Najvyšší súd
3 Sžp 1/2010
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a členiek senátu JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Jany Zemkovej PhD. v právnej veci žalobcov: 1/ A. N., bytom P. B, 2/ O. N., bytom P. B, 3/ Z. Š., bytom P. B, 4/ P. M., bytom P. B, 5/ M. O., bytom P. B, 6/ T. O., bytom P. B, 7/ I. V., bytom P. B, 8/ J. V., bytom P. B, 9/ P. Š, bytom P. B, 10/ E. K., bytom P. B, 11/ R. D., bytom P. B, 12/ K. U., bytom P. B, 13/ E. Š., bytom P. B, 14/ V. V., bytom P. B, 15/ P. L., bytom P. B, 16/ E. K., bytom P. B, 17/ G. M., bytom P. B, 18/ M. A. bytom P. B 19/ J. A. bytom P. B, 20/ Ing. J. T., bytom P. B, 21/ F. L., bytom P. B, 22/ R. L. bytom P. B, 23/ J. M., bytom P. B, 24/ P. N., bytom P. B, 25/ J. T., bytom P. B, 26/ V. M., bytom P. B, 27/ D. V., bytom P. B, 28/ J. V., bytom P. B, 29/ Z. K., bytom P. B, 30/ J. K. bytom P. B, 31/ M. Z., bytom P. B, 32/ M. N., bytom P. B, 33/ E. S, bytom P. B, 34/ Ľ. F., bytom P. B, 35/ M. N., bytom P. B, 36/ L. M. bytom P. B, 37/ Ľ. V. bytom P. B, 38/ J. L., bytom P. B, 39/ K. L., bytom P. B, 40/ V. K., bytom P. B, 41/ H. F., bytom P. B, 42/ F. K., bytom P. B, 43/ A. M., bytom P. B, 44/ V. B. bytom P. B, 45/ M. M. bytom P. B, 46/ M. Š., bytom P. B, 47/ E. K. bytom P. B, 48/ A. P., bytom P.B, 49/ J. M., bytom P. B 50/ P. J., bytom P. B, 51/ M. H., bytom P. B, 52/ Ing. P. O., bytom P. B, 53/ J. R., bytom Č B, 54/ S. V., bytom Č.B, 55/ M. S., bytom Č. B, 56/ I. S., bytom Č. B, 57/ G. S. bytom Č. B, 58/ I. R., bytom Č. B, 59/ R. D., bytom Č. B, 60/ A. P., bytom Č. B, 61/ R. M., bytom Č. B, 62/ B. L., bytom Č. B, 63/ S. S., bytom Č. B, 64/ T. B., bytom Č. B, 65/ Ľ. K., bytom Č. B, 66/ P. K., bytom Č. B, 67/ M. H., bytom Č. B, 68/ M. L., bytom Č. B 69/ A. M., bytom Č. B, 70/ E. K., bytom Č. B, 71/ Z. B., bytom Č. B, 72/ Ing. arch. P. B., bytom Č. B, 73/ M. S., bytom Č. B, 74/ E. S., bytom Č. B, 75/ M. G., bytom Č. B, 76/ V. P., bytom Č. B, 77/ V. R., bytom Č. B, 78/ A. M., bytom M. B 79/ L. M., bytom M. B, 80/ Ľ. H., bytom M.B, 81/ P. B., bytom M. B, 82/ J. B., bytom M. B, 83/ O. B., bytom M. B 84/ M. B., bytom M. B, 85/ P. P., bytom M. B, 86/ Z. P., bytom M. B, 87/ D. L., bytom F. B, 88/ J. L., bytom F. B, 89/ M. C., bytom F. B, 90/ J. H., bytom F. B, všetci zastúpení: JUDr. M. M., advokát so sídlom G. B, proti žalovanému: Krajský stavebný úrad v Bratislave, so sídlom Lamačská cesta 8, 845 14 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. A-2057-Sa/2007/ZVD, MEP zo dňa 14.01.2008, rozhodnutia Mestskej časti Bratislava – Petržalka č. UKSP 4267- TX1/2007-Ze, Kb-30 zo dňa 17.08.2007 a ďalších, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/63/08-103, 2S/165/09-103 zo dňa 21.10.2009, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/63/08-103, 2S/165/09-103 zo dňa 21. októbra 2009 p o t v r d z u j e .
Žalobcom 1/ - 90/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým rozsudkom krajský súd konanie v časti o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Mestskej časti Bratislava - Petržalka č. UKSP 4267-TXl/2007-Ze, Kb-30 zo dňa 17.08.2007 a oznámenia žalovaného č. A/2007/2253/MEP zo dňa 05.03.2008 zastavil, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalobcom nepriznal právo na náhradu trov konania.
Krajský súd žalobu žalobcov proti rozhodnutiam o nepriznaní postavenia účastníkov správneho konania zamietol, pretože žalobcovia v žalobe neuviedli žiadne konkrétne okolnosti, pre ktoré by bolo možné považovať rozhodnutia o nepriznaní postavenia účastníkov konania žalobcom za nezákonné. Žalobkyňa S. S. a ňou zastúpení ďalší vlastníci bytov v územnom konaní argumentovali, akým spôsobom môže umiestnenie navrhovanej stavby zasiahnuť do ich práv a prečo podľa ich názoru nemá byť predmetná stavba v navrhovanej podobe rozhodnutím stavebného úradu umiestnená, pričom stavebný úrad i žalovaný sa touto argumentáciou riadne zaoberali. V žalobe však špecifické okolnosti, pre ktoré predstavuje umiestnenie stavby možný zásah do práv a oprávnených záujmov žalobcov a ktoré odôvodňujú ich účastníctvo v predmetnom konaní žalobcovia neuviedli. Tvrdili len, že postavenie účastníkov im patrí zo zákona a ich právo na účasť v konaní bolo porušené, pričom tieto tvrdenia, ktoré by svedčili o nezákonnosti rozhodnutí o nepriznaní postavenia účastníkov, nepodložili prakticky žiadnou argumentáciou. Krajský súd nepochyboval o tom, že aj byt v bytovom dome postavenom na pozemku nemajúcom spoločnú hranicu s pozemkom, na ktorom sa umiestňuje navrhovaná stavba, môže byť v zmysle zákonnej definície susednou stavbou, ktorej vlastník môže byt‘ navrhovanou stavbou priamo dotknutý na svojich právach. Z toho plynúce právo byt‘ účastníkom územného konania o umiestnenie navrhovanej stavby však neprináleží „automaticky“ každému vlastníkovi bytu v lokalite dotknutej posudzovanou stavbou, ale iba tomu, resp. tým, ktorých tvrdenie o možnom zásahu do práv si stavebný úrad osvojí a z účastníctva v konaní ich právoplatne nevylúči. Záver o možnosti zásahu do práv žiadateľa navrhovanou stavbou robí stavebný úrad vždy na základe konkrétnych špecifických okolnosti prípadu, pričom tento zaver a jeho dôvody premietne do rozhodnutia, ak má za to, že postavenie účastníka územného konania žiadateľovi priznať nemožno.
