ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a sudcov JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Jozefa Milučkého v právnej veci žalobcu E. G., bytom J., zastúpeného JUDr. Martinou Kožárovou Jenčovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Slovenská 69, proti žalovanému Okresnému úradu Prešov, odbor opravných prostriedkov, Nám. mieru č. 3, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia bývalého Katastrálneho úradu v Prešove zo dňa 9. júla 2012 číslo: Co 17/2012/Lu v spojení s rozhodnutím Správy katastra Prešov zo dňa 17. apríla 2012 č.: C ROEP 24607/110/2011/Ha na základe žaloby, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/73/2012-51 zo dňa 19.12.2013, jednomyseľne
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/73/2012-51 zo dňa 19.12.2013 p o t v r d z u j e.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania 142,04 € do 30 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právnej zástupkyne žalobcu JUDr. Martiny Kožárovej Jenčovej - advokátky v Prešove, Slovenská č. 69.
Odôvodnenie
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove podľa § 250j ods. 2 písm. c), d) O.s.p. zrušil rozhodnutie bývalého Katastrálneho úradu v Prešove zo dňa 9. júla 2012, číslo: Co 17/2012/Lu v spojení s rozhodnutím Správy katastra Prešov zo dňa 17. apríla 2012, číslo: C ROEP 24607/110/2011/Ha a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Súčasne uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 473,55 €, na účet právnej zástupkyne žalobcu JUDr. Martiny Kožárovej Jenčovej.
Krajský súd uviedol, že z vyvlastňovacieho rozhodnutia je zrejmé, že k potvrdeniu právoplatnosti rozhodnutia bolo potrebné predložiť doklad o zložení náhrady. Žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi však žiadna finančná hotovosť nebola nikdy vyplatená. Z potvrdenia Okresného súdu Prešov sp. zn. 1Dd/78/2012 zo dňa 30.04.2012 vyplýva, že v prospech právneho predchodcu žalobcu neboli vložené do úschovy žiadne finančné prostriedky ako náhrada za vyvlastnené nehnuteľnosti podľavyvlastňovacieho rozhodnutia č. 5942/68 z 29.09.1969. Rovnako ani v archívnych fondoch bývalého ONV Prešov a MsNV Prešov sa nenachádzajú žiadne doklady, ktoré by preukazovali vyplatenie náhrady za vyvlastnené pozemky. Krajský súd dospel k záveru, že ak neboli finančné prostriedky za vyvlastnenie vyplatené právnemu predchodcovi a neboli ani zložené do úschovy, potom vyvlastňovacie rozhodnutie nemohlo nadobudnúť právoplatnosť. Krajský súd zistil, že vyvlastňovacie rozhodnutie bolo vydané v roku 1969, teda v čase, kedy už pionierska železnica bola zrušená, preto je dôvodné predpokladať, že nedošlo k jeho realizácii, ani k zloženiu náhrady za vyvlastnenie, a teda rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť.
Proti tomuto rozsudku podal žalovaný včas odvolanie. Namietal, že rozhodnutie č. Výst. 5942/68 zo dňa 29.09.1969 s vyznačenou právoplatnosťou bolo PVZ č. 184/75 zapísané na LV č. X, k.ú. Y. v roku 1975 a spracovateľ ROEP iba rešpektoval stav zápisov v katastri nehnuteľností. Vyvlastňovacie rozhodnutie bolo zapísané do vtedajšej evidencie nehnuteľností v súlade so zákonom č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností v znení neskorších predpisov a vykonávacou vyhláškou č. 23/1964 Zb. k tomuto zákonu. V dobových rozhodnutiach uložených v evidencii nehnuteľností, resp. v katastri nehnuteľností sa nachádzajú rozhodnutia s rôznou formou vyznačenia právoplatnosti, ktorú zákon neupravoval.
Stanovisko krajského súdu, že žalovaný sa nezaoberal listom bývalého ONV Prešov zo dňa 20.11.1998, v zmysle ktorého k vyvlastneniu nedošlo, nemá oporu v zákone. Uvedený list nebol listom ONV, ale Okresného úradu Prešov, odboru pozemkového, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, v ktorom úrad žalobcovi oznámil, že časť parcely mpč 748 bola vyvlastnená na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia, ale nedošlo k zmene jej výmery a na LV v registri „E“ pri mpč 748 v PKV č. 23 nebola zaznamenaná zmena v súvislosti s vyvlastňovacím rozhodnutím, preto bola pri vydávaní podkladov k dedičským rozhodnutiam uvádzaná pôvodná výmera parcely.
Správny orgán si v tomto konaní nemôže sám urobiť úsudok o tom, ktorú listinu by mal považovať za relevantnú, či vyvlastňovacie rozhodnutie zapísané vo vtedajšej evidencii nehnuteľností pod PVZ č. 184/75, alebo uvedený „list“, t.j. listinu nespôsobilú na zápis do katastra nehnuteľností. O tejto otázke môže rozhodnúť jedine súd v riadnom občianskoprávnom konaní, preto právnym prostriedkom na dosiahnutie zmeny v zápise v katastri nehnuteľnosti.
Žalobca vo vyjadrení zo dňa 24.02.2014 k odvolaniu žalobcu namietal, že správny orgán podľa návrhu ROEP akceptoval výlučne vyvlastňovacie rozhodnutie a v jeho zmysle ako vlastníka časti nehnuteľností, pôvodne vlastnícky patriacich žalobcovi, zapísal na Mesto Prešov, práve na základe uvedeného vyvlastňovacieho rozhodnutia. Pokiaľ správny orgán argumentuje, že list Okresného úradu Prešov zo dňa 20.11.1998 nie je listinou spôsobilou na zápis do katastra nehnuteľností, má za to, že táto argumentácia je v rozpore s § 6 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z., podľa ktorého podklady potrebné na zostavenie registra sa zisťujú z údajov poskytnutých nájomcami pozemkov, pozemkovými spoločenstvami alebo inými oprávnenými osobami, z katastrálneho operátu, štátnych archívov, z listín predložených účastníkmi konania, z výpovedí svedkov a z iných dôkazov získaných najmä pri prešetrovaní v obci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. l veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p. s použitím § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.) a po tom, čo oznámenie o vyhlásení rozhodnutia bolo uverejnené na úradnej tabuli súdu a jeho internetovej stránke www.nsud.sk najmenej päť dní vopred, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. l, 3 O.s.p.) a podľa § 250ja ods. 3 druhá veta O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
Preskúmaním veci najvyšší súd zistil, že spor sa týka parcely E KN č. 1-748/3, ktorá bola vyvlastnená za náhradu podľa § 18 a § 20 zákona č. 87/1958 Zb. na základe právoplatného rozhodnutia Okresného národného výboru, odboru výstavby č. 5942/68 zo dňa 29.09.1969 v prospech „ pionierskej železničky“- pre vlastníka Mesto Prešov pod položkou výkazu zmien č PVZ č. 184/75. Sporným jeprávny názor Správy katastra Prešov v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia Správy katastra Prešov č. C ROEP 24607/110/2011/Ha zo dňa 17.04.2012, podľa ktorého „predmetné rozhodnutie bolo doručené na zápis s pečiatkou právoplatnosti a nie je v právomoci správy katastra posudzovať oprávnenosť právoplatnosti tohto rozhodnutia“.
Žalovaný ako odvolací správny orgán v napadnutom rozhodnutí skonštatoval, že predmetná parcela uvedená v námietke je v návrhu ROEP zapísaná v súlade s listinami uloženými v zbierke listín a v skorších operátoch, ktoré evidovali vlastnícke vzťahy (pozemková kniha).
Senát najvyššieho súdu sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu. Zistil, že jeho súčasťou je kópia rozhodnutia bývalého Okresného národného výboru v Prešove č.: 5942/68 zo dňa 29.09.1969 o vyvlastnení pozemkov na výstavbu pionierskej železnice v kat. úz. Y., kde právny predchodca žalobcu je uvedený pod č. 43./ s výškou náhrady za vyvlastnenie 173,20 Kčs. Podľa obsahu rozhodnutia „náhrada za vyvlastnené pozemky stanovená v peniazoch je splatná po právoplatnosti rozhodnutia a náhradu je povinná vyplatiť žiadateľ - MsNV v Prešove. Náhradu možno vyplatiť vyvlastneným priamo, alebo je treba zložiť do depozitu, ak nie je možno ju priamo vyplatiť. Náhradu zloženú do depozitu rozvrhne okresný súd. K potvrdeniu právoplatnosti rozhodnutia treba predložiť doklad o zložení náhrady. Po právoplatnosti rozhodnutia a po zložení náhrady prejde vlastníctvo k vyvlastneným pozemkom na Čsl. štát a podľa ods. 4 § 18 zákona č. 87/1958 Zb. zanikajú k týmto nehnuteľnostiam všetky práva tretích osôb. Po právoplatnosti požiada MSNV Stredisko geodézie o zavedenie listu vlastníctva k týmto nehnuteľnostiam do evidencie nehnuteľností“.
Najvyšší súd sa stotožnil s právnym názorom Krajského súdu, že pokiaľ právoplatnosť podľa samotného obsahu vyvlastňovacieho rozhodnutia bola viazaná na vyplatenie náhrady, ide v podstate o odkladaciu podmienku nadobudnutia právoplatnosti. V danom prípade nejde o preskúmavanie zákonnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia, pretože sa nedotýka preskúmavania jeho obsahu. Ide o preskúmanie formálnych podmienok, či rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť voči žalobcovi. Počet účastníkov vyvlastňovacieho konania bolo 84. Každý z nich mal postavenie samostatného spoločníka vo vyvlastňovacom konaní, vyvlastňovacie rozhodnutie muselo nadobúdať právoplatnosť samostatne voči každému z nich.
V širšom kontexte treba prihliadnuť aj na skutočnosť, že išlo o vyvlastnenie v prospech štátu, pričom účel vyvlastnenia nebol naplnený.
V ďalšom konaní dotknutý subjekt Mesto Prešov má postavenie účastníka konania o námietke žalobcu, pretože rozhodnutím môžu byť dotknuté jeho práva § 14 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov v spojení s § 5 zák. č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov. Dôkazné bremeno, že vyvlastňovacie rozhodnutie nadobudlo vo vzťahu k žalobcovi právoplatnosť je na Meste Prešove.
Najvyšší súd nezistil dôvodnosť námietok ohľadne úbytku výmer parciel.
O náhrade trov konania najvyšší súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a s § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania, ktoré pozostávali z náhrady trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby poskytnuté advokátkou žalobcovi podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. 142.04 € (vyjadrenie k odvolaniu 134 € + réžijný paušál 8,04 €).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.