3Sžo/87/2014

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: ATRIA SK s.r.o., IČO: 45 473 480, P. Mudroňa 5, Žilina, právne zastúpený advokátom Mgr. Pavlom Karmanom, Veľká Okružná 26A, Žilina, proti žalovanému: Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie, Prievozská 32, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SK/0451/99/2013 zo dňa 21. októbra 2013, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/153/2013-47 zo dňa 26. augusta 2014 v časti výroku o trovách konania, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/153/2013-47 zo dňa 26. augusta 2014 v napadnutej časti výroku o trovách konania p o t v r d z u j e.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

I.

Krajský súd v Žiline napadnutým rozsudkom podľa § 250j ods. 2 písm. b) O.s.p. (ďalej len O.s.p.) zrušil rozhodnutie žalovaného č. SK/0451/99/2013 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd zrušil administratívne rozhodnutie z dôvodu nedostatkov formálnych náležitosti výroku, keďže napadnuté rozhodnutie má povahu takzvanej administratívnej sankcie. V rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú aj rozhodnutia o iných správnych deliktoch je potrebné aj vo výroku rozhodnutia popísať skutok s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré budú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným skutkom. Žalobcovi boli na náhradu priznané trovy konania vo výške 70 € z titulu súdneho poplatku a 331,13 € z titulu trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby.

II.

Proti uvedenému rozsudku, v časti výroku o trovách konania, podal žalobca včas odvolanie s odôvodnením, že krajský súd nepriznanie náhrady trov konania spočívajúcich v náhrade trov právneho zastúpenia za úkon - spísanie stanoviska zo dňa 28.04.2014 odôvodnil neúčelnosťou takéhoto úkonu právnej služby pre uplatnenie práva žalobcu. S týmto odôvodnením sa žalobca nestotožnil. Uviedol, že k zrušeniu napadnutého administratívneho rozhodnutia by bez podanej žaloby nedošlo. K spísaniu stanoviska k vyjadreniu žalovaného došlo na základe a v dôsledku predchádzajúcich procesných úkonov účastníka konania. Žalobca oznámil súdu, že súhlasí s tým, aby súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania. Následne bolo žalobcovi doručené vyjadrenie žalovaného k žalobe zo dňa 20.01.2014. Vzhľadom na to, že žalobca súhlasil s tým, aby sa rozhodlo bez nariadenia pojednávania, na ktorom by sa mohol vyjadriť k podaniu žalovaného zo dňa 20.01.2014, bolo nevyhnutné a účelné, aby k vyjadreniu žalovaného predložil žalobca písomné stanovisko, pričom týmto postupom žalobca realizoval svoje právo uvedené v § 123 O.s.p. V predmetnom stanovisku sa žalobca vyjadroval k tvrdeniam žalovaného, a preto išlo o účelný úkon právnej služby. Z uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby mu na náhradu boli priznané aj trovy konania za spísanie stanoviska zo dňa 28.04.2014 a zároveň si uplatnil na náhradu trovy odvolacieho konania za podané odvolanie vo výške 87,76 €.

III.

Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadril. Rovnopis odvolania mu bol doručený dňa 22.09.2014.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p., § 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že podané odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 250k ods. 1 O.s.p., ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Ak bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené z dôvodu podľa § 250j ods. 3, súd žalobcovi prizná úplnú náhradu trov konania. Môže tiež rozhodnúť, že sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalobca sa nestotožnil so záverom krajského súdu v tom, že stanovisko zo dňa 28.04.2014 k vyjadreniu žalovaného zo dňa 20.01.2014 nebolo potrebné a účelné na uplatňovanie alebo bránenie práva. Namietal, že práve vďaka podanej žalobe bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušené a podaním vyjadrenia k vyjadreniu žalovaného len realizoval svoje právo vyplývajúce mu z ustanovenia § 123 O.s.p.

Keďže z ustanovenia § 250k ods. 1 a § 142 a nasl. O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. vyplýva, že žalobcovi sa môže priznať náhrada len účelne vynaložených trov, čo znamená, že aj v správnom súdnictve pri určovaní náhrady trov konania súd posudzuje účelnosť vynaložených trov a prizná náhradu výdavkov, ktoré boli potrebné na uplatnenie alebo bránenie práva.

Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Trovy potrebné na účelné vynaloženie alebo ochranu práva sa však nemôžu posudzovať ako celok a aj keď má účastník nárok na náhradu trov konania, pretože mal vo veci plný úspech, každý úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne. To platí aj pre trovy právnej služby.

Senát odvolacieho súdu právny úkon zo dňa 28.04.2014 nepovažoval za účelne vynaložené trovy aj ztoho dôvodu, že po príslušnej dvojmesačnej lehote na podanie žaloby nie je žalobca oprávnený rozširovať žalobné dôvody. Po uplynutí tejto lehoty už nie je možné v priebehu konania vznášať ďalšie - nové námietky a výhrady proti žalobou napadnutému rozhodnutiu, a to ani v duplike k vyjadreniu žalovaného ani na pojednávaní. Samozrejme, je možné podať vyjadrenie, ktoré však odvolací súd vyhodnotil z hľadiska nároku na náhradu trov konania za neúčelné tak, ako uviedol vyššie. Na základe tohto dôvodu, senát odvolacieho súdu nepriznal žalobcovi náhradu trov konania za úkon zo dňa 28.04.2014.

Senát Najvyššieho súdu preskúmal predmetné vyjadrenie zo dňa 28.04.2014 a stotožnil sa so záverom súdu prvého stupňa, že predmetné stanovisko sa nijako nedotýkalo dôvodu zrušenia druhostupňového správneho rozhodnutia. Reagoval v ňom len na vyjadrenie žalovaného k žalobe a dôvody v ňom uvedené pritom neboli dôvodom zrušenia napadnutého rozhodnutia.

Na základe uvedeného možno uzavrieť, že predmetné vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného nebolo účelné pre uplatnenie práva žalobcu a ani nijako neovplyvnilo rozhodnutie prvostupňového súdu o zrušení napadnutého rozhodnutia. Senát Najvyššieho súdu poukazuje aj na obdobné rozhodnutia, napríklad sp. zn. 3Sžf/60/2012 zo dňa 13.11.2012, 3Sži/16/2013 zo dňa 03.12.2013, 5Sžf/33/2010 zo dňa 14.07.2011, rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.ÚS 557/2011 zo dňa 13.12.2011.

Na podporu svojho názoru žalobca poukázal vo svojom podaní zo dňa 27.10.2014 na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II ÚS 351/09/33, predmetom ktorého bolo posudzovanie správnosti záverov prvostupňového súdu, ktorý nepriznal úspešnému účastníkovi konania náhradu trov konania, napriek tomu, že na základe jeho žaloby došlo k zrušeniu správneho rozhodnutia, avšak z iných ako žalobných dôvodov. Súd nepriznal náhradu trov konania z dôvodov osobitného zreteľa.

V posudzovanom prípade sa jedná o iný, odlišný prípad, pretože žalobcovi bola priznaná náhrada trov konania, nebola mu priznaná len náhrada za jeden úkon právnej pomoci z dôvodu, že predmetný úkon nebol účelne vynaložený. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí, na ktoré poukázal žalobca, neriešil problematiku účelnosti úkonov účastníkov konania vo vzťahu k priznaniu náhrady za takýto úkon. Odvolací súd preto nemohol zohľadniť právny názor vyslovený v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II ÚS 351/09/33, pretože sa týkal odlišných skutkových dôvodov.

O náhrade trov odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení sa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p., § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobcovi trovy odvolacieho konania nepriznal, keďže nebol v odvolacom konaní úspešný.

Senát rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.