ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD. a zo sudcov JUDr. Ivana Rumanu a JUDr. Gabriely Gerdovej v právnej veci žalobcov: 1. Doc. Ing. M. C., CSc., C. K., 2. Doc. Ing. M. C., CSc., C. K., obaja právne zastúpení JUDr. Pavlom Erbenom, advokátom, Nám. SNP 22, Bratislava, proti žalovanému: Krajský stavebný úrad v Bratislave, Lamačská cesta 8, Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka: Ing. Q. K., O. K., právne zastúpená JUDr. Jozefom Horváthom, Francisciho 11, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. A/2010/2049/HLO zo dňa 16. septembra 2010, konajúc o odvolaní žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/275/2010-114 zo dňa 09. februára 2012, jednomyseľne
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/275/2010-114 zo dňa 09. februára 2012 p o t v r d z u j e.
Žalobcom 1, 2 náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Ďalšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcov, ktorou sa domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. A/2010/2049/HLO zo dňa 16.09.2010, ktorým zmenil odvolaniami napadnuté rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Dúbravka č. SP 2010- 04/8270-1181/A-4/Vi zo dňa 16.03.2010 nasledovne: Do podmienok pre umiestnenie stavby vo výrokovej časti rozhodnutia na 1. strane sa vkladá bod 1a. Projektová dokumentácia, vypracovaná v auguste 2008 autorizovaným architektom L. M. sa upravuje nasledovne: V pôdoryse 1. nadzemného podlažia sa odstráni okno z obytnej miestnosti, označenej č. 1.3, smerujúce k nehnuteľnosti vo vlastníctve odvolateľov, parc. č. XX/X, XX/X, k.ú. V..
V podkroví sa znižuje počet strešných okien tak, že vo všetkých podkrovných miestnostiach, t.j. aj v izbách, kúpeľni a hale bude iba po jednom strešnom okne miesto pôvodne navrhnutých dvoch, resp. troch oknách. Osadenie rodinného domu bude rešpektovať uličnú čiaru, tzn. bude umiestnený v rovnakej vzdialenosti od ulice ako susedný dom na pozemku parc. č. XX/X, k.ú. V.. Ostatné časti prvostupňového rozhodnutia zostali nezmenené.
Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že prvostupňový stavebný úrad v súlade s § 36, § 61 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení účinnom ku dňu vydania napadnutých administratívnych rozhodnutí (ďalej len zákon č. 50/1976 Zb.) oznámil začatie spojeného územného a stavebného konania, pričom účastníkov poučil o ich právach a dal im možnosť vyjadriť sa k pôvodným stanoviskám. Žalobcovia mali možnosť v konaní vyjadrovať sa ku všetkým podkladom slúžiacim pre vydanie rozhodnutia, čo aj prostredníctvom svojho právneho zástupcu využili. S upravenou projektovou dokumentáciou sa žalobcovia oboznámili nahliadnutím do spisu dňa 19.04.2010. Podľa názoru prvostupňového súdu nemožno súhlasiť s názorom žalobcov, že krajský stavebný úrad v predmetnom konaní nahradil prácu projektanta tým, že zmenil projekt tak, že vylúčil časť strešných okien. V tomto prípade išlo v podstate o vyhovenie námietkam vznesených zo strany žalobcov a išlo o odstránenie okien orientovaných na pozemok žalobcov, rovnako ako aj na prvom podlaží došlo k vylúčeniu okna z obytnej miestnosti, ktoré bolo orientované na pozemok žalobcov. Osadenie celej stavby bolo spresnené dodržaním uličnej čiary, nakoľko v lokalite už sú postavené rodinné domy, je uličná čiara jasne daná. Svetlotechnický posudok bol spracovaný pred vydaním stavebného povolenia a žalobcovia mali dostatočnú možnosť sa s ním oboznámiť. Dodatok k svetlotechnickému posudku bol vypracovaný na základe podnetu žalobcov, ktorí žiadali zvýšiť odstupovú vzdialenosť novostavby od spoločnej hranice z pôvodného 1m na 2m a požiadavky Krajského pamiatkového úradu v Bratislave na zníženie hrebeňa strechy na 7m. Po upravení projektovej dokumentácie v júli 2008 Krajský pamiatkový úrad v Bratislave vydal dňa 29.09.2009 pod č. BA- 09/1105-3/4409/Fe nové záväzné stanovisko, v ktorom vyslovil súhlas s predloženou projektovou dokumentáciou a s navrhnutým riešením. Prvostupňový súd skonštatoval, že stavebný úrad v konaní dostatočným spôsobom posúdil návrh z hľadiska súladu s verejnými záujmami chránenými zákonom č. 50/1976 Zb., vyhodnotil projektovú dokumentáciu a stanoviská dotknutých orgánov, rovnako ako pripomienky ostatných účastníkov konania, posúdil ich v súlade s platnou legislatívou a zaoberal sa otázkou ochrany životného prostredia.
II.
Proti rozsudku krajského súdu podali žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie a navrhli, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/275/2010-114 zo dňa 09.02.2012 zmenil tak, že zruší rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnili náhradu trov konania.
Poukázali na procesné pochybenia v postupe žalovaného správneho orgánu, na ktoré žalobcovia počas celého konania poukazovali, ktoré predchádzali vydaniu napadnutého rozhodnutia a mali za následok jeho nezákonnosť. Žalovaný žiadnym spôsobom o zmene projektovej dokumentácie dotknuté orgány a ani účastníkov správneho konania neoboznámil. Jedným zo základných pravidiel správneho konania v zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok) je postup správneho orgánu v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, pričom správny orgán je povinný dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia. Predmetná povinnosť je zdôraznená aj v § 33 ods. 2 správneho poriadku. Nepredloženie zmenenej projektovej dokumentácie účastníkom konania má za následok nesprávnosť postupu žalovaného správneho orgánu v konaní, ktorého následkom je nezákonnosť jeho rozhodnutia. Prvostupňový súd v napadnutom rozsudku žiadnym spôsobom nevyhodnotil a nezaoberal sa otázkou správnosti postupu žalovaného správneho orgánu. Posudzoval len samotný výsledok tohto postupu - t.j. rozhodnutie, bez skúmania dodržiavania ustanovení príslušných právnych predpisov.
K možnosti správneho orgánu autoritatívne meniť projektovú dokumentáciu sa žalobcovia vyjadrili v podanej žalobe a vo vyjadrení doručenom súdu dňa 01.02.2012, na ktoré v celom rozsahu odkazujú. Nemožno súhlasiť s názorom prvostupňového súdu, v zmysle ktorého „zmenou projektovej dokumentácie nedošlo zo strany žalovaného k nahradeniu práce projektanta, nakoľko v tomto prípade išlo v podstate o vyhovenie námietok žalobcov“. Povinnosť žalovaného vyhodnotiť námietky účastníkov konania neznamená založenie jeho oprávnenia meniť a zasahovať do už overenej projektovej dokumentácie. Toto oprávnenie patrí výlučne odborne spôsobilej osobe, ktorou je v zmysle § 46 zákona č. 50/1976 Zb. projektant. Pritom poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) sp. zn. 3Sžo/112/2009 zo dňa 09.09.2010.
Správny orgán je povinný oboznámiť účastníkov s každým podkladom pre jeho rozhodnutie, bez ohľadu na spôsob jeho vyhotovenia a umožniť im vyjadriť sa k nemu. Uvedená povinnosť správnemu orgánu vzniká aj v prípade, ak by sa takýmto podkladom v celom rozsahu vyhovelo námietkam žalobcov. Nesplnením tejto povinnosti správneho orgánu došlo k porušeniu procesných práv účastníkov správneho konania, čo má nepochybne vplyv na zákonnosť jeho rozhodnutia. Sama stavebníčka skonštatovala, že v dôsledku zmeny projektovej dokumentácie došlo k podstatnej zmene stavby. Nevyžiadaním stanoviska Krajského pamiatkového úradu v Bratislave došlo zo strany žalovaného k porušeniu § 140b ods. 1 a § 140b ods. 6 zákona č. 50/1976 Zb., čo tiež preukazuje nesprávnosť a nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.
Žalobcovia uviedli, že žalovaný bol povinný na základe námietok predložených v správnom konaní vyžiadať si aj stanovisko nadriadeného orgánu - Pamiatkového úradu Slovenskej republiky, najmä s poukazom na to, že už predtým sa v uvedenej veci názory oboch orgánov značne rozchádzali. Nevyžiadaním si stanoviska tohto orgánu žalovaný porušil § 140b ods. 5 zákona č. 50/1976 Zb.
Právo na vyhotovenie fotokópií projektovej dokumentácie je jedným zo základných práv účastníka správneho konania a stavebnému úradu tak vyplýva povinnosť poskytnúť účastníkovi celú projektovú dokumentáciu stavby. Žalobcovia uviedli, že žalovaný im neumožnil vyhotoviť fotokópie zmenenej projektovej dokumentácie.
Žalobcovia tiež poukázali na to, že prvostupňový súd sa žiadnym spôsobom nezaoberal tým, že žalovaný obsah odvolania žalobkyne 2 voči rozhodnutiu Mestskej časti Bratislava - Dúbravka č. SP 2010- 04/8270-1181/A-4/Vi zo dňa 16.03.2010 vyhodnotil ako identické s odvolaním žalobcu 1/ a nerozhodol o ňom vôbec.
Namietali tiež výšku náhrady trov, ktoré prvostupňový súd priznal zúčastnenej osobe. Prvostupňový súd jej priznal na náhradu trovy konania za 3 úkony právnej služby, pri ich vyčíslení uvádza len dva úkony, a teda nie je zrejmé, aký je ten tretí úkon, v akej výške bol vyčíslený a ako boli celkovo vypočítané trovy priznané ďalšej účastníčke konania.
Prvostupňový súd sa vo svojom rozsudku zaoberal len samotným rozhodnutím žalovaného, vôbec však nevyhodnotil jeho postup, ktorý vydaniu rozhodnutia predchádzal. Nevysporiadal sa s tvrdeniami žalobcov o porušení ich procesných práv a ani s konkrétnymi poukazmi na porušenie špecifikovaných zákonných ustanovení.
III.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/275/2010-114 zo dňa 09.02.2012 potvrdil.
V dôvodoch uviedol, že trvá na svojom stanovisku k žalobe, kde uviedol všetky podstatné skutočnosti, odôvodňujúce vydanie žalobou napadnutého rozhodnutia. Žalobcovia v odvolaní neuviedli žiadne nové skutočnosti a svoje tvrdenia ničím nepodložili. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sú podrobneuvedené všetky v konaní zistené skutočnosti, vyhodnotené dôkazy, vznesené pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania. Predmetná stavba je v súlade s platnými normami a žalobcom nemôže spôsobovať žiadnu ujmu. Vzhľadom na umiestnenie domu žalobcov a navrhnuté osadenie domu stavebníčky považuje žalovaný dôvody podaného odvolania za neopodstatnené.
IV.
Ďalšia účastníčka konania v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a zaviazal žalobcov k náhrade trov odvolacieho konania.
Uviedla, že projektovú dokumentáciu, predloženú stavebnému úradu je možné považovať iba za návrh, ktorý je stavebný úrad oprávnený autoritatívne zmeniť a upraviť tak, aby bol v súlade s platnou právnou úpravou a STN normami. Podľa rozsahu a charakteru úprav buď konanie preruší a vyzve žiadateľa na predloženie upravenej projektovej dokumentácie alebo projektovú dokumentáciu upraví autoritatívne vo výrokovej časti svojho rozhodnutia, ako sa to sa to stalo v prejednávanej veci. Stavebný úrad a ani Krajský stavebný úrad nepotrebuje na takéto zmeny súhlas projektanta. V danom prípade odvolací správny orgán v konečnom dôsledku autoritatívne, v súlade so svojimi právomocami zmenil vo výroku svojho rozhodnutia projektovú dokumentáciu predloženú ďalšou účastníčkou. V žiadnom prípade preto nemohlo prísť zo strany správnych orgánov k porušeniu § 18 a § 23 správneho poriadku, prípadne iba ak k porušeniu § 33 ods. 2 správneho poriadku. V takom prípade by však išlo iba o formálne pochybenie správneho orgánu a s prihliadnutím na § 250i ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) by nešlo o také pochybenie, ktoré by mohlo mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Ďalej uviedla, že v prípade nemožnosti oboznámenia sa s Dodatkom k svetlo-technickému posudku nemohlo zo strany správnych orgánov dôjsť k porušeniu § 18, § 21, § 23, § 34 správneho poriadku, iba ak len k porušeniu § 33 ods. 2 správneho poriadku. Nariadenie odstránenia niektorých okenných otvorov nemalo vplyv na výsledok svetlo-technického posudzovania stavby a mohlo viesť iba k ešte pozitívnejšiemu výsledku pre žalobcov. Vzhľadom na obsah dodatku mohlo ísť prípadne iba o formálne porušenie zákona, a preto je potrebné opätovne prihliadať na § 250i ods. 3 O.s.p.
Dotknutým orgánom štátnej správy ochrany pamiatok pre stavebný úrad, ako aj pre Krajský stavebný úrad je Krajský pamiatkový úrad v Bratislave, a preto Krajský stavebný úrad, ktorý mal k dispozícii v súlade s § 140b zákona č. 50/1976 Zb. súhlasné záväzné stanovisko Krajského pamiatkového úrad v Bratislave č. BA-09/1105-3/4409/Fe zo dňa 29.09.2009 nemal žiadny zákonný dôvod alebo povinnosť zabezpečovať ďalšie stanovisko nadriadeného Pamiatkového úradu Slovenskej republiky. Pokiaľ žalobcovia nesúhlasili s obsahom tohto záväzného stanoviska Krajského pamiatkového úradu v Bratislave, mohli sami požiadať Pamiatkový úrad Slovenskej republiky o preskúmanie zákonnosti a správnosti jeho postupu a záväzného stanoviska a súčasne mohli požiadať Krajský stavebný úrad o prerušenie odvolacieho konania.
K námietke žalobcov, týkajúcej sa neumožnenia vyhotovenia fotokópií projektovej dokumentácie, vzhľadom na charakter ich pripomienok a výsledky dokazovania, ďalšia účastníčka uviedla, že aj vzhľadom na ostatné tvrdenia žalobcov by išlo len o formálne porušenie zákona, ktoré nemohlo mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Vzhľadom na charakter konania a námietky žalobcov považuje odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa za dostatočné a správne tak po vecnej, ako aj právnej stránke.
Z obsahu žaloby priamo nevyplýva, že obsah odvolania žalobcu 1 zo dňa 13.04.2010 a žalobkyne 2 zo dňa 19.04.2010 bol identický, pretože svoje tvrdenia o neidenticite oboch odvolaní žalobcovia v žalobe žiadnym spôsobom nekonkretizovali okrem tvrdenia o porušení § 23 správneho poriadku zo strany stavebného úradu, že bolo porušené právo žalobkyne 2 na vyhotovenie si kópií časti projektovej dokumentácie. Dôkaz o tom, že žalovaný rozhodoval v žalobou napadnutom rozhodnutí aj o odvolaní žalobkyne 2 zo dňa 19.04.2010 vyplýva aj zo samotnej výrokovej časti rozhodnutia žalovaného č. A/2010/2049/HLO zo dňa 16.09.2010.
Čo sa týka náhrady trov konania, právny zástupca ďalšej účastníčky si uplatnil na náhradu trovy konania za 3 úkony právnej služby, a to za prevzatie a prípravu zastúpenia zo dňa 23.11.2010, účasť na pojednávaní dňa 01.12.2011 a účasť na pojednávaní dňa 09.02.2012, celkovo vo výške 300,11 €.
V.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku vyvesené na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk, www.nsud.sk, najmenej päť dní vopred, v senáte rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011) a rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).
Z obsahu administratívneho spisu senát odvolacieho súdu zistil, že rozhodnutím č. SP 2010-04/8270- 1181/A-4/Vi zo dňa 16.03.2010 Mestská časť Bratislava - Dúbravka ako príslušný stavebný úrad podľa § 117 zákona č. 50/1976 Zb. na základe uskutočneného spojeného konania o umiestnení a povolení stavby povolil stavbu „Rodinný dom“ na pozemkoch parc. č. XX, XX a XX/X. v katastrálnom území V. stavebníčke Q. K.. Krajský stavebný úrad v Bratislave rozhodnutím č. A/2010/2049/HLO zo dňa 16.09.2010 zmenil odvolaniami napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. Do podmienok pre umiestnenie stavby vo výrokovej časti rozhodnutia na 1. strane vložil bod 1a. Projektová dokumentácia, vypracovaná v auguste 2008 autorizovaným architektom L. M. sa upravuje nasledovne: V pôdoryse 1. Nadzemného podlažia sa odstráni okno z obytnej miestnosti, označenej č. 1.3, smerujúce k nehnuteľnosti vo vlastníctve odvolateľov, parc. č. XX/X, XX/X, k.ú. V.. V podkroví sa znižuje počet strešných okien tak, že vo všetkých podkrovných miestnostiach, t.j. aj v izbách, kúpeľni a hale bude iba po jednom strešnom okne miesto pôvodne navrhnutých dvoch, resp. troch oknách. Osadenie rodinného domu bude rešpektovať uličnú čiaru, tzn. bude umiestnený v rovnakej vzdialenosti od ulice ako susedný rodinný dom na pozemku parc. č. XX/X, k.ú. V.. Ostatné časti prvostupňového rozhodnutia ostali nezmenené a v platnosti.
V predmetnom druhostupňovom rozhodnutí sú v hlavičke rozhodnutia uvedení obaja žalobcovia, ako aj z výrokovej časti je zrejmé, že voči prvostupňovému rozhodnutiu podali odvolania obaja žalobcovia. Aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného je uvedené, že odvolania podali obaja žalobcovia.
Stavebný úrad Mestská časť Bratislava - Dúbravka oznámil v súlade s § 39a ods. 4 a § 61 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. začatie spojeného územného a stavebného konania na stavbu rodinného domu na pozemkoch parc. č. XX, XX a XX/X v k.ú. V. s tým, že súčasne nariadil ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním na deň 03.07.2008, na ktorom najneskôr mohli účastníci konania uplatniť svoje námietky a pripomienky. Konania sa zúčastnil splnomocnený zástupca žalobcov.
V administratívnom spise sa nachádza súhlasné záväzné stanovisko Krajského pamiatkového úradu v Bratislave č. BA-07/1949-2/7508/Fe zo dňa 12.10.2009, súčasťou spisu je i skôr vydané záväzné stanovisko Krajského pamiatkového úradu Bratislava č. BA-08/1653-3/6610/Fe zo dňa 20.08.2008, ktorým bol z dôvodu, že projektová dokumentácia nezodpovedá podmienkam vo výške stavby, vyslovený nesúhlas s predloženou projektovou dokumentáciou novostavby rodinného domu v K., Mestská časť V., parc. č. XX, XX, XX/X, k.ú. V..
Následne dňa 29.09.2009 po zmene a úprave projektovej dokumentácie Krajský pamiatkový úrad Bratislave vydal záväzné stanovisko č. BA-09/1105-3/4409/Fe, ktorým vyslovil súhlas s predloženou projektovou dokumentáciou novostavby rodinného domu a zároveň stanovil konkrétne podmienky výstavby.
Stavebníčka doložila v stavebnom konaní svetlo-technický posudok, ktorý bol vypracovaný autorizovaným stavebným inžinierom v roku 2005 a dodatok č. 1 zo dňa 24.05.2010, ktorý bol vypracovaný na základe zmeny v riešení výšky stavby a jej umiestnenia doplnený záverom, z ktorého vyplýva, že aj plánovaná dostavba domu na parcele č. XX/X k.ú. V. nebude navrhnutou stavbou poškodená z hľadiska požiadaviek denného osvetlenia a preslnenia. Projektová dokumentácia v stavebnom konaní bola vypracovaná v roku 2007 autorizovaným architektom a dopracovaná v júli 2008. Rieši stavbu rodinného domu, ktorý je podpivničený, obývateľný s jedným nadzemným podlažím a podkrovím. Zastavaná plocha je 136 m2. Pôvodne navrhnutá stavba rodinného domu bola na základe pripomienok vlastníkov susedných nehnuteľností zmenená tak, že sa zvýšila odstupová vzdialenosť od spoločnej hranice, zmenšila sa pôdorysná plocha stavby a bola znížená výška hrebeňa sedlovej strechy o 60 cm.
Samotné konanie o vydanie stavebného povolenia začalo na začiatku roku 2006.
Podľa § 39a ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia.
Podľa § 39a ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. stavebný úrad spojí územné konanie o umiestnení stavby so stavebným konaním pri jednoduchej stavbe alebo jej prístavbe a nadstavbe, ak sú podmienky umiestnenia jednoznačné vzhľadom na pomery v území; pri ostatných stavbách tak urobí za predpokladu, že podmienky na ich umiestnenie vyplývajú z územného plánu zóny.
Podľa § 66 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie.
Podľa § 66 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. záväznými podmienkami uskutočňovania stavby sa zabezpečí, prípadne určí a) umiestnenie stavby na pozemku v prípadoch spojeného konania o umiestnení stavby so stavebným konaním, b) ochrana verejných záujmov, predovšetkým zdravia ľudí a životného prostredia, c) dodržanie príslušných technických predpisov, prístup a užívanie stavby osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, d) lehotu na dokončenie stavby, e) plnenie požiadaviek uplatnených v záväzných stanoviskách podľa § 140b dotknutými orgánmi, ak nie sú určené správnymi rozhodnutiami, prípadne požiadavky vlastníkov sietí a zariadení verejného dopravného technického vybavenia na napojenie na tieto siete, f) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, ak sa stavba uskutočňuje svojpomocou, g) použitie vhodných stavebných výrobkov, h) povinnosť oznámiť začatie stavby.
Podľa § 140 zákona č. 50/1976 Zb. ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
Podľa § 140b ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákonastanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.
Podľa § 140b ods. 5 zákona č. 50/1976 Zb. pri riešení rozporov medzi dotknutými orgánmi vyplývajúcich zo záväzných stanovísk sa postupuje podľa § 136. Ak námietky účastníkov konania smerujú proti obsahu záväzného stanoviska, stavebný úrad konanie preruší a vyžiada si od dotknutého orgánu stanovisko k námietkam. Ak dotknutý orgán stanovisko nezmení, stavebný úrad si vyžiada potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska od orgánu, ktorý je nadriadeným orgánom dotknutého orgánu. Počas prerušenia konania neplynú lehoty na rozhodnutie veci stavebným úradom.
Podľa § 140b ods. 6 zákona č. 50/1976 Zb. ak odvolanie proti rozhodnutiu podľa tohto zákona smeruje proti obsahu záväzného stanoviska, odvolací orgán konanie preruší a vyžiada si stanovisko k obsahu odvolania od dotknutého orgánu príslušného na vydanie záväzného stanoviska. Odvolanie spolu so stanoviskom dotknutého orgánu k obsahu odvolania predloží stavebný úrad orgánu, ktorý je nadriadeným orgánom dotknutého orgánu a vyžiada si od neho potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska. Počas prerušenia konania neplynú lehoty na rozhodnutie o odvolaní.
Podľa § 8 ods. 2 písm. b/ vyhlášky Ministerstva životného prostredia č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona (ďalej len vyhláška č. 453/2000 Z.z.) k žiadosti o stavebné povolenie sa prikladajú projektová dokumentácia stavby (projekt stavby) vypracovaná oprávnenou osobou v troch vyhotoveniach; ak ide o stavby podľa § 45 ods. 6 písm. a/ zákona, postačí dokumentácia vypracovaná osobou s príslušným odborným vzdelaním.
Podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 453/2000 Z.z. stavebné povolenie obsahuje okrem všeobecných náležitostí a) meno, priezvisko (názov) a adresu (sídlo) stavebníka a ostatných účastníkov konania, b) druh a účel povoľovanej stavby alebo jej zmeny, c) parcelné čísla stavebných pozemkov podľa katastra nehnuteľností, na ktorých sa stavba povoľuje, d) podmienky na uskutočnenie stavby alebo aj na užívanie stavby, e) ďalšie podmienky, ktorými sa zabezpečí ochrana verejných záujmov a právom chránené záujmy účastníkov konania, f) umiestnenie stavby na pozemku, ak bolo územné konanie spojené so stavebným konaním alebo sa územné rozhodnutie nevyžaduje, g) ak ide o stavbu uskutočňovanú zhotoviteľom, meno, priezvisko (názov) a adresu (sídlo) zhotoviteľa stavby alebo oznámenie, že bude určený vo výberovom konaní; ak ide o stavbu uskutočňovanú svojpomocou, meno a adresu stavebného dozoru alebo kvalifikovanej osoby, ktorá bude zabezpečovať odborné vedenie uskutočňovania stavby, h) určenie lehoty na dokončenie stavby, i) rozhodnutie o námietkach účastníkov konania, j) upozornenie stavebníka na povinnosť oznámiť stavebnému úradu začatie stavby.
Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky č. 453/2000 Z.z. k stavebnému povoleniu pripojí stavebný úrad overenú projektovú dokumentáciu stavby alebo jej zmeny.
Podľa § 219 ods.1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Konanie v správnom súdnictve je ovládané koncentračnou zásadou, čo znamená, že len v lehote stanovenej v § 250b ods. 1 O.s.p. môže žalobca určiť aký okruh žalobných dôvodov bude predmetompreskúmania zákonnosti administratívneho rozhodnutia. Nie je prípustné ich rozširovanie po uplynutí dvojmesačnej lehoty (§ 250b O.s.p.), možné je len rozsah napadnutia správneho rozhodnutia obmedziť (§ 250h ods. 1 O.s.p.).
Z ustanovenia § 66 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb., ako aj z § 10 ods. 1 písm. d/ vyhlášky č. 453/2000 Z.z. vyplýva, že stavebný orgán je oprávnený určovať záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby. Projektová dokumentácia tvorí podklad stavebného povolenia, je potrebné ju priložiť k žiadosti o stavebné povolenie a musí byť vypracovaná na to oprávnenou osobou. Keďže projektová dokumentácia je podkladom na vydanie stavebného povolenia, platí tu režim ustanovenia § 33 ods. 2 správneho poriadku, podľa ktorého musí byť účastníkom konania a zúčastneným osobám daná možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia.
Z obsahu pripojeného administratívneho spisu odvolací súd zistil, že žalobcom 1, 2 nebol predložený dodatok č. 1 k svetlo-technickému posudku na vyjadrenie, čo možno považovať za procesné pochybenie. Uvedený dodatok č. 1 bol vypracovaný na základe podnetu žalobcov 1, 2. Z preskúmavaného administratívneho rozhodnutia žalovaného vyplýva, že deklaruje priaznivejší výsledok pri užívaní susediacich nehnuteľností, teda aj rodinného domu žalobcov 1 a 2. Bola zvýšená odstupová vzdialenosť rodinného domu od parcely žalobcov 1 a 2 na viac ako boli žalobcami požadované 2 m a tiež bola akceptovaná požiadavka Krajského pamiatkového úradu v Bratislave tak, že bol znížený hrebeň strechy na výšku + 7000 m. Odvolací súd preto uvedenú vadu konania vyhodnotil tak, že nemala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia práve z dôvodu priaznivejšieho postavenia žalobcov vo vzťahu k umiestneniu posudzovanej stavby, ktorá neznemožní budúcu uvažovanú investičnú činnosť žalobcov 1 a 2, ako i s poukazom na rozhodnutie žalovaného, ktorým zmenil i osadenie rodinného domu stavebníka tak, že bude rešpektovať uličnú čiaru, čo v konečnom dôsledku zabezpečilo preslnenie a vylepšenie denného osvetlenia existujúcich obytných miestností v nehnuteľnosti žalobcov 1 a 2.
Žalobcovia v odvolaniach proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu č. SP 2010-04/8270- 1181/A-4/Vi zo dňa 16.03.2010 namietali, že Krajský pamiatkový úrad v Bratislave, ako dotknutý orgán vydal svoje záväzné stanovisko len k pôvodnej projektovej dokumentácii a nie aj k zmenenej projektovej dokumentácii. Namietali tiež obsah záväzného stanoviska dotknutého orgánu - Krajského pamiatkového úradu v Bratislave č. BA 09/1105-3/4409/Fe zo dňa 29.09.2009 a navrhovali postup podľa ustanovenia § 140b ods. 6 zákona č. 50/1976 Zb., keďže podľa ich názoru je predmetná stavba v rozpore s podmienkami rozhodnutia Pamiatkového úradu Slovenskej republiky č. PÚ-06/162-1/445/Kal. Na uvedené námietky reagoval dostatočne, vysporiadajúc sa so všetkými dôvodmi odvolania žalovaný, ktorý uviedol, že porovnaním dokumentácie, ktorá bola podkladom k vydaniu rozhodnutia MČ Bratislava
- Dúbravka zo dňa 17.03.2006 pod č. D-2004-06/8397-925/A-4/Sz,Go a dokumentácie z augusta 2007 je evidentné, že bol zmenený celý charakter stavby, zmenšil sa objem stavby, zastavaná plocha a stavba sa od hranice s odvolateľmi posunula smerom do pozemku stavebníčky. Dotknuté pozemky nie sú pravidelného tvaru, vzdialenosť navrhovanej stavby od hranice sa preto zmenila od cca 2,55 m po 2,75 m. V roku 2010 nebola projektová dokumentácia menená, projektant zmenil vzdialenosť stavby od okraja pozemnej komunikácie tak, že stavbu posunul o 1 m smerom do pozemku. Vzhľadom k tomu, že s týmto posunutím neuvažoval svetlo-technický posudok ani posudok KPÚ v Bratislave a vplyv na susednú stavbu by sa ním nezlepšil, odvolací orgán posunutie stavby vylúčil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. Stavba spĺňa podmienky stanovené pre jednoduchú stavbu.
K námietke žalobcov, týkajúcej sa nemožnosti vyhotovenia fotokópií projektovej dokumentácie senát odvolacieho súdu uvádza, že v úradnom zázname z nahliadnutia do spisového materiálu zo dňa 19.04.2010 je uvedené, že stavebný úrad nevyhovel požiadavke na vyhotovenie fotokópií časti projektovej dokumentácie z dôvodu, že je potrebný súhlas autora projektovej dokumentácie. Z ustanovenia § 23 správneho poriadku vyplýva, že účastník konania má nárok na úplné informácie o podkladoch rozhodnutia, preto je stavebný úrad povinný účastníkovi konania poskytnúť, ak je to možné i fotokópie tých častí projektovej dokumentácie, na ktorých vydanie udelí súhlas projektant alebo autor diela. Tým nie je podľa názoru senátu obmedzené právo účastníkov konania do projektovej dokumentácie neobmedzene nahliadať a študovať listiny nachádzajúce sa v administratívnom spise. K argumentácii žalobcov vo vzťahu k rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. značka 3Sžo/112/2009 zo dňa 09.09.2010 senát odvolacieho súdu uvádza, že v tomto prípade išlo o odlišnú skutkovú vec, pretože vo veci sp. značka 3Sžo/112/2009 bola vypracovaná nová projektová dokumentácia, s ktorou neboli oboznámené dotknuté orgány štátnej správy, ktoré sa vo veci vyjadrovali len k pôvodnej (a nie novej) projektovej dokumentácii, nevyjadrili sa k nej ani účastníci konania. V tomto prípade je skutkový stav veci iný, pretože zmeny v projektovej dokumentácii boli zrealizované výlučne na podnet žalobcov a ich výhrady boli zmenou projektovej dokumentácie akceptované. Okrem iného prišlo k zmenšeniu objemu stavby, zastavaná plocha a stavba sa od hranice nehnuteľnosti žalobcov 1 a 2 posunula smerom do pozemku stavebníčky, bol znížený hrebeň strechy a v samotnom rozhodnutí žalovaného boli stanovené ďalšie obmedzujúce podmienky úpravy projektovej dokumentácie v prospech žalobcov 1 a 2 týkajúce sa napr. zníženia počtu strešných okien, odstránenia okna z obytnej miestnosti smerujúceho k nehnuteľnosti žalobcov. Z tohto dôvodu podľa odvolacieho súdu obrana žalobcov neobstojí, keďže stavebník v záujme ukončenia najmenej šesť rokov trvajúceho stavebného konania, akceptoval výhrady žalobcov. Skutočnosť, že pred vydaním rozhodnutia žalovaný i prvostupňový orgán nepostupovali podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, súd na podklade zisteného stavu veci nevyhodnotil ako vadu konania, ktorá má vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia, pretože uvedeným pochybením neprišlo k zhoršeniu obhajoby práv žalobcov, keďže žalovaný vo svojom rozhodnutí rozhodol v prospech žalobcov, pretože okrem už uvedených úprav projektu, nesúhlasil aj s osadením stavby mimo stanovenej uličnej čiary, čo žalobcovia namietali.
K ďalším námietkam žalobcov 1 a 2 súd poznamenáva, že v prvostupňovom administratívnom rozhodnutí sú ako účastníci konania okrem iných uvedení aj obaja žalobcovia, ktorým bolo predmetné rozhodnutie aj doručené. V záhlaví druhostupňového rozhodnutia žalovaného sú ako odvolatelia uvedení obaja žalobcovia. Aj v odôvodnení predmetného rozhodnutia žalovaného je uvedené, že proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu podali odvolanie obaja žalobcovia. Odvolania oboch žalobcov nie sú úplne identické, ale podstatné námietky, ktoré vzniesli proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu sú totožné, a žalovaný o nich v predmetnom rozhodnutí rozhodol. Senát odvolacieho súdu sa preto nemohol stotožniť s námietkou žalobcov, že žalovaný o odvolaní žalobkyne 2 vôbec nerozhodol.
Pokiaľ sa týka námietok žalobcov, že zmenená projektová dokumentácia nebola doručená príslušným orgánom, tak uvedené je len čiastočne pravdivé, pretože k zmene projektu sa vyjadril Krajský pamiatkový úrad v Bratislave, ktorý vydal rozhodnutie dňa 29.09.2009 a stanovil podmienky na realizáciu stavby. V roku 2010 projektová dokumentácia už menená nebola.
Vzhľadom na uvedené, senát najvyššieho súdu rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/275/2010- 114 zo dňa 09.02.2012 potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcom, ktorí nemali v konaní úspech nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p.
Ďalšej účastníčke Ing. Q. K. náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže z obsahu súdneho spisu neboli zistené trovy konania (§ 151 ods.1, 2 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.