Pokiaľ išlo o preskúmanie zákonnosti územného rozhodnutia stavebného úradu č. ÚKSP 4267-TXl/2007-Ze, Kb-30 zo dňa 17.08.2007 a oznámenia žalovaného č. A/2007/2253/MEP zo dňa 5.3.2008, nadväzuje názor krajského súdu na otázku účastníctva žalobcov v predmetnom územnom konaní, o ktorej správne orgány právoplatne rozhodli tak, že žalobcom nepriznali postavenie účastníkov tohto konania. Vzhľadom na to, že po vydaní prvostupňového územného rozhodnutia boli žalobcovia z účastníctva v konaní právoplatne vylúčení, postupoval žalovaný v súlade so zákonom, keď odvolanie žalobcov proti územnému rozhodnutiu Mestskej časti Bratislava – Petržalka preskúmal len ako podnet na začatie mimo odvolacieho konania, resp. konania obnove a bez vydania rozhodnutia ho vybavil formou oznámenia o tom, že zistené skutočnosti nepovažoval za dôvod na začatie uvedených konaní. Prvostupňové územné rozhodnutie Mestskej časti Bratislava – Petržalka o umiestnení predmetnej stavby teda žalovaný správne považoval za právoplatné, s ohľadom na skutočnosť, že odvolanie proti tomuto rozhodnutiu podali osoby, ktoré boli z účastníctva v územnom konaní právoplatne vylúčené. Krajský súd sa nestotožnil s názorom žalobcov, že povinnosťou stavebného úradu bolo podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku prerušiť územné konanie do právoplatnosti rozhodnutia o nepriznaní postavenia účastníkov tohto konania vlastníkom bytov, pretože rozhodnutie o účastníctve nemá vo vzťahu k rozhodnutiu o umiestnení stavby povahu rozhodnutia o predbežnej otázke. Do právoplatného vylúčenia žalobcov z účastníctva v konaní bol stavebný úrad povinný konať so žalobcami ako s plnohodnotnými účastníkmi územného konania a umožniť ich zástupcovi zúčastniť sa všetkých úkonov stavebného úradu, vrátane ústneho pojednávania či miestneho zisťovania. Krajský súd konštatoval, že v tomto smere boli procesné práva žalobcov v období od prihlásenia sa k účasti v konaní do právoplatnosti rozhodnutia o nepriznaní ich účastníctva postupom stavebného úradu porušené. Toto porušenie však nebolo zásadného charakteru vzhľadom na ďalší priebeh konania nemohlo mať za následok nezákonnosť výsledného územného rozhodnutia.
Prejednaniu žaloby proti rozhodnutiu Mestskej časti Bratislava – Petržalka č. ÚKSP 4267-TXl/2007-Ze, Kb-30 zo dňa 17.8.2007 bránila jednak skutočnosť, že žalobu proti tomuto rozhodnutiu podali osoby, ktoré neboli účastníkmi územného konania o umiestnení stavby a tiež fakt, že išlo o prvostupňové rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť bez toho, aby sa o ňom rozhodovalo v odvolacom konaní. Pokiaľ išlo o napadnuté oznámenie žalovaného zo dňa 5.3.2008 toto nemalo povahu rozhodnutia o právach, oprávnených záujmoch a povinnostiach účastníkov správneho konania a ako také súdnemu prieskumu na základe žaloby podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. nepodliehalo.
Proti rozsudku krajského súdu podali žalobcovia odvolanie v ktorom namietali, že Mestská časť Bratislava - Petržalka a následne aj žalovaný nevykonali dôkazy, ktoré navrhovali žalobcovia a vecne sa nezaoberali námietkami žalobcov. Svojim postupom vôbec neumožnili žalobcom preukázať, že ich práva sú, resp. budú stavbou dotknuté. Ak by dané správne orgány postupovali v súlade so zákonom (napr. vykonali navrhované dôkazy, požiadali o prehodnotenie žalobcami napadnutých záväzných stanovísk dotknutých orgánov), mohli dospieť k inému zisteniu skutkového stavu a následne aj k inému rozhodnutiu vo veci samej. Žalobcovia tvrdili, že sú na svojich právach dotknutí a navrhovali dokazovanie napr. prostredníctvom dopravnej štúdie, zopakovaním meraní vzdialeností domov žalobcov od navrhovanej stavby (keďže vykonané meranie spochybnili) a pod. Námietky žalobcov pritom spočívali aj v objektívnych kategóriách, ktoré je stavebný úrad povinný skúmať ex offo, a to napr. nesplnenie podmienky právneho vzťahu k pozemku, nesúlad s územným plánom, rozpor s verejným záujmom.
Žalovaný včas a riadne podané odvolanie účastníkmi konania vyhodnotil ako podnet na preskúmanie rozhodnutia v odvolacom konaní, čo oznámil oznámením č. A/2007/2253/MEP zo dňa 05.03.2008. Prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu Petržalka o umiestnení stavby bolo vyhotovené dňa 17.08.2007 a odvolanie bolo podané dňa 31.08.2008. Právoplatnosť rozhodnutia o tom, že žalobcovia nie sú účastníkmi konania nastala až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o odvolaní vo veci účastníctva, teda až po 01.02.2008. Podané odvolanie teda bolo oprávneným a riadnym úkonom účastníkov konania a žalovaný bol povinný sa ním v zmysle zákona ako odvolaním zaoberať a v zmysle ust. § 59 správneho poriadku ho preskúmať v celom rozsahu a rozhodnúť spôsobom tam uvedeným vo forme riadneho rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie stavebného úradu Petržalka nemohlo nadobudnúť právoplatnosť bez preskúmania žalovaným. Ak by žalovaný rozhodoval v zmysle ust. § 59 Správneho poriadku a vec posudzoval v celom rozsahu, musel by zohľadniť vecné námietky žalobcov, čo mohlo mať vplyv na rozhodnutie v merite veci.
Žalobcovia navrhli, aby súd zmenil rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/63/08-103 zo dňa 21.10.2009 tak, že rozhodnutie žalovaného č. A-2057- Sa/2007/ZVD, MEP zo dňa 14.01.2008, rozhodnutie Mestskej časti Bratislava – Petržalka č. ÚKSP 6560-TX1/2007-Ze-206 zo dňa 20.07.2007 a bližšie neoznačené identické rozhodnutia vo vzťahu k ostatným žalobcom, oznámenie žalovaného č. A/2007/2253/MEP zo dňa 05.03.2007 a rozhodnutie Mestskej časti Bratislava – Petržalka č. ÚKSP 4267- TX1/2007-Ze, Kb-30 zo dňa 17.08.2007 zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov uviedol, že považuje rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/63/08-103, 2S/165/09-103 zo dňa 21.10.2009 za zákonný a dostatočne odôvodnený a navrhol, aby odvolací súd podané odvolanie, ktoré považuje za nedôvodné, zamietol a napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalobcov (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 212 ods. 1 O.s.p.), postupom podľa § 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p. a následne po tom, ako bolo oznámenie o vyhlásení rozsudku vyvesené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Najvyššieho súdu SR www.supcourt.gov.sk, www.nsud.sk, vyhlásil vo veci rozsudok, ktorým podľa § 219 O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/63/08-103, 2S/165/09-103 zo dňa 21.10.2009 ako vecne správny.
Najvyšší súd z administratívneho spisu zistil, že dňa 23.03.2007 podala Ing. arch. D. B., zastupujúca navrhovateľa spoločnosť V. T. a.s., na Miestny úrad mestskej časti Bratislava
- Petržalka návrh na vydanie územného rozhodnutie na objekt,,V. T. polyfunkčný objekt – apartmánový hotel“, M. ulica – Š. námestie, B. P.
Žiadosťou doručenou Miestnemu úradu Mestskej časti Bratislava – Petržalka dňa 04.05.2007, S. S. ako zástupkyňa žalobcov žiadala, aby stavebný úrad žalobcom ako účastníkom stavebného konania umožnil vstúpiť do územného konania vo veci navrhovateľa V. T. a.s.
Mestská časť Bratislava – Petržalka rozhodnutím č. UKSP 6560-TX1/2007-Ze-206 zo dňa 20.07.2007 rozhodla, že S. S. nie je účastníčkou konania o umiestnení stavby -,,V. T. polyfunkčný objekt – apartmánový hotel“ M. ulica – Š. námestie v B na pozemkoch parc. č. X., X., X. X. X., X., X., X. X. X. v k.ú. P, začatom na návrh spoločnosti V. T. a.s. a dcérskou spoločnosťou G. R., spol. s r.o.
Mestská časť Bratislava – Petržalka rozhodnutím č. UKSP 4267-TX1/2007-Ze, Kb-30 zo dňa 17.08.2007 umiestnila stavbu,,V. T. polyfunkčný objekt – apartmánový hotel“ M. ulica – Š. námestie v B na pozemkoch parc. č. X., X., X. X. X., X., X., X. X. X. v k.ú. P, pre navrhovateľa – spoločnosť G. R., spol. s r.o. a spoločnosť V. T. a.s.
Dňa 31.08.2007 žalobcovia podali odvolanie proti rozhodnutiu č. UKSP 4267- TX1/2007-Ze, Kb-30 zo dňa 17.08.2007 o umiestnení stavby,,V. T. polyfunkčný objekt – apartmánový hotel“.
Žalovaný rozhodnutím č. A-2057-Sa/2007/ZVD, MEP zo dňa 14.01.2008 zamietol odvolanie S. S. a potvrdil rozhodnutie Mestskej časti Bratislava – Petržalka č. UKSP 6560- TX1/2007-Ze-206 zo dňa 20.07.2007, ktorým bolo rozhodnuté, že nie je účastníčkou konania o umiestnení stavby,,V. T. polyfunkčný objekt – apartmánový hotel“.
Žalovaný oznámením č. A/2007/2253/MEP zo dňa 05.03.2008 S. S. oznámil, že odvolanie proti rozhodnutiu č. UKSP 4267-TX1/2007-Ze, Kb-30 zo dňa 17.08.2007 o umiestnení stavby,,V. T. polyfunkčný objekt – apartmánový hotel“ posúdil ako podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania a že rozhodnutie Mestskej časti Petržalka č. UKSP 4267-TX1/2007-Ze, Kb-30 zo dňa 17.08.2007 ponechal v platnosti.
Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení účinnom do 30.04.2010 účastníkom územného konania je navrhovateľ, obec, ak nie je stavebným úradom príslušným na územné konanie a ten, komu toto postavenie vyplýva z osobitných predpisov.
Podľa § 34 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. v územnom konaní o umiestnení stavby, o využívaní územia, o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté.
Podľa § 139 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. v znení účinnom do 30.06.2010 pod pojmom "iné práva k pozemkom a stavbám" použitým v spojení "vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich" sa podľa povahy prípadu rozumie a/ užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy alebo dohody o budúcej kúpnej zmluve, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu, b/ právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou, c/ právo vyplývajúce z iných právnych predpisov.
Podľa § 139 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. ak sa v tomto zákone používa pojem a/ "stavba", rozumie sa tým aj jej časť, b/ "vlastník", rozumie sa tým podľa povahy veci aj správca majetku štátu, c/ "susedné pozemky a stavby na nich", rozumejú sa tým pozemky, ktoré majú spoločnú hranicu s pozemkom, ktorý je predmetom správneho konania podľa tohto zákona a stavby na týchto pozemkoch, d/ "susedná stavba", rozumie sa ňou aj stavba na takom pozemku, ktorý nemá síce spoločnú hranicu s pozemkom, o ktorý v konaní podľa tohto zákona ide, ale jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté.
Okruh účastníkov územného konania vymedzuje stavebný zákon v § 34 ods. 1 a 2, v zmysle ktorého ďalším právnickým či fyzickým osobám v územnom konaní o umiestnení stavby priznáva postavenie účastníkov konania, ak ich vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Vzhľadom k tomu, že zákon č. 50/1976 Zb. ako lex specialis obsahuje osobitnú právnu úpravu účastníkov územného konania, je použitie ustanovenia § 14 ods. 1 veta pred bodkočiarkou zákona č. 71/1967 Zb. vylúčené. Z uvedeného vyplýva, že ďalším osobám priznáva stavebný zákon práva účastníka územného konania len vtedy, ak by rozhodnutím o umiestnení stavby mohli byť priamo dotknuté ich vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov. Slovné spojenie „priamo dotknuté“ vyjadruje stav značnej a bezprostrednej intenzity porušenia a individualizácie subjektu, ktorý je porušením dotknutý. Tento stav musí byť preukázaný musí byť v konaní účastníkmi preukázaný.
Žalobcovia svoju žiadosť o vstup do územného konania o umiestnení stavby odôvodnili tým, že ich vlastnícke právo k bytom bude touto stavbou priamo dotknuté tým, že výrazne zníži kvalitu ich bývania ako práva priamo vyplývajúceho z ich vlastníckeho práva, poukázali na dopravnú situáciu, parkovanie, zeleň, žiadali znížiť podiel zastavanej plochy a navrhovanú podlažnosť objektu.
Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia č. A-2057-Sa/2007/ZVD, MEP zo dňa 14.01.2008, ktorým potvrdil rozhodnutie Mestskej časti Bratislava – Petržalka č. UKSP 6560- TX1/2007-Ze-206 zo dňa 20.07.2007, ktorým bolo rozhodnuté, že S. S. nie je účastníčkou konania o umiestnení stavby a argumentačne poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 22/02 zo dňa 06.03.2002.
Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. II. ÚS 22/02 zo dňa 06.03.2002 odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti ústavnú sťažnosť v časti o porušení základného práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života upraveného v čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj základného práva na priaznivé životné prostredie upraveného v čl. 44 Ústavy Slovenskej republiky rozhodnutím o umiestnení stavby. Uznesenie odôvodnil tým, že rozhodnutím o umiestnení stavby nemôže reálne dôjsť k porušeniu práva na priaznivé životné prostredie, pretože z charakteristiky rozhodnutia o umiestnení stavby vyplýva, že ide o rozhodnutie, ktorým sa stavba priamo nerealizuje (k jej realizácii dochádza na základe stavebného povolenia – osobitného rozhodnutia vydaného v stavebnom konaní, resp. na základe ohlásenia stavebnému úradu v určitých zákonom ustanovených prípadoch). Taktiež uviedol, že rozhodnutie o umiestnení stavby reálne nezasahuje do narušenia práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života, vytvára sa ním len právny základ pre rozhodnutie o realizácii stavby, ku ktorej môže, ale nemusí v budúcnosti dôjsť. Vyplýva to aj z časovej platnosti rozhodnutia o umiestnení stavby.
Vychádzajúc z vyššie citovaného nálezu ústavného súdu najvyšší súd sa stotožňuje s právnym názorom žalovaného a krajského súdu v tom, že rozhodnutím o umiestnení stavby žalobcovia nie sú ipso facto priamo dotknutí na svojich právach. Rozhodnutím môže byť priamo dotknutý len ten, koho právne postavenie môže byť po vydaní rozhodnutia iné, ako pred rozhodnutím. Rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia (§ 39a ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.). Na základe rozhodnutia o umiestnení stavby nie je možné ešte stavbu realizovať, nakoľko sa ním určuje stavebný pozemok a stavba na ňom sa len umiestňuje. Realizovať stavbu je možné až na základe právoplatného stavebného povolenia vydaného v stavebnom konaní. Územné konanie tak predchádza stavebnému konaniu a rozhodnutie o umiestnení stavby je právnym základom pre stavebné povolenie. V danom prípade musí byť ešte vydané stavebné povolenie, aby mohla byť stavba uskutočňovaná. Ak má na rozhodnutie o umiestnení stavby nasledovať ešte ďalšie rozhodnutie, až na základe ktorého môže byť stavba uskutočňovaná, nemôžu byť samotným rozhodnutím o umiestnení stavby, ktorým je stavba iba právne umiestňovaná na stavebnom pozemku, žalobcovia priamo dotknutí na svojich právach, a preto v zmysle § 34 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. nie sú účastníkmi konania o umiestnení stavby. Námietky žalobcov smerovali k faktickému stavu, ktorý môže nastať až na základe stavebného povolenia.
O trovách konania rozhodol najvyšší súd podľa 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že žalobcom, ktorí nemali úspech v odvolacom konaní nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 29. marca 2011
JUDr. Ivan R u m a n a, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková