UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: M. M., S., t.č. Q., proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, kancelária Hlohovec, M. R. Štefánika 1, Hlohovec, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. N 2815/12 zo dňa 11. októbra 2012, konajúc o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Sp/14/2014-36 zo dňa 29. septembra 2014, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Sp/14/2014-36 zo dňa 29. septembra 2014 p o t v r d z u j e.
Navrhovateľovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
Napadnutým uznesením Krajský súd v Bratislave odmietol návrh (opravný prostriedok) navrhovateľa proti rozhodnutiu odporcu sp. zn. N 2815/12 zo dňa 11.10.2012, ktorým odporca navrhovateľovi nepriznal nárok na poskytovanie právnej pomoci. Podaný návrh však nespĺňal predpoklady ustanovené v § 249 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p“), preto prvostupňový súd uznesením č. k. 4Sp/14/2014-13 zo dňa 28.07.2014, ktoré bolo navrhovateľovi doručené dňa 04.08.2014, nariadil navrhovateľovi odstrániť vady návrhu. Na toto uznesenie reagoval navrhovateľ podaním zo dňa 15.08.2014, v ktorom poukazoval na ním prezentované formálne vady návrhu na vydanie platobného rozkazu a platobného rozkazu č. k. 1Rob/1148/96-26 zo dňa 23.10.1996 (vydaného bývalým Okresným súdom Bratislava - vidiek), teda konania, v ktorom požadoval poskytnutie právnej pomoci.
Krajský súd v odôvodnení uznesenia uviedol, že navrhovateľ ani po výzve súdu na odstránenie vád podania neuviedol, v čom vec odporca nesprávne právne posúdil. Neuviedol tiež, v čom konkrétne videl nesprávnosť právneho posúdenia napadnutého rozhodnutia odporcu, a teda podstatné vady svojho návrhu neodstránil. Odkaz navrhovateľa na nesprávne právne posúdenie veci spôsobuje vadu podaného návrhu, ktorá bráni jeho vecnému vybaveniu.
Proti uzneseniu krajského súdu podal navrhovateľ včas odvolanie a uviedol, že rozhodnutie odporcu sp. zn. N 2815/12 zo dňa 11.10.2012 trpí vadou nesprávneho aplikovania § 172 ods. 1 O.s.p., ktorý jeúčinný od 01.09.2003, pričom v tomto prípade sa vzťahuje § 172 ods. 1 O.s.p. v účinnosti od 01.04.1983 do 01.09.2003 na vydaný platobný rozkaz zo dňa 23.10.1996. Ďalej v texte uviedol znenie § 172 ods. 1 O.s.p. Zároveň preukázal potvrdením z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a ústavu na výkon väzby Leopoldov svoju finančnú situáciu. Na záver navrhol, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie odporcu sp. zn. N 2815/12 zo dňa 11.10.2012, ako aj uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Sp/14/2014-36 zo dňa 29.09.2014. Ako prílohu k odvolaniu pripojil aj napadnuté rozhodnutie odporcu a potvrdenie ÚVTOS a ÚVV Leopoldov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní navrhovateľa (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p., § 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. V senáte rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).
Podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 250m ods. 1 O.s.p. konanie sa začína na návrh, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu.
Podľa § 250l ods. 2 O.s.p. pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.
Podľa § 249 ods. 2 O.s.p. žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí.
Prvostupňový súd vyzval navrhovateľa uznesením č. k. 4Sp/14/2014-13 zo dňa 28.07.2014 na doplnenie náležitostí podania, konkrétne na označenie a identifikáciu účastníkov konania, označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, proti ktorému odvolanie navrhovateľa zo dňa 28.10.2012 smeruje; vyjadrenie v akom rozsahu navrhovateľ napáda rozhodnutie a postup odporcu; uvedenie konkrétnych dôvodov, v čom navrhovateľ vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu odporcu; opísanie rozhodujúcich skutočností, t.j. skutočností odôvodňujúcich nezákonnosť rozhodnutia a postupu odporcu; označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, resp. označenie prostriedkov, ktorými možno zistiť skutočný stav veci; vyjadrenie o konečnom návrhu znenia rozsudku. Lehota na odstránenie vád podania bola stanovená na 15 dní od doručenia predmetného uznesenia. Krajský súd v predmetnom uznesení navrhovateľa poučil o tom, že v prípade, ak nebudú nedostatky podmienok konania odstránené, súd opravný prostriedok navrhovateľa odmietne podľa § 250p O.s.p. Navrhovateľ síce v stanovenej lehote doručil krajskému súdu podanie, avšak neodstránil vady podania v zmysle uznesenia č. k. 4Sp/14/2014-13 zo dňa 28.07.2014. V predmetnom podaní popisoval skutočnosti týkajúce sa formálnych vád návrhu na vydanie platobného rozkazu a platobného rozkazu č. k. 1Rob/1148/96-26 zo dňa 23.10.1996 (vydaného bývalým Okresným súdom Bratislava - vidiek) - teda konania, v ktorom požadoval poskytnutie právnej pomoci. K podaniu ako prílohy pripojil napadnuté rozhodnutie odporcu, návrh na vydanie platobného rozkazu z 25.09.1196, platobný rozkaz č. k. 1Rob/1148/96-26 zo dňa 23.10.1996, prehľad o počte vecí došlých bývalému Okresnému súdu Bratislava - vidiek za obdobie od 01.01. do 30.06.1996, výňatok z rozvrhu práce bývalého Okresného súdu Bratislava - vidiek (úsek trestný a obchodný) a poverenie vyššieho súdneho úradníka na rok 2008.
