dňa 20. marca 2014, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 12Sp/7/2013-22 zo dňa 20. marca 2014 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
I.
Napadnutým rozsudkom krajský súd potvrdil rozhodnutie odporcu č. H 2013/00113-035-R/1339-BE1- A50 zo dňa 25. marca 2013, ktorým odporca podľa ust. § 5 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a doplnení zákona číslo 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon číslo 503/2003 Z.z.) rozhodol, že navrhovateľka nespĺňa podmienky uvedené v § 3 ods. 1 písm. d), m) a o) zákona na navrátení vlastníctva alebo priznanie práva na náhradu za pozemok PKN č. XXX/X, pôvodne zapísaný v PKV č. XXX, pozemok č. 177 pôvodne zapísaný v PKV č. XXX a všetky urbárske pozemky v katastrálnom území N..
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup, ktorý mu predchádzal v rozsahu dôvodov odvolania a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu je v súlade so zákonom.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že parcela číslo PKN XXX/X bola v časti vyvlastnená rozhodnutím Odboru výstavby a VH rady ONV v Považskej Bystrici č. Výst.-5116/1958 zo dňa 12. septembra 1958 pre výstavbu Osemročnej školy v obci Považská Teplá. Vyvlastnených bolo 3214 m2 za náhradu vo výške 0,8 Kčs/m2 + trvalý porast (Slivka) 140 Kčs, spolu činila finančná náhrada 2711,2 Kčs. Náhrada bola stanovená súdnym znalcom podľa § 1 vyhlášky č. 258/1951 Zb. Podľa predloženej identifikácie akoi zistenia na mieste, vyvlastnená parcela slúži účelu vyvlastnenia ako základná škola. Vyvlastňovacia náhrada bola poukázaná v prospech Štátnej sporiteľne v Považskej Bystrici ako právnemu nástupcovi RVP v Považskej Bystrici z dôvodu pohľadávky, ktorú mal W. N. v tejto sporiteľni. Tvrdenie navrhovateľky, že pôvodnému vlastníkovi nebola vyplatená finančná náhrada je účelové a zavádzajúce. Na parcele PKN č. XXX sú postavené rodinné domy s príslušnými záhradkami, ktoré si osvedčili spoluvlastníci vedení na PKN č. XXX a zvyšok je zapísaný na LV XXXX, kde sú zapísané len fyzické osoby bez podielu štátu, a teda navrhovateľka nespĺňa podmienky podľa § 3 ods. 1 písm. m), l) a d) zákona z dôvodu, že nepreukázala prechod na štát, jeho organizácie, prípadne na bývalé JRD.
Majetok bývalých urbárnikov podľa predložených dokladov nie je presne identifikovateľný a nebolo možné kvalifikovane rozhodnúť, či navrhovateľka spĺňa podmienky vyššie uvedeného ustanovenia zákona.
Prvostupňový súd navrhovateľke nepriznal náhradu trov konania.
II.
Vo vzťahu k prvostupňovému rozsudku Krajského súdu v Trenčíne po opise dôvodov podaného odvolania voči správnemu rozhodnutiu navrhovateľka uviedla, že súd potvrdil predmetné správne rozhodnutie bez náležitého odôvodnenia a vysporiadania sa so skutočnosťami uvedenými v odvolaní. Zámerne boli vynechané niektoré podstatné skutočnosti vyplývajúce z rokovania zo dňa 28.2.2013. Podľa jej názoru, príslušný súd nedostatočne preskúmal napadnuté rozhodnutie minimálne v rozsahu odvolacích dôvodov a nepreskúmal ani zákonnosť postupu správneho orgánu. Žiadala napadnutý rozsudok krajského súdu v celom rozsahu zrušiť a vec mu vrátiť na nové konanie a rozhodnutie.
III.
Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 29.5.2014 uviedol, že napadnutým rozhodnutím sa snažil postupovať v súlade so zákonom číslo 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok), o čom svedčia priložené doklady. Z nich vyplýva, že navrhovateľka na výzvy o doplnenie podaní zo dňa 28.1.2005, 14.2.2005, 3.12.2008 ani na pozvánky na osobné prejednania nereagovala, prípadne nedostatočne žiadosť doplňovala. Z uvedených dôvodov bolo zo strany správneho orgánu dva krát vydané rozhodnutie o prerušení konania ako i dva krát zastavené konanie. Odporca si prostredníctvom okresného archívu zabezpečil podklady, ktoré sa k reštitučnému podaniu navrhovateľky na týchto úradoch nachádzali. Na prejednanie dokladov bolo vytýčené jednanie na deň 22.1.2013, ktorého sa navrhovateľka ani jej zástupca nezúčastnili. Na neskôr zvolané prejednanie sa nemohol dostaviť príslušný pracovník odporcu z dôvodu iného úkonu. Upovedomenie o zmene termínu nebolo spracované z dôvodu, že pozvánku na ústne jednanie si navrhovateľka ani jej zástupca neprevzali. Hoci sa zástupca navrhovateľky dostavil aj napriek neprítomnosti pracovníka konajúceho vo veci, nemal záujem o nahliadnutie do spisu, nedoložil nové doklady a neuviedol iné podstatné skutočnosti, ktoré by mali vplyv na vydané rozhodnutie. Zástupcovi navrhovateľky bola poskytnutá možnosť prístupu k spisom týkajúcich sa urbariátu Považská Teplá, ako i vypracovanie vzoru rozhodnutia o priznaní náhrady na vrátenie vlastníctva alebo priznanie práva na náhradu za pozemky, tento však doposiaľ neurobil žiaden návrh rozhodnutia zrejme z dôvodu, že má nedostatok podkladov. Podľa odporcu, dôkazová povinnosť je na strane navrhovateľky, pričom dôkazový materiál si v podstate zabezpečil správny orgán sám. Údaje o parcele PKN č. XXX uvedené v odvolaní sú úplne zavádzajúce a ničím nepodložené, čo vyplýva aj z dokladov založených v spise.
Odporca navrhol odvolanie navrhovateľky zamietnuť a potvrdiť rozsudok Krajského súdu v Trenčíne.
IV.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „odvolací súd“) ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní navrhovateľky a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné a rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne č. k. 12Sp/7/2013-22 zo dňa 20. marca 2014 je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p.
Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 vety prvej O. s. p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu"). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť (§ 244 ods. 1 až 32 O.s.p.).
V prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov, súdy postupujú podľa tretej hlavy, piatej časti O.s.p., pričom ak v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a (§ 250l ods. 1 a 2 O.s.p.). Podľa § 1 zákona č. 503/2003, tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré neboli vydané podľa osobitného predpisu (zákon č. 229/1991 Zb.). Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria a) poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria, b) lesný pôdny fond.
Podľa § 2 ods. 1 až 3 zákona č. 503/2003 Z.z., (1) Právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 (ďalej len "rozhodujúce obdobie") spôsobom uvedeným v ustanovení § 3. (2) Ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v ustanovení § 3, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami štátni občania Slovenskej republiky, fyzické osoby v tomto poradí: a) dedič zo závetu, ktorý bol predložený v konaní o dedičstve, ktorý nadobudol celé dedičstvo, b) dedič zo závetu, ktorý nadobudol dedičstvo, ale len v miere zodpovedajúcej jeho dedičskému podielu; to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom ustanovený len k určitej časti pozemku, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania, je oprávnený len k tejto časti pozemku, c) deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti, d) rodičia osoby uvedenej v odseku 1, e) súrodenci osoby uvedenej v odseku 1, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti.
(3) V prípadoch uvedených v ustanovení § 3 ods. 1 písm. j) sú oprávnenými osobami aj osoby tam uvedené; ustanovenia odseku 2 písm. c) až e) platia obdobne.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z., (1) Oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku a) výroku o prepadnutí majetku, prepadnutí veci alebo zhabaní veci v trestnom konaní, prípadne v trestnom konaní správnom podľa skorších predpisov, ak bol výrok zrušený podľa osobitných predpisov, b) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy alebo podľa zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme, c) postupu podľa § 453a Občianskeho zákonníka alebo podľa § 287a zákona č. 87/1950 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení zákona č. 67/1952 Zb., d) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 81/1949 Zb. SNR o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov, e) vyhlásenia zmluvy o postúpení pohľadávok pre prípad vysťahovania (tzv. renunciačné vyhlásenie), f) toho, že občan zdržiavajúci sa v cudzine nehnuteľnosť zanechal na území Slovenskej republiky alebo ktorého majetok prešiel na štát podľa zákona č. 183/1950 Zb. o majetku zanechanom na území Československej republiky osobami, ktoré optovali pre Zväz sovietskych socialistických republík a presídlili na jeho územie, g) zmluvy o darovaní nehnuteľnosti uzavretej darcom v tiesni, h) dražobného konania uskutočneného na úhradu pohľadávky štátu, i) súdneho rozhodnutia, ktorým sa vyhlásila za neplatnú zmluva o prevode majetku, ktorou občan pred odchodom do cudziny previedol vec na iného, ak dôvodom neplatnosti bolo opustenie republiky, prípadne uznanie takejto zmluvy účastníkmi za neplatnú; v takom prípade je oprávnenou osobou nadobúdateľ podľa uvedenej zmluvy, a to aj ak táto zmluva nenadobudla účinnosť, j) kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, k) odmietnutia dedičstva v dedičskom konaní urobeného v tiesni, l) vyvlastnenia za náhradu, ak nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila na účel, na ktorý bola vyvlastnená, m) vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady, n) znárodnenia vykonaného v rozpore s vtedy platnými predpismi alebo bez vyplatenia náhrady, o) prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, p) politickej perzekúcie alebo postupu porušujúceho všeobecne uznávané ľudské práva a slobody, r) odovzdania do vlastníctva družstva podľa osobitných predpisov, s) prikázania do užívania právnickej osoby na základe zákona č. 55/1947 Zb. o pomoci roľníkom pri uskutočňovaní poľnohospodárskeho výrobného plánu alebo vládneho nariadenia č. 50/1955 Zb. o niektorých opatreniach na zabezpečenie poľnohospodárskej výroby, t) prevodu na štát spoločne užívaných singulárnych lesov a lesných družstiev, ak členmi družstva boli aj fyzické osoby; na prevzatie tohto majetku sa použijú osobitné predpisy. 8)
Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z., právo na navrátenie vlastníctva k pozemku môže uplatniť oprávnená osoba do 31. decembra 2004 na obvodnom pozemkovom úrade, v ktorého obvode vlastnila pozemok, a zároveň preukáže skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne.
Rozsah súdneho prieskumu podľa piatej časti O.s.p. je určený rozsahom predmetu, o ktorom rozhodol žalovaný a námietkami uvedenými v odvolaní. Podstatou odvolacích námietok navrhovateľky je nedostatočné preskúmanie postupu správneho orgánu a nevysporiadanie sa s odvolacími dôvodmi.
Predmetom preskúmania v danej veci bolo na krajskom súde rozhodnutie a postup odporcu, ktorý v rámci konania podľa zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom (ďalej len „zákon č. 503/2003 Z.z.“) nepriznal navrhovateľke právo na navrátenie vlastníctva pre nesplnenie podmienky uvedenej v § 3 ods. 1 písm. d), m) a o) zákona č. 503/2003 Z.z.
Z obsahu predloženého súdneho spisu, ktorého súčasťou je administratívny spis odporcu najvyšší súdzistil, že dňa 31.12.2004 bola Obvodnému pozemkovému úradu v Považskej Bystrici doručená žiadosť navrhovateľky o navrátenie vlastníctva k pozemkom v k.ú. N. po pôvodných vlastníkoch, K. N. a W. N. k pozemkom zapísaným vo vl. č. 341 ako parc. č. 177 - roľa vo výmere 10313 m2, vo vl. č. 201 ako parc. č. 295/2 - roľa, bez uvedenia výmery, ako i všetky urbárske pozemky, ktoré nie sú evidované na jej meno, ale prešli na PD, Lesy, SPF, ktoré mali byť následne identifikované.
V priebehu konania žalobkyňa doložila doklady preukazujúce, že je podielovou spoluvlastníčkou parcely číslo 295/2 s výmerou 1250 m2 (rozhodnutie Štátneho notárstva v Považskej Bystrici, č. D 330/63 zo dňa 5. júna 1964 o vysporiadaní dedičstva po W. N.).
Z rozhodnutia o vyvlastnení č. Výst.-5116/1958 zo dňa 12.9.1958 vyplýva, že predmetom vyvlastnenia (okrem iných) bola časť parcely 295/2-záhrada vo výmere 3214 m2 (celková výmera parcely bola 5755 m2), za ktorú bola určená náhrada prospech pôvodného vlastníka v sume 2571,20 Kčs. Cena bola určená na základe ocenenia znalca podľa § 1 vyhlášky číslo 258/1951. K vyvlastneniu došlo z dôvodu výstavby 8. ročnej školy. V spise sa nachádza rozhodnutie Ľudového súdu v Považskej Bystrici č. Nc 420/58 - 23 z októbra 1959, z ktorého vyplýva, že W. N. bola určená náhrada za vyvlastnené pozemky parc. č. 295/2 v sume 2711, 20 Kčs, ktorá mala byť poukázaná Štátnej sporiteľni v Považskej Bystrici na jej pohľadávku voči W. N..
