3Sžr/35/2016

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a zo sudcov JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Aleny Adamcovej v právnej veci žalobkyne: Ing. D. K., J., zastúpená: JUDr. Drahomír Tomčo, advokát, Koceľova 9, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, Ružová dolina 27, Bratislava, za účasti: Obec Bernolákovo, Hlavná 111, Bernolákovo, zastúpený: JUDr. Jozef Holič, advokát, Poľovnícka 4, Bernolákovo, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Správy katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu č. Xo 53/13-BP zo dňa 17. septembra 2013, konajúc o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/261/2013-152 zo dňa 11. marca 2016, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/261/2013-152 zo dňa 11. marca 2016 p o t v r d z u j e.

Žalobkyni právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Ďalšiemu účastníkovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

I.

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Správy katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu č. Xo 53/13-BP zo dňa 17.09.2013, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Správy katastra Senec č. X-4/13 zo dňa 27.05.2013. Uvedeným prvostupňovým rozhodnutím bolo podľa § 59 ods. 1 písm. a/ zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení účinnom ku dňu vydania napadnutých administratívnych rozhodnutí (ďalej len „zákon č. 162/1995 Z.z.“) zamietnuté podanie č. X-4/13 o oprave chyby v katastrálnom operáte.Týmto podaním sa žalobkyňa domáhala opravy chyby v katastrálnom operáte, ktorý sa týka pozemku registra C KN parc.č. 2776/174 evidovanom na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. A., vo vlastníctve obce Bernolákovo. V podaní uviedla, že predmetný pozemok nikdy neprešiel z vlastníctva prídelcov na Čsl. štát, čo malo potvrdzovať aj vyjadrenie Obvodného pozemkového úradu v Senci zo dňa 14.08.2012.

Krajský súd sa v odôvodnení rozsudku podrobne vysporiadal s námietkami žalobkyne. Poukázal najmä na to, že rozhodnutie vo veci opravy chyby v katastrálnom konaní nenahrádza a ani nemôže nahrádzať rozsudok súdu vo veci určenia práva alebo právneho vzťahu k nehnuteľnostiam. Účelom konania o oprave chýb nie je riešiť vlastnícky spor, riešenie ktorého patrí do výlučnej právomoci súdu. Správny orgán si v tomto konaní nemôže urobiť úsudok o otázkach oprávnenia nakladania s majetkom, nesprávnosti dedičských rozhodnutí a iných verejných listín, medzi ktoré nepochybne spadajú aj delimitačné protokoly, nulity právneho aktu, vznik vlastníckeho práva a pod., a tak spochybniť vlastnícke právo vyplývajúce z údajov na aktuálnych listoch vlastníctva a ani riešiť takéto otázky ako predbežnú otázku. Spor o týchto otázkach je len v právomoci súdu v riadnom sporovom konaní. Súd zdôrazňuje, že oprava údajov nemôže obsahovo zodpovedať výmazu iného vlastníka. Z obsahu administratívneho spisu vyplývalo, že zápis do katastra nehnuteľností formou záznamu bol prvostupňovým orgánom vykonaný pod č. Z-537/04 v súlade s predloženými delimitačnými protokolmi, vrátane prílohy č. 3. Žalobca síce namietal, že tieto delimitačné protokoly nezohľadňujú skutočný stav a namietal hodnovernosť prílohy č. 3a. Žalovaný však nemá právomoc skúmať hodnovernosť delimitačných protokolov a prílohy č. 3a. Vykonaním opravy tak, ako to žalobca požaduje, by došlo k zmenám v súčasnom zápise vlastníckych vzťahov k predmetnej nehnuteľnosti, vykonaným na základe podkladov predložených v predchádzajúcom období, či už zodpovedajúcich skutočnému stavu alebo nie. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti je takým inštitútom, ktorý nemožno na list vlastníctva zaviesť formou opravy. Toto právo musí byť účastníkom konania nepochybne a určito preukázané, avšak nie v konaní o oprave. Až na podklade príslušného rozhodnutia súdu o určení vlastníckeho práva k danej nehnuteľnosti by následne bolo možné na základe návrhu na vklad vlastníckeho práva s konštitutívnymi účinkami v súlade s § 5 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. zapísať vlastníckeho právo k predmetnej nehnuteľnosti na iného vlastníka.

II.

Proti rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa včas odvolanie a navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zmenil tak, že zruší napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu, príp. zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu. Zároveň si uplatnila na náhradu trovy konania. V dôvodoch poukázala na to, že oba správne orgány nedôvodne tvrdili, že žalobkyňa sa svojou žiadosťou o oprave chýb v katastrálnom operáte domáhala riešiť vlastnícky spor, že je vlastníkom pozemku s parc. č. 2776/174. Jej žiadosť sa týkala toho, že zápis vlastníctva Správou katastra v Senci k uvedenému pozemku v prospech Obce Bernolákovo na LV č. XXXX mal byť zrušený ako neopodstatnený, lebo bol v rozpore s výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra, ako aj s tou právnou skutočnosťou, že Slovenská republika - zastúpená Okresným úradom v Senci a predtým Československý štát - zastúpený ONV Bratislava vidiek na LV č. X pre k.ú. A., po pridelení tohto pozemku prídelcom, nebola už nikdy následne vedená ako vlastník vyššie citovaného pozemku, či už s pôvodným parcelným číslom alebo s terajším parcelným číslom a ani na Správe katastra v Senci sa nenachádza žiadna právna listina, ktorá by osvedčovala zmenu vo vlastníctve pozemku z prídelcov na Československý štát, resp. následne na Slovenskú republiku. V podanej žalobe sa žalobkyňa nedomáhala toho, aby rozhodnutie vo veci opravy chyby v katastrálnom konaní nahradilo v jej prípade rozsudok súdu vo veci určenia práva alebo právneho vzťahu k nehnuteľnostiam. Tiež sa ani nedomáhala, aby v konaní o oprave chýb sa riešil vlastnícky spor, riešenie ktorého by patrilo do výlučnej právomoci súdu. V konaní o oprave údajov v katastri nehnuteľností Správu katastra v Senci a jeho nadriadený správny orgán žiadala, aby zápis vlastníctva predmetného pozemku s parcelným číslom 2776/174 pre obec Bernolákovo vykonaný záznamom katastra bol zrušený ako nedôvodne vykonaný.

Podľa názoru žalobkyne bolo nesporne preukázané, že katastrálny úrad mal vyhovieť jej žiadosti zo dňa

15.01.2013 o opravu chyby, ktorou žiadala zrušiť záznam na LV č. XXXX pre k.ú. A. kde je Obec Bernolákovo vedená ako vlastník pozemku s parcelným číslom 2776/174 -role o výmere 2586 m2, pretože tento záznam vlastníctva obce Bernolákovo k tomuto pozemku je v rozpore s verejnou listinou, ktorou je Výmer o vlastníctve pôdy č. 65.619/1947-III/B zo dňa 23.12.1947 vydaný Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave v prospech prídelcov Ľudovít Nagy a jeho manželky Vilmy Nagyovej, ktorým prídelcom bol pridelený pozemok s parcelným číslom 2776/7 o výmere 0,2160 m2, uvedený v tomto výmere ako časť parcely číslo 2776/7 označená ako A 92 a taktiež tento záznam vlastníctva uvedeného pozemku v prospech obce Bernolákovo je v rozpore s delimitačným protokolom zo dňa 26.07.2002 a delimitačným protokolom z 13.09.2002. Nakoniec predmetný záznam o vlastníctve uvedeného pozemku obcou Bernolákovo je v rozpore s výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra, alebo revízie údajov katastra. Žalobkyňa poukázala na to, že delimitačné protokoly nemali jednoznačne, zjavne a viditeľne v poriadku svoje formálne náležitosti ako aj obsahové náležitosti z ktorých by vyplynulo, že pozemok s parcelným číslom 2776/174 o výmere 2586 m2 bol predmetom delimitácie zo Slovenskej republiky na obec Bernolákovo podľa zákona č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky a zákona č. 447/2001 Z.z, ktorým sa menil a doplnil zákon č. 138/1991 Z.z. o majetku obcí v platnom znení. Z obsahu oboch delimitačných protokolov vyplýva, že ani jeden z delimitačných protokolov vyhotovený ku dňu 26.07.2002 a ku dňu 13.09.2002 neobsahoval žiadnu zmienku o tom, že predmetom delimitácie je konkrétny pozemok a to pozemok s parcelným číslom 2776/174 - roľa o výmere 2586 m2. Oba delimitačné protokoly obsahujú len odkaz na to, že menovitý zoznam nehnuteľností bude predmetom dodatku delimitačného protokolu. Takéto dodatkové delimitačné protokoly vyhotovené v súlade s §14b ods. 1 a § 14d ods. 2 zákona č. 138/1991 Z. z. o majetku obcí v platnom znení nikdy neboli vyhotovené. Preto uvedené delimitačné protokoly ako verejné listiny obsahovali zjavné nedostatky na základe ktorých Správa katastra v Senci nebola vôbec oprávnená vykonať záznamom zápis vlastníctva obce Bernolákovo k predmetnému pozemku s parc. č. 2776/174 na LV č. XXXX, keďže ani jeden z uvedených delimitačných protokolov nebol v súlade s § 42 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z., lebo neobsahoval náležitosti presne špecifikované v tomto ustanovení zákona. Miesto toho, ku každému z uvedených delimitačných protokolov bolo neznámou osobou do nich dodatočne, neoprávnene a zjavne protiprávne zasahované, lebo bola do nich vložená pricvaknutím jedna strana textu, ktorá potom ako celok bola spolu overená a v overenej fotokópii predložená na Správu katastra v Senci, teda až po ich spísaní a podpísaní štatutárnymi zástupcami a preto nemohla tvoriť a ani netvorila s pôvodným delimitačným protokolom jeden nedielny celok. Na tejto dodatočne pripojenej strane neznámou osobou k delimitačným protokolom boli uvedené okrem iných pozemkov aj pozemok s parc. č. 2776/174 - orná pôda o výmere 2122 m2. Táto strana označená ako príloha č. 3a bola v jednom prípade bez dátumu vyhotovenia a obe bez podpisu zodpovedných štatutárnych zástupcov a ich riadneho označenia v texte a bez jej príslušnej špecifikácie podľa ust. § 42 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. Preto z vyššie uvedených skutočností je podľa žalobkyne plne dôvodné a nespochybniteľné, že Správa katastra v Senci resp. nariadený odvolací orgán a to Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu mala žiadosti žalobkyne o opravu podľa ust. § 59 ods.1 písm. a/ zákona č. 162/1995 Z.z. vyhovieť a zápis o vlastníctve obce Bernolákovo k pozemku s parc. č. 2776/174 pre k. ú. A. na LV č. XXXX Správy katastra v Senci zrušiť, lebo bol v zjavnom rozpore s verejnou listinou a to Výmerom o vlastníctve pôdy, kde predmetný pozemok s parc. č. 2776/7, teraz v katastri nehnuteľností vedený ako pozemok s parc. č. 2776/174 bol pridelený do vlastníctva prídelcom C. N. a jeho manželke M. N. a napriek tejto zásadnej právnej skutočnosti sa stal tento pozemok zjavne podvrhom a nedôvodne, predmetom delimitácie ako pozemok vo vlastníctve štátu.

Žalobkyňa uviedla, že správne orgány oboch stupňov mali pri riadnom prešetrení vyhotovených a zapísaných listín do katastra nehnuteľností zistiť, že vo veci je dôvodné podozrenie, že v tomto prípade došlo k závažnej nezákonnej činnosti pri pozmeňovaní verejnej listiny a zápisu do katastra nehnuteľností s cieľom získať majetok väčšej hodnoty - predložené listiny do katastra nehnuteľností v prílohe listu starostu obce Bernolákovo z 10.03.2004 nie sú delimitačné protokoly z 26.07.2002 ani z 13.09.2002 a ani dodatky k týmto delimitačným protokolom, lebo sú to len fotokópie účelovo vybraných a zviazaných listín, overené naviac Obecným úradom Bernolákovo, t.j. jednou zo zmluvných strán, bez vedomia prevodcu nehnuteľností a to Okresného úradu v Senci. Podľa názoru žalobkyne mal túto nezákonnú činnosť žalovaný správny orgán nahlásiť orgánom činným v trestnom konaní. Ani správny súd nezistiluvedené nezákonnosti a zamietol návrh na vstup prokurátora do konania pred súdom. Taktiež ani geometrický plán číslo 5/2003 z 30.04.2003, ktorým bol vytvorený predmetný pozemok s parc. č. 2776/174, nerešpektoval tú zásadnú skutočnosť, že už pôvodný pozemok s parc. č. 2776/7, jeho časť A/92 o výmere 0,2160 ha bola už pridelená do vlastníctva prídelcom na základe Výmeru o vlastníctve pôdy zo dňa 23.12.1947. Preto ani zhotoviteľ tohto geometrického plánu nemal zákonný súhlas od vlastníka tohto pozemku, na zmenu výmery predmetného pozemku. Zápis vlastníctva k predmetnému pozemku v prospech obce Bernolákovo na LV č. XXXX pre k.ú. A. záznamom bol v zjavnom rozpore s delimitačmými protokolmi, v ktorých nebol jasný a konkrétny písomný údaj, že tento pozemok bol predmetom delimitácie. Po podpísaní delimitačných protokolov, neskoršie vsunutá listina obsahujúca jednu stranu ako príloha č. 3a, kde je zmienka o predmetnom pozemku, že sa stáva predmetom delimitácie, je podľa žalobkyne jasným dôkazom obchádzania zákona a jeho hrubého porušovania v jej neprospech, keďže táto listina nemala charakter dodatku k delimitačnému protokolu, ktorá by svojou kvalitou (obsahom a formou) zodpovedala pôvodnému delimitačnému protokolu a bola by v súlade s § 42 ods. 2, 3 zákona č. 162/1995 Z.z. a v súlade s § 14b ods. 1 a § 14d ods. 1 zákona č. 138/1991 Z.z. o majetku obcí v znení neskorších predpisov.

Podľa názoru žalobkyne zápis vlastníctva v prospech obce Bernolákovo k pozemku s parc. č. 2776/174 pre k.ú. A. vykonaný Správou katastra v Senci bol v rozpore s výsledkami prešetrovania a výsledkami revízie údajov katastra. Správa katastra v Senci v odôvodnení svojho rozhodnutia č. X-4/13 zo dňa 27.05.2013 uviedla, že nebol zohľadnený zápis v pozemnoknižnej vložke č. 3174 v ktorom sa uvádza, že tento pozemok (pôvodne označený s parc. č. 2776/7) prešiel do vlastníctva štátu na účely pozemkovej reformy, na základe ktorej bol prídel A 92 ako časť pôvodnej parcely o výmere 2160 m2 pridelený pridelcom C. N. a jeho manželke M. N.. Teda i uvedené tvrdenie Správy katastra v Senci nespochybniteľne preukazuje, že žiadosť žalobkyne o opravu chýb v katastrálnom operáte podľa § 59 ods. 1 písm. a/ zákona č. 162/1995 Z.z. bola dôvodná a oprávnená, a teda že tento zápis vlastníctva Správou katastra Senci k predmetnému pozemku záznamom v prospech Obce Bernolákovo bol zjavne už z formálnej stránky protiprávny, a teda mal byť zrušený.

Žalobkyňa uviedla, že nutnosť opravy v katastri nehnuteľností je dôvodná zo všetkých troch dôvodov uvedených v § 59 zákona č. 162/1995 Z.z., a to: 1/ pre rozpor s listinou; 2/ pre rozpor s výsledkami prešetrovania a revízie údajov katastra, čo je uvedené v rozhodnutí Správy katastra Senec zo dňa 27.05.2013; 3/ preukázaný opak zápisu vlastníckych práv do roku 1992 - Výmer o vlastníctve pôdy č. 65-619/47-III.B, zápis v PKV č. 3174 zo dňa 16.01.1956, časť parcely 2776/7.

Záverom žalobkyňa poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžo/93/2009 zo dňa 05.11.2009, na ktorý poukázal v napadnutom rozsudku aj súd prvého stupňa. Z odôvodnenia poukázala na nasledovné: „Podľa názoru odvolacieho súdu na základe listín, na základe ktorých boli vykonané zápisy vlastníckych práv k predmetným stavbám bolo preukázané, že sú v nich obsahové chyby, týkajúce sa vlastníckeho práva k rodinným domom, keďže sú v nich rozporné údaje v označovaní súpisných čísiel, resp. zmenených súpisných čísiel stavieb a takisto aj v uvádzaní čísla parcely, na ktorej sa stavby nachádzajú. Aj odvolací súd dospel k záveru, že z predložených listín. nachádzajúcich sa v zbierke listín nie je možné zistiť, či chyba v evidovaní vlastníckeho práva k rodinnému domu sa stala v pozemkovej knihe, či tento zápis bol správny, alebo či rodinné domy nevznikli následne rozdelením pôvodného rodinného domu. Zmeny zápisov vlastníckeho práva sa následne uskutočňovali na základe dedičských rozhodnutí, ktoré ako verejné listiny boli pre orgány geodézie a neskôr pre orgány katastra záväzné. Pokiaľ žalobkyňa namietala v priebehu správneho konania nesprávny zápis na základe dedičského rozhodnutia na liste vlastníctva, aj podľa názoru odvolacieho súdu, správe katastra v konaní o oprave chýb v katastrálnom operáte podľa § 59 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. neprináležalo oprávnenie posudzovať spôsobilosť listiny na zápis na základe preskúmavania oprávnenia orgánu na jej vydanie podľa čl. 2. ods.2. Ústavy SR.“

Žalobkyňa uviedla, že sa nikdy nedomáhala opravy chyby v katastri nehnuteľností na základe preskúmavania listiny orgánom na jej vydanie podľa čl. 2. ods. 2 Ústavy SR. Poukázala na to, že v predložených listinách na zápis do katastra i v zápise v katastri je písacia chyba, je tam uvedený inýpozemok, ktorý tam nemal byť. Namietala ešte, že prvostupňový súd si nevyžiadal z Okresného úradu v Senci zbierku listín, kde by sa mali nachádzať originály uvedených delimitačných protokolov, hoci o to žiadala na pojednávaní dňa 11.03.2016, aby si ich zadovážil a následne sa s nimi mohol riadne oboznámiť.

Žalobkyňa v podaní zo dňa 27.04.2016 poukázala na nepresnosť zápisnice z pojednávania zo dňa 11.03.2016. Predovšetkým žiadala, aby žalovaný predložil na pojednávanie k nahliadnutiu zbierku listín, kde by sa mali nachádzať v origináli delimitačné protokoly. Uviedla, že v zápisnici o pojednávaní nie sú uvedené aj ďalšie dôležité právne skutočnosti, ktoré vyplývajú z ústneho prednesu jej právneho zástupcu na tomto pojednávaní a ktoré mali byť obsiahnuté v obsahu predmetnej zápisnice. Z uvedeného dôvodu požiadala o opravu predmetnej zápisnice.

III.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. V dôvodoch zopakoval závery súdu prvého stupňa, s ktorými sa stotožnil.

IV.

Ďalší účastník vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol rozsudok krajského súdu potvrdiť. Zároveň si uplatnil na náhradu trovy konania vo výške 363,79 €. V dôvodoch uviedol, že zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok) je podkladom v prejednávanej veci, ako aj vo veci sp.zn. 1Sžo/93/2009. Správnym orgánom bol Úrad geodézie a kartografie a predmet prevodu vlastníctva upravoval zákon č. 22/164 Zb. o evidencii nehnuteľností v znení neskorších predpisov. Rozhodnutie, ktoré zakladalo vznik, zmenu či zánik práva nadobúdalo účinnosť registráciou na Štátnom notárstve. Teda všetky registrácie štátneho notárstva sa právoplatnosťou a vykonateľnosťou stáli rozhodnutiami konštitutívnymi a nebolo pre zápis do katastra nehnuteľností rozhodujúce plynutie času tak, ako sa zápis prevodu vlastníctva musel vykonať na základe návrhu podaného účastníkmi do troch rokov odo dňa právoplatnosti listiny, ktorou účastníci menili práva a povinnosti účastníkov zmluvného vzťahu. Od roku 1993 katastre nehnuteľností rozhodovali o povolení vkladu meniacich napríklad vlastnícke právo. Už podľa zákona č. 266/1992 Zb. o katastri nehnuteľností v Slovenskej republike a zákona č. 265/1992 Zb. o zápisoch vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam vo vtedy platnom znení mohli povoliť vklad iba po tom, čo listina spĺňala náležitosti uvedené v zákone. Aj zmenu vlastníctva záznamom mohol správny orgán povoliť iba za predpokladu, že záznamová listina (napr. rozsudok) spĺňa náležitosti uvedené v zákone č. 162/1995 Z.z. a vyhlášky Úradu geodézie kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 461/2009 Z.z. ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov. Správny orgán pri rozhodnutí o povolení vkladu, ale aj pri zápise vkladu skúma, či listina spĺňa náležitosti, ale neskúma, či tieto majú výrok zákonný a spravodlivý v zmysle právnych predpisov. Verejnú listinu správny orgán skúma iba v tom rozsahu, či spĺňa všetky náležitosti. Ak ich nespĺňa, je správny orgán povinný konanie prerušiť, prípadne pri nemožnosti nezákonnosť odstrániť, konanie zastaviť. Ak správny orgán povolí vklad napriek tomu, že vkladu alebo záznamu schopná verejná listina má vady (dokonca zjavné nezákonnosti, prípadne vykazuje znaky trestného činu), sa týmto konštitutívnym rozhodnutím zmenilo právo. Zmenil sa vlastník so všetkými právami a povinnosťami. Katastrálne úrady nemajú právomoc pri povolení vkladu alebo pri zápise záznamovej listiny meniť (opravovať) údaj vo verejnej listine. Správny orgán po povolení vkladu vlastníckeho práva nemôže v zmluve (pri zázname v rozsudku) opraviť aj zjavné pisárske chyby toho, kto predložil listinu, ktorú správny orgán aj so zjavnou chybou akceptoval a bez prerušenia konania na nápravu použil na zmenu vlastníckeho práva. Žalobkyňa sa mohla v civilnom konaní domáhať svojho práva určovacou žalobou.

V.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní postupoval v zmysle ust. § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok), účinného od 01.07.2016, podľa ktorého sa odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona dokončia podľa doterajších predpisov, t. j. podľa zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia zverejnené najmenej 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).

Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. záznam je úkon okresného úradu plniaci evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam.

Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie.

Podľa § 59 ods. 1 písm. a/ zákona č. 162/1995 Z.z. správa katastra aj bez návrhu opraví údaje katastra, ak sú v rozpore s verejnou listinou alebo s inou listinou, alebo s výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov katastra.

Podľa § 59 ods. 4 zákona č. 162/1995 Z.z. oprava chýb v katastrálnom operáte nemá vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam; to neplatí, ak ide o opravu podľa § 59 ods. 1 písm. a/ a § 78 ods. 1.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) vychádzal zo skutkového stavu, ktorý podrobne v odôvodnení rozsudku popísal krajský súd, preto pre účastníkov konania známe fakty a skutočnosti nebude nadbytočne opakovať a len v stručnosti z neho vyberá nasledovné:

