Najvyšší súd

3Sžp/15/2011

Slovenskej republiky

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu  

JUDr. Ivana Rumanu a sudcov JUDr. Jany Zemkovej PhD. a JUDr. Zdenky Reisenauerovej

v právnej veci žalobcu: P. J., D.,   právne zastúpený JUDr. J. G., advokátom, F., proti

žalovanému: Krajský stavebný úrad v Prešove, Námestie mieru 3, Prešov, právne

zastúpený JUDr. D. S., advokátom Advokátskej kancelárie P.   s.r.o., K.,   v konaní

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. k. 2009-506/1648-2/SP-Ka zo

dňa 16.04.2009, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č.

k. 2S/30/2009-113 zo dňa 01. marca 2011, jednomyseľne

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove

č. k. 2S/30/2009-113 zo dňa 01. marca 2011 p o t v r d z u j e.

  Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e

I.

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove zamietol žalobu žalobcu, ktorou

sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 2009-506/1648-2/SP-Ka zo dňa 16.04.2009

a nepriznal mu náhradu trov konania. Uvedeným rozhodnutím bolo potvrdené rozhodnutie

prvostupňového správneho orgánu mesta Prešov o umiestnení stavby č. B/23331/2008-Tu

zo dňa 26.01.2009, o ktoré požiadala spoločnosť T., a.s. so sídlom K., v zastúpení spoločnosťou I. spol. s r.o., inžinierske stavby, so sídlom S., na stavbu: „T. “ – S. ulica, N.

umiestnenú na pozemkoch parc. č. KN-C X., X., X., X., X., X. v katastrálnom území (ďalej

len „k.ú“) N.

Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, že podstatnou námietkou žalobcu v žalobe bol

nesprávny postup správnych orgánov, ktoré pri svojom rozhodovaní vychádzali z vyjadrenia

Mesta Prešov ako vlastníka miestnej komunikácie na ul. S. na základe rozhodnutia Okresného

súdu Prešov sp.zn. 7C 725/2004. Žalobca podal dovolanie na Najvyšší súd Slovenskej

republiky, o ktorom v čase rozhodovania krajského súdu rozhodnuté nebolo. Žalobca ako

vlastník pozemku parcela KN – C č. X. v k.ú. N., na ktorom sa nachádza účelová neverejná

komunikácia, nesúhlasí s napojením stavby T. - S. ulica na nehnuteľnosť v jeho vlastníctve.

II.

Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/30/2009-113

zo dňa 01.03.2011 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch

uviedol, že žalobca bol vlastníkom nehnuteľnosti evidovanej na Katastrálnom úrade

v Prešove, Správa katastra Prešov, nachádzajúcej sa v k.ú. N., zapísanej na liste vlastníctva

(ďalej len „LV“) č. X. a to parcely KN-C č. X. – zastavaná plocha a nádvorie o výmere

11 073 m2, (v terajšej podobe KN-C č. X. – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 11 042

m2). Dňa 26.01.2009 vydalo mesto Prešov rozhodnutie o umiestnení stavby T. – S. ulica, N.,

č.k. B/23331/2008 – Tu. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol,

že ako vlastník parcely KN-C X. – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 11 073 m2 a na nej

ležiacej stavby: účelovej komunikácie časť ul. S., nachádzajúcej sa v k.ú. N., nesúhlasí

s napojením uvedenej stavby na pozemok, na ktorom sa nachádza účelová neverejná

komunikácia, ktoré sú v jeho vlastníctve.

Podľa názoru žalobcu je nepravdivé tvrdenie žalovaného, že na pozemku žalobcu

sa nachádza miestna komunikácia, pretože jej zaradeniu do siete miestnych komunikácií

by muselo predchádzať správne konanie a musel by byť vysporiadaný vzťah s vlastníkom

pozemku, na ktorom sa nachádza komunikácia, teda so žalobcom. Poukázal na § 3, § 4a, § 4b,

§ 6, § 22 a § 23 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení

neskorších predpisov (ďalej len „cestný zákon“). Uviedol, že všeobecné súdy nie

sú oprávnené rozhodovať o druhu komunikácie, toto oprávnenie prináleží iba príslušnému

správnemu orgánu. Súkromné práva žalobcu, ako vlastníka pozemku, sú rozhodnutím súdov

(tým, že určili, že cesta je miestna komunikácia) obmedzené verejnoprávnym inštitútom

všeobecného užívania tejto komunikácie. Avšak cestný správny orgán, príslušný na vydanie

rozhodnutia, nevydal žiadne rozhodnutie o zaradení spornej komunikácie, ktoré by sa týkalo

aj pozemku žalobcu, do siete miestnych komunikácií. V občianskom súdnom konaní

sa nedajú prejednávať a rozhodovať veci, upravené cestným zákonom, ktoré majú byť

prejednané v konaní prevedenom podľa všeobecných predpisov o správnom konaní.

Prvostupňový správny orgán nezisťoval charakter komunikácie nachádzajúcej sa na pozemku

vo vlastníctve žalobcu a v konaní neskúmal, či komunikácia na pozemku žalobcu je zaradená

do siete miestnych komunikácií v správnom konaní v súlade so zákonom (§ 23 cestného

zákona), aj keď to bolo jeho povinnosťou vyplývajúcou mu zo zákona.

Súd prvého stupňa sa mal zaoberať námietkami žalobcu a mal preskúmať uvedené

rozhodnutie, ktorým bolo určené, že na pozemku žalobcu je miestna komunikácia, pretože

tým bol vlastne vyvlastnený pozemok žalobcu bez poskytnutia náhrady. Súd bol povinný zaoberať sa nulitou takéhoto rozhodnutia. Súd prvého stupňa mal ako predbežnú otázku

posúdiť, či rozhodnutie súdu v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn.

7C/725/04, nie je ničotný akt.

V doplnení odvolania zo dňa 02.05.2011 žalobca uviedol, že z rozhodnutia mesta

Prešov č. Q. 6763/2011 zo dňa 11.04.2011 vyplýva, že na parcele KN-C č. X. – zastavané

plochy a nádvoria o výmere 11 042 m2 (predtým KN-C č. X. – zastavané plochy a nádvoria

o výmere 11 073 m2) sa nenachádza miestna komunikácia, keďže mesto Prešov, resp. jeho

vecne príslušné organizačné útvary nedisponujú rozhodnutím vydaným v správnom konaní

o zaradení parcely KN-C č. X. do siete miestnych komunikácií v zmysle § 23 cestného

zákona. V prílohe zaslal predmetné rozhodnutie mesta Prešov zo dňa 11.04.2011.

III.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa

potvrdiť a účastníkom náhradu trov konania nepriznať. Uviedol, že prvostupňový súd správne

právne posúdil neprípustnosť námietok žalobcu vznesených až na pojednávaní konanom dňa

01.03.2011 s ohľadom na koncentračnú zásadu uplatňovanú v konaní podľa druhej hlavy

piatej časti O.s.p. Námietku, že Okresný súd Prešov v konaní vedenom pod sp.zn. 7C/725/04

nemohol v súdnom konaní rozhodnúť o druhu pozemnej komunikácie, pretože o tomto

rozhoduje cestný správny orgán, uplatnil prvý raz až na pojednávaní konanom dňa

01.03.2011. Námietku nedostatku právomoci súdu rozhodnúť o druhu pozemnej komunikácie

žalobca neoznačil nielen v lehote pre podanie námietok v územnom konaní, prípadne v lehote

pre podanie odvolania proti územnému rozhodnutiu, ale dokonca ju neoznačil ani v samotnej

žalobe smerujúcej proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného. Koncentračná zásada

sa v súlade so zákonom uplatňuje nielen v územnom konaní, ale aj v konaní vedenom podľa

druhej hlavy piatej časti O.s.p. Poukázal na § 42 ods. 4 stavebného zákona a na § 250b ods. 1

O.s.p. Podľa názoru žalovaného je preto potrebné jednotlivé dôvody odvolania považovať

za neprípustné rozširovanie námietok neuplatnených v územnom konaní a rovnako

neprípustné rozširovanie dôvodov rozsahu napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako

to už skonštatoval súd prvého stupňa. Podľa názoru žalovaného je nevyhnutné podané

odvolanie zamietnuť už len z dôvodu, že už samotné námietky nie sú dôvodné. Ak by aj

poukazovali na nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, boli uplatnené oneskorene, a preto

sa nimi žalovaný ani súd prvého stupňa vôbec neboli povinní zaoberať.

K námietke povinnosti prvostupňového súdu zaoberať sa nulitou rozhodnutia

Okresného súdu Prešov č. k. 7C/725/2004-349 zo dňa 13.12.2007 uviedol, že právny poriadok

Slovenskej republiky a ani jurisprudencia nepozná termín nulita, resp. ničotnosť súdneho

rozhodnutia a už vôbec neumožňuje túto skutočnosť preskúmavať ako predbežnú otázku

v inom súdnom konaní. Vylučuje to predovšetkým materiálna stránka právoplatnosti

rozhodnutia súdu. Teda, ak by aj námietka žalobcu ohľadom ničotnosti súdneho rozhodnutia,

resp. absencie rozhodnutia príslušného správneho orgánu o zaradení spornej komunikácie

do siete miestnych komunikácií bola vznesená v lehote podľa stavebného zákona, túto otázku

by v tomto konaní nemohol súd preskúmavať.

Nepravdivosť tvrdenia žalobcu možno odvodiť i z obsahu samotného rozsudku

Okresného súdu Prešov č. k. 7C 725/2004-349 zo dňa 13.12.2007. Vo výroku tohto rozsudku

súd uviedol nasledovné: „Určuje sa, že žalobca je vlastníkom miestnej komunikácie stojacej

na parcele č. X. – zastavané plochy a nádvoria o výmere 9 673 m2 vedenej na LV č. X., k.ú.

N.“. Predmetom konania bol spor o vlastnícke právo k nehnuteľnej veci. V súlade s ustanovením § 7 O.s.p. a § 4 Občianskeho zákonníka je v spore o určenie vlastníckeho práva

k veci daná právomoc súdu. Zo skutočnosti, že súd vo výroku svojho rozhodnutia uviedol, že

žalobca je vlastníkom miestnej komunikácie nie je možné dospieť k záveru o tom, že súd

rozhodol o veci, ktorá nepatrí do jeho právomoci. Svojim rozsudkom súd totiž rozhodol o

vlastníckom práve k stavbe, pričom označenie miestna komunikácia slúžilo len pre jej ďalšiu

špecifikáciu. V žiadnom prípade nebolo výrokom rozhodované o charaktere pozemnej

komunikácie, keďže v tejto veci je daná právomoc orgánu cestnej štátnej správy.

Mesto Prešov ako prvostupňový stavebný úrad a následne i žalovaný ako odvolací

správny orgán boli právoplatným rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 7C 725/2004-349

zo dňa 13.12.2007 viazané a rovnako viazaný ním bol aj súd prvého stupňa pri rozhodovaní

v tomto konaní. Poukázal na § 159 ods. 2 O.s.p. Právoplatné súdne rozhodnutie je vo svojom

výroku záväzné ako pre žalovaného, tak aj pre súd prvého stupňa. Prípadnú nápravu vád, resp.

preskúmanie tohto rozhodnutia je možné dosiahnuť výlučne spôsobom ustanoveným

zákonom pri použití mimoriadnych opravných prostriedkov v súlade s ustanoveniami O.s.p.,

avšak je neprípustné, aby preskúmavanie právoplatného súdneho rozhodnutia bolo

vykonávané iným správnym orgánom alebo súdom v inom správnom, či súdnom konaní.

Navyše, v predmetnom konaní všeobecný súd nerozhodol o veci, ktorá by mala byť

prejednaná v konaní podľa predpisov správneho práva správnymi orgánmi. Z dokazovania

vykonaného v konaní mal súd za preukázané, že dotknutá komunikácia je miestnou

komunikáciou a výrokom rozsudku len rozhodol o určení vlastníckeho práva k dotknutej

miestnej komunikácii.

Skutková otázka, či stavba vo vlastníctve mesta Prešov je miestnou alebo účelovou

komunikáciu bola riešená v konaní pred súdom. Súd v dôsledku toho, že sa žalobcovi

nepodarilo predložiť rovnopis rozhodnutia o zaradení cestného telesa do siete pozemných

komunikácii skúmal, či nie je možné tento skutkový záver odvodiť z iných, nepriamych

dôkazov. Konajúci súd k skutkovému zisteniu o tom, že stavba vo vlastníctve mesta Prešov

je miestnou komunikáciu dospel na základe rozsiahleho dokazovania, predovšetkým však

zo správy Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky zo dňa

25.01.2007, správy OR PZ v ODI v Prešove zo dňa 19.01.2007, ale i množstva svedeckých

výpovedí (rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 7C/725/2004-349 zo dňa 13.12.2007), avšak

výrokom rozsudku tohto súdu nebolo v žiadnom prípade rozhodnuté o druhu predmetnej

komunikácie. Týmto výrokom právoplatného súdneho rozhodnutia by teda súd prvého stupňa

nepochybne bol viazaný aj v prípade zachovania koncentračnej zásady pri uplatňovaní

námietok žalobcom v správnom konaní.

Žalovaný pri svojej rozhodovacej činnosti prihliadol nielen na výrok samotného

rozsudku Okresného súdu Prešov, ale aj na jeho odôvodnenie. Mesto Prešov ako vlastník

stavby - miestnej komunikácie a zároveň i dotknutý orgán štátnej správy pozemných

komunikácií s navrhovaným pripojením stavby na pozemnú komunikáciu súhlasil. Žalovaný,

keďže žalobca v priebehu územného konania nič proti stanovisku správcu pozemnej

komunikácie, a teda dotknutého orgánu št. správy nenamietal, nemal žiaden dôvod ex officio,

teda z úradnej povinnosti toto záväzné stanovisko dotknutého orgánu preskúmavať.

Na základe uvedených skutočností však možno podľa názoru žalovaného dôjsť

k nespornému presvedčeniu o tom, že odvolanie žalobcu je aj odhliadnuc od uplatňovania

koncentračnej zásady nedôvodné a napadnuté rozhodnutie je v celom rozsahu vecne správne.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal

odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených

v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.)  

a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom   vyhlásení rozsudku vyvesené na úradnej tabuli

súdu a na webovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk,

www.nsud.sk najmenej päť dní vopred v senáte rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.

č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom

od 01. mája 2011) a rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).

V administratívnom spise sa nachádza rozsudok Okresného súdu Prešov

č. k. 7C/725/2004-349 zo dňa 13.12.2007, ktorým bolo určené, že žalobca, v danom konaní

mesto P., je vlastníkom miestnej komunikácie stojacej na parcele č. X., zastavané plochy

a nádvoria o výmere 9 673 m2, vedenej na LV č. X., k. ú. N. Rozsudok Okresného súdu

Prešov č. k. 7C/725/2004-349 zo dňa 13.12.2007 nadobudol právoplatnosť dňa 01.07.2008.

Krajský súd v Prešove (odvolací súd), konajúci o odvolaní žalovaného (P.), rozsudkom č. k.

9Co/10/2008-419 zo dňa 10.06.2008 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej a vo

výroku o náhrade trov konania. Zmenil ho vo výroku o súdnom poplatku. Zároveň

v predmetnej veci pripustil dovolanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky svojím rozsudkom

sp.zn. 5Cdo/194/2008 zo dňa 11.09.2009 dovolanie žalovaného (P.) zamietol.

Žalobca navrhol, aby súd ako predbežnú otázku posúdil, či rozhodnutie súdu v konaní

vedenom na Okresnom súde Prešov č. k. 7C/725/2004-349 zo dňa 13.12.2007 je ničotný akt.

Podľa § 137 ods. 1 stavebného zákona stavebné úrady vykonávajúce konanie podľa

tohto zákona, sa pokúsia vždy aj o dosiahnutie dohody účastníkov pri tých námietkach, ktoré

vyplývajú z vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám, ale prekračujú rozsah

právomoci stavebného úradu alebo spolupôsobiacich orgánov štátnej moci.

Podľa § 137 ods. 2 stavebného zákona ak medzi účastníkmi konania nedôjde k dohode

o námietke podľa odseku 1, ktorá, keby sa zistilo jej oprávnenie, by znemožnila uskutočniť

požadované opatrenie alebo by ho umožnila uskutočniť len v podstatne inej miere alebo

forme, odkáže stavebný úrad navrhovateľa alebo iného účastníka podľa povahy námietky

na súd alebo na iný príslušný orgán a konanie preruší.

Najvyšší súd konštatuje, že námietka týkajúca sa sporu o vlastnícke právo k líniovej

stavbe miestnej komunikácie mala občianskoprávny charakter, a preto patrila v zmysle

§ 7 ods. 1 O.s.p. do právomoci súdu. Žalovaný preto správne vychádzal z rozsudku

Okresného súdu Prešov č. k. 7C/725/2004-349 zo dňa 13.12.2007. Právomoc súdu

je procesnou podmienkou, ktorej nedostatok nie je odstrániteľný. Splnenie tejto procesnej

podmienky v občianskoprávnom konaní preskúmal okresný, krajský i najvyšší súd.

Vzhľadom na to, rozsudok nemožno považovať za ničotný akt. Jednotlivé súdy rozhodli

o veci, ktorá patrí do ich právomoci. Naviac, ak mal žalobca za to, že hore uvedené rozsudky

vydané v občianskoprávnom konaní všeobecnými súdmi sú ničotné akty, mal možnosť

domáhať sa ochrany sťažnosťou v konaní pred Ústavným súdom podľa čl. 127 Ústavy SR,

pretože ničotné rozhodnutie súdu možno súčasne považovať za arbitrárne rozhodnutie súdu

a ochrana pred takýmto rozhodnutím je v čl. 46 Ústavy SR v rámci práva na súdnu a inú

právnu ochranu. Vzhľadom na uvedené, žalovaný správny orgán nemal právomoc ignorovať,

resp. vyhodnotiť v stavebnom konaní výrok právoplatného rozsudku iným spôsobom, ale

musel z neho vychádzať. Najvyšší súd poukazuje súčasne na ustanovenie § 159 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého „výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány;

ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého“.

Mesto Prešov je vlastníkom miestnej komunikácie stojacej na parc. č. X. (X.) –

zastavané plochy a nádvoria o výmere 9 673 m2 vedenej na liste vlastníctva č. X. v k.ú. N.,

ako to vyplýva z právoplatného rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 7C/725/2004-349 zo

dňa 13.12.2007. Obmedzenie vlastníckeho práva žalobcu, ako vlastníka pozemku pod

predmetnou miestnou komunikáciou je už konzumované obmedzením vlastníckeho práva zo

stavby komunikácie. Obmedzenie práva žalobcu, napojením povoľovanej stavby na

predmetnú miestnu komunikáciu, nie je vzhľadom na existenciu už povolenej stavby

komunikácie zjavné. Žalobca nepreukázal, v čom vlastne spočíva obmedzenie jeho

vlastníckeho práva, ak bude povoľovaná stavba: „T.“ – S. ulica, N., napojená cez existujúcu

komunikáciu na ulicu S.

O trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p.

v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý nemal

úspech v odvolacom konaní právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 06. marca 2012  

  JUDr. Ivan R U M A N A, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Emília Čičková