Najvyšší súd
3Sžp/2/2011
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Jany Zemkovej PhD. a členov senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Gabriely
Gerdovej v právnej veci žalobcu: C. S. s.r.o., O., P právne zastúpeného A. T., advokátkou,
L., P, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja
Slovenskej republiky, Námestie slobody č. 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 06534/2009/SŽDD-35995 zo dňa 09. septembra 2009, konajúc
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 3S/188/2009-121 zo
dňa 02. novembra 2010, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č.k. 3S/188/2009-121 zo dňa 02. novembra 2010 p o t v r d z u j e.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania
v sume 130,91 € na účet právnej zástupkyne žalobcu A. T., advokátky, P, do 30 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e
I.
Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom rozhodnutie žalovaného
č. 06534/2009/SŽDD-35995 zo dňa 09.09.2009 a prvostupňové rozhodnutie Úradu pre
reguláciu železničnej dopravy (ďalej len Úrad) č. 293.1/2009/S4-V-Rt zo dňa 25.03.2009 podľa § 250j ods. 2 písm. c/, d/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) zrušil, vec
vrátil na ďalšie konanie a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania
v sume 820,52 €.
Žalovaný, rozhodujúc o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Úradu č. 293.1/2009/S4-
V-Rt zo dňa 25.03.2009, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 2.325,- €
za porušenie povinností podľa § 54 a § 55 ods.1 v spojení s § 139b ods. 3 a ods. 8 zákona
č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení
neskorších predpisov (ďalej len stavebný zákon) v spojení s § 139b ods. 3 a ods. 8 stavebného
zákona, napadnutým rozhodnutím zmenil prvostupňové rozhodnutie a žalobcovi uložil
pokutu vo výške 1.327,50 € s tým, že v ostatnom zostáva prvostupňové rozhodnutie
nezmenené
Krajský súd v Bratislave napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že správne orgány
sa dôsledne neriadili ustanoveniami §§ 3, 46 a 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok) pretože
nedostatočne špecifikovali skutkovú podstatu, a to čas a popis skutku, pričom nedostatočnú
špecifikáciu skutku treba v danom prípade považovať za podstatnú vadu konania.
Prvostupňový súd zaviazal žalovaného, aby odstránil vytýkaný nedostatok a aby bolo
rozhodnutie určité, zrozumiteľné a v súlade s ostatnými procesnými a hmotnoprávnymi
predpismi.
Výrok o náhrade trov konania odôvodnil ustanovením § 250k ods. 1 O.s.p., zásadou
úspechu v konaní.
II.
Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie žalovaný, ktorý navrhol aby
odvolací súd zrušil rozsudok prvostupňového súdu. V dôvodoch uviedol, že Úrad, ako
dráhový správny úrad a zároveň ako špeciálny stavebný úrad pre stavby dráh a stavby
na dráhe podľa príslušných ustanovení stavebného zákona a zákona č. 513/2009 Z.z.
o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
konštatoval v prvostupňovom rozhodnutí porušenie § 54 a § 55 ods. 1 v spojení s § 139b
ods. 3 a ods. 8 stavebného zákona, za čo uložil žalobcovi pokutu vo výške 2.325,- €. Výrok
prvostupňového rozhodnutia jednoznačne konštatuje porušenie konkrétneho ustanovenia
stavebného zákona a ukladá prislúchajúcu sankciu.
Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu,
podľa ktorého sa rozhodlo. Obsahuje tiež lehotu, v ktorej má žalobca pokutu uhradiť, a teda
spĺňa náležitosti podľa § 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. správneho poriadku.
Žalovaný vo svojom odvolaní, že odôvodnenie rozhodnutia spĺňa všetky požiadavky
uvedené v § 47 ods. 3 správneho poriadku, obsahuje podrobný opis rozhodujúcich
skutočností, opis skutkového stavu, priebeh konania, použité dôkazy ako aj použité právne
predpisy. Druhostupňové rozhodnutie žalovaného len potvrdilo prvostupňové rozhodnutie
a zmenilo ho len čo do výšky pokuty.
Na záver žalovaný uviedol, že celé konanie prebehlo v súlade s právnymi predpismi,
boli rešpektované práva účastníkov konania, dodržané lehoty a oba správne orgány sa vecou
riadne zaoberali a rozhodli.
III.
Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok krajského súdu potvrdiť
a priznať náhradu trov konania. Uviedol, že konajúce správne orgány sa pri svojom
rozhodovaní neriadili dôsledne ustanoveniami § 46 ods. 1, § 47 ods. 2, 3 a § 3 ods. 1-5
správneho poriadku. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že dôsledne vyhodnotil všetky
skutočnosti, ktoré viedli žalobcu ako zhotoviteľa stavby premiestniteľnej čerpacej stanice
k protiprávnemu konaniu, ako aj tú skutočnosť, že samotný žalobca požiadal o vydanie
stavebného povolenia a neskôr, nakoľko stavba už bola zrealizovaná, požiadal o dodatočné
povolenie stavby.
Žalobca stále trvá na tom, že v prejednávanej veci nejde o stavbu, ale o certifikovaný
strojárenský výrobok a to konkrétne technologické zariadenie pre skladovanie a výdaj
pohonných látok. Keď Úrad začal posielať železničnej spoločnosti písomné výzvy, aby
podala žiadosti o stavebné povolenie na tieto premiestniteľné čerpacie stanice, lebo
v opačnom prípade budú vydané rozhodnutia na ich odstránenie a rozhodnutia o pokutách,
železničná spoločnosť sa obávala, že v prípade odstránenia týchto staníc by bola ohrozená
prevádzka na viacerých železničných tratiach, čím by jej vznikli veľké straty. Z toho dôvodu,
aj keď zastávala ten istý názor, ako žalobca, a síce, že predmetné stanice nie sú stavby, ale
výrobky, rozhodla sa podať Úradu žiadosti o stavebné povolenia, k čomu písomne
splnomocnila žalobcu. Keďže išlo o certifikovaný výrobok a nie o stavbu, žalobca aj v týchto
konaniach o povolenie stavby predkladal Úradu listinné dôkazy a písomné podania, ktoré
preukazovali, že ide o výrobok a nie o stavbu. Konkrétne to vyplýva aj zo samotnej žiadosti
o povolenie stavby zo dňa 07.02.2008, podľa ktorej nešlo o vydanie stavebného povolenia
na stavbu premiestniteľnej čerpacej stanice, ale o umiestnenie certifikovaného výrobku.
Ďalej to vyplýva aj z listu žalobcu doručeného Úradu dňa 20.03.2009, ktorým ospravedlnil
svoju neúčasť na ústnom pojednávaní, kde opätovne argumentuje tým, že on dodal hotový
výrobok a nezhotovil stavbu, a preto z jeho strany nemôže ísť o správny delikt.
Predmetný strojárenský výrobok v Rušňovom depe Poprad bol umiestnený, a teda
sa nachádza vo vnútri existujúceho objektu skladu pohonných hmôt a bol napojený na odber
elektrickej energie do jestvujúceho elektrického rozvádzača, teda sa nerobila žiadna nová
elektrická prípojka, čo jednoznačne potvrdzuje, že nejde o stavbu. Do súdneho spisu doložil fotografiu, kde je vidno, že sa daný výrobok – technologické zariadenie nachádza vo vnútri
objektu skladu pohonných hmôt. Podľa názoru žalobcu neboli splnené podmienky k tomu,
aby sa tento výrobok mohol posudzovať ako stavba, napriek tomu úrad, ako špeciálny
stavebný úrad v priebehu konania o povolenie stavby ukladal žiadateľovi splnenie takých
podmienok a predloženie takých dokladov aby mohol tento výrobok posudzovať ako stavbu.
Uvedené, žalobca ako dodávateľ výrobku a nie zhotoviteľ stavby, nemohol splniť, a preto
neskôr Ž. S., a.s. žalobcovi udelené splnomocnenie písomne odvolala.
Obe rozhodnutia správnych orgánov vychádzajú z nespoľahlivo a z nedostatočne
zisteného skutkového stavu, nedostatočne sa vysporiadali s námietkami, ktoré žalobca
neustále uplatňoval v priebehu správneho konania, v dôsledku čoho sú rozhodnutia
správnych orgánov nepresvedčivé a nedostatočne určité, čo je zákonný dôvod pre ich
zrušenie. Na záver žalobca poukázal na to, že z tých istých dôvodov Krajský súd v Bratislave
zrušil rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu aj v konaniach vedených
pod spisovými značkami 2S/170/09 a 1S/80/2009.
IV.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal
odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených
v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.)
a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku vyvesené na úradnej tabuli
súdu a na webovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk,
www.nsud.sk
najmenej päť dní vopred, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).
Z obsahu administratívneho spisu Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len
najvyšší súd) zistil, že dňa 08.02.2008 bola Úradu doručená žiadosť k vydaniu stavebného
povolenia, pričom táto stavba bola už zrealizovaná a dňa 18.04.2008 stavebníkovi
protokolárne odovzdaná. V konaní o dodatočnom povolení stavby bola nariadená úprava
stavby a odstránenie zistených nedostatkov. Konanie o dodatočnom povolení stavby bolo
ukončené vydaním rozhodnutia pod č. 566/2008/S4-V-Rt zo dňa 29.12.2008. Keďže žalobca
ako zhotoviteľ stavby, podľa názoru Úradu, porušil ustanovenia § 54, § 55 ods. 1 v spojení
s § 139b ods. 3 a ods.8 stavebného zákona, bola mu rozhodnutím č. 293.1/2009/S4-V-Rt
zo dňa 25.03.2009 uložená sankcia podľa § 106 ods. 3 písm. b/ a ods. 4 stavebného zákona
vo výške 2.325,- €. Žalovaný na odvolanie žalobcu napadnutým rozhodnutím zo dňa
09.09.2009 prvostupňové rozhodnutie zmenil tak, že žalobcovi uloženú pokutu znížil na sumu
1.327,50 €, pričom v ostatnom zostalo rozhodnutie nezmenené. Nestotožnil sa s tvrdením,
že predmetná čerpacia stanica nie je stavba, nakoľko táto čerpacia stanica nie je samostatný
kontajner AVK 01.1, ale stavbu čerpacej stanice tvorí súbor výrobkov a zariadení, ktoré
sa s vykonaním súvisiacich stavebných úprav umiestňujú do obvodu dráhy. Výšku uloženej
pokuty považoval za neprimeranú vzhľadom na to, že osadenie neprevádzkovaného
zariadenia nemalo vplyv na životné prostredie, nespôsobilo žiadnu škodu či materiálnu ujmu,
alebo inak neohrozilo práva tretích osôb a bezpečnosť prevádzky dráhy.
Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým
zrušil rozhodnutie žalovaného (rozhodoval s konečnou platnosťou o pokute uloženej
žalobcovi podľa stavebného zákona) a prvostupňového správneho orgánu z dôvodu
nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, pričom najvyšší súd v rámci odvolacieho
konania skúmal aj konanie, ktoré mu predchádzalo najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého
stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v žalobe, a z takto vymedzeného
rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia správneho
orgánu. K úplným a dostatočným dôvodom uvedeným v odôvodnení rozsudku krajského
súdu, s ktorými sa najvyšší súd stotožňuje, dodáva:
Kľúčovou otázkou sporu a zároveň podstatnou námietkou žalobcu v danej veci bolo,
či čerpacia stanica (Samoobslužné čerpacie zariadenie na skladovanie a čerpanie nafty
do ŽKV v žst. Poprad – Premiestniteľná čerpacia stanica AVK 01.1), ktorú žalobca dodal
svojmu odberateľovi Ž. S. S., a.s., do žst. Poprad, nie je stavba, ale len strojárenský výrobok.
Podľa § 54 stavebného zákona stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu
uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu.
Stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a vykonávacie predpisy k nemu
alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu bez zreteľa na ich
stavebno-technické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje aj pri
zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách (§ 55 ods. 1
citovaného stavebného zákona č. 50/1976 Zb.).
Tretia časť zákona č. 50/1976 Zb. upravuje sankcie a v ust. §106 správne delikty.
Podľa § 106 ods. 3 písm. b/ tohto zákona, stavebný úrad alebo inšpekcia uloží pokutu
do 5 miliónov Sk právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá
- uskutočňuje stavbu bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním.
Podľa ods. 4 tohto zákona, ustanovenie ods. 3 písm. b/ platí rovnako pre právnickú
osobu alebo fyzickú osobu oprávnenú na podnikanie, ktorá uskutočňuje stavbu ako
zhotoviteľ.
Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní
(zákon č. 71/1967 Zb. - správny poriadok).
Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými
právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 47 ods. 2 veta prvá správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci
s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne
aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania.
Výrok je jadrom celého rozhodnutia. Výrok musí byť formulovaný jasne, stručne
a pritom určite, aby účastník konania i orgán, ktorý má rozhodnutie preskúmať, resp.
vykonať, mohol bez pochybností poznať výsledok konania. Požiadavku určitosti, presnosti
a zrozumiteľnosti výroku treba dôsledne rešpektovať aj pri vydávaní rozhodnutia
odvolacieho orgánu.
V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom
na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu
pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi
a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia (§ 47 ods.
3 správneho poriadku).
Zmyslom a účelom odôvodnenia rozhodnutia je zhrnúť a zhodnotiť všetky skutočnosti,
ktoré sú podkladom pre jeho výrok, a preto je potrebné uviesť nielen hodnotenie dôkazov,
ktoré správny orgán vykonal, ale aj reagovať na vyjadrenia a návrhy účastníkov, ktoré pri
svojom rozhodovaní nebral do úvahy. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ktoré námietky
účastníka považuje za nesprávne a z akého dôvodu a ktoré skutočnosti považuje
za preukázané, a aké úvahy ho viedli k danému záveru. Aj odvolací správny orgán by mal
náležite odôvodniť svoj názor na prejednávanú vec a nemôže len odkazovať na to,
že napadnuté rozhodnutie bolo preskúmané a dôvody prvostupňového rozhodnutia uznané
za správne.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutkové okolnosti odvolací súd dospel k záveru,
že obidva správne orgány postupovali v rozpore s ustanoveniami § 3, § 46 a § 47 správneho
poriadku a pochybili, ak v odôvodnení svojich rozhodnutí nereagovali na námietky žalobcu
a nevyporiadali sa s tým, či ide o technologické zariadenie - výrobok alebo stavbu, ktorá
vyžaduje stavebné povolenie. Ide o zásadnú otázku, ktorá má vplyv na samostatné
rozhodnutie ako aj na skutočnosť, či prišlo k spáchaniu deliktu, na podklade čoho je možné
uložiť sankciu.
Nemožno nechať bez povšimnutia ani tú skutočnosť, že súčasťou spisu sú aj znalecké
posudky, resp. odborné vyjadrenie znalca, na ktoré správne orgány vôbec nereagovali
a vo vzťahu k postavenej čerpacej stanici ich nevyhodnotili. Ak žalovaný tvrdí, že dôkazy
uvádzané žalobcom boli viackrát spochybnené, musí na ne v odôvodnení reagovať
a pochybnosti odstrániť. Až po tom, čo v zmysle zákonných ustanovení správny orgán
definuje jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností pojem „čerpacia stanica“, bude možné
posúdiť, či pokuta uložená žalobcovi je dôvodná.
Súd nie je povinný a ani oprávnený nahrádzať činnosť správnych orgánov, pričom
vecne preskúmať zákonnosť správneho rozhodnutia je možné len za predpokladu náležitého
odôvodnenia administratívneho rozhodnutia, v ktorom správny orgán vyhodnotí a bude
reagovať na všetky námietky žalobcu, ktoré prezentoval počas celého konania.
S poukazom na uvedené najvyšší súd podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. napadnutý
rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 3S/188/2009-121 zo dňa 02.11.2010 ako vecne
správny potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 246c ods. 1 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal
ich náhradu vo výške 130,91 € a to z titulu náhrady trov právneho zastúpenia za 1 úkon
právnej služby (podanie vyjadrenia k odvolaniu žalovaného zo dňa 28.01.2011) v sume
123,50 € v súlade s § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška
č. 655/2004 Z.z.) v spojení s § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a paušálnej
náhrady vo výške 7,41 €.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.
V Bratislave dňa 10. marca 2011
JUDr. Jana Z E M K O V Á PhD.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Emília Čičková