Najvyšší súd

3Sžp/2/2011

Slovenskej republiky

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu  

JUDr. Jany Zemkovej PhD. a členov senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Gabriely

Gerdovej v právnej veci žalobcu: C. S. s.r.o., O., P právne zastúpeného A. T., advokátkou,

L., P, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja

Slovenskej republiky, Námestie slobody č. 6, Bratislava,   o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia žalovaného č. 06534/2009/SŽDD-35995   zo dňa 09. septembra 2009, konajúc

o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 3S/188/2009-121 zo

dňa 02. novembra 2010, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v   Bratislave

č.k. 3S/188/2009-121 zo dňa 02. novembra 2010   p o t v r d z u j e.

Žalovaný   j e   p o v i n n ý   zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania

v sume 130,91 € na účet právnej zástupkyne žalobcu A. T., advokátky, P, do 30 dní odo dňa

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e

I.

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom rozhodnutie žalovaného  

č. 06534/2009/SŽDD-35995 zo dňa 09.09.2009 a prvostupňové rozhodnutie Úradu pre

reguláciu železničnej dopravy (ďalej len Úrad) č. 293.1/2009/S4-V-Rt zo dňa 25.03.2009 podľa § 250j ods. 2 písm. c/, d/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) zrušil, vec

vrátil na ďalšie konanie a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania

v sume 820,52 €.

Žalovaný, rozhodujúc o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Úradu č. 293.1/2009/S4-

V-Rt zo dňa 25.03.2009, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 2.325,- €  

za porušenie povinností podľa § 54 a § 55 ods.1 v spojení s § 139b ods. 3 a ods. 8 zákona  

č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení

neskorších predpisov (ďalej len stavebný zákon) v spojení s § 139b ods. 3 a ods. 8 stavebného

zákona,   napadnutým rozhodnutím zmenil   prvostupňové rozhodnutie a žalobcovi uložil

pokutu vo výške 1.327,50 € s tým, že v ostatnom zostáva prvostupňové rozhodnutie

nezmenené

Krajský súd v Bratislave napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že správne orgány  

sa dôsledne neriadili ustanoveniami §§ 3, 46 a 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní

(správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok) pretože

nedostatočne špecifikovali skutkovú podstatu, a to čas a popis skutku, pričom nedostatočnú

špecifikáciu skutku treba v danom prípade považovať za podstatnú vadu konania.

Prvostupňový súd zaviazal žalovaného, aby odstránil vytýkaný nedostatok a aby bolo

rozhodnutie určité, zrozumiteľné a v súlade s ostatnými procesnými a hmotnoprávnymi

predpismi.

Výrok o náhrade trov konania odôvodnil ustanovením § 250k ods. 1 O.s.p., zásadou

úspechu v konaní.

II.

Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie žalovaný, ktorý navrhol aby

odvolací súd   zrušil rozsudok prvostupňového súdu. V dôvodoch uviedol, že Úrad, ako

dráhový správny úrad a zároveň ako špeciálny stavebný úrad pre stavby dráh a stavby  

na dráhe podľa príslušných ustanovení stavebného zákona a zákona č. 513/2009 Z.z.  

o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

konštatoval v prvostupňovom rozhodnutí porušenie § 54 a § 55 ods. 1 v spojení s § 139b  

ods. 3 a ods. 8 stavebného zákona, za čo uložil žalobcovi pokutu vo výške 2.325,- €. Výrok

prvostupňového rozhodnutia jednoznačne konštatuje porušenie konkrétneho ustanovenia

stavebného zákona a ukladá prislúchajúcu sankciu.

Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu,

podľa ktorého sa rozhodlo. Obsahuje tiež lehotu, v ktorej má žalobca pokutu uhradiť, a teda

spĺňa náležitosti podľa § 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. správneho poriadku.

Žalovaný vo svojom odvolaní, že odôvodnenie rozhodnutia spĺňa všetky požiadavky

uvedené v § 47 ods. 3 správneho poriadku, obsahuje podrobný opis rozhodujúcich

skutočností, opis skutkového stavu, priebeh konania, použité dôkazy ako aj použité právne

predpisy. Druhostupňové rozhodnutie žalovaného len potvrdilo prvostupňové rozhodnutie

a zmenilo ho len čo do výšky pokuty.

Na záver žalovaný uviedol, že celé konanie prebehlo v súlade s právnymi predpismi,

boli rešpektované práva účastníkov konania, dodržané lehoty a oba správne orgány sa vecou

riadne zaoberali a rozhodli.

III.

Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok krajského súdu potvrdiť

a priznať náhradu trov konania. Uviedol, že konajúce správne orgány sa pri svojom

rozhodovaní neriadili dôsledne ustanoveniami § 46 ods. 1, § 47 ods. 2, 3 a § 3 ods. 1-5

správneho poriadku. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že dôsledne vyhodnotil všetky

skutočnosti, ktoré viedli žalobcu ako zhotoviteľa stavby premiestniteľnej čerpacej stanice

k protiprávnemu konaniu, ako aj tú skutočnosť, že samotný žalobca požiadal o vydanie

stavebného povolenia a neskôr, nakoľko stavba už bola zrealizovaná, požiadal o dodatočné

povolenie stavby.

Žalobca stále trvá na tom, že v prejednávanej veci nejde o stavbu, ale o certifikovaný

strojárenský výrobok a to konkrétne technologické zariadenie pre skladovanie a výdaj

pohonných látok. Keď Úrad začal posielať železničnej spoločnosti   písomné výzvy, aby

podala žiadosti o stavebné povolenie na tieto premiestniteľné čerpacie stanice, lebo

v opačnom prípade budú vydané rozhodnutia na ich odstránenie a rozhodnutia o pokutách,

železničná spoločnosť sa obávala, že v prípade odstránenia týchto staníc by bola ohrozená

prevádzka na viacerých železničných tratiach, čím by jej vznikli veľké straty. Z toho dôvodu,

aj keď zastávala ten istý názor, ako žalobca, a síce, že predmetné stanice nie sú stavby, ale

výrobky, rozhodla sa podať Úradu žiadosti o stavebné povolenia, k čomu písomne

splnomocnila žalobcu. Keďže išlo o certifikovaný výrobok a nie o stavbu, žalobca aj v týchto

konaniach o povolenie stavby predkladal Úradu listinné dôkazy a písomné podania, ktoré

preukazovali, že ide o výrobok a nie o stavbu. Konkrétne to vyplýva aj zo samotnej žiadosti

o povolenie stavby zo dňa 07.02.2008, podľa ktorej nešlo o vydanie stavebného povolenia  

na stavbu premiestniteľnej čerpacej stanice, ale o umiestnenie certifikovaného výrobku.

Ďalej to vyplýva aj z listu žalobcu doručeného Úradu dňa 20.03.2009, ktorým ospravedlnil

svoju neúčasť na ústnom pojednávaní, kde opätovne argumentuje tým, že on dodal hotový

výrobok a nezhotovil stavbu, a preto z jeho strany nemôže ísť o správny delikt.

Predmetný strojárenský výrobok v Rušňovom depe Poprad bol umiestnený, a teda  

sa nachádza vo vnútri existujúceho objektu skladu pohonných hmôt a bol napojený na odber

elektrickej energie do jestvujúceho elektrického rozvádzača, teda sa nerobila žiadna nová

elektrická prípojka, čo jednoznačne potvrdzuje, že nejde o stavbu. Do súdneho spisu doložil fotografiu, kde je vidno, že sa daný výrobok – technologické zariadenie nachádza vo vnútri

objektu skladu pohonných hmôt. Podľa názoru žalobcu neboli splnené podmienky k tomu,

aby sa tento výrobok mohol posudzovať ako stavba, napriek tomu úrad, ako špeciálny

stavebný úrad v priebehu konania o povolenie stavby ukladal žiadateľovi splnenie takých

podmienok a predloženie takých dokladov aby mohol tento výrobok posudzovať ako stavbu.

Uvedené, žalobca ako dodávateľ výrobku a nie zhotoviteľ stavby, nemohol splniť, a preto

neskôr Ž. S., a.s. žalobcovi udelené splnomocnenie písomne odvolala.

Obe rozhodnutia správnych orgánov vychádzajú z nespoľahlivo a z nedostatočne

zisteného skutkového stavu, nedostatočne sa vysporiadali s námietkami, ktoré žalobca

neustále uplatňoval v priebehu správneho konania, v dôsledku čoho sú rozhodnutia

správnych orgánov nepresvedčivé a nedostatočne určité, čo je zákonný dôvod pre ich

zrušenie. Na záver žalobca poukázal na to, že z tých istých dôvodov Krajský súd v Bratislave

zrušil rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu aj v konaniach vedených

pod spisovými značkami 2S/170/09 a 1S/80/2009.  

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal

odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených

v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.)  

a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom   vyhlásení rozsudku vyvesené na úradnej tabuli

súdu a na webovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk,

www.nsud.sk

najmenej päť dní vopred, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).

Z obsahu administratívneho spisu Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len

najvyšší súd) zistil, že dňa 08.02.2008 bola Úradu doručená žiadosť k vydaniu stavebného

povolenia, pričom táto stavba bola už zrealizovaná a dňa 18.04.2008 stavebníkovi

protokolárne odovzdaná. V konaní o dodatočnom povolení stavby bola nariadená úprava

stavby a odstránenie zistených nedostatkov. Konanie o dodatočnom povolení stavby bolo

ukončené vydaním rozhodnutia pod č. 566/2008/S4-V-Rt zo dňa 29.12.2008. Keďže žalobca

ako zhotoviteľ stavby, podľa názoru Úradu, porušil ustanovenia § 54, § 55 ods. 1 v spojení  

s § 139b ods. 3 a ods.8 stavebného zákona, bola mu rozhodnutím č. 293.1/2009/S4-V-Rt  

zo dňa 25.03.2009 uložená sankcia podľa § 106 ods. 3 písm. b/ a ods. 4 stavebného zákona

vo výške 2.325,- €. Žalovaný   na odvolanie žalobcu napadnutým rozhodnutím zo dňa

09.09.2009 prvostupňové rozhodnutie zmenil tak, že žalobcovi uloženú pokutu znížil na sumu

1.327,50 €, pričom v ostatnom zostalo rozhodnutie nezmenené. Nestotožnil sa s   tvrdením,  

že predmetná čerpacia stanica nie je stavba, nakoľko táto čerpacia stanica nie je samostatný

kontajner AVK 01.1, ale stavbu čerpacej stanice tvorí súbor výrobkov a zariadení, ktoré  

sa s vykonaním súvisiacich stavebných úprav umiestňujú do obvodu dráhy. Výšku uloženej

pokuty považoval za neprimeranú vzhľadom na to, že osadenie neprevádzkovaného

zariadenia nemalo vplyv na životné prostredie, nespôsobilo žiadnu škodu či materiálnu ujmu,

alebo inak neohrozilo práva tretích osôb a bezpečnosť prevádzky dráhy.

Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým

zrušil   rozhodnutie žalovaného (rozhodoval s konečnou platnosťou o pokute uloženej

žalobcovi podľa stavebného zákona) a prvostupňového správneho orgánu z dôvodu

nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, pričom najvyšší súd v rámci odvolacieho

konania skúmal aj konanie, ktoré mu predchádzalo najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého

stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v žalobe, a z takto vymedzeného

rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia správneho

orgánu. K úplným a dostatočným dôvodom uvedeným v odôvodnení rozsudku   krajského

súdu, s ktorými sa najvyšší súd stotožňuje, dodáva:

Kľúčovou otázkou sporu a zároveň podstatnou námietkou žalobcu v danej veci bolo,

či čerpacia stanica   (Samoobslužné   čerpacie zariadenie   na skladovanie a čerpanie nafty  

do ŽKV v žst. Poprad – Premiestniteľná čerpacia stanica AVK 01.1), ktorú žalobca dodal

svojmu odberateľovi Ž. S. S., a.s., do žst. Poprad, nie je stavba, ale len strojárenský výrobok.

  Podľa § 54 stavebného zákona stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu

uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu.

  Stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a vykonávacie predpisy k nemu

alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách   každého druhu bez zreteľa na ich

stavebno-technické   vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje aj pri

zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách (§ 55 ods. 1

citovaného stavebného zákona č. 50/1976 Zb.).

  Tretia časť zákona č. 50/1976 Zb. upravuje sankcie a v ust. §106 správne delikty.

  Podľa § 106 ods. 3 písm. b/ tohto zákona, stavebný úrad alebo inšpekcia uloží pokutu

do 5 miliónov Sk právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá

  - uskutočňuje stavbu bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním.

