3Sžr/137/2014

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: AGREX, s.r.o. so sídlom Námestie baníkov č. 31, Rožňava, zastúpeného advokátom, JUDr. Miroslavom Katunským, AK JUDr. Katunský, JUDr. Kuzma a spol. so sídlom Floriánska č. 16, Košice, proti žalovanému: Okresný úrad Rožňava, Jarná č. 2, Rožňava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Správy katastra Rožňava č. k. X 24/09/OR zo dňa 07.06.2012, v konaní o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 5Sp/22/2012- 31 zo dňa 10. septembra 2014, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 5Sp/22/2012-31 zo dňa 10. septembra 2014 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I.

V odvolaním napadnutom uznesení Krajský súd v Košiciach (ďalej len krajský súd alebo prvostupňový súd) zastavil konanie vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k. X 24/09/OR zo dňa 07.06.2012 z dôvodu, že žalobu podala neoprávnená osoba. Poukázal na obsah rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžr/76/2011, ktorým bolo vo veci opravy chyby v katastrálnom operáte zrušené žalobou napadnuté rozhodnutie Správy katastra Rožňava č. Xo 15/2009/ Bev - 17 zo dňa 25.06.2009 spolu s prvostupňovým rozhodnutím číslo X 24/09/OR zo dňa 14.04.2009 a vec bola vrátená žalovanému na ďalšie konanie. Z obsahu rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že na základe dohody zo dňa 02.06.1959, ktorá tvorí súčasť kúpnej zmluvy zo dňa 02.06. 1959, uzavretej medzi predávajúcimi, Y. G. a U. T. a kupujúcim N. F. mladším, ktorú uzavreli ako spoluvlastníci nehnuteľností, došlo k zrušeniu a vysporiadaniu podielového spoluvlastníctva dohodnutým spôsobom, pričom nesprávny zápis, o opravu ktorého navrhovateľka JUDr. N. T.iadala, sa týkal iba tej časti predmetných nehnuteľností, ktorej výlučnou vlastníčkou na základe kúpnej zmluvy zo dňa 11.11.2005 a jej predchádzajúcich zmlúv, bola. Z uvedeného dôvodu žalobca nemal a nemohol byť účastníkom predmetného správneho konania. Spoluvlastníctvo spoločných častí a spoločných zariadení stavby, súp. č. 12, na pozemku parc. č. 48/2,evidované na LV č. XXX, k.ú. M., napadnutým rozhodnutím dotknuté nebolo. Súd konanie zastavil podľa § 250d ods. 3 prvá veta O.s.p.

II.

V odvolaní podanom v zákonom určenej lehote žalobca uviedol, že súd prvého stupňa v rozhodnutí vychádzal z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 1Sžr/76/2011, ktorého účastníkom nebol a nemohol brániť svoje práva. Podľa jeho názoru, k zastaveniu konania môže súd pristúpiť vtedy, ak žalobca nemôže byť nositeľom práva, o ktorého poškodení tvrdí. Ak je potrebné a také právo existuje, prichádza do úvahy len rozhodnutie vo veci samej. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že súd prvého stupňa zisťoval a vyhodnocoval otázku aktívnej legitimácie žalobcu, pričom takýto postup je možný len v samotnom konaní, ktorého výsledkom musí byť meritórne rozhodnutie.

V rozsudku odvolacieho súdu, z ktorého prvostupňový súd vychádzal, nie je riešená otázka aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Žalobca poukázal na obsah žaloby, z ktorej vyplýva, že je osobou oprávnenou na jej podanie. Najpodstatnejším dôvodom je ten, že bol a stále sa cíti byť spoluvlastníkom v rozsahu 5/8-ín aj tej časti spoločnej nehnuteľnosti, ktorú žalovaný na základe napadnutého rozhodnutia začal evidovať ako samostatný byt vo výlučnom vlastníctve JUDr. N. T., ktorým nezákonne zasiahol do vlastníckeho práva žalobcu. V danom prípade súd svojím rozhodnutím odňal žalobcovi možnosť pred ním konať a navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu 1. stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.

III.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 19.11.2014 uviedol, že napadnuté uznesenie krajského súdu pokladá za správne. Žalovaný vydal svoje rozhodnutie v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorého bolo jeho úlohou vykonať opravu chýb v katastrálnom operáte s právnymi dôsledkami predpokladanými v § 59 zákona č. 162 /1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len katastrálny zákon). Doterajšie neevidovanie bytu ako existujúcej nehnuteľnosti katastrom nehnuteľností, netvorí právnu, ale iba technickú prekážku katastrálneho konania, o ktorej odstránenie sa musí kataster v súčinnosti s dotknutými osobami pokúsiť.

Žalovaný navrhol odvolaciemu orgánu napadnuté uznesenie Krajského súdu v Košiciach potvrdiť.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 v spojení s § 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP.

Podľa ust. § 59 ods. 5 katastrálneho zákona, na opravu chýb v katastrálnom operáte sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak sa oprava týka údajov uvedených v liste vlastníctva; to neplatí, ak ide o opravu výmery pozemku evidovaného v mape určeného operátu. Podľa ust. § 14 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, (správny poriadok), účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. Podľa § 250 ods. 1 O.s.p., účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Súd aj bez návrhu uznesením priberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté.

Zo obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správne orgány konali v správnom konaní na návrh JUDr. N. T., ktorá bola účastníčkou konania o opravu chýb v katastrálnom operáte. Z obsahu súdneho spisu (č.l. 25) vyplýva, že účastníčka správneho konania, v rámci ktorého bolo vydané žalobou napadnuté rozhodnutie, sa podaním zo dňa 09.11.2002, t.j. ešte pred vydaním uznesenia Krajského súdu v Košiciach domáhala, aby ju súd pribral do konania ako účastníčku konania, pretože jej práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté. Prvostupňový súd na tento návrh nereagoval, účastníčku správneho konania do súdneho konania nepribral a o jej žiadosti nerozhodol. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa v danej veci nepostupoval v intenciách § 250 ods. 1 druhá veta O.s.p., pretože zo spisu jednoznačne vyplýva skutočnosť, že hoci opravný prostriedok proti rozhodnutiu Správy katastra Rožňava podal iba žalobca, účastníčkou správneho konania bola odlišná osoba od neho JUDr. N. T.. Krajský súd si z dôvodu podanej žiadosti o pribratie do konania, ako aj z dôvodu zásahu do práv JUDr. T. prípadným zrušením žalobou napadnutého, mal pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci ustáliť okruh účastníkov postupom v intenciách vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Pokiaľ krajský súd nekonal so všetkými účastníkmi konania, t.j. aj s účastníkom správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté, svojim postupom odňal právo na súdny proces dotknutým účastníkom, ktorí nimi boli aj v správnom konaní a ktorým právo byť účastníkom preskúmavacieho konania zaručuje § 250 ods. 1 O.s.p., a teda im odňal možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ OSP). Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na vyššie uvedené napadnuté uznesenie krajského súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f) a ods. 2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Povinnosťou súdu prvého stupňa bude pribrať do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté, v zmysle § 250 ods. 1 O.s.p., a po rozhodnutí aj tomuto doručiť konečné rozhodnutie. Odvolací súd sa vzhľadom na procesné pochybenie súdu prvého stupňa, ktoré malo vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, vecou samou nezaoberal. V novom rozhodnutí vo veci znovu rozhodne aj o náhrade trov konania, vrátane trov konania odvolacieho. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.