Najvyšší súd
3 Sžp 2/2010
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana
Rumanu a členiek senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD. a JUDr. Gabriely Gerdovej v právnej
veci žalobcov: 1. M. H., 2. Obec V., 3. N. H., všetci právne zastúpení: JUDr. M. K.,
advokátom, proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia, ústredie, za
účasti E. S., s.r.o., zastúpený: JUDr. D. M., advokát, o preskúmanie zákonnosti postupu a
rozhodnutia žalovaného č. 8621-35860/27/2008/Haš zo dňa 30.10.2008, konajúc o odvolaní
žalobcov 1, 2, 3 proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 1S/88/2008-153 zo dňa
22.09.2009, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove
č.k. 1S/88/2008-153 zo dňa 22. septembra 2009 p o t v r d z u j e.
Žalobcom 1/, 2/, 3/ právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e
I.
Krajský súd v Prešove napadnutým rozsudkom č.k. 1S/88/2008-153 zo dňa
22.09.2009 zamietol žalobu žalobcov, ktorou sa domáhali preskúmania zákonnosti
rozhodnutia Slovenskej inšpekcie životného prostredia, ústredie č. 8621-35860/27/2008/Haš
zo dňa 30.10.2008, ktorým zamietol odvolanie žalobcov 1/, 2/, 3/ a rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorátu životného prostredia Košice č. 1725-
25663/2008/Mil/571280106 zo dňa 30.07.2008 potvrdil.
Prvostupňový správny orgán predmetným rozhodnutím vydal integrované povolenie,
ktorým povolil vykonávanie činnosti v prevádzke Skládka pre nie nebezpečný odpad Š., okres
S.. Povolenie vydal pre prevádzkovateľa stavebníka E. S., s.r.o., S. s tým, že stavebníkovi
povolil dokončenie časti stavby Skládka pre nie nebezpečný odpad Š. – prvá etapa s tým, že
boli stanovené podmienky dokončenia stavby, podmienky povolenia, podmienky
prevádzkovania stavby, podmienky pre príjem odpadov priberaných za účelom
zneškodňovania, podmienky pre zneškodňované odpady a používané médiá a energie,
technicko-prevádzkové podmienky, podmienky pri zaobchádzaní s nebezpečnými látkami, tak
ako sú obsiahnuté vo výroku prvostupňového rozhodnutia Slovenskej inšpekcie životného
prostredia, Inšpektorát životného prostredia Košice zo dňa 30.07.2008 vo výroku rozhodnutia
strany 1-21 rozhodnutia.
Krajský súd v napadnutom rozsudok uviedol, že žalobca 2/, Obec V., namietal,
že predmetná stavba je vzdialená od obce V. iba 500 m, a že bude slúžiť ako zdroj znečistenia
životného prostredia a ohrozí zdroj pitnej vody. Túto námietku vyhodnotil krajský súd ako
jednoznačne nedôvodnú, pretože v žalobe, ale ani na pojednávaní svoje tvrdenia žalobca 2/
nepreukázal, že by bol preskúmavaným rozhodnutím v spojení s prvostupňovým rozhodnutím
ukrátený na subjektívnych právach. Tvrdenie o znečistení zdroja pitnej vody
na základe obsahu administratívneho spisu s poukazom na obsah rozhodnutia oboch
správnych orgánov, nebolo preukázané, pretože štatutárny zástupca obce – starosta
jednoznačne uviedol, že v obci nie je zriadená vodovodná sieť. Naviac tak, ako to
v odôvodnení uvádzali správne orgány oboch stupňov, Obec V. v územnom konaní nevzniesla
žiadne námietky, pričom podľa ustanovenia § 36 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní
a stavebnom poriadku (stavebný zákon), ďalej len stavebný zákon, stavebný úrad oznámi
začatie konanie dotknutým orgánom a všetkým známym účastníkom konania a nariadi ústne
pojednávanie spojené spravidla s miestnym zisťovaním. Súčasne upozorní účastníkov,
že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní,
inak že sa na ne neprihliadne.
Žalobca 2/ neuviedol žiadne konkrétne námietky v územnom konaní, s ktorými
by sa správne orgány nevysporiadali.
Podľa názoru krajského súdu je nepochybné, že žalobcu 2/ Obec V. nemožno
považovať za zainteresovanú verejnosť poukazujúc na Komentár Občianskeho súdneho
poriadku, ďalej len OSP, v ktorom sa uvádza: „Dôvody, ktoré vedú žalobcu k napadnutiu
rozhodnutia alebo postupu správneho orgánu, sú základom tvrdenia žalobcu ukráteného
na jeho právach. Vo svojom súhrnne predstavujú porušenia hmotného práva a procesného
práva pri jeho výklade a aplikácii správnym orgánom pred vydaním rozhodnutia alebo
pri jeho postupe. Súdna prax oprávnene trvá na tom, aby žalobca uviedol všetky dôvody
nezákonnosti, dostatočne ich konkretizoval skutkovou aj právnou kvalifikáciou, obmedzil mieru všeobecnosti a nespoliehal sa na to, že súd bude nahrádzať nedostatky dôvodov žaloby
a tak z úradnej povinnosti rozširovať rozsah súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia
alebo postupu. Súdna prax zásadne nepripúšťa, aby žalobca uviedol tieto dôvody odkázaním
na predtým urobené procesné úkony v správnom konaní, najmä na obsah použitých
opravných prostriedkov, ktoré predchádzali právoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu.
Všetky dôvody sa musia týkať ukrátenia na právach žalobcu, inak žalobca nie je osobou
oprávnenou na podanie žaloby“.
Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že z citovaných
rozhodnutí správnych orgánov a obsahu spisu je nepochybné, že správne orgány pri postupe
a vydávaní rozhodnutí vychádzali z odborných posudkov, stavebno-technickej dokumentácie
a predložené posudky Obcou V., tieto odborné posudky nespochybnili, lebo vypracovať
posudok so záverom, že povoľovaná stavba je ekologickou časovanou bombou
bez projektovej dokumentácie, krajský súd považuje za nepresvedčivé. Rovnako je
nepochybné, že podľa Vyhlášky č. 29/2005 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o určovaní
ochranných pásiem vodárenských zdrojov, opatreniach na ochranu vôd a technických
úpravách v ochranných pásmach vodárenských zdrojov, podľa prílohy č. III. časť C 1.3.7
nejde o skládku nebezpečných odpadov. Táto skutočnosť vyplýva aj z Vyhlášky MŽP SR
č. 283/2001 Z.z. o vykonaní niektorých ustanovení Zákona o odpadoch, ktorá v § 25 ods. 1
člení skládky odpadov na triedy:
a) skládky odpadov na inertný odpad,
b) skládky odpadov na odpad, ktorý nie je nebezpečný,
c) skládky odpadov na nebezpečný odpad.
Z obsahu administratívneho spisu nepochybne vyplýva, že správne orgány v konaní
dôsledne aplikovali aj Vyhlášku č. 283/2001 Z.z. o vykonaní niektorých ustanovení Zákona
o odpadoch a to § 24, podľa ktorého pri výbere lokality na skládku odpadov sa zohľadňujú
najmä tieto kritériá:
a) bezpečná vzdialenosť, hranica budúcej skládky odpadov od obytných a rekreačných
oblastí, vodných tokov, vodných nádrží a vodných zdrojov,
b) geologické, hydrologické, hydrogeologické a inžiniersko-geologické podmienky
v oblasti,
c) ochrana prírody a krajiny a kultúrneho dedičstva v oblasti,
d) únosné zaťaženie územia,
e) možné extrémne meteorologické vplyvy a ich dôsledky,
f) závery z procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie.
Žalobcovia 1/ a 3/ ako fyzické osoby namietali, že rozhodnutiami a postupom oboch
správnych orgánov bol porušený zákon č. 50/1976 Zb. a to konkrétne ustanovenie § 88a
ods. 3, podľa ktorého ak vlastník stavby, pri ktorej sa preukáže, že jej dodatočné povolenie
nie je v rozpore s verejnými záujmami, v priebehu konania nepreukáže, že je vlastníkom
pozemku zastavaného nepovolenou stavbou alebo jeho časti, alebo že má k tomuto pozemku
iné právo (§ 58 ods. 2) a vlastník zastavaného pozemku alebo jeho časti s dodatočným povolením nesúhlasí, stavebný úrad odkáže vlastníka pozemku na súd a konanie preruší
(§ 137). Konanie o stavbe zostane prerušené až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci.
Ďalej namietali, že bolo porušené aj ustanovenie § 137 ods. 1 až 3 Stavebného zákona,
podľa ktorého stavebné úrady vykonávajúce konanie podľa tohto zákona, sa pokúsia vždy
aj o dosiahnutie dohody účastníkov pri tých námietkach, ktoré vyplývajú z vlastníckych
alebo iných práv k pozemkom a stavbám, ale prekračujú rozsah právomoci stavebného úradu
alebo spolupôsobiacich orgánov štátnej moci. Ak medzi účastníkmi konania nedôjde
k dohode o námietke podľa odseku 1, ktorá keby sa zistilo jej oprávnenie, by znemožnila
uskutočniť požadované opatrenie alebo by ho umožnila uskutočniť len v podstatne inej miere
alebo forme, odkáže stavebný úrad navrhovateľa alebo iného účastníka podľa povahy
námietky na súd alebo na iný príslušný orgán a konanie preruší.
Stavebný úrad určí lehotu, v ktorej sa musí predložiť dôkaz, že na súde, prípadne inom
príslušnom orgáne bol podaný návrh na rozhodnutie v spornej veci. Ak návrh nebude
v určenej lehote podaný, môže si stavebný úrad urobiť úsudok o námietke sám a rozhodnúť
vo veci.
Žalobca 1/ namietal, že na Okresnom súde vo Svidníku sú vedené dve konania
a to o odstránenie stavby a o určenie vlastníckeho práva. Z podania žalovaného 1/ súd zistil,
že žalobca 1/ už nie je spoluvlastníkom parcely č. X., resp. X. lebo túto previedol
na inú osobu, a túto skutočnosť potvrdil aj sám žalobca 1/ na pojednávaní dňa 22.09.2009
a teda táto skutočnosť je nesporná.
V dôsledku uvedeného podľa názoru krajského súdu žalobca v priebehu konania
prevodom vlastníckeho práva k pozemku (resp. spoluvlastníckemu podielu) prestal byť
účastníkom správneho konania, a teda nemôže ďalej tvrdiť, že jeho subjektívne práva
rozhodnutím správneho orgánu boli porušené. V dôsledku uvedeného nie je dôvodná
ani námietka žalobcu 1/, že Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného
prostredia (ďalej aj IŽP) Košice dňa 15.01.2008 č. 1725-2027/PKl2008/Wit/571280106
prerušila konanie a vyzvala ho ako podielového spoluvlastníka parcely č. X. v kat. území Š.
podľa predloženého LV č. X. vydaného Správou katastra S. zo dňa 20.12.2007, aby na IŽP
Košice v lehote 30 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia doložil doklad o podaní návrhu
na súd vo veci ochrany svoj ich vlastníckych práv k časti parcely
č. X. k.ú. Š., na ktorej je t.č. rozostavaná stavba Skládka pre nie nebezpečný odpad Š. bez
právoplatného stavebného povolenia. Podľa § 250i ods. 3 OSP
pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu súd prihliada
len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia.
Vzhľadom na prevod spoluvlastníckeho podielu žalobcu 1/ na inú osobu, aj keď je
nepochybné, že v čase vydania rozhodnutí oboch správnych orgánov ide o vadu konania, táto však vzhľadom na zmenu vlastníckych vzťahov už nemôže mať vplyv na zákonnosť
rozhodnutia žalovanej.
Žalobkyňa 3/ rovnako namietala porušenie jej vlastníckych práv vo vzťahu k § 88a
ods. 3 a § 137 ods. 1, 2 Stavebného zákona v dôsledku skutočnosti, že rovnako aj ona vedie
súdne konanie vo vzťahu k Obci Š. o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy,
ktorú uzavrel s Obcou Š. jej právny predchodca.
Podľa Krajského súdu v Prešove je nepochybné, že jednotlivé ustanovenia zákona
č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku je treba vykladať komplexne
a vo vzájomných súvislostiach. Z už citovaného ustanovenia § 137 ods. 2 Stavebného zákona
vyplýva, že nemôže ísť o akúkoľvek občiansku námietku, ale iba takú námietku,
ktorá keby sa zistilo jej oprávnenie, by znemožnila uskutočniť požadované opatrenie,
alebo by ho umožnila uskutočniť len v podstatne inej miere alebo forme. Zo žalobkyňou
predloženej žaloby o určenie vlastníckeho práva proti žalovanej Obci Š. a to petitu žaloby
vyplýva, že žalobkyňa 3/ žiadala, aby súd určil, že žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľností
parcely KN č. X. – ostatné plochy vo výmere 33636 m2 zapísané na LV
č. X. nachádzajúcej sa v k.ú. Š. vedené Správou katastra S. o veľkosti spoluvlastníckeho
podielu 22400/1915200 (výmera pripadajúca na spoluvlastnícky podiel 393 m2). Z uvedeného
je teda podľa krajského súdu nepochybné, že nebolo povinnosťou správnych orgánov z
dôvodu vedenia súdneho konania žalobkyňou 3/ konanie prerušiť.
V súvislosti s námietkami vo vzťahu k prerušeniu konania a k vedeným súdnym
konaniam okrem dôvodov uvedených vyššie krajský súd poukázal aj na rozsudok Najvyššieho
súdu SR zo dňa č l7. decembra 2002 sp.zn.: 4Sž 98-102/02, podľa ktorého správnym konaním
sa nazýva postup správnych orgánov, účastníkov konania a ďalších osôb pri vydávaní
rozhodnutí, ktoré upravuje právny predpis. Zmyslom všetkých procesných predpisov je
zabezpečiť realizáciu hmotných noriem vo forme rozhodnutia o právach a povinnostiach
fyzických a právnických osôb za takého postupu, aby vo veci bol zistený skutkový stav
čo najúplnejšie prostriedkami, ktoré objasňujú okolnosti rozhodné pre posúdenie veci,
a aby účastníkovi, o ktorého vec, práva a povinnosti ide, bola poskytnutá možnosť predkladať
dôkazy, návrhy a obhajovať svoje práva. Toto platí zvlášť, ak ide o konanie, v ktorom
dôkazná povinnosť spočíva na účastníkovi. Pri tomto zmysle konania dôvodom k zrušeniu
rozhodnutia správneho orgánu v zmysle § 250i ods. 3 OSP môže byť len taká vada, ktorá
by mohla mať vplyv na správnosť, zákonnosť rozhodnutia. Rozhodnutie sa nezrušuje preto,
aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné,
či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka konania. (Žalobca 1/ by vzhľadom na zmenu
vlastníckych pomerov už ani nebol účastníkom správneho konania).
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti napriek procesným pochybeniam tieto
procesné vady nemôžu podľa názoru krajského súdu pre žalobcov privodiť vecne iné alebo
výhodnejšie rozhodnutie, preto dospel k záveru, že postup správnych orgánov
v preskúmavanej veci bol v súlade s citovanými ustanoveniami zákona č. 50/1976 Zb., ustanoveniami zákona č. 245/2003 Z.z. ako aj ustanoveniami zákona č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní. Preskúmavané rozhodnutia súd považuje za dostatočne odôvodnené
a vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu.
Súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia žalovanej a správneho orgánu prvého
stupňa, s ktorým sa stotožňuje.
Krajský súd podľa § 250j ods. 1 OSP preskúmal rozhodnutie a postup správneho
orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že rozhodnutie a postup
správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, preto žalobu zamietol.
II.
Proti rozsudku Krajského súdu v Prešove podali včas odvolanie žalobcovia 1/, 2/ a 3/
uvádzajúc, že sú aj naďalej toho názoru, že postup a rozhodnutia tak Slovenskej inšpekcie
životného prostredia, Inšpektorátu životného prostredia Košice, č. 1725-25663/2008/Mil/571280106
zo dňa 30.07.2008 ako aj Slovenskej inšpekcie životného prostredia, ústredia zo dňa
30.10.2008, č.k. 8621-35860/27/2008/Haš, a v tejto súvislosti aj rozhodnutie Krajského súdu
v Prešove sú nesprávne a nezákonné, a to z týchto dôvodov:
Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole
znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov správny orgán je povinný presne a úplne zistiť skutočný stav veci
v rozsahu podanej žiadosti. Na preverenie údajov, informácií a listín, ktoré sú súčasťou
žiadosti, si obstará potrebné podklady.
Podľa § 16 ods. 2 citovaného zákona podkladom rozhodovania je najmä žiadosť,
pripomienky a námety ostatných účastníkov konania, dotknutých orgánov, zúčastnených
osôb, cudzieho dotknutého orgánu, obsah zápisnice z verejného zhromaždenia občanov
a skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti.
V predmetných konaniach žalovaný v rozpore s vyššie uvedenými ustanoveniami
nezistil presne a úplne skutočný stav veci napriek upozorneniam účastníkov predmetných
konaní, ktoré predchádzali vydaniu vyššie uvedených rozhodnutí.
Najväčšie riziká pri prevádzkovaní skládky spočívajú v tom, že záujmové územie
sa nachádza v ochrannom pásme vodárenského zdroja L., ktorý slúži ako zdroj pitnej vody
pre obyvateľov mesta S.. Rozhodujúci správny orgán sa v tejto súvislosti nedostatočne
vysporiadal so skutočnosťou, že územie a okolie navrhovanej skládky je náchylné na svahové
pohyby. Účastníci konania upozornili, že tieto rizika sú riešené v projekte nedostatočne,
pričom navrhovateľ bol na tieto skutočnosti upozornený aj v „Záverečnom stanovisku číslo
459/2005-1.6.1hp, vydaného MŽP SR v rámci procesu posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti podľa zákona č. 24/2006 Z.z. (ďalej len „záverečné stanovisko“), napr. v bode 1
odporúčaných podmienok pre etapu prípravy a realizácie navrhovanej činnosti. V tejto
spojitosti účastníci konania zdôraznili, že v posudzovanom projekte chýbajú efektívne
opatrenia na elimináciu svahových pohybov, ktoré by mohli mimoriadne negatívne vplyvy na
tesnenie skládky, čo môže mať katastrofálne účinky na kvalitu vody tohto mimoriadne
významného vodného zdroja. V tomto kontexte rozhodujúci správny orgán dostatočne
neposúdil ani vhodnosť umiestnenia skládky z hľadiska geologického podložia, ktorá v
predmetnej lokalite nebola doposiaľ jednoznačne preukázaná.
Vyhodnotenie uvádzaných rizík a efektívnosti navrhovaných opatrení na elimináciu
svahových pohybov je nesporne možné len na základe výsledkov spomínaného
podrobnejšieho inžiniersko-geologického a hydrologického prieskumu lokality, ktorý si
rozhodujúci správny orgán pred vydaním rozhodnutia nezabezpečil.
Veľmi vážne riziko svahových pohybov v území a okolí skládky potvrdzuje
aj odborný geologický posudok, spracovaný RNDr. J. O. – H. na základe vykonaných
obhliadok na mieste dňa 16.11.2008. V závere tohto posudku sa konštatuje, že cit. „...
geologické a hydrogeologické pomery hodnotenej lokality nie je možné považovať za vhodné
pre výstavbu skládky odpadov. Paleogénne sedimenty a ich dilúviá v záujmovom území sú
náchylné na tvorbu zosuvov. Niektoré geodynamické javy sa v bezprostrednej blízkosti
územia vyskytujú a existujú náznaky, že územie buď už je postihnuté zosuvmi, alebo má
priaznivé podmienky pre ich tvorbu. Zosuvy predstavujú vážne riziko v prípade vybudovania
skládky na zosuvnom území. Počas plnenia skládky, aj po ukončení ukladania odpadu môže
dôjsť k aktivácii zosuvu, ušmyknutiu časti, respektíve celého telesa skládky, deformácii a
porušeniu tesniacich prvkov a tým k ohrozeniu kvality podzemnej vody a horninového
prostredia. Pri takomto vývine udalostí môže byť ohrozená aj kvalita vodného zdroja L. – S..
Následky sú vážne aj v prípade skládok nie nebezpečného odpadu.“
Žalovaný mal riešiť problematiku náchylnosti územia skládky a jej okolia na svahové
pohyby a zosuvy v konaní ako predbežnú otázku, vyriešenie ktorej zásadne ovplyvní samotné
rozhodnutie vo veci a najmä jeho výrok. V dôsledku uvedeného mal v zmysle § 29 ods. 1
správneho poriadku konanie prerušiť až do vyhodnotenia výsledkov podrobného inžiniersko-
geologického a hydrologického prieskumu lokality. Skutočnosť, že uložil stavebníkovi
skládky vykonať nevyhnutný podrobnejší hydrogeologický a geologický prieskum
predmetného územia len v podmienkach povolenia, v časti C. Opatrenia na prevenciu
znečisťovania použitím najlepšie dostupných techník, v bode 3. bez usmernenia o dôležitosti
tejto povinnosti, od splnenia ktorej závisí vyriešenie predbežnej otázky, ovplyvňujúcej
samotné rozhodnutie je nutné považovať za mimoriadne nevhodný postup. Tento postup je
v hrubom rozpore so zásadou materiálnej pravdy. Túto zásadu s prihliadnutím na znenie § 16
ods. 1 a § 8 ods. 8 zákona č. 245/2003 Z.z. je nutné uplatňovať aj vo vyššie uvedených
konaniach.
Zároveň v kontexte s chýbajúcim geologickým a hydrogeologickým prieskumom
rozhodnutie opomína aj zhodnotenie aj ďalších skutočností, ktoré sú nevyhnutné
pre dostatočné posúdenie skutočného stavu veci (napr. chýbajúci výpočet stability svahu
so zohľadnením váhy skládky, spomínané chýbajúce údaje o podloží zamýšľanej skládky
z dôvodu potvrdenej rôznorodosti vrstiev priepustných a nepriepustných hornín v predmetnej
lokalite, atď.)
V rozhodnutiach zároveň chýba dostatočné zdôvodnenie, na základe akých úvah
a skutočností rozhodujúci správny orgán dospel k záveru, že tieto štandardne požadované
dôkazy a hodnotenia nie je potrebné predložiť v rámci konania o integrovanom povolení
výstavby skládky – ešte pred rozhodnutím vo veci samej.
Uvedený postup je v rozpore s ust. § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“), podľa ktorého v odôvodnení
rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie,
akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov,
na základe ktorých rozhodoval.
V odôvodnení rozhodnutia odvolacieho orgánu chýba dostatočné zdôvodnenie o tom,
prečo uvedené skutočnosti nepovažuje za významné a čo ho viedlo k záveru, že stav veci je
zistený dostatočne. Toto pochybenie je nutné považovať za o to vážnejšie, že všetky vyššie
uvedené skutočnosti upozorňovali predovšetkým na nevhodnosť navrhovanej lokality
pre umiestnenie skládky. Všetky tieto skutočnosti sa mali posudzovať najneskôr
v predmetných konaniach o povolení výstavby skládky a pokiaľ rozhodujúce správne orgány
nerezignovali na požiadavku spoľahlivo zisteného skutkového stavu, mali sa s nimi
v konaniach kvalifikovane vysporiadať. Oporou pre tento názor je aj znenie § 47 ods. 3
správneho poriadku, podľa ktorého v odôvodnení rozhodnutia by mal správny orgán zaujať
svoje stanovisko aj k návrhom účastníkov konania na ktoré nebral zreteľ. Uvedený postup je
v rozpore so základnými pravidlami správneho konania.
Zároveň je zrejmé z predmetných rozhodnutí, že vyjadrený kladný postoj k povoleniu
výstavby navrhovanej skládke odpadov Š., ktorý vychádza aj z toho, že v danom prípade sa
nejedná o skládku priemyselných odpadov, ale iba komunálnych (nie nebezpečných) je
neprípustný. Skládkovanie komunálnych odpadov znamená podobne závažné, v istých
aspektoch aj väčšie riziká než skládkovanie väčšiny druhov „priemyselných“ odpadov.
Skládkovanie vždy inej, nehomogénnej reaktívnej zmesi komunálnych odpadov vytvára
predpoklady pre chemické reakcie, ktoré je možné len ťažko predvídať.
Žalovaný správne uvádza, že Inšpektorát v integrovanom povoľovaní, ktorého
súčasťou je dodatočné povolenie stavby prihliadal na skutočnosť, že žalobca je vlastníkom
časti parcely, na ktorej sa nachádza rozostavaná stavba, preto konanie dňa 12.02.2008 prerušil
do doby usporiadania občianskoprávnych vzťahov na Okresnom súde vo Svidníku. Následne
žalovaný konštatuje, že Okresný súd vo Svidníku pod č.k. 3C/152/2008 vydal predbežné opatrenie, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť strpieť pokračovanie v stavebných
prácach na stavbe „Skládka pre nie nebezpečný odpad Š.“. Žalovaný však v tejto argumentácii
nevedno či úmyselne neuvádza, že žalobca na základe rozhodnutia Inšpektorátu zo dňa
15.01.2008, ktorým bolo prerušené správne konanie a bol vyzvaný na doloženie dokladu o
podaní návrhu na súd. Podal žalobu, ktorou sa voči stavebníkovi domáhal odstránenia stavby.
Predmetná žaloba je na Okresnom súde vo Svidníku evidovaná pod č.k. 4C/27/2008 a k
dnešnému dňu nie je právoplatne skončená.
Na základe uvedeného je evidentné, že žalovaný zásadným spôsobom porušil
ustanovenie § 88a ods. 3 stavebného zákona, keďže napriek tomu, že prerušil stavebné
konanie, nevyčkal na konečné rozhodnutie vo veci a vo svojom rozhodnutí argumentuje úplne
iným rozhodnutím v úplne inom konaní. Žalobca uvedenú skutočnosť v odvolacom konaní
aj namietal, avšak žalovaný sa k tejto otázke žiadnym spôsobom nevyjadril.
Listom zo dňa 24.10.2008 bolo Slovenskej inšpekcii životného prostredia, Inšpektorát
životného prostredia Košice ako príslušnému orgánu štátnej správy zo dňa 30.7.2008,
pod č.k. 1725-25663/2008/Mil/571280106 oznámené, že dňa 24.10.2008 bola na Okresnom
súde vo Svidníku podaná žaloba o určenie vlastníckeho práva, kde sa N. H. ako právna
nástupkyňa po J. M. dovoláva vlastníckeho práva voči Obce Š., z titulu absolútnej neplatnosti
právneho úkonu nakoľko v trestnom konaní vyšlo najavo, že kúpnu zmluvu zo dňa
10.04.2004, na základe ktorej sa mala Obec Š. stať vlastníkom parcely č. X. – ostatná plocha
o výmere 36636 m2 nepodpísal právny predchodca žalobkyne. Uvedené konanie sa vedie pod
č.k. 20C/177/2008.
Na parcele č. KN X. – ostatné plochy o výmere 33636 m2, zapísanej na LV č. X., k.ú.
Š., ktorá je predmetom vyššie uvedeného sporu je realizovaná stavba Skládky pre nie
nebezpečný odpad Š., kde Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného
prostredia Košice ako príslušný orgán štátnej správy a v tomto prípade špeciálny stavebnom
rozhodnutím zo dňa 30.07.2008, pod č.k. 1725- 25663/2008/Mil/571280106 povolil stavebné
práce na uvedenej skládke.
N. H. v rámci prvostupňového konania dňa 07.07.2008 požiadala príslušný stavebný
úrad o jej zaradenie medzi účastníkov konania z titulu, že na základe osvedčenia o dedičstve
zo dňa 05.05.2008, č.k. 5D 549/2007, D not 183/2007 sa stala vlastníčkou parc. KN E č. X. –
orná pôda o výmere 238628 m2, v k.ú. Š. o veľkosti spoluvlastníckeho podielu
22400/1915200. Na základe uvedeného bola žalobkyňa 3/ zaradená medzi účastníkov
stavebného konania. Následne však stavebník (spoločnosť E. S., s.r.o.,) dňa 07.07.2008 a
14.07.2008 predložil prvostupňovému stavebnému orgánu práve spornú kúpnu zmluvu zo dňa
10.04.2004, na základe ktorej malo prejsť vlastníckeho právo na žalovaného.
Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí s touto námietkou vysporiadal, tak, že uviedol,
že N. H. nie je vlastníčkou parcely pod predmetnou stavbou, ale len spoluvlastníčkou časti
parcely. Podľa súčasného právneho stavu je novovytvorená parcela KN C č. X., do ktorej sa pričlenila je parcela č. X. v režime podielového spoluvlastníctva so všetkými právnymi
skutočnosťami s tým spojenými.
Žalovaný ďalej uvádza, že podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka o hospodárení
so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov
a keďže stavebník má uzavreté nájomné zmluvy s väčšinovými spoluvlastníkmi je splnená
zákonná požiadavka preukázania iného práva k nehnuteľnosti podľa § 139 ods. 1 stavebného
zákona. Prevod menšinového spoluvlastníckeho podielu nemá žiadny vplyv na platnosť
uzavretých nájomných zmlúv.
V zmysle § 88a ods. 3 stavebného zákona vlastník stavby, pri ktorej sa preukáže,
že jej dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami, v priebehu konania
nepreukáže, že je vlastníkom pozemku zastavaného nepovolenou stavbou alebo jeho časti,
alebo že má k tomuto pozemku iné právo (§ 58 ods. 2) a vlastník zastavaného pozemku
alebo jeho časti s dodatočným povolením nesúhlasí, stavebný úrad odkáže vlastníka pozemku
na súd a konanie preruší (§ 137). Konanie o stavbe zostane prerušené až do právoplatnosti
rozhodnutia súdu vo veci.
Uvedené konanie stavebných úradov je obchádzaním zákona, kde prvostupňový orgán
povie: „prerušujem konanie a čakám na právoplatne rozhodnutie vo veci“ a druhostupňový
orgán povie: „môžeme pokračovať veď aj keby mali pravdu je to právne bezvýznamné“.
Ďalším paradoxom je skutočnosť, že prvostupňový orgán svoje rozhodnutie odôvodnil
existenciou rozhodnutia Okresného súdu vo Svidníku pod č.k. 3C/152/2008, ktorý vydal
predbežné opatrenie, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť strpieť pokračovanie
v stavebných prácach na stavbe „Skládka pre nie nebezpečný odpad Š.“ (viď
strana 29 rozhodnutia č. 1725/25663/2008/Mil/571280106).
Avšak druhostupňový orgán aj napriek predloženiu rozhodnutia Krajského súdu
v Prešove zo dňa 29.09.2008, č.k. 7Co/139/2008, ktorým bolo zmenené uznesenie Okresného
súdu vo Svidníku zo dňa 30.06.2008, č.k. 3C/52/2008 a vydané predbežné opatrenie
zamietnuté uviedol, že predmetné rozhodnutie nemá žiadny vplyv na vecnú správnosť
rozhodnutia Inšpektorátu.
Z uvedeného dôvodu teda stratilo rozhodnutie IŽP o povolení stavebných prác,
podklad na základe ktorého bolo vydané, a preto bolo potrebné predmetné rozhodnutie
bez ďalšieho zrušiť a pred vydaním konečného rozhodnutia o povolení, resp. nepovolení
stavebných prác príslušný stavebný úrad v súlade so zákonom prerušiť konanie a počkať
na právoplatné rozhodnutie vo veci vedenej na OS Svidník pod č.k. 3C/52/2008,
20C/177/2008 a 4C/27/2008. V opačnom prípade hrozí, že nesprávnym úradným postupom
môže dôjsť k nezákonnému obmedzeniu vlastníckeho práva a v tejto súvislosti aj k vzniku
škody.
V zmysle § 88a ods. 3 stavebného zákona je stavebný úrad povinný odkázať vlastníka
zastavaného pozemku alebo jeho časti na súd, ak s dodatočným povolením nesúhlasí.
Podľa § 137 ods. 2 stavebného zákona, ak medzi účastníkmi konania nedôjde
k dohode o námietke podľa odseku 1, ktorá, keby sa zistilo jej oprávnenie, by znemožnila
uskutočniť požadované opatrenie alebo by ho umožnila uskutočniť len v podstatne inej miere
alebo forme, odkáže stavebný úrad navrhovateľa alebo iného účastníka podľa povahy
námietky na súd alebo na iný príslušný orgán a konanie preruší. Podľa ods. 3 stavebný úrad
určí lehotu, v ktorej sa musí predložiť dôkaz, že na súde, prípadne inom príslušnom orgáne
bol podaný návrh na rozhodnutie v spornej veci. Ak návrh nebude v určenej lehote podaný,
môže si stavebný úrad urobiť úsudok o námietke sám a rozhodnúť vo veci.
Pokiaľ ide o žalobcu 1/ odvolateľ uviedol, že nesúhlasí so záverom súdu, že prevodom
vlastníckeho práva k pozemku (resp. spoluvlastníckemu podielu) prestal byť účastníkom
správneho konania, a teda nemôže tvrdiť, že jeho subjektívne práva rozhodnutím správneho
orgánu boli porušené. Súd skonštatoval, že aj keď v čase vydania rozhodnutí oboch správnych
orgánov ide o vadu konania, táto však vzhľadom na zmenu vlastníckych vzťahov už nemôže
mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia žalovanej. Podľa § 14 Správneho poriadku účastníkom
konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má
konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím
priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich
právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času,
kým sa preukáže opak. V zmysle výkladu citovaného ustanovenia účastníkom konania je
fyzická alebo právnická osoba, o právnych pomeroch ktorej sa v konaní rozhoduje, účastník je
nielen ďalším subjektom konania, ale aj jedným z kľúčových pojmov správneho procesu.
Za účastníka treba považovať každého, kto má spôsobilosť byť účastníkom konania.
Za právom chránený záujem treba považovať len záujem, komu právny predpis poskytuje
osobitnú ochranu, na rozdiel od faktického záujmu, ktorý nemá oporu v právnom predpise.
Za účastníka konania treba považovať aj toho, o koho právach, právom chránených záujmoch
alebo povinnostiach správny orgán už rozhodol. Aj takáto osoba má kvalifikáciu účastníka
konania, ktorá ju oprávňuje napríklad podať odvolanie.
Pojem účastník konania je vymedzený veľmi všeobecne, čím správny poriadok dáva
prednosť osobitným právnym predpisom, ale zároveň dbá, aby nikto neutrpel ujmu vo svojich
právach a právom chránených záujmoch, aby maximálny počet osôb mohol v konaní svoje
právo uplatniť a tak čeliť nebezpečenstvu, že by takéto osoby boli pozbavené možnosti
zúčastniť sa na konaní ešte pred tým, než by sa zistil vzťah k predmetu konania.
Vymedzenie účastníka konania sa vzťahuje aj na prípady, keď rozhodovanie
o právnych pomeroch určitej osoby sa môže priamo dotknúť inej osoby (napríklad suseda
pri stavbe kanalizácie). Aj takýmto osobám treba umožniť účasť na konaní, aby v ňom mohli
obhajovať svoje práva alebo právom chránené záujmy. Len čo sa začalo správne konanie,
vzniká osobám, ktorých právne postavenie by mohlo byť dotknuté rozhodnutím vydaným v konaní, procesný právny nárok, aby boli pribraní do konania. Starosta je povinný tak urobiť
a považovať ich za účastníkov správneho konania. Správny orgán (starosta) je teda povinný
upovedomiť všetkých známych účastníkov konania a ak mu účastníci konania, alebo
ich pobyt nie sú známi, je zaviazaný upovedomiť ich o začatí konania verejnou vyhláškou.
Nesplnenie tejto povinnosti je nedostatkom konania a môže byť dokonca aj dôvodom
pre použitie mimoriadneho opravného prostriedku.
Základnou črtou účastníka konania je hmotnoprávny pomer fyzickej alebo právnickej
osoby k veci, ktorá je predmetom konania. Z predpisov hmotného práva vyplýva okruh osôb,
ktoré sú alebo môžu byť nositeľmi práv a povinností, o ktorých správny orgán rozhoduje,
alebo ktorých práva, právom chránené záujmy môžu byť rozhodnutím dotknuté, preto správny
orgán zisťuje okruh účastníkov.
To však neznamená, že správny orgán prizná postavenie účastníka konania iba tomu,
o kom sa predbežne presvedčil, že ide o jeho práva, právom chránené záujmy alebo
povinnosti, alebo kto môže byť vo svojej právnej situácii rozhodnutím priamo dotknutý.
Správny orgán (starosta, primátor) je povinný spresňovať okruh účastníkov počas celého
konania.
Správny poriadok priznáva postavenie účastníka konania aj tomu, kto tvrdí, že môže
byť rozhodnutím vo svojej právnej situácii dotknutý, a to až do času, kým sa nepreukáže
opak. Zvyčajne pôjde o prípady, keď konanie o veci sa už začalo a fyzická alebo právnická
osoba do neho dostatočne vstupuje ako účastník konania. V týchto prípadoch sa uplatňuje
prezumpcia účastníctva v správnom konaní, a správny orgán nemôže takúto osobu
ako účastníka opomenúť, pretože jej priznáva takéto postavenie priamo zákon.