Z obsahu predloženého súdneho a administratívneho spisu najvyšší súd zistil, že vlastníctvo k pozemku parc. č. 2776/174 prešlo na obec Bernolákovo na základe zápisu delimitačného protokolu zo dňa 26.07.2002 medzi Okresným úradom Bernolákovo a obcou Bernolákovo ako majetok materskej školy na Komenského 1 v Bernolákove ako orná pôda o výmere 2122 m2 (pozemok uvedený v prílohe č. 3a) a následne na základe delimitačného protokolu zo dňa 13.09.2002 medzi Základnou školou na Komenského 3 v Bernolákove a obcou Bernolákovo ako orná pôda o výmere 2586 m2 (pozemok uvedený v prílohe č. 3). Ďalej prvostupňový orgán podľa odôvodnenia rozhodnutia zistil, že geometrickým plánom č. 5/2003, ktorý bol prílohou k uvedenému delimitačnému protokolu, bol právny stav pôvodného pozemku parcelné číslo 2776/7 riešený pozemnoknižne z pozemnoknižnej vložky č. 3174 v celosti ako vlastníctvo K. Z. a nebol zohľadnený zápis v pozemnoknižnej vložke č. 3177, v ktorom sa uvádza, že pozemky prešli do vlastníctva štátu na účely pozemkovej reformy, na základe ktorej bol prídel A 92 ako časť pôvodnej parcely o výmere 2160 m2 Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave výmerom o vlastníctve pôdy č. 65.619/47-III B zo dňa 27.12.1947 pridelený C. N. a manželke M., rod. B.. Ďalej bolo v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uvedené, že Obvodný úrad v Senci dal za účelom spresnenia výmery pôvodnej parcely č. 2776/7 vyhotoviť geometrický plán č. 110/2008 zo dňa 18.10.2008, ktorým bol vytvorený pozemok registra C KN parc. č. 2776/383 o výmere 1749 m2, ku ktorému si žalobkyňa nárokuje vlastnícke právo. Po tomto šetreníprvostupňový orgán konštatoval, že zápis vlastníckeho práva v prospech obce Bernolákovo k pozemku parc. č. 2776/174, druh pozemku - orná pôda o výmere 2586 m2 bol na list vlastníctva č. 2125 vykonaný v súlade s predmetnými delimitačnými protokolmi.

Podstatnou námietkou v prejednávanej veci je skutočnosť, či bol zápis vlastníckeho práva pozemku s parc. č. 2776/174 pre obec Bernolákovo, ktorý bol vykonaný záznamom, vykonaný v súlade s právnymi predpismi a či je možné prípadné pochybenie správneho orgánu pri vykonaní záznamu vlastníckeho práva k predmetnému pozemku napraviť v konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte.

Žalobkyňa podala návrh na opravu chyby v katastrálnom operáte podľa § 59 ods. 1 písm. a/ zákona č. 162/1995 Z.z. Uviedla, že má byť vlastníčkou nehnuteľnosti v k. ú. A., zapísaná na LV č. XXXX parc.č. 2776/174 orná pôda o výmere 2586 m2, ako dedička po nebohých starých rodičoch N.. Dňa 10.03.2004 bola doručená žiadosť obce Bernolákovo o zápis delimitačného protokolu do katastra nehnuteľností. Delimitačný protokol uzatvorili Okresný úrad v Senci ako odovzdávajúci a obec Bernolákovo ako preberajúci. Predmetom delimitácie bol majetok štátu v správe organizácie. V čl. II bod 3 písm. a/ Delimitačného protokolu zo dňa 26.07.2002 je uvedený predmet delimitácie: „nehnuteľný majetok v celkovej hodnote 1.998.00,- Sk, Príloha č. 3a“. V prílohe č. 3a je okrem iného uvedený pozemok parc.č. 2776/174 orná pôda o výmere 2122 m2. V čl. II bod 3. písm. a/ Delimitačného protokolu zo dňa 13.09.2002 je okrem iného uvedené: „majetok štátu v správe organizácie ku dňu delimitácie (...) menovitý zoznam nehnuteľností vrátane dokumentácie bude predmetom dodatku delimitačného protokolu (Príloha č. 3a)“. V prílohe č. 3a je okrem iných uvedená aj parcela č. 2776/174 orná pôda o výmere 2586 m2.

V zmysle ustanovení § 34 až 37 zákona č. 162/1995 Z.z. okresný úrad zapisuje záznamom práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie. Okresný úrad posúdi, či je predložená verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní alebo počítaní a bez iných zrejmých nesprávností a či obsahuje náležitosti podľa tohto zákona. Ak je verejná listina alebo iná listina spôsobilá na vykonanie záznamu, okresný úrad vykoná záznam do katastra. V zmysle § 5 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. záznam je úkon okresného úradu plniaci evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam.

Verejná listina je listina, na ktorej je odtlačok pečiatky slovenského orgánu/úradu alebo úradnej osoby a podpis úradnej osoby. Verejnou listinou je nielen listina, ktorú vyhotovil slovenský orgán, ale aj listina, ktorú takýto orgán len potvrdil. Rozhodujúce je, či na písomnosti je odtlačok úradnej pečiatky alebo podpis úradnej osoby.

Z uvedeného vyplýva, že okresný úrad pri zapisovaní práv k nehnuteľnostiam záznamom posudzuje spôsobilosť listiny alebo verejnej listiny na vykonanie záznamu. Záznam je založený na evidenčnej zásade ktorá spočíva v tom, že vecné a iné práva k nehnuteľnostiam, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, osvedčením notára o dedičstve a osvedčením notára o vydržaní práva k nehnuteľnosti, príklepom licitátora na verejnej dražbe, prírastkom a spracovaním, práva vyplývajúce zo správy majetku štátu a zo správy majetku obce, alebo zo správy majetku vyššieho územného celku a nájomné práva k pozemkom sa zapisujú do katastra nehnuteľností záznamom. Okresný úrad má právomoc skúmať predložené verejné listiny alebo iné listiny, na základe ktorých už vzniklo, zmenilo sa alebo zaniklo právo k nehnuteľnosti len z formálneho hľadiska, t.j. len ak ide o chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti a z hľadiska náležitosti podľa § 42 zákona č. 162/1995 Z.z. Ak predložené listiny vychádzali z údajov katastra, okresný úrad nemohol pri vykonávaní záznamu na základe predložených delimitačných protokolov konať inak, len vykonať záznam do katastranehnuteľností a následne, ak sa by sa domnieval, že predložené verejné listiny neboli v súlade s právnymi predpismi, resp. vykazovali iné vady, mohol signalizovať porušenie zákona na príslušnú prokuratúru. Ak listina predložená na vykonanie záznamu nevychádza z údajov katastra, nemožno ju v záujme zachovania materiálnej publicity katastra a ochrany zapísaného vlastníka do katastra zapísať.

Zrušenia záznamu sa mohla žalobkyňa domáhať prostredníctvom návrhu na podanie protestu prokurátora (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/103/2007 zo dňa 16.04.2008) prípadne žalobou na správny súd na preskúmanie zákonnosti vykonania záznamu a nie cez opravu chýb v katastrálnom operáte podľa § 59 zákona č. 162/1995 Z.z. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že v danej veci ide o spor o vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam. Najvyšší súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžo/80/2007 zo dňa 26.02.2008, v zmysle ktorého predmetom opravy chyby v katastrálnom operáte nemôže byť riešenie vlastníckych sporov. K zmene osoby vlastníka môže dôjsť len ak chyba spočíva v rozpore s verejnou listinou, inou listinou, alebo s výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov katastra. Prejednávaná vec však nespadá ani do jednej z uvedených kategórií.

Okresný úrad si nemohol sám urobiť úsudok o otázkach oprávnenia nakladania s majetkom. Spor o vlastnícke právo je oprávnený riešiť len súd v civilnom sporovom konaní. Vyhovením návrhu žalobkyne by došlo k zmene vlastníckych oprávnení, čo však nemožno vykonať prostredníctvom konania podľa § 59 zákona č. 162/1995 Z.z.

Najvyšší súd nepovažoval sa potrebné žiadať zbierku listín z Okresného úradu v Senci, keďže postup na zrušenie záznamu vykonaného v katastri nehnuteľností je možné uskutočniť v iných konaniach, vyššie uvedených a nie v konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte podľa § 59 a nasl. zákona č. 162/1995 Z.z.

Odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v rozhodnutí obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil so záverom krajského súdu, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa sú vecne správne, náležite odôvodnené, obsahujúce úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých vo veci rozhodol. Odvolacie námietky žalobkyne neboli spôsobilé tento záver spochybniť, preto bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a rozsudok odvolací súd ako vecne správny v zmysle ust. § 219 ods.1, 2 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že žalobkyni, ktorá nemala úspech v odvolacom konaní, ich náhradu nepriznal.

O trovách ďalšieho účastníka súd rozhodol tak, že mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže v konaní podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je možné priznať náhradu trov len žalobcovi.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.