Najvyšší súd

3 Sžo 86/2010

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: Mgr. M. T., bytom M., právne zastúpený: Mgr. P. S., advokátom, T., proti odporcovi: Slovenská advokátska komora, so sídlom Kolárska č. 4, Bratislava, právne zastúpený: JUDr. E. B., advokátkou, T., za účasti Mgr. P. S., advokáta, T., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. 984/08 zo dňa 12. mája 2008, konajúc o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. 13Sp/63/2009-81 zo dňa 18. decembra 2009, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 13Sp/63/2009-81 zo dňa 18. decembra 2009   z r u š u j e   a vec mu   v r a c i a na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Nitre napadnutým rozsudkom zrušil rozhodnutie odporcu č. 984/08 zo dňa 12.05.2008, ktorým Predsedníctvo Slovenskej advokátskej komory na svojom zasadnutí dňa 18.04.2008 rozhodlo podľa § 71 ods. 2 písm. b/ zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, ďalej len „zákon o advokácii“, o nezapísaní navrhovateľa do zoznamu advokátskych koncipientov vedeného Slovenskou advokátskou komorou. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že správny orgán mal za to, že navrhovateľ sa v minulosti dopustil trestného činu, ktorý aj s prihliadnutím na okolnosti, za akých bol spáchaný, spochybňuje, že bude v budúcnosti čestne a svedomito plniť povinnosti advokáta, keďže povolanie advokátskeho koncipienta je prípravou na povolanie advokáta. Definícia bezúhonnosti podľa § 3 ods. 3, 4 zákona o advokácii platí aj pre bezúhonnosť vyžadovanú ako podmienku na zápis do zoznamu advokátskych koncipientov. Vzhľadom na skutočnosť, že Predsedníctvo Slovenskej advokátskej komory nepovažuje navrhovateľa za bezúhonného v zmysle § 3 ods. 4 zákona o advokácii, nie je tým splnená jedna z obligatórnych podmienok na zápis do zoznamu advokátskych koncipientov.  

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia správneho orgánu a konania mu predchádzajúceho dospel k záveru, že odporca pri rozhodovaní o nezapísaní navrhovateľa do zoznamu advokátskych koncipientov vychádzal z § 3 ods. 4 zákona o advokácii. Uvedeným postupom a rozhodnutím došlo podľa krajského súdu k porušeniu zákona, keď správny orgán nepovažoval navrhovateľa podľa § 3 ods. 3, 4 zákona o advokácii za bezúhonného na účely tohto zákona napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 5T/16/01 bol navrhovateľ síce uznaný vinným zo spáchania trestného činu podľa § 24 ods. 1 písm. a/ vtedy platného Trestného zákona, súd ale upustil od potrestania obžalovaného (navrhovateľa). Z dôvodu nesprávneho posúdenia bezúhonnosti navrhovateľa tento bol podľa názoru krajského súdu poškodený na svojich právach, rozhodnutie odporcu preto zrušil, keďže vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie odporca, ktorý žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil rozsudok krajského súdu č.k. 13Sp/63/2009-81 a rozhodnutie Predsedníctva Slovenskej advokátskej komory č. 984/08 zo dňa 12. mája 2008 potvrdil ako vecne správne.

V dôvodoch odvolania uviedol, že s právnym názorom súdu prvého stupňa nesúhlasí, keďže z odôvodnenia rozhodnutia Predsedníctva Slovenskej advokátskej komory jednoznačne vyplýva, že navrhovateľa nepovažovalo za bezúhonného v zmysle § 3 ods. 4 zákona o advokácii, podľa ktorého bezúhonný na účely tohto zákona nie je ani ten, u koho je preukázateľne spochybnené, že bude čestne a svedomito plniť povinnosti advokáta a nie podľa § 3 ods. 3 zákona o advokácii. Citácia § 3 ods. 3 zákona o advokácii bola v predmetnom rozhodnutí uvedená iba v kontexte s § 62 ods. 1 písm. c/ zákona o advokácii.

Odporca ďalej zdôraznil, že Predsedníctvo Slovenskej advokátskej komory nepovažovalo navrhovateľa za bezúhonného podľa § 3 ods. 4 zákona o advokácii a nie aj podľa § 3 ods. 3 zákona o advokácii, pretože malo jednoznačne preukázané, že odsúdenie navrhovateľa bolo zahladené.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok potvrdil a priznal navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal na skutočnosť, že ustanovenia § 3 ods. 3 a 4 zákona o advokácii je potrebné aplikovať v ich vzájomnej súvislosti a teda podľa zákona o advokácii je nutné, považovať navrhovateľa za bezúhonného.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c O.s.p. v spojení ustanovením § 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie mu predchádzajúce (§ 246c ods.1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 212 a nasl. O.s.p.), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p. a zistil, že rozsudok krajského súdu trpí vadami, ktoré mohli mať vplyv na jeho vecnú správnosť, a preto rozhodol podľa § 221 ods. 1 písm. a/ O.s.p. tak, že napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Z obsahu predloženého spisu, ako aj z výsledkov doterajšieho priebehu konania odvolací súd zistil, že Predsedníctvo Slovenskej advokátskej komory rozhodlo o nezapísaní navrhovateľa do zoznamu advokátskych koncipientov, keďže podľa § 3 ods. 4 zákona o advokácii nespĺňal podmienku bezúhonnosti, pretože sa v minulosti dopustil trestného činu, ktorý aj s prihliadnutím na okolnosti, za akých bol spáchaný spochybňuje, že bude v budúcnosti čestne a svedomito plniť povinnosti advokáta. S uvedeným sa krajský súd nestotožnil a dospel k záveru, že odporca vec nesprávne právne posúdil, nakoľko navrhovateľ spĺňal podmienky bezúhonnosti stanovené v § 3 ods. 3 zákona o advokácii.

Podľa § 3 ods. 3 zákona o advokácii za bezúhonného sa na účely tohto zákona nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, a ak ide o obzvlášť závažný zločin, trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa, trestný čin prijímania úplatku, trestný čin podplácania a trestný čin nepriamej korupcie, ani ten, komu bolo odsúdenie za takýto trestný čin zahladené alebo na ktorého sa hľadí, ako kedy nebol za takýto trestný čin odsúdený podľa osobitného predpisu.

Podľa § 3 ods. 4 zákona o advokácii bezúhonný na účely tohto zákona nie je ani ten, u koho je preukázateľne spochybnené, že bude čestne a svedomito plniť povinnosti advokáta.

Podľa § 71 ods. 1 písm. d/ zákona o advokácii predsedníctvo komory rozhoduje o všetkých veciach podľa tohto zákona, ak o nich nerozhodujú iné orgány.

Podľa § 71 ods. 2 písm. b/ zákona o advokácii predsedníctvo komory vedie zoznam advokátov, zoznam euroadvokátov, zoznam zahraničných advokátov, zoznam medzinárodných advokátov, zoznam združení, zoznam verejných obchodných spoločností, zoznam komanditných spoločností, zoznam spoločností s ručením obmedzeným, zoznam zahraničných združení a zoznam advokátskych koncipientov, vykonáva v nich zápisy a oznamuje príslušnej komore zápis usadeného euroadvokáta, zahraničného advokáta a medzinárodného advokáta alebo odopretie jeho zápisu do zoznamu advokátov komory, ako aj ďalšie zmeny v jeho postavení v Slovenskej republike.

Podľa § 71 ods. 2 písm. i/ zákona o advokácii predsedníctvo komory vykonáva ďalšiu činnosť podľa tohto zákona, ak nepatrí iným orgánom komory.

Podľa § 75 ods. 2 vety druhej zákona o advokácii podrobnosti o organizácii a činnosti komory, o organizácii a činnosti orgánov komory a kancelárie komory upravuje organizačný poriadok a rokovací poriadok.

Podľa § 11 zákona o advokácii rozhodnutie komory o nezapísaní fyzickej osoby do zoznamu advokátov, o pozastavení výkonu advokácie advokátovi a o vyčiarknutí advokáta zo zoznamu advokátov okrem vyčiarknutia podľa § 7 ods. 1 písm. e/ musí byť odôvodnené a je preskúmateľné súdom.

Podľa § 63 ods. 2 zákona o advokácii ustanovenia § 7, 8, 10 a 28 platia primerane aj pre advokátskeho koncipienta.

V prejednávanom prípade bolo predmetom súdneho preskúmavacieho konania rozhodnutie Predsedníctva Slovenskej advokátskej komory o nezapísaní navrhovateľa do zoznamu advokátskych koncipientov.

Podľa § 69 ods. 1 písm. c/ zákona o advokácii Konferencia advokátov rozhoduje o všetkých základných otázkach advokátov, najmä môže zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie predsedníctva komory.

V tomto prípade bolo predovšetkým podstatné vyriešiť otázku, či predmetné rozhodnutie odporcu podlieha súdnemu prieskumu, a ak áno, či v režime podľa druhej alebo tretej hlavy piatej časti O.s.p,. alebo či o odvolaní navrhovateľa má podľa § 69 ods. 1 písm. c/ zákona o advokácii rozhodnúť konferencia advokátov.

V tomto prípade nie je možný súdny prieskum rozhodnutia odporcu (v tomto štádiu konania) v režime druhej hlavy piatej časti O.s.p., keďže nejde o právoplatné rozhodnutie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa už vo svojej rozhodovacej činnosti vyslovil, že v prípade nezapísania fyzickej osoby do zoznamu advokátov tak, že uvedené rozhodnutie preskúmava vecne príslušný súd podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo 65/2008).

Senát Najvyššieho súdu SR v tejto veci dospel k záveru, že v prípade nezapísania fyzickej osoby do zoznamu advokátskych koncipientov zákon o advokácii v § 63 ods. 2 neodkazuje na ustanovenie § 11 citovaného zákona, preto napadnuté rozhodnutie odporcu nie je možné preskúmať ani podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. aj keď ide o neprávoplatné rozhodnutie odporcu, keďže zo znenia ustanovenia § 69 ods. písm. c/ zákona o advokácii jednoznačne vyplýva, že v tomto prípade je druhostupňovým a odvolacím orgánom konferencia advokátov a nie súd.

Podľa § 104 ods. 1 veta druhá O.s.p. ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Úlohou krajského súdu bude preto v ďalšom konaní ešte vyžiadať od odporcu organizačný a rokovací poriadok, na ich podklade ustáliť, či Konferencia advokátov je druhostupňový orgán voči rozhodnutiam Predsedníctva komory v prípade nezapísania fyzickej osoby do zoznamu advokátskych koncipientov. Ak ani z uvedených noriem nebude vyplývať iný záver, bude krajský súd postupovať v súlade s § 104 ods.1 O.s.p. a konanie zastaví a vec postúpi na ďalšie konanie príslušnému orgánu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté rozhodnutie Krajského súdu v Nitre č.k. 13Sp/63/2009-81 s poukazom na § 221 ods. 1 písm. a/ O.s.p. zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.

Súd prvého stupňa je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.).

Súd prvého stupňa rozhodne o náhrade trov v novom rozhodnutí (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 08. októbra 2010

JUDr. Jana Z e m k o v á PhD., v. r.

predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková