Najvyšší súd
3 SžoKS/9/2006
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v právnej veci žalobcu M., zastúpeného JUDr. V. L., proti žalovanému M., v konaní o preskúmanie zákonnosti
postupu a rozhodnutia žalovaného č. MF/015286/2005-72 zo dňa 21.6.2005, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline, č. k. 10S 217/05-143 zo dňa 12.12.2005 takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline
č.k. 10S 217/05-143 zo dňa 12.12.2005, p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením Krajský súd v Žiline zastavil konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MF/015286/2005-72 zo dňa 21.6.2005, ktorým žalovaný správny orgán oznámil, že prešetril rozhodnutie Daňového
riaditeľstva SR, pracoviska Žilina č. V/256/3222/2004/Kum zo dňa 30.04.2004, ktorým bol zrušený platobný výmer M. č. 1052/2004F zo dňa 10.2.2004 na daň
z nehnuteľností vyrubenú daňovníčke E., na rok 2004 v sume 1 172 Sk ako vydaný vecne a miestne nepríslušným správcom dane.
3 SžoKS/9/2006
V odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobca konal v prvostupňovom konaní ako správny orgán. Žalobca preto v zmysle § 250 ods. 2 O.s.p. nebol aktívne
oprávnenou osobou na podanie žaloby. Súd preto konanie podľa § 250d ods. 3 O.s.p. zastavil. Súčasne poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR č.k. I.ÚS 48/02 zo dňa 30.4.2002.
Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zastúpení advokátkou odvolanie.
Namietal, že správca dane ako rozhodovací orgán vo veci správy daní má jediný spôsob ako zjednať nápravu, ktorú svojim rozhodnutím v neprospech správcu dane urobil odvolací orgán, a to požiadať o preskúmanie rozhodnutia odvolacieho orgánu
M. – žalovaného, aby preskúmal rozhodnutie odvolacieho orgánu mimo odvolacieho konania. Uviedol, že s posúdením Krajského súdu v Žiline nemôže súhlasiť
z dôvodu, že Ústavný súd v náleze I ÚS 48/02 zo dňa 30.4.2002 nepovažuje za nevyhnutné rozhodnúť o tom, či a za akých okolností môže byť obec v postavení správcu dane – alebo iný subjekt poverený výkonom verejnej moci, nositeľom
základných práv a slobôd podľa druhej hlavy a v akom ústavnom rámci sa ochrany týchto práv a slobôd môže domáhať v konaní pred ústavným súdom. Tento prípad
nie je zhodný s prípadom, ktorého preskúmania sa svojou žalobou domáha žalobca, pretože v tomto prípade nejde o zrušenie rozhodnutia odvolacieho orgánu, ale o preskúmanie zákonnosti postupu žalovaného vzhľadom na podanie žalobcu podľa
§ 53 zák.č. 511/1992 Zb. a iný spôsob obrany žalobca už ako správca dane nemá. Rozhodnutie žalovaného bolo vydané na základe návrhu žalobcu mimo odvolacieho konania, ktorý je mimoriadnym opravným prostriedkom a žalobca bol účastníkom
tohto konania, preto má právo podať žalobu o preskúmanie zákonnosti a postupu rozhodnutia žalovaného. V tomto prípade bol žalobca jednoznačne ukrátený na
svojich právach pretože nesprávnym postupom a porušením zákona zo strany odvolacieho orgánu a žalovaného daňovník nezaplatil daň z nehnuteľností žalobcovi, ale inému správcovi dane. Navrhoval, aby najvyšší súd napadnuté uznesenie
Krajského súd v Žiline zrušil.
Žalovaný vo vyjadrení č. MF 29 118/2005-241 zo dňa 7.12.2005, ktoré bolo doručené súdu v štádiu odvolacieho konania uviedol, že v zmysle § 6
zák.č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov sú účastníkmi daňového konania tie daňové subjekty, ktoré explicitne vymedzuje § 5 tohto zákona. Daňovými subjektmi sú teda daňovník, platiteľ dane, daňový dlžník a právny nástupca fyzickej
alebo právnickej osoby. Medzi daňové subjekty, a teda ani medzi účastníkov konania nepatrí správca dane. Uvedené ustanovenia v spojení s § 250 ods. 2 O.s.p. nasvedčujú tomu, že správca dane z nehnuteľností v danom prípade nie je
účastníkom správneho (daňového konania), a preto ani nemohol byť rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátený na svojich právach a právom chránených
záujmoch. Žalovaný preto vzniesol námietku nedostatku aktívnej legitimácie.
3 SžoKS/9/2006
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c, § 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal odvolanie žalobcu podľa § 246c, § 214 ods. 2,
písm. c/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 246c, § 219 O.s.p ako vecne správne potvrdil, pretože žalobu podala neoprávnená osoba, ktorá skutočnosť bola v zmysle § 250d ods. 3 O.s.p. dôvodom
na zastavenie konania.
Spornou v odvolacom konaní bola právna otázka, či žalobca v zmysle § 250 ods. 2 O.s.p. spĺňa všetky pojmové náležitosti osoby oprávnenej podať žalobu o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného v rámci konania
podľa druhej hlavy, piatej časti O.s.p. Na rozdiel od všeobecných pravidiel občianskeho súdneho konania upravených v III. časti O.s.p. sa v zmysle § 250
ods. 2 O.s.p. na podanie žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu vyžaduje procesná legitimácia subjektu na podanie žaloby (oprávnená osoba), ktorým je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník
správneho konania bola rozhodnutím a postupom súdu ukrátená na svojich právach. Rozhodujúcou okolnosťou je preto vyhodnotenie, či žalobcovi, ktorý
v správnej veci rozhodoval ako prvostupňový správny orgán možno v rámci konania, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie priznať postavenie účastníka konania.
Procesné postavenie žalobcu ako správcu dane, ktorý rozhodoval v prvom stupni vylučuje možnosť byť súčasne daňovým subjektom v zmysle 6 ods. 1
zák.č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov, a v dôsledku toho účastníkom v daňovom konaní, v ktorom vystupuje ako orgán štátnej správy – správca dane, a to i v prípade konania o mimoriadnych opravných prostriedkoch.
Podľa § 101 zákona č. 511/1992 Zb o správe daní a poplatkov v znení
neskorších zmien a doplnkov na daňové konanie sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. V dôsledku toho je vylúčená subsidiárna aplikácia základnej, všeobecnej definície účastníka správneho konania podľa § 14 ods. 1
Správneho poriadku, založená na hmotnoprávnom pomere k veci, ktorá je predmetom konania. Odvolací súd s ohľadom na platnú právnu úpravu preto
konštatuje, že žalobca nebol v zmysle § 250 ods. 2 O.s.p. osobou oprávnenou podať žalobu o preskúmanie napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu. Napadnuté uznesenie preto ako vecne správne potvrdil
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 246c, 224
ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p. Žalobca v odvolacom konaní úspech nemal preto účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
3 SžoKS/9/2006
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave, dňa 13.decembra 2007
JUDr. Ivan R u m a n a, v.r.
predseda senátu za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková