Najvyšší súd
3Sžp/1/2011
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Ivana Rumanu a členiek senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD. a JUDr. Gabriely Gerdovej
v právnej veci žalobcov: 1/ I. R., B., 2/ J. D., B., 3/ L. M., B., 4/ D. B., B., 5/ Ing. I. B., B.,
6/ Ing. P. R., B., 7/ Ing. J. K., B., 8/ I. M., B., 9/ Ing. J. L., B., 10/ V. L., B., 11/ S. N., B.,
všetci právne zastúpení JUDr. P. Š., B., proti žalovanému: Krajský stavebný úrad
v Banskej Bystrici, Nám. Ľ. Štúra 1, Banská Bystrica, právne zastúpený advokátskou
kanceláriou U. & P. s.r.o., B. B., za účasti ďalšieho účastníka: Slovenská správa ciest –
Investičná výstavba a správa ciest, Skuteckého 32, Banská Bystrica, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KSUBB-2010-301/363-1:OŠSS,My zo dňa 23. februára
2010, konajúc o odvolaní žalobcov 1/ - 11/ proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici
č. k. 23S/44/2010-49 zo dňa 27. októbra 2010, jednomyseľne
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
č. k. 23S/44/2010-49 zo dňa 27. októbra 2010 p o t v r d z u j e.
Žalobcom 1/ - 11/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcov
1/ - 11/, ktorou sa domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KSUBB-
2010-301/363-1:OŠSS,My zo dňa 23.02.2010, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Mesta
Brezno, ako príslušného stavebného úradu, a to rozhodnutie o umiestnení stavby
č. 2009/4239-02 zo dňa 30.11.2009, ktorým umiestnil stavbu v katastrálnom území (ďalej len
„k.ú“) B. pre navrhovateľa Slovenská správa ciest – Investičná výstavba a správa ciest,
Skuteckého 32, Banská Bystrica.
Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že v danom prípade ide
o verejnoprospešnú líniovú stavbu podľa Územného plánu Mesta Brezno, pre túto stavbu
možno pozemky podľa ustanovenia § 108 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní
a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný
zákon“) vyvlastniť. Ustanovenie § 108 ods. 2 písm. a/ stavebného zákona umožňuje
vyvlastniť len vo verejnom záujme pre verejnoprospešné stavby podľa schválenej
územnoplánovacej dokumentácie. Rozsah – nevyhnutná miera vyvlastnenia nie
je v predmetnom rozhodnutí o umiestnení stavby riešená. Možnosť vydať územné
rozhodnutie o umiestnení stavby ak navrhovateľ nie je vlastníkom pozemku, je daná len
v prípade, ak sú splnené na navrhovaný účel predpoklady pre vyvlastnenie. Preto
sa prvostupňový súd stotožnil so stanoviskom žalovaného, že napadnuté rozhodnutie nerieši
v podrobnostiach okolnosti vyvlastňovania, keďže nejde o vyvlastňovacie konanie.
Až vo vyvlastňovacom konaní sú posudzované konkrétne podmienky vyvlastnenia,
nevyhnutný rozsah vyvlastnenia (§ 110 ods. 3 stavebného zákona). Pri rozhodovaní
o umiestnení stavby je významné zaoberať sa len otázkou, či v danom prípade na navrhovaný
účel možno pozemok vyvlastniť. Ak z ustanovenia § 108 ods. 2 písm. a/, f/ vyplýva možnosť
vyvlastnenia, potom je daný zákonný predpoklad pre vydanie rozhodnutia o umiestnení
stavby pre navrhovateľa, ktorý nie je vlastníkom pozemku.
II.
Proti rozsudku krajského súdu podali včas odvolanie žalobcovia 1/ - 11/
prostredníctvom svojho právneho zástupcu a navrhli, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie
správneho orgánu zrušil a žalobe vyhovel.
Právny zástupca žalobcov 1/ - 11/ uviedol, že pokiaľ už skôr poukázali na rozpor
s územným plánom Mesta Brezno a prvostupňový súd im vytýkal, že túto skutočnosť
nepreukázali, oni v zmysle ustanovení § 120 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„O.s.p.“) predmetný dôkaz označili, ale súd ho nevykonal. Žalobcovia 1/ - 11/ nemohli
predmetný dôkaz predložiť, lebo ho nemajú k dispozícii. Doplnok č. X Územného plánu
mesta bol schválený dňa 15.12.2009, teda až následne po územnom rozhodnutí
prvostupňového stavebného úradu Mesta Brezno č. 2009/4239-02 zo dňa 30.11.2009. Tieto
skutočnosti vyplývajú z dôkazov a vyjadrení účastníkov. Ďalšou námietkou žalobcov 1/ - 11/
bolo, že pokiaľ by malo byť zachované ochranné pásmo 50 m (pri ceste I. triedy je 50 m
od osi priľahlého jazdného pásu – podľa tvrdenia v napadnutých rozhodnutiach správnych
orgánov) potom by nutne muselo dôjsť aj k asanácii iných objektov v blízkosti stavby (napr.
budova polície a ďalšie okolité obvody bývalej M. B., ktoré sú taktiež v rovnakej vzdialenosti
ako garáže žalobcov. Prvostupňový súd to v odôvodnení nijako nevyhodnotil. Napriek tomu, že rozhodnutím o umiestnení stavby nedochádza ešte k vyvlastneniu stavieb – garáží,
žalobcovia 1/ - 11/ sú toho názoru, že garáže sú už týmto rozhodnutím určené na asanáciu,
pričom s ostatnými objektmi sa o asanácii v budúcnosti neuvažuje, hoci sú
rovnako v blízkosti stavby.
III.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok Krajského súdu
v Banskej Bystrici č. k. 23S/44/2010-49 zo dňa 27.10.2010 potvrdiť.
V dôvodoch uviedol, že pokiaľ žalobcovia 1/ - 11/ poukazujú na nutnosť asanácii
v blízkosti stavby vo vzťahu k tomu, že v rámci stavby „I/66 Brezno – obchvat, I. etapa“.
stavebný objekt SO 011 – výstavba obchvatu vyvoláva potrebu odstránenia 14 objektov
vrátane objektov garáží pod novým mostným objektom, žalovaný sa zaoberal len žalobou
žalobcov a nie aj ďalších vlastníkov, ktorí správne rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote
nenapadli. Vo vzťahu k tejto odvolacej námietke preto žalovaný považuje odvolanie
za nedôvodné. Nie všetky stavby v blízkosti navrhovanej stavby bude potrebné asanovať,
avšak s ohľadom na ustanovenie § 108 stavebného zákona možno pozemky pre danú stavbu
vyvlastniť. Ide o zákonnú možnosť, ale nie povinnosť. Až ďalšia fáza konania, ktorá
nasleduje po územnom konaní, t.j. stavebné konanie, určí konkrétne podmienky vyvlastnenia,
naliehavý záujem a pod. Podľa § 37 stavebného zákona podkladom pre vydanie územného
rozhodnutia sú územné plány obcí a zón a stavba „I/66 Brezno – obchvat, I. etapa“ – líniová
stavba je stavbou verejnoprospešnou, určenou územným plánom v jeho záväznej časti.
Napadnuté rozhodnutie nie je rozhodnutím, ktoré by pojednávalo o vyvlastnení, jeho rozsahu,
náhrade, a to ani voči žalobcom a ani voči ďalším osobám (napr. vo vzťahu k žalobcami
uvádzaným tretím osobám ako vlastníkom ďalších objektov). S ohľadom na platnú
územnoplánovaciu dokumentáciu, obsah napadnutého rozhodnutia žalovaného, nepovažuje
podané odvolanie za dôvodné. Prvostupňový súd sa dôsledne zaoberal námietkami žalobcov,
oboznámil sa s rozsiahlym dôkazným materiálom a vykonal všetky dôkazy získané v súlade
s právnym poriadkom a vec posúdil po právnej stránke správne.
Ďalší účastník konania, Slovenská správa ciest – investičná výstavba a správa ciest,
v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
č. k. 23S/44/2010-49 zo dňa 27.10.2010 potvrdiť.
K námietke žalobcov 1/ - 11/, že ostatné objekty v blízkosti stavby na rozdiel od garáží
žalobcov neboli navrhnuté na asanáciu uviedol, že garáže žalobcov 1/ - 11/, ako aj iné objekty
situované v blízkosti plánovanej cesty I. triedy (vo vzdialenosti do 50 m od osi vozovky)
sa nachádzajú v ochrannom pásme cesty, pričom režim ochranného pásma, výkon činnosti,
práva a povinnosti vlastníkov objektov a nehnuteľností v ochrannom pásme upravuje
§ 11 ods. 1 až 5 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení
neskorších predpisov (ďalej len „cestný zákon“). Na rozdiel od ostatných objektov
nachádzajúcich sa v blízkosti (t.j. v ochrannom pásme) plánovanej cesty, objekt garáží
vo vlastníctve žalobcov 1/ - 11/ sa nenachádza len v ochrannom pásme pripravovanej cesty
I. triedy, ale aj na cestných pozemkoch, ktoré sú súčasťou cesty I. triedy v súlade s § 1 ods. 3
cestného zákona v spojení s § 8 ods. 2, 6 vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon
o pozemných komunikáciách (cestný zákon). Vzhľadom k tomu, že objekt garáží
vo vlastníctve žalobcov 1/ - 11/ sa nachádza priamo v priemete mostného objektu na cestných
pozemkoch, ktoré sú súčasťou plánovanej cesty, je asanácia tohto objektu garáží nevyhnutná
nielen z pohľadu zabezpečenia opráv, údržby, neobmedzeného prístupu k všetkým častiam mostného objektu a to aj pomocou technických zariadení a mechanizmov a zabezpečenia
bezpečnosti premávky na cestnej komunikácií, ale aj z pohľadu zabezpečenia ochrany života,
zdravia a majetku osôb nachádzajúcich sa v bezprostrednej blízkosti stavby (teda aj pod
mostným objektom). Na záver uviedol, že v súlade s § 1 ods. 4 cestného zákona súčasti ciest
sú potrebné pre úplnosť, na zabezpečenie a ochranu ciest a na zaistenie bezpečnej, rýchlej,
plynulej a hospodárnej premávky na nich. Z uvedeného dôvodu cestné pozemky ako súčasti
ciest nie je možné využívať spôsobom, ktorý obmedzuje alebo znemožňuje plnenie tohto
účelu.
IV.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal
odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených
v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.)
a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku vyvesené na úradnej tabuli
súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk,
www.nsud.sk, najmenej päť dní vopred, v senáte rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
od 01. mája 2011) a rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).
Z obsahu administratívneho spisu senát odvolacieho súdu zistil, že stavebný úrad –
Mesto Brezno vydal dňa 30.11.2009 územné rozhodnutie č. 2009/4239-02, na základe návrhu
na vydanie územného rozhodnutia ďalšieho účastníka konania, ktorým bola umiestnená
stavba „I/66 Brezno – obchvat, I. etapa“. Po oznámení začatia územného konania jednotlivým
dotknutým orgánom, známym účastníkom konania, jednak listom a jednak oznámením
na úradnej tabuli Mesta Brezno a jeho webovej stránke, nariadil na prejednanie návrhu ústne
pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním na deň 24.11.2009 o 9:00 hod. V konaní boli
vznesené námietky a pripomienky účastníkov konania, okrem iných aj voči asanácii garáží.
Námietky týkajúce sa nesúhlasu s asanáciou garáží pod mostným objektom SO 204
prvostupňový správny orgán neuznal z dôvodu, že cestný pozemok pod mostným objektom
tvorí priemet šírky konštrukcie vozovky na rastlý terén. Mimo zastavaného územia v zmysle
cestného zákona sú definované cestné ochranné pásma, čo pri ceste I. triedy je 50 m od osi
priľahlého jazdného pásu. Správca cesty musí vykonávať pravidelné prehliadky mostných
objektov, ktoré predstavujú kontrolnú činnosť o stavebno-technickom stave mosta, a preto
musí byť zabezpečený vstup na pozemok aj pod mostom. Žalovaný uvedené prvostupňové
rozhodnutie správneho orgánu potvrdil.
Podľa § 32 písm. a/ stavebného zákona umiestňovať stavby, meniť využitie územia
a chrániť dôležité záujmy v území možno len na základe územného rozhodnutia, ktorým
je rozhodnutie o umiestnenie stavby.
Podľa § 37 ods. 1 stavebného zákona podkladom pre vydanie územného rozhodnutia
sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny,
podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady
podľa § 3 a ostatné existujúce podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu
nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané
vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní.
Podľa § 34 ods. 2 stavebného zákona v územnom konaní o umiestnení stavby,
o využívaní územia, o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo
stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím
priamo dotknuté.
Podľa § 38 stavebného zákona ak nemá navrhovateľ k pozemku vlastnícke alebo iné
právo, možno bez súhlasu vlastníka územné rozhodnutie o umiestnení stavby alebo
rozhodnutie o využití územia vydať len vtedy, ak možno na navrhovaný účel pozemok
vyvlastniť.
Podľa § 39 stavebného zákona v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie
na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území,
najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia
jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné
prostredie včítane architektonických a urbanistických hodnôt v území a rozhodne
o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby si v odôvodnených
prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov, projektovej
dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré
sa musia zahrnúť do stavebného povolenia.
Podľa § 39a ods. 1 stavebného zákona rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje
stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby,
určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia.
Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia.
Podľa § 108 ods. 1 stavebného zákona pozemky, stavby a práva k nim, potrebné
na uskutočnenie stavieb alebo opatrení vo verejnom záujme, uvedených v odseku 2, možno
vyvlastniť alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám možno obmedziť rozhodnutím
stavebného úradu (ďalej len „vyvlastniť“).
Podľa § 108 ods. 2 písm. a/ a f/ stavebného zákona vyvlastniť možno len vo verejnom
záujme pre
a) verejnoprospešné stavby podľa schválenej územnoplánovacej dokumentácie,
f) výstavbu a správu diaľníc, ciest a miestnych komunikácií vrátane zriadenia ich
ochranných pásiem podľa osobitných predpisov.
Podľa § 108 ods. 3 stavebného zákona verejný záujem na vyvlastnení na účely uvedené
v odseku 2 sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní. Za stavby podľa odseku 2 písm. a)
sa považujú stavby určené na verejnoprospešné služby a pre verejné technické vybavenie
územia podporujúce jeho rozvoj a ochranu životného prostredia, ktoré vymedzí schvaľujúci
orgán v záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie.
Podľa § 110 ods. 2 stavebného zákona vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi
a zámermi územného plánovania a ten sa dokazuje územným rozhodnutím. Pokiaľ účel,
na ktorý sa vyvlastňuje, nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia, skúma sa súlad s cieľmi
a zámermi územného plánovania priamo vo vyvlastňovacom konaní.
Podľa § 11 ods. 1 cestného zákona na ochranu diaľníc, ciest a miestnych komunikácií
a premávky na nich mimo územia zastaveného alebo určeného na súvislé zastavanie slúžia
cestné ochranné pásma. Pre jednotlivé druhy a kategórie týchto komunikácií určí šírku
ochranných pásem vykonávací predpis, a to pri diaľniciach a cestách vyšších tried v rozsahu 50 až 100 metrov od osi priľahlého jazdného pásu, pri cestách nižších tried a miestnych
komunikáciách 15 až 25 metrov od osi vozovky, nad a pod pozemnou komunikáciou. Cestné
ochranné pásmo pre novobudované alebo rekonštruované diaľnice, cesty a miestne
komunikácie vzniká dňom nadobudnutia právoplatnosti územného rozhodnutia.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť
na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému
rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici po tom, ako sa oboznámil s obsahom
administratívneho a súdneho spisu a s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. dospel
k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných
právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých
v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie
výroku rozsudku. S týmito sa odvolací súd stotožňuje v celom rozsahu.
Z ustanovenia § 34 stavebného zákona vyplýva, že účastníci konania sú tí, ktorých
vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom
a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Slovné spojenie „priamo
dotknuté“ vyjadruje stav značnej a bezprostrednej intenzity porušenia a individualizácie
subjektu, ktorý je porušením dotknutý.
Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. II. ÚS 22/02 zo dňa 06.03.2002
odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti ústavnú sťažnosť v časti o porušení základného
práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života
upraveného v čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, ako aj základného práva na priaznivé životné prostredie
upraveného v čl. 44 Ústavy Slovenskej republiky rozhodnutím o umiestnení stavby.
Uznesenie odôvodnil tým, že rozhodnutím o umiestnení stavby nemôže reálne dôjsť
k porušeniu práva na priaznivé životné prostredie, pretože z charakteristiky rozhodnutia
o umiestnení stavby vyplýva, že ide o rozhodnutie, ktorým sa stavba priamo nerealizuje (k jej
realizácii dochádza na základe stavebného povolenia – osobitného rozhodnutia vydaného
v stavebnom konaní, resp. na základe ohlásenia stavebnému úradu v určitých zákonom
ustanovených prípadoch). Taktiež uviedol, že rozhodnutie o umiestnení stavby reálne
nezasahuje do narušenia práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného
a rodinného života, vytvára sa ním len právny základ pre rozhodnutie o realizácii stavby,
ku ktorej môže, ale nemusí v budúcnosti dôjsť. Vyplýva to aj z časovej platnosti rozhodnutia
o umiestnení stavby.
Vychádzajúc z vyššie citovaného nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky
sa Najvyšší súd Slovenskej republiky stotožňuje s názorom žalovaného a prvostupňového
súdu v tom, že rozhodnutím o umiestnení stavby nedochádza k vyvlastneniu a predmetným
rozhodnutím sa tak nezasahuje do subjektívnych práv vlastníkov garáží. Rozhodnutím môže
byť priamo dotknutý len ten, koho právne postavenie môže byť po vydaní rozhodnutia iné,
ako pred rozhodnutím. Rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú
sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia (§ 39a ods. 1
stavebného zákona). Na základe rozhodnutia o umiestnení stavby nie je možné ešte stavbu
realizovať, nakoľko sa ním určuje stavebný pozemok a stavba na ňom sa len umiestňuje.
Realizovať stavbu je možné až na základe právoplatného stavebného povolenia vydaného
v stavebnom konaní. Územné konanie tak predchádza stavebnému konaniu a rozhodnutie
o umiestnení stavby je právnym základom pre stavebné povolenie. V danom prípade sa musí
ešte uskutočniť vyvlastňovacie konanie. Vyvlastniť možno len vtedy, ak sa cieľ vyvlastnenia
nedá dosiahnuť inak. Vyvlastnenie sa môže uskutočniť len v nevyhnutnom rozsahu a musí
byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania. Samotným rozhodnutím o umiestnení
stavby, ktorým je stavba iba právne umiestňovaná na stavebnom pozemku, nemôžu byť
žalobcovia 1/ - 11/ priamo dotknutí na svojich právach. Námietky žalobcov 1/ - 11/ smerovali
k faktickému stavu, ktorý môže nastať až na základe vyvlastňovacieho konania a stavebného
povolenia.
O trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa 250k ods. 1
O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že žalobcom 1/-11/,
ktorí nemali úspech v odvolacom konaní nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.
Žalovaný mal v odvolacom konaní úspech a súčasne bol zastúpený advokátom. Ustanovenie
§ 250k ods.1 O.s.p. neupravuje nárok žalovaného správneho orgánu na náhradu trov. Súd
vychádza z toho, že procesná obrana zákonnosti napadnutého rozhodnutia je súčasťou plnenia
úloh správneho orgánu v rámci jeho vecnej kompetencie.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 03. októbra 2011
JUDr. Ivan R U M A N A, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Emília Čičková