  Podľa ods. 4 tohto zákona, ustanovenie ods. 3 písm. b/ platí rovnako pre právnickú

osobu alebo fyzickú osobu oprávnenú na podnikanie, ktorá uskutočňuje stavbu ako

zhotoviteľ.

  Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní  

(zákon č. 71/1967 Zb. - správny poriadok).

Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými

právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo

zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 2 veta prvá správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci  

s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne  

aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania.

Výrok je jadrom celého rozhodnutia. Výrok musí byť formulovaný jasne, stručne

a pritom určite, aby účastník konania i orgán, ktorý má rozhodnutie preskúmať, resp.

vykonať, mohol bez pochybností poznať výsledok konania. Požiadavku určitosti, presnosti

a zrozumiteľnosti výroku treba dôsledne rešpektovať aj pri vydávaní rozhodnutia

odvolacieho orgánu.

V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom

na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu

pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi

a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia (§ 47 ods.

3 správneho poriadku).

Zmyslom a účelom odôvodnenia rozhodnutia je zhrnúť a zhodnotiť všetky skutočnosti,

ktoré sú podkladom pre jeho výrok, a preto je potrebné uviesť nielen hodnotenie dôkazov,

ktoré správny orgán vykonal, ale aj reagovať na vyjadrenia a návrhy účastníkov, ktoré pri

svojom rozhodovaní nebral do úvahy. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ktoré námietky

účastníka považuje za nesprávne a z akého dôvodu a ktoré skutočnosti považuje  

za preukázané, a aké úvahy ho viedli k danému záveru. Aj odvolací správny orgán by mal

náležite odôvodniť svoj názor na prejednávanú vec a nemôže len odkazovať na to,  

že napadnuté rozhodnutie bolo preskúmané a dôvody prvostupňového rozhodnutia uznané  

za správne.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutkové okolnosti odvolací súd dospel k záveru,  

že obidva správne orgány postupovali v rozpore s ustanoveniami § 3, § 46 a § 47 správneho

poriadku a pochybili, ak v odôvodnení svojich rozhodnutí nereagovali na námietky žalobcu

a nevyporiadali sa s tým, či ide o technologické zariadenie - výrobok alebo stavbu, ktorá

vyžaduje stavebné povolenie. Ide o zásadnú otázku, ktorá má vplyv na samostatné

rozhodnutie ako aj na skutočnosť, či prišlo k spáchaniu deliktu, na podklade čoho je možné

uložiť sankciu.

Nemožno nechať bez povšimnutia ani tú skutočnosť, že súčasťou spisu sú aj znalecké

posudky,   resp. odborné vyjadrenie znalca, na ktoré správne orgány vôbec   nereagovali  

a vo vzťahu k postavenej čerpacej stanici ich nevyhodnotili. Ak žalovaný tvrdí, že dôkazy

uvádzané žalobcom boli viackrát spochybnené, musí na ne v odôvodnení reagovať

a pochybnosti   odstrániť.   Až po tom, čo v zmysle zákonných ustanovení správny orgán

definuje jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností pojem „čerpacia stanica“, bude možné

posúdiť, či pokuta uložená žalobcovi je dôvodná.  

Súd nie je povinný a   ani oprávnený nahrádzať činnosť správnych orgánov, pričom

vecne preskúmať zákonnosť správneho rozhodnutia je možné len za predpokladu náležitého

odôvodnenia administratívneho rozhodnutia, v ktorom správny orgán vyhodnotí a bude

reagovať na všetky námietky žalobcu, ktoré prezentoval počas celého konania.

S poukazom na uvedené najvyšší súd podľa   § 219 ods. 1, 2 O.s.p.   napadnutý

rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 3S/188/2009-121 zo dňa 02.11.2010 ako vecne

správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 246c ods. 1 O.s.p.

v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal

ich náhradu vo výške 130,91 € a to z titulu náhrady trov právneho zastúpenia za 1 úkon

právnej služby (podanie vyjadrenia k odvolaniu žalovaného zo dňa 28.01.2011) v sume

123,50 € v súlade s § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška  

č. 655/2004 Z.z.) v spojení s § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a paušálnej

náhrady vo výške 7,41 €.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok   n i e   j e   prípustný.

V Bratislave dňa 10. marca 2011

JUDr. Jana Z E M K O V Á PhD.  

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Emília Čičková