Z rozhodnutia o vysporiadaní dedičstva po K. N.. 735/66 zo dňa 16. januára 1967 vyplýva, že parc. č. 177 je v užívaní Jednotného roľníckeho družstva podľa § 7 ods. 3 vyhlášky číslo 23/1964 Zb., vlastníctvo nebolo evidované a táto parcela nebola predmetom dedičského vysporiadania. Z PKV č. XXX vyplýva vlastnícke právo K. N. na podiel parc. č. 177-roľa, pasienok za močár. V spise sa nachádza evidenčný list parcely číslo 177, v ktorom je ako podielová spoluvlastníčka evidovaná aj navrhovateľka na základe dokladu o nadobudnutí vlastníctva, rozhodnutia Štátneho notárstva v Považskej Bystrici č. 735/66.
Z obsahu spisu vyplýva, že správny orgán sa v priebehu konania snažil o doplnenie podkladov pre rozhodnutie prostredníctvom žiadostí o poskytnutie dokladov na rôzne inštitúcie. Komunikoval s navrhovateľkou, ako to vyplýva z podaní zo dňa 28.1.2005, 14.2.2005, 31.12.2008, 23.4.2012, v rámci ktorých správny orgán špecifikoval doklady potrebné pre rozhodnutie. Z dôvodu určenia a plynutia lehôt na doplnenie žiadosti bolo konanie viac krát prerušené, prípadne zastavené.
Z písomnej komunikácie založenej v spise vyplýva, že zástupca navrhovateľky žiadal o nahliadnutie do spisu, ako i o poskytnutie pomoci a poučení. Žiadal o zvolanie rokovania a vydanie meritórneho rozhodnutia.
Z rozhodnutia č. H/2012/00156-2 zo dňa 19.10.2012 vydaného Krajským pozemkovým úradom v Trenčíne, ktorým zrušil rozhodnutie odporcu číslo H2012/00172-24 - BE1 zo dňa 3.8.2012 o zastavení konania podľa § 30 ods. 1 písm. d) správneho poriadku, vyplynula pre prvostupňový správny orgán povinnosť postupovať podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku.
Listom zo dňa 9.1.2013 odporca vyzval navrhovateľku, aby sa dostavila v určenú lehotu na správny orgán za účelom prejednania žiadosti, dodaných podkladov, nahliadnutia do spisového materiálu, prípadného doplnenia podania a pod., ako aj vyjadrenia pred vydaním rozhodnutia. Zástupca navrhovateľky ospravedlnil svoju neúčasť z dôvodu plnenia pracovných povinností a žiadal rokovanie preložiť na iný termín. Odporca následne zvolal prerokovanie na deň 28.2.2013. Zástupca navrhovateľky si predvolanie v odbernej lehote nevyzdvihol, navrhovateľka výzvu prevzala dňa 31.1.2013.
Následne odporca vydal dňa 25.3.2013 napadnuté rozhodnutie.
Podľa § 33 ods. 1 a 2 správneho poriadku, účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa predvydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
Účastník má právo vyjadrovať sa k podkladom v ktoromkoľvek štádiu konania. Môže sa vyjadriť k jednotlivým dôkazom i k celkovému spôsobu prípravy podkladov, môže sa vyjadriť k otázkam skutkovým i právnym. Zmyslom takto široko koncipovaného oprávnenia je predísť neskorším možným námietkam účastníkov, ktoré by mohli viesť k prieťahom v konaní alebo k iným komplikáciám. Účastníci konania môžu svoje návrhy a vyjadrenia predkladať v písomnej forme (§ 19 ods. 1) alebo ústne do zápisnice (§ 22 ods. 1). Ak účastník správneho konania nebol vypočutý ku skutočnostiam tvoriacim predmet správneho konania a správny orgán ani inými dôkazmi nezistil skutočný stav veci, je to dôvod na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu a vrátenie veci na ďalšie konanie. že by dal žalobcovi možnosť vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a spôsobu jeho zistenia, neumožnil mu navrhnúť dôkazy pre zistenie skutočného stavu veci, potom takýmto konaním porušil procesné práva žalobcu.
Podľa ust. § 34 ods. 6 správneho poriadku, skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, netreba dokazovať.
Z obsahu súdneho spisu súd zistil, že správny orgán za účelom zabezpečenia procesných práv účastníka konania zvolal ústne pojednávanie na deň 28.2.2013. V rámci neho mala navrhovateľka možnosť nahliadnuť do spisov, vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie, prípadne navrhnúť a predložiť nové dôkazy.
Odporca a ani prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí neskúmali dodržanie namietaných procesných práv navrhovateľky, nevysporiadali sa s okolnosťou neumožnenia nahliadnutia do spisu, podať vyjadrenie k podkladom získaným správnym orgánom pre rozhodnutie na nariadenom pojednávaní.
Je pravdou, že správny orgán pri vykonávaní dokazovania nemusí nariadiť pojednávanie, dokazovanie môže prebiehať písomnou formou, keď však za účelom oboznámenia sa s obsahom spisov a podania vyjadrenia k podkladom pre rozhodnutie nariadi formu pojednávania, je pre účely súdneho prieskumu potrebné, aby zo spisu vyplynula realizácia, resp. možnosť účastníka toto právo realizovať. V administratívnom spise sa nenachádza žiaden záznam preukazujúci, že mu bola poskytnutá možnosť nahliadnutia do spisu a podania vyjadrenia k podkladom pre rozhodnutie na nariadenom pojednávaní.
Zástupca navrhovateľky si síce predvolanie na pojednávanie zvolané na deň 28.2.2013 na pošte nevyzdvihol, toto však nemôže byť dôvodom pre neprítomnosť konajúceho zamestnanca na ním nariadenom pojednávaní. Zo strany správneho orgánu tým boli porušené procesné práva navrhovateľky, ktorá predvolanie prevzala, o konaní pojednávania zrejme svojho zástupcu informovala a tento sa na vinou pracovníka správneho orgánu zmarené pojednávanie dostavil. Správny orgán pochybil, keď neurčil nový termín na oboznámenie sa navrhovateľky s podkladmi pre rozhodnutie, podanie vyjadrenia, prípadne ďalších dokladov a vo veci bez ďalšieho, meritórne rozhodol.
S námietkou navrhovateľky ohľadom porušenia jej procesných práv sa prvostupňový súd nevysporiadal.
Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva ide. Súd je garantom dodržiavania zákonnosti správnym orgánom. Rešpektovanie princípov zákonnosti musí vyjadriť v rozhodnutí, ktoré je výsledkom preskúmania rozhodnutia správneho orgánu tak, aby jeho rozhodnutie bolo preskúmateľné v konaní pred odvolacím súdom. Závery súdu o zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu musia byť teda preskúmateľné a ich základným predpokladom je dostatok dôvodov, jasná formulácia a priradenie ku konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci.
V zmysle právneho názoru vyjadreného v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 29/2010, v súdnom konaní je k reštitučným nárokom potrebné pristupovať zvlášť citlivo, aby prípadne v súdnom konaní nedošlo k ďalšej krivde. Reštitučné zákony majú zabezpečiť, aby demokratická spoločnosť pristupovala aspoň k čiastočnému zmierneniu následkov mnohých majetkových a iných krívd spočívajúcich v porušovaní všeobecne uznávaných ľudských práv a slobôd zo strany štátu. Riadiacim princípom v týchto konaniach sú zásady materiálneho právneho štátu. V prípade možnosti viacerých výkladov právneho predpisu má všeobecný súd uplatniť výklad ratio legis pred doslovným gramatickým výkladom.
Po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia rozsudku krajského súdu sa najvyšší súd stotožnil s námietkou navrhovateľky týkajúcou sa jeho nepreskúmateľnosti. Krajský súd popri citácii ustanovenia zákona č. 503/2003 Z.z. na str. 3 a popisu skutkového stavu uviedol, že pokiaľ sa jedná o parcelu č.177, zapísanú na PKN číslo XXX, zo získaných dokladov je zrejmé, že sú na nej postavené rodinné domy s príslušnými záhradkami, ktoré si osvedčili spoluvlastníci, a to rodina I., N., J., C., K., P. a pod, pričom odvolací súd preskúmaním obsahu administratívneho spisu nedospel k zisteniu, z ktorého do spisu založeného dokladu tieto skutočnosti vyplynuli.
V spise sa nachádza rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Považskej Bystrici zo dňa 3.5.2007 č. H07/00723/R/921 - BE1-A 50 vydaného v inom v reštitučnom konaní, z ktorého vyplýva, že správny orgán mal pred vydaním predmetného rozhodnutia k dispozícii výmer bývalého Okresného národného výboru v Považskej Bystrici zn IX/611 - 1952 zo dňa 4.6.1952, podľa ktorého boli nehnuteľnosti parcelné číslo 177 odňaté pôvodným vlastníkom bez náhrady. Správny orgán v predmetnom rozhodnutí konštatoval, že predmetný pozemok je v súčasnosti zapísaný na listoch vlastníctva fyzických osôb aj na Slovenský pozemkový fond, pričom oprávnená osoba mala nárok na vrátenie vlastníctva len na podiel, na ktorom je ako spoluvlastník vedený predmetný subjekt. Za zastavanú výmeru mala oprávnená osoba nárok na náhradu.
Napriek námietkam navrhovateľky, že správny orgán už konal vo veci predmetnej parcely bývalého urbariátu Považská Teplá, pričom okolnosti odňatia vlastníctva k predmetnému pozemku sú mu známe, správny orgán a neskôr ani súd na predmetné zistenia nereagovali a na ne neprihliadli. Uviedol, že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno napriek tomu, že skutočnosti ohľadom odňatia vlastníctva k parcele č. 177 boli správnemu orgánu známe z jeho činnosti, a teda pre navrhovateľku nevyplynula povinnosť tieto opätovne dokazovať (§ 36 ods. 6 správneho poriadku).
Ak krajský súd dospel k záveru, že navrhovateľka nesplnila ani jednu podmienku uvedenú v zákone, v súdnom preskúmavacom konaní mal vyhodnotiť zistené skutočnosti a v odôvodnení rozsudku sa vysporiadať aj s jej námietkou vo vzťahu k porušeniu jej procesných práv.
Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že procesným právom účastníka je i právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Povinnosť súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie vyplývajúca z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. totiž znamená právo účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, a jeho porušením sa účastníkovi odníma možnosť náležite skutkovo a aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu, voči ktorému chce využiť možnosť opravného prostriedku.
Potreba riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, v ktorom súd preskúmava rozhodnutie správneho orgánu, vyplýva aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“). Aj keď s ohľadom na judikatúru ESĽP nie je potrebné zdôvodňovať každý argument účastníkov konania, súdne rozhodnutia musia byť odôvodnené a musia obsahovať odpovede súdu na všetky argumenty prednesené stranami, ktoré viedli k rozhodnutiu. Dôvody musia byť špecifikované s ohľadom na skutkové okolnosti prípadu a nie len odkazovať na určité časti zákonov (napr. rozsudok ESĽP Ruiz Torija proti Španielsku z 09.12.1994).
S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti je potrebné považovať rozsudok krajského súdu zanepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, vychádzajúci z nedostatočne posúdeného skutkového i právneho stavu veci.
Postup súdu prvého stupňa by nemal naprávať súd vyššieho stupňa, pretože účelom fungovania odvolacieho súdu je na kvalitatívne vyššej úrovni, na základe opravných prostriedkov preskúmať, či sa na súde prvého stupňa dosiahol účel Občianskeho súdneho poriadku vyjadrený v § 1 v spojitosti s čl. 46 a nasl. ústavy a nie nahrádzať pochybenia v postupe prvostupňového súdu.
V ďalšom konaní krajský súd preto vec opätovne prejedná, v súdnom preskúmavacom konaní vyhodnotí zistené skutočnosti a namietaný postup nielen z hľadiska procesných predpisov, ale aj hmotnoprávnych ustanovení zákona o navrátení vlastníctva v dôvodoch svojho rozhodnutia sa dôsledne vysporiada nielen so všetkými námietkami uvedenými v návrhu - opravnom prostriedku, ale tiež s tým, či tieto námietky, vrátane aplikácie príslušných právnych predpisov sú opodstatnené.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože s poukazom na § 224 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. bude povinnosťou súdu prvého stupňa rozhodnúť aj o náhrade trov odvolacieho konania v novom rozhodnutí vo veci.
Podľa § 250ja ods. 4 O.s.p. a § 226 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v senáte pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.