Z dispozičnej zásady, ktorou sa súd v správnom súdnictve riadi, vyplýva navrhovateľovi z ustanovenia § 249 ods. 2 O.s.p. zákonná povinnosť uviesť okrem všeobecných náležitostí žaloby aj označenie rozsahu,v ktorom je rozhodnutie napadnuté, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a aký konečný návrh robí.
Zákon kladie na obsah žaloby ako podmienky všeobecné (§ 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 O.s.p.), tak aj podmienky osobitné pre správne súdnictvo, ktoré sú obsiahnuté v § 249 ods. 2 O.s.p. Žaloba musí preto obsahovať označenie napadnutého rozhodnutia, označenie všetkých účastníkov konania aj účastníkov konania pred správnym orgánom (včítane osôb zúčastnených na konaní), presné označenie výrokov, ktoré žalobca napáda (najmä ak rozhodnutie pozostáva z viacerých výrokov) a žalobné dôvody. Zo žaloby musí byť pre súd jasné a zrozumiteľné, aké žalobné dôvody uvádza žalobca na podporu svojho tvrdenia podľa § 247 ods. 1 O.s.p., že dotknutým rozhodnutím bol na svojich právach ukrátený. Súd nemôže z vlastnej iniciatívy za žalobcu nahradiť žalobné dôvody ani sám nevyhľadáva ďalšie možné vady napadnutého rozhodnutia. Nakoľko predmetom súdneho preskúmania je predovšetkým zákonnosť rozhodnutia (nie iba jeho vecná správnosť), má včasné, správne a úplné formulovanie žalobných dôvodov zásadný význam.
Podľa citovaných zákonných ustanovení ako aj súdnej judikatúry a ustálenej súdnej praxe (bližšie napr. ZSP 1/1997, R 64/1998, ZSP 8/1998, R 58/2001, R 95/2004, ZSP 5/2005) treba považovať za osobitnú náležitosť žaloby aj konkrétne tvrdenie a zdôvodnenie žalobcu, že rozhodnutím alebo postupom, ktorý napáda, bol ukrátený na svojich právach, pričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu. Ďalej musí žalobca tvrdiť, že správny orgán pri vydaní napadnutého rozhodnutia porušil zákon, a to tak, že odkáže na konkrétne ustanovenia právnych predpisov, či už hmotného, alebo procesného práva. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený. Obligatórnou náležitosťou žaloby je teda povinnosť žalobcu tvrdiť, že správne rozhodnutie alebo jeho časť odporuje konkrétnemu všeobecne záväznému právnemu predpisu a toto tvrdenie právne odôvodniť. Žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona. Nedostatok žalobcovho tvrdenia, že vydaním napadnutého rozhodnutia bol porušený zákon alebo iný právny predpis predstavuje vadu žaloby, ktorá bráni jej vecnému vybaveniu v zmysle ustanovenia § 250d ods. 3 O.s.p. Za nedostatok žaloby sa považuje aj jednoduchý odkaz na námietky, ktoré žalobca vzniesol v správnom konaní, napríklad v rámci kontroly, dozoru alebo v správnom odvolaní. Taktiež je neprípustný odkaz na dôvody inej súdnej žaloby.
Ako je už spomenuté vyššie, súd nevyhľadáva za žalobcu konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktoré podľa § 249 ods. 2 O.s.p. majú tvoriť obsah žaloby a určovať rozsah preskúmavania zákonnosti rozhodnutia súdom, ktorým je podľa § 250h O.s.p. viazaný a nemôže ho prekročiť. Z ustanovenia § 249 ods. 2 O.s.p. vyplýva zásada iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorú musí súd zásadne aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých preskúmava na základe podanej žaloby zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia s výnimkou, ak zrušuje rozhodnutie správneho orgánu podľa § 250j ods. 3 O.s.p.
V konaní podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. musí opravný prostriedok obsahovať aj konečný návrh výroku o zrušení napadnutého správneho rozhodnutia a vrátení veci žalovanému správnemu orgánu.
Navrhovateľ v opravnom prostriedku zo dňa 28.10.2012 (resp. 26.05.2014) neuviedol, v čom konkrétne vidí nesprávnosť právneho posúdenia napadnutého rozhodnutia, teda neuviedol konkrétny dôvod nezákonnosti napadnutého rozhodnutia odporcu, resp. postupu v jeho konaní a prečo sa navrhovateľ domnieva, že napadnuté rozhodnutie odporcu nie je správne. Uvedený nedostatok neodstránil ani po doručení uznesenia na odstránenie nedostatkov podania č. k. 4Sp/14/2014-13 zo dňa 28.07.2014. V podaní zo dňa 15.08.2014 poukazoval na skutočnosti týkajúce sa konania, v ktorom požadoval poskytnutie právnej pomoci a nie konania vo veci odvolania voči rozhodnutiu Centra o nepriznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci.
Zároveň prvostupňový súd poučil navrhovateľa, že v prípade neodstránenia nedostatku podania v stanovenej pätnásťdňovej lehote konanie zastaví. Toto uznesenie navrhovateľ prevzal dňa 04.08.2014 avšak ani v podaní, doručenom súdu dňa 20.08.2014, nedoplnil požadované náležitosti.
Za týchto okolností aj odvolací súd dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa trpí závažnými nedostatkami, ktoré bránia jeho vecnému prejednaniu a tieto nedostatky ani na konkrétnu a podrobnú výzvu súdu neboli odstránené. Nakoľko súd je rozsahom opravného prostriedku viazaný a nemôže jeho obsah nahradiť ani doplniť, nie je splnený základný predpoklad pre postup súdu podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preto odvolaním napadnuté uznesenie krajského súdu podľa § 219 O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p., § 250l ods. 2 O.s.p. potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. s poukazom na § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p., § 250k ods. 1 O.s.p., § 250l ods. 2 O.s.p., keďže navrhovateľ v odvolacom konaní úspech nemal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.