3Sžo/92/2014

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Milučkého a zo sudcov JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Aleny Adamcovej v právnej veci navrhovateľa: Y. H., E., právne zastúpený: Centrum právnej pomoci, kancelária Košice, Moyzesova 13, Košice, proti odporcovi: Mestská časť Košice - Staré Mesto, Hviezdoslavova 7, Košice, za účasti: V. F., V., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. A 775/2014/RS01/07/SAR-6 zo dňa 11. júna 2014, konajúc o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 3Sp/31/2014-22 zo dňa 13. augusta 2014, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 3Sp/31/2014-22 zo dňa 13. augusta 2014 p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

I.

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach podľa § 250q ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) potvrdil rozhodnutie odporcu č. A 775/2014/RS01/07/SAR-6 zo dňa 11.06.2014, ktorým bolo v zmysle § 5 Občianskeho zákonníka (ďalej len „O.z.“) rozhodnuté tak, že navrhovateľ je povinný vykonať do 10 dní od doručenia rozhodnutia nasledujúce opatrenie, ktorým sa obnoví pôvodný pokojný stav, a to:

- uvedenie vodovodnej prípojky do bytu č. X v obytnom dome E. - dvorová časť, ktorého majiteľom je p. V. F., bytom V., do stavu v akom bola pred zásahom do pokojného stavu, t.j. pred dňom 20.05.2014. Uvedené rozhodnutie odporcu predbežne zabezpečilo ochranu pokojného stavu do rozhodnutia príslušného súdu v tejto veci.

Krajský súd v odôvodnení uviedol, že v zmysle § 5 O.z. ochranu proti tomu, kto právo porušil alebo ohrozil poskytuje aj obec. Obec neposkytuje ochranu akémukoľvek porušeniu, či ohrozeniu práva aleboiba takému, ktoré nastalo tým, že sa bez právneho dôvodu zasiahlo do terajšieho pokojného stavu, ktorý bol pred zásahom. Ide o ochranu doterajšieho stavu bez toho, aby obec skúmala, či ten, kto zasiahol do pokojného stavu je na to oprávnený alebo nie. Obec nemôže poskytnúť ochranu v takom prípade, ak sa zasiahlo do pokojného stavu v dôsledku vykonateľného súdneho rozhodnutia alebo na základe úradného rozhodnutia, či povolenia. Skutkovým základom pre rozhodnutie obecného úradu je posledný pokojný stav, ktorý existoval pred zrejmým zásahom. Obecný úrad zisťuje a rieši len skutkové otázky. Neskúma a ani nemôže skúmať komu právo skutočne patrí, aká je právna pozícia jednotlivých strán. Tieto otázky totiž môže preskúmavať a rozhodovať o nich iba súd. Obec neskúma právny stav, platnosť právnych vzťahov, ale len posudzuje faktický stav, ktorý sa zásahom tretej osoby zmenil oproti doterajšiemu stavu. Ide o tzv. posesórnu ochranu, v rámci ktorej obecný úrad vydá rozhodnutie, ktoré musí mať náležitosti podľa § 46 a nasl. zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“). Prvostupňový súd mal z obsahu pripojeného spisu a výpovedí účastníkov konania za to, že do 20.05.2014 bol pokojný stav užívania bytov č. X a X na E. a to ich vlastníkmi, resp. prenajímateľmi, aj čo sa týka prívodu vody do bytu č. X. Navrhovateľ aj na pojednávaní pred súdom prvého stupňa potvrdil, že dňa 20.05.2014 v neskorých nočných hodinách odpojil hadicu, t.j. prívod vody do bytu č. X, ktorý bol urobený v pivnici patriacej k bytu č. X, pivnicu uzamkol a hadicu s príslušenstvom uložil do spoločných priestorov. Podľa zistení prvostupňového súdu došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu, t.j. pokojného užívania bytu č. X, a preto odporca ako správny orgán bol oprávnený vydať rozhodnutie podľa § 5 O.z. na ochranu pokojného užívania bytu č.

X.

II.

Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ včas odvolanie. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach zmenil a napadnuté rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si na náhradu uplatnil trovy konania vo výške 209,67 €. V dôvodoch uviedol, že podľa jeho názoru pokojný stav medzi ním a V. F. nikdy neexistoval. Uviedol, že dňa 12.09.2011 odpredal byt č. X V. F.. V čase predaja bytu nebol do bytu namontovaný samostatný prívod vody o čom V. F. vedel. Ten si dal namontovať vlastný vodomer, avšak v rozpore s projektovou dokumentáciou sa neoprávnene a neodborným zásahom napojil na rozvod vody navrhovateľa. V. F. nežiadal a ani nedostal súhlas, aby urobil prívod vody len cez pivnicu navrhovateľa. V. F. mal súhlas len na osadenie vodomera v spoločných pivničných priestoroch. Stále má možnosť priviesť vodu do svojho bytu inou trasou. Navrhovateľ upozorňoval V. F. na neoprávnené napojenie sa na jeho prívod vody a z toho dôvodu boli medzi nimi časté hádky. Navrhovateľ upozorňoval V. F., že ak neprerobí pripojenie vody, bude mu ho musieť odpojiť. Keďže dňa 19.05.2014 sa zistilo pretekanie vody, nakoľko stena bola mokrá a V. F. nezjednal nápravu, dňa 20.05.2014 ho navrhovateľ odpojil od vody. Pokojný stav medzi nimi nikdy neexistoval. Ak si správny orgán vyložil pokojný stav ako obdobie, v ktorom navrhovateľ vytýkal a žiadal V. F. o prerobenie vodovodu v súlade s projektovou dokumentáciou pod podmienkou jeho odpojenia, ako aj hádky medzi nimi, navrhovateľ je toho názoru, že rozhodol nesprávne. Voda bola v čase podania odvolania odstavená už 5 mesiacov a V. F. má stále možnosť priviesť vodu inou trasou do svojho priestoru a nie cez pivnicu navrhovateľa. Svojím konaním V. F. obmedzoval vlastnícke práva navrhovateľa. Navrhovateľ je toho názoru, že je to demonštrácia sily, nakoľko V. F. má veľa známych v Košiciach a že aj správne konanie v tejto veci bolo vybavené po známosti, keďže podľa názoru odvolateľa konanie pred správnym orgánom nebolo vedené podľa Správneho poriadku. V súdnom konaní na návrh V. F. vydal súd predbežné opatrenie, proti ktorému navrhovateľ podal odvolanie a do dňa podania odvolania v prejednávanej veci V. F. nepodal návrh vo veci samej.

III.

Odporca vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhovateľa navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. Uviedol, že skutočnosti uvádzané v odvolaní navrhovateľa neboli prezentované pred správnym orgánom Mestskou časťou Košice - Staré Mesto. Tie boli čiastočne prezentované pred Krajským súdom v Košiciach dňa 13.08.2014, avšak bez predloženia dôkazov. Podľa názoru odporcu krajský súd náležite zistil skutkový stav, a teda že pred dňom

20.05.2014 existoval medzi navrhovateľom a V. F. takzvaný pokojný stav. Vzťahy medzi nimi týkajúce sa odberu alebo dodávky vody neboli do 20.05.2014 riešené súdnym ani úradným rozhodnutím.

IV.

Ďalší účastník, V. F. vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že predmetnú nehnuteľnosť nadobudol od p. Q. a nie od navrhovateľa o čom priložil rozhodnutie Správy katastra zo dňa 29.09.2011. Kúpna zmluva medzi p. M. A. rod. H. a p. Q. v čl. 2.2 jasne hovorí, že predmetný byt pozostáva z vodovodných, teplonosných, kanalizačných, elektrických a iných prípojok, t.j. daný byt prípojku mal už pred kúpu bytu od p. Q.. Pokojný stav trval do dňa 20.05.2014, čo navrhovateľ potvrdil aj pred správnym orgánom, čo je uvedené aj v zápisnici. Nikdy predtým navrhovateľ neupozorňoval ďalšieho účastníka na pripojenie vody a pokojný stav môže potvrdiť aj nájomca uvedeného priestoru p. F.. Podľa vyjadrenia ďalšieho účastníka navrhovateľ neustále mení svoje tvrdenia. Tiež uviedol, že nie je zrejmé, že celá časť pivnice patrí navrhovateľovi. Ďalší účastník uviedol, že navrhovateľ nezistil pretekanie vody, pretože v ten deň bol mimo svojho bytu a stena bola mokrá v priestore ďalšieho účastníka, t.j. aj keby bol doma, nemohol to zistiť, pretože nemá prístup do bytu ďalšieho účastníka. Prívod vody sa odpojil kvôli havarijnému stavu tak, ako to bolo uvedené v konaní pred súdom prvého stupňa a kvôli vykonaniu nápravy v priestoroch ďalšieho účastníka. Na záver uviedol, že viesť vodu v danom prípade iným spôsobom je veľmi ťažko realizovateľné a nákladné a tiež nevidí dôvod, prečo by tak mal urobiť, keď byt na základe kúpnej zmluvy pripojenie má. Ak by tak nebolo, tak by pôvodní vlastníci bytu uviedli p. Q. a aj ďalšieho účastníka do omylu. Uviedol, že aj napriek rozhodnutiu o predbežnom opatrení nie je do dňa podania vyjadrenia napojený na vodu.

V.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia zverejnené najmenej 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).

Z obsahu administratívneho spisu senát najvyššieho súdu zistil, že dňa 21.05.2014 začal správny orgán na návrh ďalšieho účastníka konanie vo veci zrejmého zásahu do pokojného stavu, ku ktorému malo dôjsť tým, že dňa 20.05.2014 mal navrhovateľ odmontovať prívodnú hadicu rozvodu vody do bytu č. X a uložiť ju do spoločných priestorov domu. Týmto konaním mal znemožniť prívod vody do bytu ďalšieho účastníka a obmedziť pokojné užívanie predmetného bytu. Správny orgán zvolal na deň 29.05.2014 ústne pojednávanie, na ktoré pozval navrhovateľa, ďalšieho účastníka, zástupcu Bytového podniku mesta Košice, s.r.o. a p. Ing. V. T., člena rady SVBaNP ako osobu oprávnenú konať v mene Spoločenstva vlastníkov bytov E.. Ďalší účastník sa na ústne pojednávanie nedostavil s ospravedlnením, že ešte neprevzal pozvánku a nevedel o ústnom pojednávaní. Uviedol, že dňa 02.06.2014 sa dostaví na správny orgán a bude vypovedať, čo aj dňa 02.06.2014 vykonal. V administratívnom spise sa nachádzajú výpovede R. N. zo dňa 02.06.2014 (resp. 04.06.2014 - nečitateľný údaj, pozn. odvolacieho súdu), ktorý uviedol, že je vodoinštalatér, ktorý bol privolaný na základe žiadosti ďalšieho účastníka. Po príchode na miesto zistil, že je prasknuté vodovodné potrubie. Ďalší účastník preto uzavrel prívod vody, aby mohol vykonať potrebnú opravu potrubia. Prívod vody mal byť pre správne dokončenie opravy odstavený niekoľko hodín. Na druhý deň prišiel skontrolovať, či bola oprava vykonaná dobre, avšak zistil, že medzitým bol odpojený prívod vody a hadica, ktorá viedla do bytu ďalšieho účastníka bola položená v spoločných priestoroch. Ďalej sa v administratívnom spise nachádza výpoveď Ing. Q. F., ktorá má priestor ďalšieho účastníka prenajatý na podnikateľské účely, ktorá taktiež vypovedala o prasknutom potrubí a následnej oprave. Taktiež uviedla, že dňa 20.05.2014 jej volal navrhovateľohľadom toho, že do bytu jeho dcéry netečie voda. Navrhovateľ vo výpovedi zo dňa 29.05.2015 uviedol, že pokojný stav trval a bol pred zásahom ďalšieho účastníka, ktorého sa dopustil tým, že dňa 20.05.2014 vstúpil do priestorov pivnice, ktorá patrí k bytu jeho dcéry a odpojil prívod vody do bytu jeho dcéry a prepojil prívod vody do bytu č. X, ktorý vlastní. Ďalší účastník vo svojej výpovedi zo dňa 02.06.2014 uviedol, že prívod vody do jeho bytu č. X bol v takom stave, v akom bol, keď v septembri 2011 predmetný byt kúpil. Následne popísal poruchu vodovodného potrubia, tak ako to uviedol R. N. a Ing. Q. F.. Po vykonaní nevyhnutnej opravy nechal odstavenú vodu s tým, že bude opätovne pustená po zaschnutí lepidla a rúrok na druhý deň. Uviedol, že navrhovateľ nebol v uvedený deň doma a ani nestretol nikoho z jeho rodiny. Do pivnice, v ktorej sa hadica napája na potrubie vstúpil s vodoinštalatérom v dobrej viere, že ide o spoločný priestor bytového domu. Uviedol, že manipulovali len s uzáverom vody na prípojke do jeho bytu a nie do bytu dcéry navrhovateľa. Nevie z akého dôvodu bola voda odstavená aj do bytu dcéry navrhovateľa. Súčasťou spisu je aj záznam o podaní oznámenia podľa § 59 ods. 3 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorý podal navrhovateľ za účelom podania oznámenia o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Dňa 29.05.2014 bola vykonaná zo strany správneho orgánu aj ohliadka suterénnych priestorov v bytovom dome E.Podľa § 5 O.z. ak došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu, možno sa domáhať ochrany na obci. Obec môže predbežne zásah zakázať alebo uložiť, aby bol obnovený predošlý stav. Tým nie je dotknuté právo domáhať sa ochrany na súde.

Právna ochrana podľa ustanovenia § 5 Občianskeho zákonníka je formulovaná ako predbežná a správny orgán pri jej poskytovaní nevyhlasuje ani nevytvára právny stav, ale stav pokojný - teda určitý konkrétny faktický stav. O právnom stave potom rozhoduje súd (napríklad v občianskom súdnom konaní). Úlohou správneho orgánu je urýchlené poskytnutie ochrany pred zrejmým zásahom do posledného pokojného faktického stavu a zabezpečiť poriadok a kľud. Konanie podľa § 5 Občianskeho zákonníka prebieha podľa režimu Správneho poriadku. Predbežnosť rozhodnutia podľa ustanovenia § 5 Občianskeho zákonníka teda nespočíva v predbežnej povahe v rámci správneho konania, ale jeho predbežnosť spočíva vo vymedzení vzťahu k možnému súdnemu konaniu a rozhodovaniu (z rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 8Sžo/208/2009 zo dňa 12.01.2010).

Obec pri rozhodovaní podľa § 5 O.z. vychádza z posledného pokojného stavu, ktorý predchádzal zrejmému zásahu. Zmysel tejto ochrany, ktorú poskytuje obec spočíva tom, že ide o predbežnú ochranu pokojného stavu, ktorú urýchlene poskytuje najbližší kompetentný orgán. Rozhodnutie vo veci samej však prislúcha až súdu v konkrétnom občianskoprávnom konaní na návrh niektorého z účastníkov daného právneho vzťahu. Obec pri poskytovaní ochrany podľa § 5 O.z. nie je oprávnená skúmať právo, právny stav ani právne vzťahy, keďže ide len o faktický pokojný stav a zásah doň. Subjekt takéhoto právneho vzťahu sa môže následne domáhať ochrany na súde, pričom súd nie je v občianskoprávnom konaní viazaný rozhodnutím obce podľa § 5 O.z. Obec skúma skutočnosti, či tu existoval faktický pokojný stav pred zásahom a uskutočnenie zrejmého porušenia pokojného stavu. Ak súd rozhodne v občianskoprávnom konaní vo veci samej, rozhodnutie obce už stráca účinnosť a právne vzťahy medzi účastníkmi konania sú upravené rozhodnutím súdu, keďže takéto rozhodnutie má väčšiu právnu silu ako rozhodnutie obce.

