Najvyšší súd
3Sžp/19/2011
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Ivana Rumanu a členiek senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD. a JUDr. Gabriely Gerdovej
v právnej veci žalobcov: 1/ E. R. I., s.r.o., Š., 2/ I. D., B., obaja právne zastúpení JUDr. A.
D., advokátkou, ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA D. & P., s.r.o., C., Š., proti žalovanému:
Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Bratislave, Pri starej
prachárni 14, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. B/2010/08763/OBO zo dňa 13. októbra 2010, konajúc o odvolaní žalobcov 1/, 2/ proti
rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/340/10-59 zo dňa 30. marca 2011,
jednomyseľne
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č. k. 2S/340/10-59 zo dňa 30. marca 2011 p o t v r d z u j e.
Žalobcom 1/, 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom rozhodnutie žalovaného
č. B/2010/08763/OBO zo dňa 13.10.2010 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím primátora
hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. MAGS OD 35864/2010-280703-1 zo dňa
05.08.2010 zmenil v časti výšky pokuty tak, že žalobcovi 1/ uložil pokutu vo výške 1.100,- €.
Konanie o žalobe žalobcu 2/ zastavil a účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Žalovaný rozhodnutím č. B/2010/08763/OBO zo dňa 13.10.2010 potvrdil prvostupňové rozhodnutie
primátora hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, ako príslušného cestného
správneho orgánu č. MAGS OD 35864/2010-280703-1 zo dňa 05.08.2010, ktorým bola
žalobcovi 1/ uložená pokuta podľa § 22a písm. a/ bod 1. zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných
komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „cestný zákon“)
vo výške 3.000,- € za to, že bez povolenia cestného správneho orgánu užíval miestnu
komunikáciu II. triedy – Opletalovu ulicu v mestskej časti Bratislava – D. N. V. iným
spôsobom, než zvyčajným alebo na iné účely, než na ktoré je určená, t.j. vykonal
rozkopávkové práce súvisiace so zriadením vjazdu bez rozkopávkového povolenia, čím
neumožnil správcovi predmetnej komunikácie stanoviť podmienky, za ktorých je možné
zriaďovať vjazd z Opletalovej ulice, podľa § 22a písm. a/ bod 5. cestného zákona bez
povolenia zriadil vjazd z komunikácie Opletalova ulica na priľahlú nehnuteľnosť parc. č. X.
v k.ú. D. N. V. a svojím neodborným zásahom do telesa miestnej komunikácie zmenil
odtokové pomery tak, že sa vytvárajú na mieste mláky a podľa § 22a písm. c/ cestného zákona
bez povolenia užíval miestnu komunikáciu II. triedy – Opletalovu ulicu iným než zvyčajným
spôsobom tým, že umiestnil sypký materiál na chodník a na časť vozovky, čím znečistil
miestnu komunikáciu tak, že spôsobil chybu v zjazdnosti a v schodnosti tejto komunikácie.
Krajský súd v odôvodnení rozsudku vychádzal zo skutočnosti, že žalobca 1/ ani
v žalobe nespochybnil, že došlo k porušeniu cestného zákona. Bolo tiež nesporné,
že žalobcovi 1/ bola hlavným mestom Slovenskej republiky Bratislavou uložená pokuta
vo výške 50,- €, ktorú aj zaplatil, avšak táto pokuta bola uložená podľa § 106 ods. 1 písm. a/
zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení
neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) za to, že vykonal stavebné úpravy
na pozemku hlavného mesta bez ohlásenia stavebnému úradu. Táto pokuta však netvorila
prekážku pre konanie príslušného cestného správneho orgánu podľa cestného zákona.
Správne orgány však boli povinné pri určení výšky pokuty prihliadať na závažnosť, čas
trvania a na rozsah spôsobenej škody. Správne orgány nedostatočne zohľadnili postup žalobcu
1/ a neskôr aj žalobcu 2/ smerujúceho k úplnému odstráneniu nezákonného stavu, nesprávne
vyhodnotili čas trvania protiprávneho konania a vôbec sa nezaoberali rozsahom spôsobenej
škody. Pri súbehu viacerých správnych deliktov a pri nedostatku špeciálnej úpravy je potrebné
použiť tzv. absorpčnú zásadu. Zbiehajúce sa delikty sú postihnuté len trestom určeným pre
najťažší z nich, čo znamená, že správny orgán posúdi závažnosť deliktov a úhrnný trest uloží
podľa sadzby za najzávažnejší z týchto deliktov. V danom prípade bol žalobca 1/
sankcionovaný za porušenie troch ustanovení cestného zákona, pričom je zrejmé,
že za porušenie týchto ustanovení zákona je ustanovená rovnaká sadzba, a preto mal správny
orgán posúdiť závažnosť deliktu a úhrnný trest uložiť v súlade s § 22b ods. 1 cestného
zákona. Žalobcovi bol síce uložený úhrnný trest vo výške 3.000,- €, avšak závažnosť deliktu
ako ani ďalšie kritériá na správne určenie výšky pokuty neboli relevantným spôsobom
správne vyhodnotené.
II.
Proti rozsudku krajského súdu podali včas odvolanie žalobcovia 1/, 2/ prostredníctvom
svojej právnej zástupkyne a navrhli, aby odvolací súd zmenil rozsudok Krajského súdu
v Bratislave č. k. 2S/340/10-59 zo dňa 30.03.2011 tak, že zruší pokutu uloženú rozhodnutím
primátora hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. MAGS OD 35864/2010-
280703-1 zo dňa 05.08.2010 v spojení s rozhodnutím Obvodného úradu pre cestnú dopravu
a pozemné komunikácie v Bratislave č. B/2010/08763/OBO zo dňa 13.10.2010. Zároveň
si uplatnili náhradu trov konania.
Právna zástupkyňa žalobcov 1/, 2/ uviedla, že žalobcami nedošlo k zriadeniu vjazdu
z komunikácie Opletalova ulica na pozemok parc. č. X., pretože tento vjazd bol zriadený už
pred 50 rokmi, odkedy bol dom užívaný predchádzajúcim vlastníkom. Tento vjazd prechádzal
chodníkom, ktorý je na pozemku parc. č. X. vo vlastníctve hlavného mesta Slovenskej
republiky Bratislavy - mestská časť Bratislava - D. N. V., ktorého stav bol neudržiavaný
a tým aj nebezpečný. Susediace domy na ulici si svoje vstupy a tým vjazdy do rodinných
domov vykonávali priebežne. Všetky náklady na úpravu chodníka a vstupu na nehnuteľnosť
boli vykonané na vlastné náklady žalobcu, čím došlo k zhodnoteniu majetku mesta.
Z uvedeného dôvodu nemohlo dôjsť k porušeniu § 22a písm. a/ bod 5. cestného zákona.
Uvedené ustanovenie predpokladá zriadenie nového vjazdu z komunikácie na nehnuteľnosť,
čo však zriadené nebolo. Ako dôkaz priložil 2 fotokópie fotografií preukazujúce stav
chodníka – prístup na domovú nehnuteľnosť pred úpravou. Je nesporné, že vjazd bol
upravený, pričom tento zásah bol iba takého charakteru, že samotným rozhodnutím hlavného
mesta Slovenskej republiky Bratislavy, ako príslušným špeciálnym stavebným úradom pre
miestne komunikácie I. a II. triedy bolo dňa 04.05.2010 v konaní č. MAGS SSU 30423/2010 -
244025-6 pri posúdení skutočnosti, že boli vykonané stavebné úpravy na pozemku hlavného
mesta, parc. č. X. v k.ú. D. N. V., ktorý je súčasťou miestnej komunikácie II. triedy
Opletalova ulica, vyhodnotené iba ako porušenie ohlasovacej povinnosti.
Správnym orgánom bolo uloženie piesku na chodníku v rozsahu niekoľkých hodín
posúdené, ako porušenie § 22a písm. a/ bod 1. cestného zákona a súčasne aj ako porušenie
ustanovenia § 22a písm. c/ cestného zákona, avšak správny orgán neprihliadol pri svojom
rozhodnutí na závažnosť protiprávneho konania, čas trvania a rozsah spôsobenej škody.
Správnym orgánom ako špeciálnym stavebným úradom pre miestne komunikácie I. a II.
triedy bolo správne zistené a konštatované, že žalobcom nedošlo k splneniu ohlasovacej
povinnosti, čiže nedošlo k závažnému porušeniu zákonom daných povinností, (rozlišovacím
kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa závažnosti je miera ich typovej
spoločenskej nebezpečnosti), ďalej uviedol, že čas trvania uloženia piesku trval od 23.09.2009
do 24.09.2009, čiže do 24 hodín bol žalobcom odstránený. Dátum uvádzaný ako 25.08.2010
je dňom, kedy boli žalobcom uložené odvodňovacie rigoly v súlade s predloženým ohlásením
stavebných úprav a nemalo to nič spoločné s umiestnením sypkého materiálu - piesku
na chodníku. Dňa 09.09.2010 došlo k vydaniu rozhodnutia pre spoločnosť S., a.s. pre
investora D. a.s., na základe ktorého došlo k odstráneniu rigolu a k umiestneniu rozvodov pod
rigolom. Konaním žalobcu pri vykonaní stavebných úprav nedošlo k vzniku škody
a argumentácia o trojnásobnom porušení zákonom stanovených povinností zo strany žalobcu
je nedôvodná.
Krajský súd vo svojom odôvodnení rozsudku vyslovil názor, že uložená pokuta podľa
§ 106 ods. 1 písm. a/ stavebného zákona nebola prekážkou pre konanie príslušného správneho
orgánu podľa cestného zákona a tento orgán bol aj oprávnený uložiť žalobcovi sankciu.
So skutkovým stavom porušenia dvoch, resp. viacerých právnych predpisov sa vyporiadaval
vo svojom rozhodnutí aj najvyšší súd, v rozhodnutí sp.zn. 2Sžo/153/2008 zo dňa 23.09.2009,
v ktorom uviedol: „sankcia sa ukladá za čin (konkrétne konanie), ktoré je v rozpore
so zákonom a ten istý skutok sa myslí aj to, keď ide o situáciu, ak by sa týmto skutkom porušili
dve alebo aj viaceré povinnosti kvalifikované v dvoch alebo viacerých ustanoveniach zákona.
Počet sankcií teda nie je odvodený od zistenia, koľko ustanovení zákona bolo sankcionovaným
činom porušených.“
Odvolávajúc sa na skutočnosť, že žalobcom neboli porušené ustanovenia cestného
zákona tak, ako ich uvádzal správny orgán a táto skutočnosť napriek uvedeniu, že nedošlo k zriadeniu vjazdu na nehnuteľnosť žalobcom nebola súdom zohľadnená, obdobne nebola
posúdená ani dôvodnosť použitia dvoch ustanovení § 22a cestného zákona vo vzťahu
k uloženiu piesku na chodníku svedčí o nedostatočne zistenom skutkovom stave, žalobca
navrhol, aby odvolací súd uloženú pokutu zrušil.
III.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok Krajského súdu
v Bratislave č. k. 2S/340/10-59 zo dňa 30.03.2011 potvrdiť.
V dôvodoch uviedol, že návrhy žalobcov v odvolaní, ktoré sú zhodné s dôvodmi
žaloby, považuje za neopodstatnené. Žalovaný trvá na znení odôvodnenia žalobou
napadnutého rozhodnutia, v ktorom podľa názoru žalovaného bolo spoľahlivo a objektívne
preukázané spáchanie správneho deliktu. Na záver uviedol, že sa v plnej miere pridržiava
svojho vyjadrenia k žalobe č. B/2010/11474/OBO zo dňa 13.12.2010.
IV.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku, ďalej len „O.s.p.“), preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia
pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom
vyhlásení rozsudku vyvesené na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk, www.nsud.sk, najmenej päť dní vopred,
v senáte rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011) a rozsudok verejne
vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).
Z obsahu administratívneho spisu senát odvolacieho súdu zistil, že dňa 16.12.2010
bola žalobcovi 1/ doručená výzva na predloženie dokladov, a to právoplatné povolenie
na zriadenie vjazdu z Opletalovej ulice na jeho nehnuteľnosť, právoplatné povolenie
na zvláštne užívanie komunikácie z dôvodu rozkopávkových prác za účelom vybudovania
predmetného vjazdu, právoplatné povolenie na zvláštne užívanie komunikácie z dôvodu
umiestnenia sypkého materiálu na chodníku a na časti vozovky Opletalovej ulice dňa
24.09.2009, stanovisko oddelenia cestného hospodárstva magistrátu, ako správcu Opletalovej
ulice k predmetným povoleniam alebo mal zaslať jeho stanovisko k predmetnej výzve. Dňa
13.03.2010 bolo žalobcovi 1/ doručené oznámenie o začatí správneho konania podľa § 22a
písm. a/ bod 1, bod 5 a písm. c/ cestného zákona a § 11 ods. 2 písm. c/ vyhlášky č. 35/1984
Zb., ktorou sa vykonáva cestný zákon vo veci uloženia pokuty, ktoré cestný správny orgán
a obec v rozsahu svojej pôsobnosti uložia do 33 190,- € právnickej osobe, ak bez povolenia
cestného správneho orgánu užíva miestnu komunikáciu iným, než zvyčajným spôsobom alebo
na iné účely, než na ktoré je určená. Dňa 23.09.2009 bol na chodník a časť cesty zložený
štrkopiesok, pričom dňa 24.09.2009 v čase od 9:00 - 9:30 hod. bola vykonaná obhliadka
pracovníkmi mestskej časti D. N. V. Ešte v ten istý deň bol štrkopiesok z komunikácie
a chodníka odstránený. Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava rozhodnutím č. MAGS
OD 35864/2010-10488-3 zo dňa 07.04.2010, ako príslušný cestný správny orgán podľa § 3
ods. 2 cestného zákona, uložilo žalobcovi 1/ podľa § 22a písm. a/ bod 1, bod 5 a písm. c/
cestného zákona pokutu vo výške 5.000,- €. Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava
rozhodnutím č. MAGS SSU 30423/2010-244025-6 zo dňa 04.05.2010 ako príslušný špeciálny
stavebný úrad pre miestne komunikácie I. a II. triedy podľa § 106 ods. 1 písm. a/ stavebného zákona uložil žalobcovi 1/ pokutu 50,- € za to, že vykonal stavebné úpravy na pozemku
hlavného mesta, ktorý je súčasťou miestnej komunikácie II. triedy Opletalova ulica, bez
ohlásenia stavebnému úradu. Túto pokutu žalobca 1/ zaplatil dňa 01.06.2010. Rozhodnutie
č. MAGS OD 35864/2010-10488-3 zo dňa 07.04.2010 bolo žalovaným na odvolanie žalobcu
1/ zrušené a vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie. Prvostupňový správny orgán
svojím rozhodnutím č. MAGS OD 35864/2010-280703-1 zo dňa 05.08.2010 uložil žalobcovi
pokutu vo výške 3.000,- €, na odvolanie žalobcu 1/ žalovaný svojím rozhodnutím
č. B/2010/08763/OBO zo dňa 13.10.2010 napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdil
a odvolanie žalobcu 1/ zamietol.
Podľa § 22a písm. a/ bod 1. cestného zákona cestný správny orgán a obec v rozsahu
svojej pôsobnosti uložia pokutu do 33 190 € právnickej osobe alebo fyzickej osobe
oprávnenej na podnikanie podľa osobitných predpisov, ak bez povolenia cestného správneho
orgánu alebo v rozpore s vydaným povolením užíva diaľnicu, cestu alebo miestnu
komunikáciu iným spôsobom než zvyčajným alebo na iné účely, než na ktoré sú určené,
s výnimkou nadmerných a nadrozmerných prepráv (zvláštne užívanie).
Podľa § 22a písm. a/ bod 5 cestného zákona cestný správny orgán a obec v rozsahu
svojej pôsobnosti uložia pokutu do 33 190 € právnickej osobe alebo fyzickej osobe
oprávnenej na podnikanie podľa osobitných predpisov, ak bez povolenia cestného správneho
orgánu alebo v rozpore s vydaným povolením vykoná pripojenie komunikácie na diaľnicu,
cestu alebo na miestnu komunikáciu alebo zriadi vjazd z týchto komunikácií na priľahlé
nehnuteľnosti alebo zruší napojenie komunikácií a vjazdov.
Podľa § 22a písm. c/ cestného zákona cestný správny orgán a obec v rozsahu svojej
pôsobnosti uložia pokutu do 33 190 € právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej
na podnikanie podľa osobitných predpisov, ak znečistí alebo poškodí diaľnicu, cestu alebo
miestnu komunikáciu tak, že spôsobí alebo môže spôsobiť chybu v zjazdnosti alebo
v schodnosti pozemnej komunikácie.
Podľa § 22b ods. 1 cestného zákona pri určení výšky pokuty sa prihliada na závažnosť,
časť trvania a na rozsah spôsobenej škody.
Podľa § 23 cestného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú
sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť
na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému
rozsudku Krajského súdu v Bratislave po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho
a súdneho spisu a s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru,
že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych
záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku
rozsudku. S týmito sa odvolací súd stotožňuje v celom rozsahu a na doplnenie uvádza.
Právna zástupkyňa žalobcov 1/, 2/ poukázala na rozhodnutie najvyššieho súdu
sp. zn. 2Sžo/153/2008 zo dňa 23.09.2009, podľa ktorého sa sankcia ukladá za skutok
a neodvíja sa od zistenia, koľko ustanovení zákona bolo sankcionovaným činom porušených.
V tejto časti senát najvyššieho súdu poukazuje i na predchádzajúcu rozhodovaciu
senátu, rozsudok 3 Sžo 79/2010[A., s.r.o.], publikovaný v ASPI JUD65314 SK podľa právnej
vety ktorého „Zásada ne bis in idem (nie dvakrát o tom istom), podľa ktorej nik nemôže
byť dvakrát potrestaný za ten istý skutok na základe toho istého zákona (ustanovenia)
nevylučuje vznik súbehu správnych deliktov. Každý z deliktov v súbehu môže mať za
následok uloženie osobitnej sankcie a tieto môžu spadať do kompetencie rôznych
správnych orgánov. Každý z týchto orgánov však musí vziať do úvahy už sankciu
predtým uloženú iným orgánom za ten istý skutok v súbehu“. Senát ďalej vychádzal
z rozhodnutia 3 Sž 81/2007[M.], publikovaného v ASPI JUD62142 SK podľa ktorého
„pravidlo o úhrnom treste pri súbehu správnych deliktov je možné výkladom aplikovať
iba tak, že úhrn sankcií uložených za viaceré správne delikty spáchané tým istým
skutkom nesmie prevýšiť hornú hranicu sadzby pre spáchaný delikt najprísnejšie
trestný“.
Vzhľadom na uvedené, i keby došlo k súbehu správnych deliktov, nebola by vylúčená
trestnosť jedného z nich iba z dôvodu súbehu. Skutočnosť, že došlo k súbehu správnych
deliktov sa zohľadňuje pri výške sankcie, ktorá nesmie prevýšiť hornú hranicu sadzby pre
správny delikt najprísnejšie trestný.
Odvolací súd sa však stotožnil s názorom prvostupňového súdu v tom, že žalobca 1/
bol sankcionovaný za iný skutok cestným správnym orgánom a za iný skutok špeciálnym
stavebným úradom pre miestne komunikácie, čo vyplýva z výrokov predmetných rozhodnutí.
Rozhodnutím č. MAGS SSU 30423/2010-244025-6 zo dňa 04.05.2010 príslušný
špeciálny stavebný úrad pre miestne komunikácie I. a II. triedy podľa § 106 ods. 1 písm. a/
stavebného zákona uložil žalobcovi 1/ pokutu 50,- € za to, že vykonal stavebné úpravy
na pozemku hlavného mesta, ktorý je súčasťou miestnej komunikácie II. triedy Opletalova
ulica, bez ohlásenia stavebnému úradu.
Rozhodnutím č. MAGS OD 35864/2010-280703-1 zo dňa 05.08.2010 príslušný cestný
správny orgán uložil žalobcovi 1/ podľa § 22a písm. a/ bod 1, bod 5 a písm. c/ cestného
zákona pokutu vo výške 3.000,- € za to, že bez povolenia cestného správneho orgánu užíval
miestnu komunikáciu II. triedy – Opletalovu ulicu v mestskej časti Bratislava – D. N. V. iným
spôsobom než zvyčajným alebo na iné účely, než na ktoré je určená, t.j. vykonal
rozkopávkové práce súvisiace so zriadením vjazdu bez rozkopávkového povolenia, čím
neumožnil správcovi predmetnej komunikácie stanoviť podmienky, za ktorých je možné
zriaďovať vjazd z Opletalovej ulice, ďalej za to, že bez povolenia zriadil vjazd
z komunikácie Opletalova ulica na priľahlú nehnuteľnosť parc. č. X. v k.ú. D. N. V.
a svojím neodborným zásahom do telesa miestnej komunikácie zmenil odtokové pomery tak,
že sa vytvárajú na mieste mláky a tiež za to, že bez povolenia užíval miestnu komunikáciu II.
triedy – Opletalovu ulicu iným než zvyčajným spôsobom tým, že umiestnil sypký materiál na
chodník a na časť vozovky, čím znečistil miestnu komunikáciu tak, že spôsobil chybu
v zjazdnosti a v schodnosti tejto komunikácie.
Z uvedeného vyplýva, že pokuta 50,- € bola žalobcovi 1/ uložená za to, že neohlásil
stavebné úpravy a rozhodnutie, ktorým bola žalobcovi 1/ uložená pokuta 3.000,- €,
sankcionovalo žalobcu 1/ za to, že vykonal rozkopávkové práce bez rozkopávkového
povolenia, čím nebolo správcovi predmetnej komunikácie umožnené stanoviť podmienky
na zriaďovanie vjazdu z Opletalovej ulice, ďalej za to, že zriadením vjazdu žalobca 1/
zmenil odtokové pomery tak, že sa vytvárajú na mieste mláky a tiež za to, že umiestnil
sypký materiál na chodník a časť vozovky. So zreteľom na uvedené možno konštatovať,
že išlo o 4 rôzne skutky, napriek tomu, že boli vykonané v súvislosti so zriaďovaním jedného
vjazdu z komunikácie Opletalova ulica na pozemok parc. č. X., preto je požiadavka, aby bolo
porušenie zákona žalobcom 1/ považované za právoplatne potrestané rozhodnutím hlavného
mesta zo dňa 04.05.2010 nedôvodná.