Prípadný opak, t.j., že tieto osoby nemôžu byť rozhodnutím vo svojich právach,
právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknuté, preukazuje v správnom
konaní správny orgán. Ak správny orgán po uskutočnenom konaní zistí, že uvedené subjekty
nemôžu byť vo svojom právnom pomere priamo dotknuté vydá rozhodnutie o neexistencii
postavenia účastníka konania. Proti takémuto rozhodnutiu sa možno odvolať.
Do nadobudnutia jeho právoplatnosti sa považuje fyzická (právnická) osoba za účastníka
konania. Podľa komentára k správnemu poriadku (Doc. JUDr. Jozef Sobihard, PhD.:
SPRÁVNY PORIADOK, Komentár, IURA EDITION, Bratislava, 2004, str. 59) správny
orgán je povinný počas celého konania skúmať, či všetky subjekty spĺňajú podmienky
na priznanie postavenia účastníka. Okruh účastníkov môže rozšíriť, ak sa zistí, že existujú
ďalšie subjekty, ktoré spĺňajú zákonné kritéria. O tejto skutočnosti sa nevydáva správne
rozhodnutie. Naproti tomu sa však vždy rozhoduje formou rozhodnutia, ak sa určitému
subjektu odmieta priznať postavenie účastníka alebo sa mu takéto postavenie odníma.
V zmysle citovaných ustanovení je zrejmé, že v čase vydania rozhodnutia žalovaného
bol žalobca 1/ účastníkom správneho konania (nakoľko neexistuje rozhodnutie správneho
orgánu, ktoré by mu takéto postavenie odňalo) a ako aj konštatuje samotný súd je nepochybné, že v tomto konaní došlo k vade konania. Súd rozhodol nad rámec svojho
oprávnenia pokiaľ skonštatoval, na základe zmeny vlastníckych vzťahov namietaná vada
konania (t.j. existencia dvoch žalôb na Okresnom súde vo Svidníku) už nemôže mať vplyv
na zákonnosť rozhodnutia. Uvedený záver súdu je možné vyložiť tak, že rozhodnutie
žalovanej síce v čase jeho vydania trpelo vadou (teda bolo nezákonné) avšak dodatočnou
zmenou vlastníckych vzťahov táto vada nemá vplyv na jeho zákonnosť.
Nemožno teda súhlasiť so záverom súdu, že i napriek procesným pochybeniam, tieto
procesné vady nemôžu pre žalobcov privodiť vecne iné alebo výhodnejšie rozhodnutie.
V prípade úspechu v žalobách vedených na Okresnom súde vo Svidníku tieto môžu mať
vplyv na samotné rozhodnutie správneho orgánu. V zmysle § 139 ods. 3 Občianskeho
zákonníka ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať,
aby o zmene rozhodol súd. Toto právo bude v prípade povolenia výstavby skládky žalobcom
1/ a 3/ odopreté.
Žalobca 2/ je toho názoru, že je osobou, ktorá môže byť dotknutá rozhodnutím
žalovaného, nakoľko spodná voda nachádzajúca sa pod skládkou, ktorá bude v súvislosti
so stavbou skládky znečistená ohrozuje život a zdravie občanom Obce V., keďže táto steká do
spodných vôd nachádzajúcich sa v katastri obce V., ktorej občania túto užívajú tým, že tam
majú zriadené studne. Túto skutočnosť starosta Obce V. na pojednávaní dňa 22.09.2009 aj
uviedol, Obec V. predsa bola účastníkom správneho konania od jeho začiatku a takéto
postavenie jej nikto neodňal. Postavenie účastníka konania obci V. podľa zákona č. 245/2003
Z.z. priznal správny orgán. keď Takéto postavenie účastníka konania žalobcovi 2/ odňaté
nebolo. Konštatovanie súdu, že žalobca 2/ nemal byť účastníkom konania z dôvodu, že nie je
zainteresovanou osobou je nesprávne, nakoľko nie je oprávnený rozhodovať o okruhu
účastníkov správneho konania. Nevedno si teda vysvetliť záver súdu (ktorý je v rozpore s
konaním správnych orgánov), že žalobca 2/ nemôže byť ukrátený na svojich právach. Podľa
nášho názoru je žalobca 2/ účastníkom konania podľa § 10 ods. 4 písm. a/ zákona č. 245/2003
Z.z..
Odvolateľ ďalej namietal, že zmluva o nájme zo dňa 01.06.2007 medzi
prenajímateľom Obec Š. (správne nájomcom) a nájomcom E. S., s.r.o. (správne podnájomca)
je uzavretá na základe zákona č. 504/2003 Z. z.. Platnosť a účinnosť tejto zmluvy bola
obmedzená do termínu zápisu parc.č. X. na list vlastníctva. Táto zmluva teda v čase vydania
rozhodnutia správneho orgánu už nemohla byť účinná a teda stavebník v čase rozhodnutia
žalované nemal vlastnícke ani iné právo k nehnuteľnosti. Ide o zásadnú vadu konania, ktorá
má vplyv na zákonnosť rozhodnutia a na základe ktorej je potrebné rozhodnutie žalovanej
zrušiť.
Účastníci konaní opakovane poukázali na to, že najväčšie riziká pri prevádzkovaní
skládky spočívajú v tom, že záujmové územie sa nachádza v ochrannom pásme vodárenského
zdroja L., ktorý slúži ako zdroj pitnej vody pre obyvateľov mesta S.. Rozhodujúci správny
orgán sa v tejto súvislosti nedostatočne vysporiadal so skutočnosťou, že územie a okolie navrhovanej skládky je náchylné na svahové pohyby. Účastníci konania upozornili, že tieto
rizika sú riešené v projekte nedostatočne, pričom navrhovateľ bol na tieto skutočnosti
upozornený aj v „Záverečnom stanovisku číslo 459/2005 – 1.6.1hp, vydaného MŽP SR v
rámci procesu posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti podľa zákona č. 24/2006 Z.z.
(ďalej len „záverečné stanovisko“), napr. v bode 1 odporúčaných podmienok pre etapu
prípravy a realizácie navrhovanej činnosti. V tejto spojitosti účastníci konaní zdôraznili, že
v posudzovanom projekte chýbajú efektívne opatrenia na elimináciu svahových pohybov,
ktoré by mohli mimoriadne negatívne vplyvy na tesnenie skládky, čo môže mať katastrofálne
účinky na kvalitu vody tohto mimoriadne významného vodného zdroja. V tomto kontexte
rozhodujúci správny orgán dostatočne neposúdil ani vhodnosť umiestnenia skládky z hľadiska
geologického podložia, ktorá v predmetnej lokalite nebola doposiaľ jednoznačne preukázaná.
Vyhodnotenie uvádzaných rizík a efektívnosti navrhovaných opatrení na elimináciu
svahových pohybov je nesporne možné len na základe výsledkov spomínaného
podrobnejšieho inžiniersko-geologického a hydrologického prieskumu lokality, ktorý si
rozhodujúci správny orgán pred vydaním rozhodnutia nezabezpečil. Túto skutočnosť potvrdil
aj samotný stavebník, ktorý ako vyplýva, zo samotného rozhodnutia súdu (str. 37) technické
práce, t.j. realizáciu prieskumných vrtov zrealizoval prostredníctvom spoločnosti M., s.r.o. až
v dňoch 19.05.2009 – 22.05.2009, t.j. až po vydaní rozhodnutia v správnom konaní, čím došlo
k zásadnému porušeniu vyššie citovaných zákonných ustanovení. Navyše účastníkom konania
z tohto dôvodu bolo odopreté právo k takémuto dôkazu sa náležite vyjadriť.
Žalobcovia ostávajú pri svojich tvrdeniach uvedených v žalobe o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného a poukazujúc na tvrdenia uvedené v odvolaní navrhujú,
aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Prešove
zo dňa 22.09.2009, č.k. 1S/88/2008 zmenil, tak, že žalobe vyhovie, t.j. rozhodnutie
žalovaného č.: 8621-35860/27/2008/Haš zo dňa 30.10.2008 zrušil a vec vrátil na nové
prejednanie a priznal žalobcom trovy konania alebo rozsudok Krajského súdu v Prešove
zo dňa 22.09.2009, č.k. 1S/88/2008 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
III.
K podanému odvolaniu sa vyjadril písomne žalovaný dňa 10.12.2009 uvádzajúc,
že v predmetnej veci sa vyjadroval už viackrát a na svojich stanoviskách trvá. Žalobcovia
v odvolaní neuvádzajú žiadne nové skutočnosti, ku ktorým by bolo potrebné vyjadrenie
žalovaného. Z uvedených dôvodov navrhol, aby Najvyšší súd SR žalobu v plnom rozsahu
zamietol, a rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 1S/88/2008 zo dňa 22.09.2009 potvrdil.
IV.
Spoločnosť E. S., s.r.o., S. sa k podanému odvolaniu vyjadrila písomne dňa
07.12.2009 uvádzajúc, že pre územné konanie obdobne ako aj pre stavebné konanie platí zásada koncentrácie konania, ktorej účel spočíva v stanovení určitých limitov stavebného
konania a cieľom je zamedziť neustálemu generovaniu nových námietok,
ktoré by v konečnom dôsledku bránili akejkoľvek stavebnej činnosti. Poukazujúc na uvedené
stavebník uvádza, že žalobcovia mohli svoje námietky a pripomienky, týkajúce sa odbornej
stránky vecí uplatniť v územnom konaní, nakoľko na námietky a pripomienky, ktoré neboli
uvedené v územnom konaní, nie je možné už zo zákona prihliadať. Žalobcovia teda boli
povinní vyčerpať všetky prostriedky k ochrane svojich práv, ktoré mali procesne k dispozícii
už v správnom konaní a iba po ich vyčerpaní sa môžu domáhať súdnej ochrany. Pokiaľ teda
v územnom konaní nevniesli žiadne námietky, nie je možné, aby v ďalších konaniach
generovali nové (laické a odborne neopodstatnené) pripomienky.
Taktiež žalobkyňa 3/ N. H. nie je a ani nikdy nebola spoluvlastníčkou predmetnej
nehnuteľnosti. Podľa ustanovenia § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. v znení neskorších
predpisov (katastrálny zákon), údaje katastra nehnuteľnosti sú hodnoverné,
ak sa nepreukáže opak. Do dnešného dňa táto žalobkyňa nielenže nepreukázala,
ale ani nemôže preukázať svoje vlastníctvo k podielu na spornej nehnuteľnosti
a aj v jej prípade ide iba o špekulatívne konanie. Naviac, ako správne konštatuje v odôvodnení
svojho rozhodnutia prvostupňový súd, je táto námietka s poukazom na ustanovenie § 137
ods. 2 stavebného zákona, právne neopodstatnená. Povinnosť stavebného úradu odkázať
účastníka na súd prerušiť konanie je daná výslovne iba v prípade občianskoprávnej námietky,
prekračujúcej právomoc stavebného úradu, ktorá by súčasne, v prípade jej oprávnenosti mala
za následok nemožnosť uskutočnenia požadovanej stavby, či iného opatrenia. V ostatných
prípadoch takáto povinnosť stavebného úradu daná nie je a ten si môže o námietke urobiť
úsudok samostatne.
Vzhľadom na uvedené preto navrhuje, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd
odvolací, rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 1S/88/08 zo dňa 22.09.2009, ako vecne
správny, podľa ustanovenia § 219 ods. OSP potvrdil.
V.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku, ďalej len OSP) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov
uvedených v odvolaní žalovaného (§ 212 ods. 1 OSP) a postupom podľa § 250ja ods. 2 veta
prvá OSP po tom ako bolo oznámené verejné vyhlásenie rozsudku na úradnej tabuli súdu
a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR www.nsud.sk, www.supcourt.gov.sk verejne
vyhlásil vo veci rozsudok postupom podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP v spojení s § 246c
ods. 1 OSP a § 219 OSP, potvrdil rozsudok Krajského súdu v Prešove, keď dospel k záveru,
že napadnutý rozsudok je vecne správny.
Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonšta-
tovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 247 ods. 1, 2 OSP podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch,
v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená
rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto
rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je
predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych
opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.
Podľa § 249 ods. l OSP konanie sa začína na návrh, ktorý sa nazýva žalobou. Podľa
ods. 2 tohto ustanovenia – žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať
označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť
rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí.
Podľa § 250 ods. 2 OSP žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí,
že ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená
na svojich právach. Podať žalobu môže aj fyzická alebo právnická osoba, s ktorou sa
v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať malo.
Podľa § 250i ods. 1 OSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd
rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže
vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.
Podľa § 250i ods. 3 OSP pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd
prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv
na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Z obsahu žaloby je podľa názoru odvolacieho súdu nepochybné, že žalobca 2/ Obec V.
zastúpená starostom obce M. H., ktorý je súčasne aj žalobcom 1/ ako fyzická osoba, v zmysle
vyššie citovaných ustanovení zákona, porušenie subjektívnych práv Obce V. žiadnym
spôsobom nekonkretizoval, ale namieta všeobecné porušenie ochrany životného prostredia.
Zákon č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného
prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
v ustanovení § 1 stanovil rozsah právnych vzťahov, ktoré upravuje:
a) integrovanú prevenciu a kontrolu znečisťovania životného prostredia,
b) práva a povinnosti prevádzkovateľov prevádzok priemyselných činností a
c) úlohy orgánov verejnej správy v integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania,
d) informačný systém integrovanej prevencie a kontroly znečisťovania,
e) podmienky odbornej spôsobilosti na poskytovanie odborného poradenstva v oblasti
integrovanej prevencie a kontroly znečisťovania.
Podľa § 2 ods. 1 citovaného zákona integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania je
súbor opatrení zameraných na prevenciu znečisťovania, na znižovanie emisií do ovzdušia,
vody a pôdy, na obmedzovanie vzniku odpadu a na zhodnocovanie a zneškodňovanie odpadu
s cieľom dosiahnuť vysokú celkovú úroveň ochrany životného prostredia.
Podľa ods. 5 tohto ustanovenia – jestvujúca prevádzka, podľa tohto zákona je
prevádzka, na ktorú bola podaná žiadosť o stavebné povolenie pred 30. októbrom 1999 a do
činnosti bola uvedená do 30. októbra 2000.
Podľa ods. 6 – nová prevádzka podľa tohto zákona je prevádzka, ktorá nie je
jestvujúcou prevádzkou vymedzenou v odseku 5.
Ustanovenie § 2 ods. 7 citovaného zákona upravuje, že opatrenia podľa odseku 1 sú
a) integrované povoľovanie prevádzok a zmien v nich,
b) kontrola surovín, látok a energie používaných alebo vyrábaných v prevádzkach,
c) určovanie emisných limitov a podmienok vykonávania činnosti v prevádzkach,
d) monitorovanie zdrojov emisií,
e) určovanie najlepších dostupných techník,
f) vykonávanie kontroly v prevádzkach, odoberanie vzoriek, meranie emisií a zber,
spracúvanie, vyhodnocovanie a oznamovanie údajov a informácií,
g) ohlasovacia povinnosť prevádzkovateľov,
h) kontrola nakladania s odpadom,
i) kontrola a preskúmavanie podmienok integrovaného povolenia.
Ustanovenie § 8 ods. 1 zákona č. 245/2003 Z.z. v upravuje, že integrované
povoľovanie je konanie, ktorým sa určujú podmienky vykonávania činností v prevádzkach
a povoľujú nové prevádzky s cieľom dosiahnuť integrovanú ochranu životného prostredia
a jeho zložiek a udržať mieru znečistenia v normách kvality životného prostredia.
Podľa § 8 ods. 2 písm. c/ zákona č. 245/2003 Z.z. – súčasťou konania podľa odseku 1
je v oblasti odpadov
1. konanie o udelenie súhlasu na prevádzkovanie zariadenia na zneškodňovanie odpadov
okrem spaľovní odpadov a zariadení na spoluspaľovanie odpadov a vodných stavieb,
v ktorých sa zneškodňujú osobitné druhy kvapalných odpadov,
2. konanie o udelenie súhlasu na zneškodňovanie odpadov, na ktoré nebol daný súhlas
podľa predchádzajúceho konania, okrem zneškodňovania odpadov v spaľovniach
a v zariadeniach na spoluspaľovanie odpadov,
3. konanie o udelenie súhlasu na prevádzkovanie zariadenia na zhodnocovanie odpadov
okrem spaľovní odpadov a zariadení na spoluspaľovanie odpadov a vodných stavieb,
v ktorých sa zhodnocujú osobitné druhy kvapalných odpadov,
4. konanie o udelenie súhlasu na prevádzkovanie zariadenia na zber odpadov, ak ide
o zariadenia, na ktorých prevádzku nebol daný súhlas podľa predchádzajúcich konaní,
5. konanie o udelenie súhlasu na zmenu a rekonštrukciu zariadení na zhodnocovanie
odpadov, zneškodňovanie odpadov a zber odpadov alebo ich častí, na ktorých
prevádzkovanie sa vydáva súhlas, ak majú vplyv na nakladanie s odpadmi v zariadení,
6. konanie o udelenie súhlasu na uzavretie skládky odpadov alebo jej časti alebo
na vykonanie jej rekultivácie,
7. konanie o udelenie súhlasu na vydanie prevádzkového poriadku zariadenia
na zneškodňovanie odpadov a zariadenia na zhodnocovanie nebezpečných odpadov,
8. konanie o udelenie súhlasu na nakladanie s nebezpečnými odpadmi vrátane
ich prepravy, na ktoré nebol daný súhlas podľa predchádzajúcich konaní,
a to v prípade, ak držiteľ odpadu ročne nakladá v súhrne s väčším množstvom
ako 100 kg alebo ak prepravca prepravuje ročne väčšie množstvo ako 100 kg
nebezpečných odpadov; okrem súhlasu na prepravu nebezpečných odpadov
presahujúcu územný obvod obvodného úradu životného prostredia a súhlasu
na prepravu nebezpečných odpadov presahujúcu územie kraja,
9. vydávanie vyjadrení k zriadeniu spaľovne odpadov alebo zariadenia na
spoluspaľovanie odpadov a k ich zmenám ako podkladu na udelenie súhlasu,
10. vydávanie vyjadrení v stavebnom konaní k výstavbe týkajúcej sa odpadového
hospodárstva,
11. vydávanie vyjadrení k pripravovaným zmenám výroby súvisiacej so zmenou
nakladania s odpadmi;
Zákon č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného
prostredia v ustanovení § 10 ods. 1 upravuje, že verejnosť na účely tohto zákona je jedna
alebo viacero fyzických osôb alebo právnických osôb, ich združenia alebo skupiny.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia – účastníkom konania je
a) prevádzkovateľ,
b) vlastník pozemku alebo stavby, ktorého práva k nim môžu byť povolením priamo
dotknuté,
c) obec, v ktorej je povoľovaná prevádzka umiestnená alebo podľa územného plánu
alebo územného rozhodnutia má byť umiestnená,
d) zainteresovaná verejnosť; v prípadoch podľa odseku 3 písm. b) a c) na základe
písomnej prihlášky podanej po zverejnení žiadosti [§ 12 ods. 2 písm. d)].
Z § 10 ods. 3 citovaného zákona vyplýva, že zainteresovaná verejnosť je verejnosť,
ktorá je alebo môže byť dotknutá konaním pri vydávaní povolenia pre novú prevádzku
alebo povolenia podstatnej zmeny v činnosti prevádzky alebo konaním pri aktualizácii podmienok povolenia uskutočňovanej na základe výzvy podľa § 22 ods. 1 písm. d)
alebo ktorá má alebo môže mať na takomto konaní záujem. Zainteresovanou verejnosťou je
a) osoba, ktorá tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených
záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutá, a to až do času, kým sa preukáže
opak,
b) organizácia podporujúca ochranu životného prostredia založená podľa osobitných
predpisov; 18a) táto organizácia sa na účely tohto zákona považuje za subjekt,
ktorého právo na priaznivé životné prostredie 18b) môže byť rozhodnutím dotknuté,
c) občianske združenie 18c) združujúce najmenej 250 fyzických osôb starších
ako 18 rokov, z toho aspoň 150 osôb s trvalým pobytom v obci, ktorá je účastníkom
konania; toto združenie sa na účely tohto zákona považuje za subjekt, ktorého právo
na priaznivé životné prostredie môže byť rozhodnutím dotknuté.
Odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému
rozsudku Krajského súdu v Prešove po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho
spisu a s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 1 OSP dospel k záveru, že nezistil dôvod
na to, aby sa odchýlil od logických argumentov zisteného skutkového stavu prvostupňovým
súdom ako aj relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych
noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu s výnimkou
nasledovných pochybení:
Odvolací súd zistil, že odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Prešove
nekorešponduje so záhlavím rozsudku, v ktorom sú značení žalobcovia 1/, 2/ a 3/ takto:
žalobca 1/ M. H., žalobca 2/ Obec V., žalobca 3/ N. H.. Z odôvodnenia uvedeného rozsudku
Krajského súdu v Prešove vyplýva, že v odôvodnení obsahuje rozsudok nasledujúce
označenie: žalobca 1/ Obec V., žalobca 2/ M. H. a žalobkyne 3/ N. H.. Uvedené pochybenie
vyhodnotil odvolací súd ako pisársku chybu, keďže v celom odôvodnení rozsudku je
zachované totožné označenie a neprišlo k zámene argumentačných dôvodov.
Žalobcovia v podanom odvolaní v zásade namietali nezákonnosť napadnutého
rozhodnutia žalovaného z dôvodu, že prišlo k procesným pochybeniam v administratívnom
konaní, najmä namietajú skutočnosť, že napadnuté rozhodnutia správnych orgánov boli
vydané bez toho, aby správne konanie bolo prerušené, keďže M. H. a N. H. podali žaloby na
civilný súd a výsledok súdnych konaní má zásadný význam aj pre správne konanie v tejto
veci.
Žalobca 1/ M. H. vedie na Okresnom súde vo Svidníku dve konania a to konanie
o odstránenie stavby a o určenie vlastníckeho práva sp. značka 3C/52/2008
a 4C/27/2008.
Na Okresnom súde vo Svidníku vedie žalobkyňa 3/ žalobu vedenú pod sp.zn.
2C/177/2008, ktorou sa domáha určenia, že žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľnosti parc. č.
KN X. – ostatné plochy o výmere 33636 m2 zapísanej na LV č. X., nachádzajúcej sa v katastrálnom území Š., vedené Správou katastra S. o veľkosti spoluvlastníckeho podielu
22400/1915200 a zároveň žiada súd, aby určil, že kúpna zmluva zo dňa 03.03.2009 uzavretá
medzi žalovanou 1/ Obec Š. a žalovaným 2/ E. S., s.r.o. S. ohľadne kúpy nehnuteľnosti parc.č.
KN X. – ostatné plochy o výmere 33636 m2, zapísanej na LV č. X., nachádzajúcej sa
v katastrálnom území Š., vedenej Správou katastra S. v podiele 1486470/1915200, ktorej
vklad bol povolený správou katastra S. zo dňa 28.04.2009 je neplatná.
Odvolací súd v rámci prípravy veci zistil, že v uvedenom konaní vedenom
na Okresnom súde vo Svidníku 2C/177/2008 písomným podaním zo dňa 14.08.2009 právny
zástupca žalobkyne zobral žalobu späť proti žalovanému 1/ Obec Š.
Odvolací súd všetky dôvody odvolania riadne preskúmal a dospel k nasledovnému
záveru:
Z obsahu súdneho spisu vyplynulo, že žalobca 1/ M. H. previedol v priebehu súdneho
konania svoj spoluvlastnícky podiel na inú osobu a to podľa jeho vyjadrenia na D. S.. Zároveň
uviedol, že sa nevysporiadal s otázkou, ako bude pokračovať v občianskoprávnych konaniach
vedených na Okresnom súde vo Svidníku, kde ako spoluvlastník parc. č. X. v katastrálnom
území Š. žiadal o odstránenie stavby – Skládka nie nebezpečných odpadov Š., prvá etapa.
Zároveň uviedol, že uvedené konanie je prerušené a to do vyriešenia sporu vedeného v konaní
žalobcu: Obec Š. proti žalovanému: M. H., o neplatnosť kúpnej zmluvy.
Najvyšší súd SR v rámci prípravy konania zistil, že na Okresnom súde vo Svidníku je
vedené konanie sp.zn. 3C/52/2008 žalobcu Obec Š. proti žalovaným: 1/ Š. H., 2/ M. H.
o určenie čiastočnej neplatnosti kúpnej zmluvy, vec doposiaľ nebola skončená.
Zásadnou otázkou vo vzťahu k žalobcovi 1/, ktorú bolo potrebné vyriešiť v odvolacom
konaní je, či aj potom, keď žalobca 1/ podľa jeho vyjadrenia, predal svoj spoluvlastnícky
podiel k nehnuteľnosti, na ktorej sa má realizovať predmetná skládka, je osobou, ktorá bola na
svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu. Odvolací súd tu dospel
k záveru, že vzhľadom na žalobcom 1/ tvrdenú skutočnosť, že už nie je spoluvlastníkom
predmetnej parcely (zápisnica o pojednávaní na Krajskom súde v Prešove zo dňa 22.09.2009,
l.č.106 a nasl. súdneho spisu), nevie uviesť, kedy sa tak stalo, t.j. kedy nehnuteľnosť predal,
že žalobca 1/ nepreukázal že napadnutým rozhodnutím žalovaného, bol ukrátený na svojich
v tomto prípade vlastníckych právach (§ 247 ods. 1 OSP). Keďže žalobca 1 bol účastníkom
správneho konania, bol zo zákona i účastníkom súdneho konania (§ 250 ods. 1 OSP, § 250b
ods. 1 OSP). S poukazom na uvedené, ale nespĺňa v tomto štádiu súdneho konania zákonnú
podmienku (§ 250 ods. 1 veta druhá OSP), že by zrušením správneho rozhodnutia mohli byť
jeho práva alebo povinnosti dotknuté. Preto odvolacie dôvody namietajúce nezákonnosť
rozhodnutia žalovaného i prvostupňového správneho orgánu, pretože nebolo prerušené
konanie o vydaní integrovaného povolenia pre Skládku nie nebezpečného odpadu Š. až do
právoplatnosti rozhodnutí vydaných v súdnych konaniach vedených žalobcom 1/ na
Okresnom súde vo Svidníku, vyhodnotil senát Najvyššieho súdu SR ako neopodstatnené, keďže tieto dôvody nemajú v konečnom dôsledku vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia, pretože vlastným konaním žalobcu 1/ uvedené dôvody nezákonnosti zanikli,
keďže žalobca 1/ previedol svoje vlastnícke práva k predmetnej nehnuteľnosti, od ktorého
možno odvodiť úspešnosť aj v predmetnom správnom i súdnom konaní.
K odvolacím dôvodom žalobkyne 2/ – Obec V., odvolací súd uvádza,
že sa stotožnil s dôvodnosťou námietky uplatnenej v odvolaní, že Obec V. je zainteresovanou
osobou, keďže je alebo môže byť dotknutá konaním pri vydávaní povolenia pre novú
prevádzku alebo povolenia podstatnej zmeny v činnosti prevádzky alebo konaním pri
aktualizácii podmienok povolenia uskutočňovanej na základe výzvy podľa § 22 ods. 1 písm.
d/ alebo ktorá má alebo môže mať na takomto konaní záujem (§ 10 ods. 3 zákona
č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia),
avšak samotná Obec V. tak, ako to uviedol krajský súd vo svojom rozhodnutí nepreukázala
ukrátenie vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo
dotknutá konaním pri vydávaní povolenia. V tomto konaní nestačí len samotné tvrdenie, že by
mohlo prísť k znečisteniu zdroja pitnej vody, tvrdenie musí byť aj preukázané. Naviac
v správnom konaní bolo preukázané, že v Obci V. nie je zriadená obecná vodovodná sieť,
z tohto dôvodu námietky vzťahujúce sa k znečisteniu zdrojov pitnej vody neboli preukázané.
Pokiaľ v odvolaní odvolateľ tvrdil, že by mohlo prísť k znečisteniu studní v obci, tu je
potrebné zdôrazniť, že uvedené by v konaní mohli úspešne namietať len samotní vlastníci
alebo užívatelia vody zo studní, nie žalobca 2/.
V konaní neboli preukázané ani ďalšie tvrdenia žalobcu 2/ o negatívnom vplyve
realizácie skládky na životné prostredie a o hroziacich zosuvoch pôdy a nevyplývajú
ani z predloženého geotechnického posudku, ktorého autorom je spoločnosť A., s.r.o. B. a
objednávateľom bola Obec V. Zo záverov posudku vyplýva, že na podklade skúseností
s uvedenom problematikou dospel autor posudku k záveru, že za súčasného stavu stavebných
prác na skládke odpadov (projektovú dokumentáciu skládky ale nemal k dispozícii), že takto
zrealizovaná skládka má negatívny vplyv na životné prostredie a ohrozuje stabilitu
dotknutého územia (skládku je možné považovať za ekologickú časovú bombu). Takýto záver
súd považuje za všeobecný, keďže autor posudku tak, ako to uviedol, nemal k dispozícii
projektovú dokumentáciu skládky, podľa ktorej by mali byť vyriešené parametre takejto
stavby.
Z týchto dôvodov námietky žalobcu 2/ vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné.
Z obsahu administratívneho spisu odvolací súd zistil, že predmetná skládka
pre nie nebezpečný odpad Š. sa realizuje na pozemku registra C, parc.č. X.
a to podľa geometrického plánu č. X. zo dňa 15.03.2001, pričom parc.č. X. je vytvorená
s pozemkov registra E č. X., X., X. a X. v katastrálnom území Š., ktorá je podľa LV č. X.
vydaná Správou katastra S. vo vlastníctve Obce Š. v spoluvlastníckom podiele
1483110/1915200, ďalej M. H. a to v spoluvlastníckom podiele 8400/1915200, J. V. a Správe
slovenského pozemkového fondu B.
Ďalej z obsahu spisov vyplýva, že na Okresnom súde vo Svidníku je vedená vec
sp.zn. 2C/177/2008 žalobkyne N. H. proti žalovaným: 1/ Obec Š., 2/ E. S., s.r.o., predmetom
konania je určenie vlastníckeho práva. V uvedenej veci bolo vydané dňa 11.03.2010
uznesenie č.k. 2C/177/2008-112, ktorým bolo konanie voči žalovanej 1/ Obec Š. zastavené
a rovnako bolo zastavené konanie v časti o určenie, že kúpna zmluva zo dňa 03.03.2009
uzavretá medzi žalovanou 1/ a žalovaným 2/ ohľadne kúpy nehnuteľnosti parc.č. KN X. –
ostatné plochy o výmere 33 636 m2, zapísanej na LV č. X., nachádzajúcej sa v katastrálnom
území Š., vedenej Správou katastra S. v podiele 1486470/1915200, ktorej vklad bol povolený
Správou katastra S. dňa 28.04.2009 je neplatná.
Zároveň sa žalobkyňa domáha podanou žalobou aj určenia vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti – parc.č. KN X. – ostatné plochy o výmere 33363 m2, zapísanej na LV
č. X., nachádzajúcej sa v katastrálnom území Š., vedenej Správou katastra S. o veľkosti
spoluvlastníckeho podielu 22400191/5200 veľkosť spoluvlastníckeho podielu 393 m2.
Rovnako zo spisu vyplýva, že žalobkyňa 3/ nie je vlastníčkou parc. č. X., ktorá je
zapísaná na LV č. X. ako vlastníčka parcely registra C, v k.ú. Š..
Uvedená parcela bola vytvorená na podklade geometrického plánu č. X. zo dňa
08.03.2002, overeného 15.03.2002 a to z parcely E č. X. zapísanej na LV č. X.,
kde ako vlastníci boli pôvodne zapísaní vlastníci (a zároveň predávajúci) 1/ V. A., rod. M., 2/
V. M., 3/ V. J., 4/ M. J. a 5/ M. V.. Vlastníkom novovytvorenej parcely sa stala Obec Š. ako
kupujúci. Vklad bol povolený Správou katastra S. na základe kúpnej zmluvy zo dňa
15.04.2004, dňa 10.08.2004.
Odvolací súd z obsahu spisov zistil, že Obec Š. uvedený spoluvlastnícky podiel
k predmetnej parcele predala stavebníkovi E. S., s.r.o., S.
V konaní bolo zistené, že žalobkyňa si svoje nároky a práva, ktoré uplatňuje v tomto
konaní, odvodzuje z osvedčenia o dedičstve č. 5D/549/2007, Dnot 183/2007 zo dňa
05.05.2008, ktoré vydala súdna komisárka JUDr. J. T. na základe poverenia Okresného súdu
vo Svidníku, v dedičskej veci po poručiteľovi J. M., zomrelom dňa 03.10.2007, keď sa
žalobkyňa 3/ stala vlastníčkou okrem iného aj parcely registra E č. X. v k.ú. Š. – orná pôda
o výmere 238628 m2 a to v podiele 2240/1915200, ktorá je zapísaná na LV č. X..
Kúpna zmluva, ktorú uzavrel poručiteľ J. M. a ďalší vyššie uvedení spoluvlastníci,
bola zavkladovaná vkladom povoleným dňa 10.08.2004 pod č. 478/04. Poručiteľ J. M. zomrel
dňa 03.10.2007. Rozhodnutie v dedičskom konaní bolo vydané dňa 05.05.2008. V tomto
prípade žalobkyňa podľa listín, ktoré sú založené v súdnom spise nie je vlastníčkou
nehnuteľnosti, na ktorej sa má realizovať výstavba Skládky pre nie nebezpečný odpad Š., t.j.
parc. č. X., ktorá je zapísaná na LV č. X. registra C, k.ú. Š.
Podľa § 88a ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku (stavebný zákon) ak vlastník stavby, pri ktorej sa preukáže, že jej dodatočné
povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami, v priebehu konania nepreukáže, že je
vlastníkom pozemku zastavaného nepovolenou stavbou alebo jeho časti, alebo že má
k tomuto pozemku iné právo (§ 58 ods. 2) a vlastník zastavaného pozemku alebo jeho časti
s dodatočným povolením nesúhlasí, stavebný úrad odkáže vlastníka pozemku na súd
a konanie preruší (§ 137). Konanie o stavbe zostane prerušené až do právoplatnosti
rozhodnutia súdu vo veci.
V zmysle § 88a ods. 3 stavebného zákona je stavebný úrad povinný odkázať vlastníka
zastavaného pozemku alebo jeho časti na súd, ak s dodatočným povolením nesúhlasí.
Žalobkyňa 3 nepreukázala, že by bola vlastníčkou novovytvorenej parcely č. X.,
LV č. X., k.ú Š., preto správne orgány nepochybili, ak nepostupovali v tomto prípade podľa
§ 88a ods. 3 zákona č. 50/1976Zb. a administratívne konanie neprerušili, keďže žalobkyňa
3 v tomto štádiu konania nepreukázala svoje vlastníctvo k predmetnej parcele.
Žalobkyňa 3/, podľa aktuálneho stavu zápisov vedených v katastri nehnuteľností
k spornej parcele zapísanej na LV č. X., parc. č. X. v k.ú. Š., nie je vlastníčkou uvedenej
nehnuteľnosti, keďže ide o novovytvorenú parcelu, ktorá bola vytvorená z parcely č. X., LV
č.X., registra E skôr, než sa stala žalobkyňa 3 vlastníčkou parcely č. X., LV č.X., registra E,
titulom dedenia. Táto novovytvorená parcela je zapísaná v katastri nehnuteľností v registri C,
pričom ale žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej na LV č. X. pod parc.č. X., reg.
E, pričom ide v tomto prípade zrejme o nezrovnalosti medzi zápismi v pozemno-knižnom
aparáte parcely registra E a v katastri nehnuteľností parcely registra C.
Pokiaľ by v súdnom konaní, ktoré prebieha na Okresnom súde vo Svidníku
pod sp.zn. 2C/177/2008, bolo rozhodnuté v prospech žalobkyne 3/, z dôvodu duplicity
vlastníctva, môže si následne uplatňovať nároky, ktoré jej z vlastníctva vyplývajú. Musí však
najprv takéto právo osvedčiť, čo v správnom konaní absentovalo, rovnako aj v súdnom konaní
a preto na tvrdenia žalobkyne 3/ nebolo možné prihliadnuť, keďže aj ustanovenie § 88a
ods. 3 stavebného zákona takýto postup viaže preukázanie podmienky vlastníctva, avšak
žalobkyňa v tomto konaní nepreukázala, že by bola spoluvlastníčkou novovytvorenej parcely.
Poukazujúc na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok
Krajského súdu v Prešove č.k. 1S/88/2008-153 zo dňa 22. septembra 2009 je vecne správny
a preto rozsudok potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd SR podľa § 246c ods. 1 OSP
v spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 250k ods. 1 veta prvá OSP tak, že žalobcom, ktorí nemali
úspech v odvolacom konaní nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 13. mája 2010
JUDr. Ivan R u m a n a, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Alena Augustiňáková