Najvyšší súd

3Sžp/1/2011

Slovenskej republiky

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu  

JUDr. Ivana Rumanu a členiek senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD. a JUDr. Gabriely Gerdovej

v právnej veci žalobcov: 1/ I. R., B., 2/ J. D., B., 3/ L. M., B., 4/ D. B., B., 5/ Ing. I. B., B.,

6/ Ing. P. R., B., 7/ Ing. J. K., B., 8/ I. M., B., 9/ Ing. J. L., B., 10/ V. L., B., 11/ S. N., B.,

všetci právne zastúpení JUDr. P. Š., B., proti žalovanému: Krajský stavebný úrad

v Banskej Bystrici, Nám. Ľ. Štúra 1, Banská Bystrica, právne zastúpený advokátskou

kanceláriou U. & P. s.r.o., B. B., za účasti ďalšieho účastníka: Slovenská správa ciest –

Investičná výstavba a správa ciest, Skuteckého 32, Banská Bystrica, o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KSUBB-2010-301/363-1:OŠSS,My zo dňa 23. februára

2010, konajúc o odvolaní žalobcov 1/ - 11/ proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici

č. k. 23S/44/2010-49 zo dňa 27. októbra 2010, jednomyseľne

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

č. k. 23S/44/2010-49 zo dňa 27. októbra 2010   p o t v r d z u j e.  

Žalobcom 1/ - 11/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcov  

1/ - 11/, ktorou sa domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KSUBB-

2010-301/363-1:OŠSS,My zo dňa 23.02.2010, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Mesta

Brezno, ako príslušného stavebného úradu, a to rozhodnutie o umiestnení stavby  

č. 2009/4239-02 zo dňa 30.11.2009, ktorým umiestnil stavbu v katastrálnom území (ďalej len

„k.ú“) B. pre navrhovateľa Slovenská správa ciest – Investičná výstavba a správa ciest,

Skuteckého 32, Banská Bystrica.

Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že v danom prípade ide

o verejnoprospešnú líniovú stavbu podľa Územného plánu Mesta Brezno, pre túto stavbu

možno pozemky podľa ustanovenia § 108 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní  

a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný

zákon“) vyvlastniť. Ustanovenie § 108 ods. 2 písm. a/ stavebného zákona umožňuje

vyvlastniť len vo verejnom záujme pre verejnoprospešné stavby podľa schválenej

územnoplánovacej dokumentácie. Rozsah – nevyhnutná miera vyvlastnenia nie  

je v predmetnom rozhodnutí o umiestnení stavby riešená. Možnosť vydať územné

rozhodnutie o umiestnení stavby ak navrhovateľ nie je vlastníkom pozemku, je daná len

v prípade, ak sú splnené na navrhovaný účel predpoklady pre vyvlastnenie. Preto  

sa prvostupňový súd stotožnil so stanoviskom žalovaného, že napadnuté rozhodnutie nerieši

v podrobnostiach okolnosti vyvlastňovania, keďže nejde o vyvlastňovacie konanie.  

Až vo vyvlastňovacom konaní sú posudzované konkrétne podmienky vyvlastnenia,

nevyhnutný rozsah vyvlastnenia (§ 110 ods. 3 stavebného zákona). Pri rozhodovaní

o umiestnení stavby je významné zaoberať sa len otázkou, či v danom prípade na navrhovaný

účel možno pozemok vyvlastniť. Ak z ustanovenia § 108 ods. 2 písm. a/, f/ vyplýva možnosť

vyvlastnenia, potom je daný zákonný predpoklad pre vydanie rozhodnutia o umiestnení

stavby pre navrhovateľa, ktorý nie je vlastníkom pozemku.

II.

Proti rozsudku krajského súdu podali včas odvolanie žalobcovia 1/ - 11/

prostredníctvom svojho právneho zástupcu a navrhli, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie

správneho orgánu zrušil a žalobe vyhovel.

Právny zástupca žalobcov 1/ - 11/ uviedol, že pokiaľ už skôr poukázali na rozpor

s územným plánom Mesta Brezno a prvostupňový súd im vytýkal, že túto skutočnosť

nepreukázali, oni v zmysle ustanovení § 120 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len

„O.s.p.“) predmetný dôkaz označili, ale súd ho nevykonal. Žalobcovia 1/ - 11/ nemohli

predmetný dôkaz predložiť, lebo ho nemajú k dispozícii. Doplnok č. X Územného plánu

mesta bol schválený dňa 15.12.2009, teda až následne po územnom rozhodnutí

prvostupňového stavebného úradu Mesta Brezno č. 2009/4239-02 zo dňa 30.11.2009. Tieto

skutočnosti vyplývajú z dôkazov a vyjadrení účastníkov. Ďalšou námietkou žalobcov 1/ - 11/

bolo, že pokiaľ by malo byť zachované ochranné pásmo 50 m (pri ceste I. triedy je 50 m  

od osi priľahlého jazdného pásu – podľa tvrdenia v napadnutých rozhodnutiach správnych

orgánov) potom by nutne muselo dôjsť aj k asanácii iných objektov v blízkosti stavby (napr.

budova polície a ďalšie okolité obvody bývalej M. B., ktoré sú taktiež v rovnakej vzdialenosti

ako garáže žalobcov. Prvostupňový súd to v odôvodnení nijako nevyhodnotil. Napriek tomu, že rozhodnutím o umiestnení stavby nedochádza ešte k vyvlastneniu stavieb – garáží,

žalobcovia 1/ - 11/ sú toho názoru, že garáže sú už týmto rozhodnutím určené na asanáciu,

pričom s ostatnými objektmi sa o asanácii v budúcnosti neuvažuje, hoci   sú

rovnako v blízkosti stavby.

III.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok Krajského súdu

v Banskej Bystrici č. k. 23S/44/2010-49 zo dňa 27.10.2010 potvrdiť.

V dôvodoch uviedol, že pokiaľ žalobcovia 1/ - 11/ poukazujú na nutnosť asanácii

v blízkosti stavby vo vzťahu k tomu, že v rámci stavby „I/66 Brezno – obchvat, I. etapa“.

stavebný objekt SO 011 – výstavba obchvatu vyvoláva potrebu odstránenia 14 objektov

vrátane objektov garáží pod novým mostným objektom, žalovaný sa zaoberal len žalobou

žalobcov a nie aj ďalších vlastníkov, ktorí správne rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote

nenapadli. Vo vzťahu k tejto odvolacej námietke preto žalovaný považuje odvolanie  

za nedôvodné. Nie všetky stavby v blízkosti navrhovanej stavby bude potrebné asanovať,

avšak s ohľadom na ustanovenie § 108 stavebného zákona možno pozemky pre danú stavbu

vyvlastniť. Ide o zákonnú možnosť, ale nie povinnosť. Až ďalšia fáza konania, ktorá

nasleduje po územnom konaní, t.j. stavebné konanie, určí konkrétne podmienky vyvlastnenia,

naliehavý záujem a pod. Podľa § 37 stavebného zákona podkladom pre vydanie územného

rozhodnutia sú územné plány obcí a zón a stavba „I/66 Brezno – obchvat, I. etapa“ – líniová

stavba je stavbou verejnoprospešnou, určenou územným plánom v jeho záväznej časti.

Napadnuté rozhodnutie nie je rozhodnutím, ktoré by pojednávalo o vyvlastnení, jeho rozsahu,

náhrade, a to ani voči žalobcom a ani voči ďalším osobám (napr. vo vzťahu k žalobcami

uvádzaným tretím osobám ako vlastníkom ďalších objektov). S ohľadom na platnú

územnoplánovaciu dokumentáciu, obsah napadnutého rozhodnutia žalovaného, nepovažuje

podané odvolanie za dôvodné. Prvostupňový súd sa dôsledne zaoberal námietkami žalobcov,

oboznámil sa s rozsiahlym dôkazným materiálom a vykonal všetky dôkazy získané v súlade

s právnym poriadkom a vec posúdil po právnej stránke správne.

Ďalší účastník konania, Slovenská správa ciest – investičná výstavba a správa ciest,

v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici  

č. k. 23S/44/2010-49 zo dňa 27.10.2010 potvrdiť.

K námietke žalobcov 1/ - 11/, že ostatné objekty v blízkosti stavby na rozdiel od garáží

žalobcov neboli navrhnuté na asanáciu uviedol, že garáže žalobcov 1/ - 11/, ako aj iné objekty

situované v blízkosti plánovanej cesty I. triedy (vo vzdialenosti do 50 m od osi vozovky)  

sa nachádzajú v ochrannom pásme cesty, pričom režim ochranného pásma, výkon činnosti,

práva a povinnosti vlastníkov objektov a nehnuteľností v ochrannom pásme upravuje  

§ 11 ods. 1 až 5 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení

neskorších predpisov (ďalej len „cestný zákon“). Na rozdiel od ostatných objektov

nachádzajúcich sa v blízkosti (t.j. v ochrannom pásme) plánovanej cesty, objekt garáží  

vo vlastníctve žalobcov 1/ - 11/ sa nenachádza len v ochrannom pásme pripravovanej cesty  

I. triedy, ale aj na cestných pozemkoch, ktoré sú súčasťou cesty I. triedy v súlade s § 1 ods. 3

cestného zákona v spojení s § 8 ods. 2, 6 vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon

o pozemných komunikáciách (cestný zákon). Vzhľadom k tomu, že objekt garáží  

vo vlastníctve žalobcov 1/ - 11/ sa nachádza priamo v priemete mostného objektu na cestných

pozemkoch, ktoré sú súčasťou plánovanej cesty, je asanácia tohto objektu garáží nevyhnutná

nielen z pohľadu zabezpečenia opráv, údržby, neobmedzeného prístupu k všetkým častiam mostného objektu a to aj pomocou technických zariadení a mechanizmov a zabezpečenia

bezpečnosti premávky na cestnej komunikácií, ale aj z pohľadu zabezpečenia ochrany života,

zdravia a majetku osôb nachádzajúcich sa v bezprostrednej blízkosti stavby (teda aj pod

mostným objektom). Na záver uviedol, že v súlade s § 1 ods. 4 cestného zákona súčasti ciest

sú potrebné pre úplnosť, na zabezpečenie a ochranu ciest a na zaistenie bezpečnej, rýchlej,

plynulej a hospodárnej premávky na nich. Z uvedeného dôvodu cestné pozemky ako súčasti

ciest nie je možné využívať spôsobom, ktorý obmedzuje alebo znemožňuje plnenie tohto

účelu.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal

odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených  

v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.)

a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku vyvesené na úradnej tabuli

súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk,

www.nsud.sk, najmenej päť dní vopred, v senáte rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9

zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom  

od 01. mája 2011) a rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).

Z obsahu administratívneho spisu senát odvolacieho súdu zistil, že stavebný úrad –

Mesto Brezno vydal dňa 30.11.2009 územné rozhodnutie č. 2009/4239-02, na základe návrhu

na vydanie územného rozhodnutia ďalšieho účastníka konania, ktorým bola umiestnená

stavba „I/66 Brezno – obchvat, I. etapa“. Po oznámení začatia územného konania jednotlivým

dotknutým orgánom, známym účastníkom konania, jednak listom a jednak oznámením  

na úradnej tabuli Mesta Brezno a jeho webovej stránke, nariadil na prejednanie návrhu ústne

pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním na deň 24.11.2009 o 9:00 hod. V konaní boli

vznesené námietky a pripomienky účastníkov konania, okrem iných aj voči asanácii garáží.

Námietky týkajúce sa nesúhlasu s asanáciou garáží pod mostným objektom SO 204

prvostupňový správny orgán neuznal z dôvodu, že cestný pozemok pod mostným objektom

tvorí priemet šírky konštrukcie vozovky na rastlý terén. Mimo zastavaného územia v zmysle

cestného zákona sú definované cestné ochranné pásma, čo pri ceste I. triedy je 50 m od osi

priľahlého jazdného pásu. Správca cesty musí vykonávať pravidelné prehliadky mostných

objektov, ktoré predstavujú kontrolnú činnosť o stavebno-technickom stave mosta, a preto

musí byť zabezpečený vstup na pozemok aj pod mostom. Žalovaný uvedené prvostupňové

rozhodnutie správneho orgánu potvrdil.

Podľa § 32 písm. a/ stavebného zákona umiestňovať stavby, meniť využitie územia  

a chrániť dôležité záujmy v území možno len na základe územného rozhodnutia, ktorým  

je rozhodnutie o umiestnenie stavby.

Podľa § 37 ods. 1 stavebného zákona podkladom pre vydanie územného rozhodnutia

sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny,

podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady

podľa § 3 a ostatné existujúce podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu

nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané

vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní.

Podľa § 34 ods. 2 stavebného zákona v územnom konaní o umiestnení stavby,  

o využívaní územia, o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme sú účastníkmi konania   aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo

stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím

priamo dotknuté.

Podľa § 38 stavebného zákona ak nemá navrhovateľ k pozemku vlastnícke alebo iné

právo, možno bez súhlasu vlastníka územné rozhodnutie o umiestnení stavby alebo

rozhodnutie o využití územia vydať len vtedy, ak možno na navrhovaný účel pozemok

vyvlastniť.

Podľa § 39 stavebného zákona v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie

na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území,

najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia

jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné

prostredie včítane architektonických a urbanistických hodnôt v území a rozhodne  

o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby si v odôvodnených

prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov, projektovej

dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré  

sa musia zahrnúť do stavebného povolenia.

Podľa § 39a ods. 1 stavebného zákona rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje

stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby,

určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia.

Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia.

Podľa § 108 ods. 1 stavebného zákona pozemky, stavby a práva k nim, potrebné  

na uskutočnenie stavieb alebo opatrení vo verejnom záujme, uvedených v odseku 2, možno

vyvlastniť alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám možno obmedziť rozhodnutím

stavebného úradu (ďalej len „vyvlastniť“).

Podľa § 108 ods. 2 písm. a/ a f/ stavebného zákona vyvlastniť možno len vo verejnom

záujme pre

a) verejnoprospešné stavby podľa schválenej územnoplánovacej dokumentácie,

f)   výstavbu a správu diaľníc, ciest a miestnych komunikácií vrátane zriadenia ich

ochranných pásiem podľa osobitných predpisov.

Podľa § 108 ods. 3 stavebného zákona verejný záujem na vyvlastnení na účely uvedené

v odseku 2 sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní. Za stavby podľa odseku 2 písm. a)

sa považujú stavby určené na verejnoprospešné služby a pre verejné technické vybavenie

územia podporujúce jeho rozvoj a ochranu životného prostredia, ktoré vymedzí schvaľujúci

orgán v záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie.

Podľa § 110 ods. 2 stavebného zákona vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi  

a zámermi územného plánovania a ten sa dokazuje územným rozhodnutím. Pokiaľ účel,  

na ktorý sa vyvlastňuje, nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia, skúma sa súlad s cieľmi

a zámermi územného plánovania priamo vo vyvlastňovacom konaní.

Podľa § 11 ods. 1 cestného zákona na ochranu diaľníc, ciest a miestnych komunikácií

a premávky na nich mimo územia zastaveného alebo určeného na súvislé zastavanie slúžia

cestné ochranné pásma. Pre jednotlivé druhy a kategórie týchto komunikácií určí šírku

ochranných pásem vykonávací predpis, a to pri diaľniciach a cestách vyšších tried v rozsahu 50 až 100 metrov od osi priľahlého jazdného pásu, pri cestách nižších tried a miestnych

komunikáciách 15 až 25 metrov od osi vozovky, nad a pod pozemnou komunikáciou. Cestné

ochranné pásmo pre novobudované alebo rekonštruované diaľnice, cesty a miestne

komunikácie vzniká dňom nadobudnutia právoplatnosti územného rozhodnutia.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len  

na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť  

na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému

rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici po tom, ako sa oboznámil s obsahom

administratívneho a súdneho spisu a s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. dospel

k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných

právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých

v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie

výroku rozsudku. S týmito sa odvolací súd stotožňuje v celom rozsahu.

Z ustanovenia § 34 stavebného zákona vyplýva, že účastníci konania sú tí, ktorých

vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom

a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Slovné spojenie „priamo

dotknuté“ vyjadruje stav značnej a bezprostrednej intenzity porušenia a individualizácie

subjektu, ktorý je porušením dotknutý.

Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. II. ÚS 22/02 zo dňa 06.03.2002

odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti ústavnú sťažnosť v časti o porušení základného

práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života

upraveného v čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, ako aj základného práva na priaznivé životné prostredie

upraveného v čl. 44 Ústavy Slovenskej republiky rozhodnutím o umiestnení stavby.

Uznesenie odôvodnil tým, že rozhodnutím o umiestnení stavby nemôže reálne dôjsť  

k porušeniu práva na priaznivé životné prostredie, pretože z charakteristiky rozhodnutia  

o umiestnení stavby vyplýva, že ide o rozhodnutie, ktorým sa stavba priamo nerealizuje (k jej

realizácii dochádza na základe stavebného povolenia – osobitného rozhodnutia vydaného  

v stavebnom konaní, resp. na základe ohlásenia stavebnému úradu v určitých zákonom

ustanovených prípadoch). Taktiež uviedol, že rozhodnutie o umiestnení stavby reálne

nezasahuje do narušenia práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného  

a rodinného života, vytvára sa ním len právny základ pre rozhodnutie o realizácii stavby,  

ku ktorej môže, ale nemusí v budúcnosti dôjsť. Vyplýva to aj z časovej platnosti rozhodnutia

o umiestnení stavby.

Vychádzajúc z vyššie citovaného nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky  

sa Najvyšší súd Slovenskej republiky stotožňuje s názorom žalovaného a prvostupňového

súdu v tom, že rozhodnutím o umiestnení stavby nedochádza k vyvlastneniu a predmetným

rozhodnutím sa tak nezasahuje do subjektívnych práv vlastníkov garáží. Rozhodnutím môže

byť priamo dotknutý len ten, koho právne postavenie môže byť po vydaní rozhodnutia iné,

ako pred rozhodnutím. Rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú  

sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia (§ 39a ods. 1

stavebného zákona). Na základe rozhodnutia o umiestnení stavby nie je možné ešte stavbu

realizovať, nakoľko sa ním určuje stavebný pozemok a stavba na ňom sa len umiestňuje.

Realizovať stavbu je možné až na základe právoplatného stavebného povolenia vydaného  

v stavebnom konaní. Územné konanie tak predchádza stavebnému konaniu a rozhodnutie  

o umiestnení stavby je právnym základom pre stavebné povolenie. V danom prípade sa musí

ešte uskutočniť vyvlastňovacie konanie. Vyvlastniť možno len vtedy, ak sa cieľ vyvlastnenia

nedá dosiahnuť inak. Vyvlastnenie sa môže uskutočniť len v nevyhnutnom rozsahu a musí

byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania. Samotným rozhodnutím o umiestnení

stavby, ktorým je stavba iba právne umiestňovaná na stavebnom pozemku, nemôžu byť

žalobcovia 1/ - 11/ priamo dotknutí na svojich právach. Námietky žalobcov 1/ - 11/ smerovali

k faktickému stavu, ktorý môže nastať až na základe vyvlastňovacieho konania a stavebného

povolenia.

O trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa 250k ods. 1

O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že žalobcom 1/-11/,

ktorí nemali úspech v odvolacom konaní nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.

Žalovaný mal v odvolacom konaní úspech a súčasne bol zastúpený advokátom. Ustanovenie

§ 250k ods.1 O.s.p. neupravuje nárok žalovaného správneho orgánu na náhradu trov. Súd

vychádza z toho, že procesná obrana zákonnosti napadnutého rozhodnutia je súčasťou plnenia

úloh správneho orgánu v rámci jeho vecnej kompetencie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 03. októbra 2011

JUDr. Ivan R U M A N A, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Emília Čičková