K námietke žalobcov 1/, 2/, týkajúcej sa toho, že vlastne nedošlo k zriadeniu vjazdu
z komunikácie Opletalova ulica na pozemok parc. č. X., pretože tento vjazd bol zriadený už
pred cca 50 rokmi, odkedy bol dom užívaný predchádzajúcim vlastníkom, senát odvolacieho
súdu poukazuje na vyjadrenie žalobcov 1/, 2/ zo dňa 06.07.2010, konkrétne išlo o vyjadrenie
k oznámeniu o začatí správneho konania o uložení pokuty v konaní č. MAGS OD
35864/2010-265103-7, v ktorom žalobcovia 1/, 2/ uviedli: „Je pravdou, že došlo
k vybudovaniu vjazdu z Opletalovej ulice na nehnuteľnosť parc. č. X. v k.ú. D. N. V. bez
povolenia príslušného cestného správneho orgánu primátora hlavného mesta SR
Bratislavy“...... „Vjazd z miestnej komunikácie na Opletalovej ulici 54 v Bratislave
na pozemok parc. č. X. v k.ú. D. N. V. bol vykonaný objednávateľom I. D. v čase, keď bola
nehnuteľnosť pozemok parc. č. X. vo vlastníctve spoločnosti E. R. I., s.r.o. IČO: X., ktorej je I.
D. konateľom spoločnosti.“....... „Zároveň si dovoľujeme uviesť, že počas konania došlo
k aktívnemu riešeniu odstraňovania vzniknutého protiprávneho stavu zriadením vjazdu
z miestnej komunikácie a to: vyhotovením návrhu riešenia, ktorý je toho času v štádiu
posúdenia cestou správcu miestnej komunikácie magistrátu p. Ď..“
Žalobcovia 1/, 2/ sa už v priebehu správneho konania vyjadrili, že zriadili vjazd
z miestnej komunikácie Opletalova ulica na pozemok parc. č. X. v k.ú. D. N. V., preto
odvolací súd považuje námietku žalobcov 1/, 2/ o nezriadení vjazdu z miestnej komunikácie
za neopodstatnenú. Ak aj predtým existoval nejaký provizórny vjazd prechádzajúci cez
chodník, ktorý bol neudržiavaný a nebezpečný, žalobca 1/ nemal oprávnenie bez povolenia
vykonávať rozkopávkové práce súvisiace s predmetným vjazdom. Svojím neodborným
zásahom do telesa miestnej komunikácie zmenil odtokové pomery tak, že sa vytvárajú na
mieste mláky, čomu by bolo možné predísť, ak by príslušný správny orgán vopred určil
podmienky potrebné k vykonaniu takej stavebnej úpravy.
Po preskúmaní spisového materiálu a administratívneho spisu žalovaného odvolací
súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie preskúmavaného
rozsudku krajského súdu. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom prvostupňového
súdu, že v oblasti administratívneho trestania a ukladania správnych sankcií, princíp legality
zaväzuje správne orgány, aby dôsledne dodržiavali premisu, že nikto nebude potrestaný inak,
ako z dôvodu a spôsobom, ktorý stanovuje platný zákon, a preto správne zmenil rozhodnutie
správneho orgánu v časti výšky uloženej pokuty, keďže o sankcii malo byť rozhodnuté inak,
ako rozhodol správny orgán.
Prvostupňový súd postupoval správne aj v prípade zastavenia konania voči
žalobcovi 2/, keďže nie je osobou, ktorá by bola v prejednávanej veci oprávnenou na podanie žaloby, z dôvodu, že nebol účastníkom konania pred správnym orgánom, predmetnými
rozhodnutiami správnych orgánov nebol ukrátený na svojich právach a tiež nešlo o takú
osobu, s ktorou sa malo v správnom konaní konať ako s účastníkom konania, ale nekonalo
sa s ňou (§ 250 O.s.p.).
O trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že žalobcom 1/, 2/, ktorí
nemali úspech v odvolacom konaní právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 01. decembra 2011
JUDr. Ivan R U M A N A, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Emília Čičková