Predpokladom pre postup podľa § 5 Občianskeho zákonníka nie je riešenie dlhodobých susedských sporov, ale riešenie pokojného stavu, ktorý sa tu vytvoril a nerušenie trval počas takej dlhej doby, ktorú možno považovať za stav pokojný. Vyžaduje sa určitá stálosť, t.j. stav, ktorý sa dotknutými osobami mlčky alebo výslovne akceptoval. O zásah do pokojného stavu pôjde v tom prípade, keď do neho bude zasiahnuté náhlym svojpomocným konaním. (Segeč, M.: Rozhodovanie správnych súdov vo veciach obchodeného a občianskeho práva; Justičná revue, 65, 2013, č. 8-9, s. 1098 - 1111).

Orgány štátnej správy pri poskytovaní právnej ochrany podľa § 5 O.z. neskúmajú právne otázky, t.j. či skutočne došlo k zásahu do cudzieho subjektívneho občianskeho práva, či sa tak stalo protiprávne alebo v súlade s právom atď., keďže nejde o spor o právo. Ich úlohou je len poskytnúť v skrátenom konaní právnu ochranu pred zrejmým zásahom do posledného pokojného stavu, a teda faktického stavu, a tak zabezpečiť medzi dotknutými osobami poriadok a pokoj. (z uznesenia Ústavného súdu Českej republikysp. zn. II. ÚS 183/01 zo dňa 29.05.2001).

Odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v rozhodnutí obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. k úplným a výstižným dôvodom uvedeným v rozsudku prvostupňového súdu, s ktorými sa stotožňuje, dodáva:

Navrhovateľ síce podanie, ktoré bolo odporcovi doručené dňa 26.06.2014 označil ako „Návrh na obnovu konania“ avšak odporca tento návrh posúdil podľa obsahu, a preto ho považoval za odvolanie. Uvedené podanie navrhovateľ podal na správny orgán v lehote stanovenej na podanie odvolania. Tento postup odporcu senát odvolacieho súdu vyhodnotil ako správny. Tak v zmysle § 19 ods. 2 Správneho poriadku ako aj § 41 ods. 2 O.s.p. sa podanie posudzuje podľa jeho obsahu.

Správny orgán zisťoval, aký bol pokojný stav medzi účastníkmi konania pred zrejmým zásahom. Pred správnym orgánom navrhovateľ uviedol, že pokojný stav trval a bol pred zásahom p. F., ktorého sa mal dopustiť tým, že dňa 20.05.2014 vstúpil do pivnice, ktorá je vo vlastníctve dcéry navrhovateľa a následne odpojil prívod vody do jej bytu. Ďalší účastník, V. F. uviedol, že pokojný stav trval do dňa 20.05.2014, keď navrhovateľ odpojil prívod vody do jeho bytu a bráni mu uzamknutím spoločných priestorov uviesť vec do pôvodného stavu. Obaja účastníci sa v konaní pred správnym orgánom zhodli na tom, že pokojný stav trval do dňa 20.05.2014. Rozdielne názory prezentovali na skutočnosť, kto komu odpojil vodu. V podanom návrhu označenom ako „Obnova konania“ navrhovateľ uviedol, že medzi ním a ďalším účastníkom nie je pokojný stav, keďže od roku 2013 vedú medzi sebou dve súdne konania. Aj na pojednávaní pred krajským súdom uviedol, že medzi nimi nie je pokojný stav užívania nehnuteľnosti, predovšetkým čo sa týka napojenia vody do bytu V. F.. Na predmetnom pojednávaní potvrdil, že vo večerných hodinách dňa 20.05.2014 odpojil byt V. F. od prívodu vody.

Správny orgán vychádzal zo skutkového stavu tak, ako to zistil v správnom konaní, a teda pred správnym orgánom aj samotný navrhovateľ uviedol, že pokojný stav užívania nehnuteľnosti trval do dňa 20.05.2014, t.j. do dňa kedy došlo k odpojeniu prívodu vody. Navrhovateľ pred správnym orgánom neuviedol, že aj pred týmto dňom boli spory ohľadom pripojenia vody medzi ním a V. F.. V. F. na pojednávaní pred krajským súdom poprel, že by medzi ním a navrhovateľom boli spory ohľadom pripojenia vody. Z dôvodu poruchy bolo nevyhnutné odpojiť prívod vody do jeho bytu č. X a nevie si vysvetliť dôvod, prečo netiekla voda ani v byte č. X, ktorý patrí dcére navrhovateľa. V čase konania pojednávania stále nemal obnovený prívod vody do bytu.

Podľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

V správnom konaní bolo zhodne potvrdené, že pokojný stav trval do dňa 20.05.2014. Rozdielne vyjadrenia ohľadom pokojného stavu uviedol navrhovateľ až v konaní pred súdom, avšak bez predloženia dôkazov, ktoré by jeho tvrdenia podporili. Ďalší účastník V. F. aj v konaní pred súdom zotrval na tom, že pokojný stav ohľadom prívodu vody trval medzi ním a navrhovateľom do dňa 20.05.2014. Svedok R. N. potvrdil skutočnosť, že bol odstrániť poruchu vodovodného potrubia a z dôvodu opravy bol odstavený prívod vody do bytu V. F.. Prívod vody mal byť obnovený po dokončení opravy na druhý deň. Navrhovateľ však predtým stihol odpojiť prívod vody do bytu V. F., čo aj sám v správnom konaní, ako aj v konaní pred súdom potvrdil.

Senát odvolacieho súdu prisvedčil námietke navrhovateľa, že mu nebolo zo strany správneho orgánu umožnené oboznámiť sa s výpoveďami ostatných svedkov a účastníkov správneho konania. Uvedené pochybenie správneho orgánu však samo o sebe nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia odporcu. Ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu navrhovateľ sa zúčastnil na miestnej ohliadke suterénnych priestorov v bytovom dome E., kde mohol dostatočným spôsobom hájiť svoje záujmy. Avšak aj z obsahu záznamu o vykonanej miestnej ohliadke vyplýva, že navrhovateľ odpojil hadicu, ktorá zabezpečovala prívod vody do bytu V. F. a uložil ju do spoločných priestorov obytného domu. Zároveň odvolací súd poukazuje na judikát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sž 98-102/02 zo 17. decembra 2002 (Rs 122/2003), ktorý uvádza, že „dôvodom k zrušeniu rozhodnutia správneho orgánu v zmysle § 250i ods. 3 O.s.p. môže byť len taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutia pre účastníka.“

O zásah do pokojného stavu ide v tom prípade, keď je do neho zasiahnuté náhlym svojpomocným konaním, za čo možno považovať aj prejednávaný prípad. Konečné rozhodnutie vo veci má však oprávnenie vydať len súd v občianskoprávnom konaní a ak doteraz nebol podaný návrh na začatie takéhoto konania, oprávnenie na jeho podanie má tak navrhovateľ Y. H., ako aj ďalší účastník V. F., v ktorom budú vyriešené ich právne vzťahy ohľadom pripojenia vody. Rozhodnutie obce podľa § 5 O.z. nie je pre rozhodnutie súdu v občianskoprávnom konaní záväzné.

Vzhľadom na uvedené, senát najvyššieho súdu rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 3Sp/31/2014- 22 zo dňa 13.08.2014 potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľovi, ktorý nemal v odvolacom konaní úspech nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 250k ods. 1 veta prvá v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.