Najvyšší súd

3Sžp/13/2011

Slovenskej republiky

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu  

JUDr. Ivana Rumanu a členiek senátu JUDr. J. Zemkovej PhD. a JUDr. Gabriely Gerdovej

v právnej veci žalobcov: 1. J. J., B., 2. V. J., S., 3. M. C., B., všetci právne zastúpení

Advokátskou kanceláriou Z. P., s.r.o., B., proti žalovanému: Krajský stavebný úrad v

Bratislave, Lamačská cesta 8, Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka : M.   B. – Z. B., B.,

právne zastúpený Mgr. J. Š., LL.M., advokátom, B., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

žalovaného č. A-2010/745-PSO, DLD zo dňa 24. mája 2010, konajúc o odvolaní žalobcov

proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S/252/2010-53 zo dňa 22. februára 2011,

jednomyseľne

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. 3S/252/2010-53 zo dňa 22. februára 2011   m e n í   tak, že rozhodnutie žalovaného  

č. A-2010/745-PSO, DLD zo dňa 24. mája 2010 v časti, v ktorej ponechal v platnosti

a nezmenené stavebné povolenie - rozhodnutie Mestskej časti Bratislava – Záhorská Bystrica

č. 2009/425/G/12/Ry zo dňa 24.08.2009 v spojení s rozhodnutím č. 2009/425-1/G/12/Ry  

zo dňa 24.09.2009 o oprave zrejmej chyby, podľa § 250j ods. 2, písm. a), c) O.s.p.  

z r u š u j e   a to v rozsahu objektovej skladby SO 651 Prekládka verejného osvetlenia,  

SO 903 Prekládka vzdušného NN vedenia, nachádzajúcej sa na pozemkoch parc. C-KN  

č. X., č. X. kat. úz. Z. B. a v r a c i a vec žalovanému na ďalšie konanie.  

Vo zvyšku rozsudok Krajského súdu v Bratislave p o t v r d z u j e .

Žalobcom 1/, 2/, 3/ a ďalšiemu účastníkovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcov, ktorou  

sa domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. A-2010/745-PSO, DLD  

zo dňa 24.05.2010, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa,

a to stavebné povolenie č. 2009/425/G/12/Ry zo dňa 24.08.2009 v spojení s opravou zrejmej

chyby v rozhodnutí č. 2009/425-1/G/12/Ry zo dňa 24.09.2009, ktorým stavebný orgán povolil

uskutočnenie stavby „Obytný súbor, Bratislava Mestská časť Záhorská Bystrica – Krče“ –

časť SO 601 Prekládka VN, SO 651 Prekládka verejného osvetlenia, SO 701 Prekládka

plynovodu STL, SO 903 Prekládka vzdušného NN vedenia.

Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobcom 1/-3/ nebola odopretá

možnosť byť účastníkmi konania, mali takéto postavenie a neboli na svojich právach  

a právom chránených záujmoch v stavebnom konaní ukrátení. Rovnako využili možnosť

podať odvolanie, na základe ktorého žalovaný prvostupňové rozhodnutie preskúmal  

v odvolacom konaní. Žalobcovia 1/-3/ predovšetkým namietali, že stavebník porušil

ustanovenie § 58 ods. 2 stavebného zákona, podľa ktorého stavebník musí preukázať,  

že je vlastníkom pozemku, alebo že má k pozemku iné právo podľa § 139 ods. 1 tohto zákona,

ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú stavbu. Stavebník však preukázal vzťah

k pozemku parcela číslo X. a X zmluvou o nájme cesty prvej triedy číslo 08 - 83 - 0119 - 10 -

00 zo dňa 29. 03. 2010. Žalobcovia 1/-3/ v žalobe napádali výrok prvostupňového správneho

orgánu ako nesprávny, keďže niektoré z pozemkov nie sú stavbou dotknuté a výpočet

pozemkov nie je správny a v spise sa nenachádzajú žiadne doklady preukazujúce vzťah,

respektíve právo stavebníka k pozemkom. Súd po preštudovaní administratívneho spisu sa

stotožnil s názorom žalovaného, že ku každému číslu parcely uvedenému vo výroku

rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, je určený vlastník a v spise sa nachádzajú  

aj jednotlivé súhlasy od týchto vlastníkov k stavbe. Predmetom tohto sporu sú parcely  

č. X. a parcela č. X., ktoré sú zapísané ako parcely registra „C“ k. ú. Z. B. Parcela registra „C“

je parcela, ktorej hranice sú v teréne viditeľné a zobrazené na katastrálnej mape, čo je hlavný

rozdiel oproti parcelám registra „E“. Register „C“ pokrýva celé katastrálne územie, t.j. každý

pozemok je obsiahnutý v nejakej CKN parcele. Parcela žalobcov č. X. je zapísaná ako parcela

registra „E“ k. ú. Z. B. a v tomto registri zapísané parcely nemajú v teréne viditeľné hranice.

Žalobcovia1/-3/ namietali, že bolo obmedzené ich vlastnícke právo, ale neuviedli konkrétne

obmedzenia. Povoľovaná stavba sa nachádza na komunikácii a v čase budovania

komunikácie, kedy sa táto otázka dala riešiť, žalobcovia 1/-3/ nenamietali obmedzovanie

svojho vlastníckeho práva. Predmetom tohto konania nie je úprava vlastníckych práv. Na

pozemkoch parcela č. X., X. sa nachádza telesa komunikácie I. triedy I/2 - Bratislavská ulica,

ktorá je samostatnou stavbou vo vlastníctve hlavného mesta SR Bratislavy. Sporné stavebné

objekty sa nepovoľujú priamo na namietaných pozemkoch, ale na telese komunikácie, ktorá je

samostatnou stavbou umiestnenou na týchto pozemkoch. Ide o stavbu na inej stavbe, ku ktorej

má stavebník zabezpečené právo oprávňujúceho na realizáciu stavebného zámeru. Krajský

súd mal za to, že napadnuté rozhodnutie i postup žalovaného bol v rozsahu žalobných

dôvodov v súlade so zákonom a žalobu preto podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.  

II.

Proti rozsudku krajského súdu podali včas odvolanie žalobcovia 1/-3/ a navrhli

napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S/252/2010-53 zo dňa 22.02.2011

zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie.

Právny zástupca žalobcov 1/-3/ uviedol, že k záveru prvostupňového súdu o tom,  

že stavebník naplnil podmienky požadované zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní  

a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný

zákon“) na vznik práva uskutočniť na určitej stavbe alebo pozemku stavbu, resp. jej zmenu

(ďalej len „právo stavby“), nie je uvedené žiadne odôvodnenie, ani postup, na základe ktorého

súd prišiel k uvedenému záveru. Je len uvedené, že v spise sa nachádzajú súhlasy vlastníkov

pozemkov, avšak súhlas vlastníka podľa § 139 ods. 1 stavebného zákona nezakladá právo

stavby. Ďalej prvostupňový súd vo vzťahu k naplneniu podmienok práva stavby stavebníka

odkazuje na nájomnú zmluvu, avšak z odôvodnenia vyplýva, že nevykonal jej analýzu

z hľadiska obsahu, nezhodnotil do akej miery skutočne preukazuje právo stavby stavebníka

a v akom rozsahu.

Žalobcovia 1/-3/ v časti III. podanej žaloby upozorňovali na nedostatok odôvodnenia

druhostupňového rozhodnutia správneho orgánu, pričom podľa ich názoru sa s uvedeným

tvrdením prvostupňový súd dostatočne nevysporiadal a dopustil sa rovnakého pochybenia ako

druhostupňový správny orgán. Ďalej poukázali na to, že niektoré z pozemkov uvedených

v prvostupňovom rozhodnutí správneho orgánu, nie sú ani jednou z povoľovaných stavieb

dotknuté, napr. pozemky parc. č. X., X., X., čo vyplýva z projektovej dokumentácie založenej

v administratívnom spise.

Podmienky vzniku a existencie práva stavby upravuje § 58 ods. 2 v spojení s § 139

ods. 1 stavebného zákona. Uvedené ustanovenia vyžadujú preukázanie vlastníckeho práva

k pozemku alebo iného práva k pozemku, ktorým je podľa § 139 ods. 1 stavebného zákona

užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy alebo dohody o budúcej kúpnej

zmluve, alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo

uskutočniť stavbu alebo jej zmenu, právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného

s pozemkom alebo stavbou, právo vyplývajúce z iných právnych predpisov, užívanie

pozemku alebo stavby na základe koncesnej zmluvy, z ktorej vyplýva právo uskutočniť

stavbu alebo jej zmenu. Prvostupňový súd odvodzuje vznik a existenciu práva stavby

k dotknutej stavbe – ceste I/2 a k dotknutým pozemkom nájomnou zmluvou uzatvorenou

29.03.2010 medzi stavebníkom a Hlavným mestom Slovenskej republiky Bratislavou ako

vlastníkom telesa cesty I/2. Predmetom nájomnej zmluvy však nie je nájom dotknutých

pozemkov ani nájom dotknutej stavby v celosti, ale len nájom časti dotknutej stavby – telesa

cesty I/2, ktorá sa zároveň nachádza na niektorých z dotknutých pozemkov. Stavby,  

ku ktorým je vydané stavebné povolenie sa však len v časti nachádzajú na telese cesty I/2.

V ostatnej časti povoľované stavby ležia mimo telesa predmetnej cesty, nachádzajú sa nad  

aj pod telesom cesty a keďže teleso cesty nie je riadne zamerané, je pravdepodobné,  

že aj vedľa neho, čo sa však nedá z administratívneho spisu zistiť. Povoľované stavby teda

zasahujú aj dotknuté pozemky, medzi inými aj pozemok žalobcov, pričom stavebník

k dotknutým pozemkom nemá právo stavby v zmysle § 139 ods. 1 stavebného zákona.

Predmetom nájomnej zmluvy je iba rekonštrukcia telesa cesty I/2, jej predmetom teda nie  

je uskutočnenie povoľovaných stavieb na telese cesty I/2 (čl. I. bod 2 Nájomnej zmluvy), tak

ako ich povoľuje prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu, a teda stavebník nemá právo

stavby potrebné na uskutočnenie povoľovaných stavieb. Nájomná zmluva teda nezakladá

právo stavby k dotknutým pozemkom, na ktorých sa povoľované stavby nachádzajú.

Prvostupňový súd ďalej odvodzuje právo stavby stavebníka od súhlasov vlastníkov

dotknutých pozemkov s uskutočnením stavby na týchto pozemkoch. Avšak ani takýto súhlas

vlastníka pozemku nie je dostačujúci, pretože nezakladá právo stavby k pozemkom v zmysle

§ 139 ods. 1 stavebného zákona. Medzi pozemkami uvedenými vo výrokovej časti stavebného

povolenia sú uvedené aj pozemky parc. č. X. a parc. č. X., ku ktorým nie je ani založený list

vlastníctva, a tak nemajú ani vlastníkov. Žalobcom teda nie je zrejmé, ako mohol

prvostupňový súd dospieť k záveru, že aj vlastníci týchto pozemkov dali súhlas k stavbe,

keďže žiadni takíto vlastníci neexistujú. Uvedené pozemky sú parcelami registra „C“, ale

neodzrkadľujú právny stav pozemkov v danej lokalite, čo žalobcovia preukázali predložením

geometrického plánu a čo bolo aj zrejmé z vyjadrenia Magistrátu hlavného mesta Slovenskej

republiky Bratislavy zo dňa 02.06.2009, na čo žalobcovia upozorňovali aj v žalobe.

Skutočnosť, že parcely registra „E“ nemajú v teréne viditeľné hranice neznamená,  

že ich vlastníci majú iný obsah vlastníckych práv ako vlastníci parciel registra „C“, preto

žalobcom nebolo zrejmé, v akom zmysle poukazoval prvostupňový súd na to, že parcela

žalobcov je zapísaná ako parcela registra „E“ a nie ako parcela registra „C“. Okrem toho  

sa v administratívnom spise nachádza geometrický plán, z ktorého možno vyčítať hranice

parcely žalobcov.

Na záver podaného odvolania uviedli, že prvostupňový súd sa vo svojom rozhodnutí

nezaoberal všetkými tvrdeniami žalobcov obsiahnutými v podanej žalobe, pričom niektoré

z nich upozorňovali na závažné právne pochybenia žalovaného ako aj stavebného úradu.

Krajský súd sa nezaoberal námietkou žalobcov týkajúcou sa toho, že stavebné konania malo

byť zastavené podľa § 60 ods. 2 písm. b/ stavebného zákona už počas prvostupňového

konania.

III.

Ďalší účastník konania, M. B. – Z. B., v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol

rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S/252/2010-53 zo dňa 22.02.2011 v zmysle  

§ 250ja ods. 3 v spojení s § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť a žalobcov zaviazať

na náhradu trov konania.

Napadnutý rozsudok považuje za zákonný a vecne správny, meritórne námietky

žalobcov v odvolaní boli už uvádzané v žalobe a čiastočne aj v správnom konaní.

Prvostupňový súd ako aj správny orgán sa s nimi vysporiadali v dostatočnej miere a žalobcom

1/-3/ nebola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom. Tiež sa stotožnil

s vyjadrením žalovaného zo dňa 25.01.2011.

K argumentu žalobcov 1/-3/, že stavebníkovi neprináležalo právo stavby

v povoľovanom rozsahu uvádza, že právo stavby je súčasťou diapazónu práv prináležiacich

vlastníkovi nehnuteľnosti a pokiaľ tento nenarúša verejnoprávne normy môže toto svoje právo

slobodne vykonať. Rovnako ním môže ako vlastník slobodne disponovať – zriecť  

sa ho v prospech inej osoby a udeliť súhlas so stavbou na svojej nehnuteľnosti. Iným

subjektom neprináleží vyhodnocovať, či spochybňovať takéto rozhodnutia oprávnených osôb

– vlastníkov nehnuteľností a už vôbec nie, pokiaľ sa priamo nedotýkajú ich práv.

Ak žalobcovia 1/-3/, ako vlastníci parcely evidovanej v registri E KN spochybňujú

právny stav ako je evidovaný v registri C KN, ďalší účastník konania poukázal na prezumpciu hodnovernosti údajov v registri „C“ v zmysle ustanovenia § 70 zákona č. 162/1995 Z.z.  

o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny

zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“). Žalobcami tvrdené ich

obmedzenie užívacieho práva tak nevyplýva z uskutočneného správneho konania a ochrany

svojich vlastníckych práv a s tým súvisiacich vzťahov sa nemôžu domáhať cestou

spochybňovania stavebného konania, ale prostriedkami občianskeho súdneho konania, najmä

v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p.

Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcov 1/-3/ nevyjadril.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal

odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených  

v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.)

a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku vyvesené na úradnej tabuli

súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk,

www.nsud.sk, najmenej päť dní vopred, v senáte rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9

zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom  

od 01. mája 2011) a rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).

Z obsahu administratívneho spisu senát odvolacieho súdu zistil, že stavebným

povolením č. 2009/425/G/12/Ry zo dňa 24.08.2009 v spojení s opravou zrejmej chyby

v rozhodnutí č. 2009/425-1/G/12/Ry zo dňa 24.09.2009, ktoré vydala Mestská časť

Bratislava–Záhorská   Bystrica ako príslušný stavebný úrad podľa § 117 ods. 1 stavebného

zákona a § 46 správneho poriadku, bola povolená stavba „Obytný súbor Bratislava,

Mestská časť Záhorská Bystrica – Krče“ s objektovou skladbou samostatných stavieb  

SO 601 Prekládka VN, SO 651 Prekládka verejného osvetlenia, SO 701 Prekládka plynovodu

STL, SO 903 Prekládka vzdušného NN vedenia.

Právna zástupkyňa žalobcov 1/-3/ na pojednávaní pred odvolacím súdom uviedla,  

že stavba cesty sa nachádza na nevysporiadaných pozemkoch a vlastníkom tohto pozemku  

sú žalobcovia 1/-3/. Predložila najvyššiemu súdu fotokópiu geometrického plánu, v ktorom  

je zakreslený stav podľa registra „E“ a zo zakresleného stavu je zrejmá dotknutá časť

pozemku žalobcov, ide o zvýraznenú časť o výmere 1502 m2 vrátane kruhovej križovatky  

a výjazdov. Žalobcovia ako vlastníci sú dotknutí na užívacích právach bez toho, aby obdržali

nejakú kompenzáciu vyplývajúcu z obmedzenia ich vlastníckych práv.  

Poverená pracovníčka žalovaného zdôraznila, že v stavebnom povolení sú vymedzené

pozemky, na ktorých sa stavba realizuje a ide o CKN parcely a parcela registra E, na ktorú

odkazuje právna zástupkyňa žalobcov 1/-3/ sa v tomto rozhodnutí nenachádza. Hranice

parcely registra „E“ nie sú v teréne zrejmé a preto nie sú ani právne záväzné. Vychádza

z toho, že žalobcovia mali v prvom rade zabezpečiť vyznačenie hraníc pozemku v teréne  

a až následne podať žalobu.

Právny zástupca ďalšieho účastníka uviedol, že je preukázaná skutočnosť, že existuje

stavba telesa cesty, ktorá už bráni výkonu užívacích práv žalobcovi 1/-3/, a preto týmito

ďalšími stavbami sa nemení rozsah obmedzenia ich užívacích práv, a preto záujmy chránené

stavebným zákonom neboli voči žalobcom 1/-3/dotknuté.  

Najvyšší súd zistil, že sporné parcely CKN č. X. a CKN č. X. kat. úz. Z. B., na ktorých

sa stavba povoľuje, nie sú evidované na liste vlastníctva. Vzhľadom na uvedené je

nevyhnutné v ďalšom stavebnom konaní zabezpečiť identifikáciu týchto parciel k vlastníckym

vzťahom. Na túto skutočnosť stavebníka upozorňoval už Magistrát hlavného mesta

Slovenskej republiky Bratislavy v liste značka MAGS OCH 40514/2009 – 80569-2 zo dňa

02.06.2009, v ktorom stavebníkovi oznámil, že ako vlastník stavby komunikácie Bratislavská

na parcele číslo X., X. v katastrálnom území Z. B. súhlasí s realizáciou rekonštrukcie a

prekládky IS s vybudovaním okružnej križovatky, upozorňuje, že na pozemkoch parcela číslo

X. a parcela č. X. „Hlavné mesto SR Bratislava je len vlastník stavby komunikácie.

Vlastníkmi pozemkov pod komunikáciou sú súkromné osoby. Vzhľadom na uvedené sa k

predmetným parcelám EN môžu vyjadriť až po vyriešení vlastníckych vzťahov pod

komunikáciou. Podľa identifikácie parciel je parcela číslo X. súčasťou pkn. parcely číslo X.,

ktorá má   na správe katastra   nehnuteľností v stave E-KN založený list vlastníctva č. X.

v prospech súkromných osôb. Pozemok parc. č. X. je podľa identifikácie parciel súčasťou

pkn. parciel č. X., ktoré sú vo vlastníctve iných osôb“.

Je preto osvedčené, že povolená stavba sa má realizovať v presne nezistenom rozsahu

na parcele č. X. vo vlastníctve žalobcov 1/- 3/, evidovanej ako parcela registra „E“ na LV č.

X. kat. úz. Z. B. V projektovej dokumentácii stavby v dotknutom rozsahu objektovej skladby

SO 903, SO 651 je preto nevyhnutné vyznačiť priebeh hranice parcely registra „E“. Ide

o dôkazné bremeno stavebníka (§ 58 ods. 2 Stavebného zákona), ktorý preukazuje vlastnícke

právo k pozemku, na ktorom stavbu realizuje. Bez uvedených dôkazov je vec

nepreskúmateľná. Súčasne je nevyhnutné zdôrazniť, že súdny prieskum zákonnosti

rozhodnutí má individuálny charakter a v zmysle § 247 ods.1 O.s.p. zameraný iba na rozsah

ukrátenia osôb, ktoré podali žalobu. V ďalšom konaní je preto nevyhnutné zabezpečiť iba

vytýčenie priebehu hranice parcely reg. „E“ č. X., k. ú. Z. B., v dotknutom rozsahu objektovej

skladby SO 903, SO 651.

Následne po zistení k priebehu hraníc a zistení dotknutého rozsahu parcely žalobcov

1/-3/ je možné posúdiť, či obmedzenie vlastníckeho práva žalobcov danom prípade už nie  

je konzumované obmedzením vlastníckeho práva zo stavby komunikácie tak, ako  

na to poukazuje ďalší účastník. Pokiaľ obmedzenia žalobcov zo stavby nie sú vzhľadom  

na existenciu už povolenej stavby komunikácie zjavné, výkon užívacej a požívacej zložky

(požívanie plodov a úžitkov) vlastníckeho práva (§ 123 Obč. zák.), je dôkazné bremeno  

na žalobcoch 1/-3/, aby preukázali, v čom vlastne spočíva obmedzenie ich vlastníckeho práva

a či nejde o šikanózny výkon práva.

Stavby SO 601 Prekládka VN a SO 701 Prekládka plynovodu STL patria medzi

podzemné objekty, pre ktoré sa v súlade s § 58 ods. 4 stavebného zákona nepreukazuje

vlastníctvo alebo iné právo k pozemku alebo stavbám na ňom.

Spornou ostáva stavba SO 651 Prekládka verejného osvetlenia, SO 903 Prekládka

vzdušného vedenia NN, v rozsahu dotknutom vlastníckych právom žalobcov.

Najvyšší súd poukazuje na to, že v presne vymedzenom rozsahu zrušil druhostupňové

rozhodnutie, ktoré v zostávajúcej časti objektovej skladby a umožňuje stavbu realizovať.

O trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p.

v spojení s § 224 ods. 1, 2 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že žalobcom 1/-3/, ktorí napadli rozhodnutia ako celok, nemali vo veci plný úspech a preto im právo na náhradu trov

konania nepriznal. Rovnako ďalší účastník nemal úspech v celom rozsahu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 08. septembra 2011

JUDr. Ivan R U M A N A, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Emília Čičková