Najvyšší súd

3 Sžo 84/2010

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: J. Š., t.č. Ú. proti

žalovanému: Ústav na výkon väzby, so sídlom Hlboká cesta č. 21, priečinok A/5, Žilina,

o preskúmanie rozhodnutia žalovaného o uložení disciplinárneho trestu 15 dní samoväzby zo

dňa 14.11.2005 a rozhodnutia žalovaného o sťažnosti proti disciplinárnemu trestu zo dňa

23.11.2005, konajúc o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline č.k.

21S/48/2009-15 zo dňa 12.10.2009, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline

č.k. 21S/48/2009-15 zo dňa 12. októbra 2009   p o t v r d z u j e .

Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým uznesením krajský súd zastavil konanie o preskúmanie rozhodnutia

žalovaného o uložení disciplinárneho trestu 15 dní samoväzby zo dňa 14.11.2005

a rozhodnutia žalovaného zo dňa 23.11.2005, ktorým bola zamietnutá sťažnosť žalobcu  

proti disciplinárnemu trestu umiestnenia do samoväzby na 15 dní zo dňa 04.11.2005.

Krajský súd vychádzajúc z podania žalobcu konštatoval, že žalobca sa domáhal

postupu podľa § 250b ods. 2 O.s.p., kedy žalobca tvrdil, že napadnuté rozhodnutia mu neboli

doručené. Toto tvrdenie pri rozhodnutí o disciplinárnom treste zo dňa 14.11.2005 bolo

vyvrátené, a to na základe vlastnoručného podpisu žalobcu z toho istého dňa,  

ako i tou skutočnosťou, že žalobca proti nemu podal opravný prostriedok, ktorý by nebol

schopný podať, ak by s uvedeným rozhodnutím nebol oboznámený.

V prípade rozhodnutia odvolacieho orgánu, t.j. rozhodnutia o podanej sťažnosti

žalobcu zo dňa 23.11.2005 súd poukazuje na dátum vydania rozhodnutia a zákonné ustanovenie § 250b ods. 3 O.s.p. Súd v predmetnej veci nemohol postupovať podľa vyššie

citovaných ustanovení, nakoľko nebol splnený časový predpoklad tohto postupu. Rozhodnutie

o sťažnosti bolo vydané dňa 23.11.2005 a žalobca žalobu podal až 15.07.2009,  

t.j. až po uplynutí trojročnej lehoty, ktorú zákon v ustanovení § 250b ods. 3 O.s.p. pripúšťa.

Keďže zo strany žalobcu nebola splnená jedna zo základných podmienok konania,  

t.j. žalobca podal žalobu oneskorene, krajský súd konanie v súlade s ustanovením § 250d  

ods. 3 O.s.p. zastavil.

Proti tomuto uzneseniu podal žalobca odvolanie. Podľa žalobcu postupom krajského

súdu došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom a k odmietnutiu spravodlivosti, v dôsledku

nesprávnych záverov, výkladu a aplikácie ustanovenia § 250b ods. 2 a 3 O.s.p.

Žalobca uviedol, že v súlade s čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky je potrebné

ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb., zákona  

č. 156/1993 Z.z. vykladať tak, aby nedošlo k porušeniu základných práv a slobôd, v danom

prípade čl. 46 ods. 1, 4 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1, 2, 4 Listiny základných

práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd. Preto ak súd zistí,

že rozhodnutie správneho orgánu nebolo doručené bez ohľadu na dĺžku času, ktorá uplynula

od vydania rozhodnutia, v takomto prípade nemôže súd konanie zastaviť v dôsledku podania

žaloby po lehote troch rokov ako oneskorene podanú.

Žalobca navrhol, aby odvolací súd uznesenie Krajského súdu v Žiline  

č.k. 21S/48/2009-15 zo dňa 12.10.2009 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal

napadnuté uznesenie v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.)  

bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a napadnuté uznesenie podľa  

§ 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Z obsahu pripojeného spisu najvyšší súd zistil, že navrhovateľ sa podaním zo dňa

10.07.2009 domáhal preskúmania rozhodnutia prvostupňového orgánu zo dňa 14.11.2005

o uložení disciplinárneho trestu 15 dní samoväzby a rozhodnutia žalovaného zo dňa

23.11.2005, ktorým bola zamietnutá sťažnosť žalobcu proti disciplinárnemu trestu 15 dní

samoväzby zo dňa 14.11.2005.

Žalobca žiadal, aby krajský súd uložil žalovanému doručiť žalobcovi vyššie uvedené

rozhodnutia žalovaného a aby zrušil tieto rozhodnutia a disciplinárne konanie zastavil,

prípade vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ústava) každý sa môže

domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde

a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím

orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto

rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené

preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Podľa čl. 46 ods. 4 ústavy podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane

ustanoví zákon.

Podľa čl. 51 ods. 1 ústavy domáhať sa práva na súdnu a inú právnu ochranu možno

len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom

súde možno iba zákonom ustanoveným postupom a v medziach zákonov, ktoré vykonávajú

ustanovenia ústavy týkajúce sa základného práva na súdnu ochranu. Preto ten, kto chce,  

aby mu bola poskytnutá súdna ochrana, musí tak urobiť spôsobom a za podmienok

ustanovených zákonom.

Jednou z procesných podmienok konania v správnom súdnictve je aj včasnosť podania

žaloby. Nedostatok tejto podmienky je neodstrániteľný a vedie k zastaveniu konania.

Podľa § 250b ods. 1 O.s.p. žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia

rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.

Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.  

Podľa § 250b ods. 2 O.s.p. ak žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie

správneho orgánu nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom konania malo konať, súd

overí správnosť tohto tvrdenia a uloží správnemu orgánu doručiť tomuto účastníkovi správne

rozhodnutie a podľa okolností odloží jeho vykonateľnosť. Týmto stanoviskom súdu je

správny orgán viazaný. Po uskutočnenom doručení predloží správny orgán spisy súdu  

na rozhodnutie o žalobe. Ak sa v rámci správneho konania po vykonaní pokynu súdu  

na doručenie správneho rozhodnutia začne konanie o opravnom prostriedku, správny orgán

o tom súd bez zbytočného odkladu upovedomí.

Podľa § 250b ods. 3 O.s.p. súd postupuje podľa odseku 2, len ak od vydania

rozhodnutia, ktoré nebolo žalobcovi doručené, neuplynula lehota troch rokov.

Pokiaľ žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie správneho orgánu nebolo

doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom konania malo konať, súd uloží správnemu orgánu

doručiť tomuto účastníkovi správne rozhodnutie, len ak od vydania rozhodnutia, ktoré nebolo

žalobcovi doručené, neuplynula lehota troch rokov.

Rozhodnutie žalovaného, ktorým bola zamietnutá sťažnosť žalobcu proti discipli-

nárnemu trestu umiestnenia do samoväzby na 15 dní zo dňa 4.11.2005, bolo vydané dňa

23.11.2005 a žaloba bola podaná dňa 15.07.2009, t.j. po uplynutí troch rokov od vydania

rozhodnutia.

Zastavenie konania by mohlo byť považované za odmietnutie spravodlivosti a odňatie

možnosti konať pred súdom, len ak by k zastaveniu konania došlo bez zákonného dôvodu,

alebo ak by krajský súd použil zákonný dôvod, na aplikáciu ktorého neboli splnené skutkové

a zákonné predpoklady. Podľa najvyššieho súdu v prejednávanej veci nejde o takýto prípad,

pretože krajský súd správne vyhodnotil skutkový stav a správne aplikoval príslušné

ustanovenia O.s.p.

Zmeškanie lehoty na podanie žaloby v správnom súdnictve má za následok zastavenie

konania bez meritórneho rozhodnutia z dôvodu nesplnenia procesných podmienok. Keďže

žalobca podal žalobu po uplynutí troch rokov od vydania napadnutého rozhodnutia, krajský

súd nemohol vyhovieť žalobe (§ 250b ods. 3 O.s.p.) a postupoval správne, keď konanie

o žalobe podľa § 250d ods. 3 O.s.p. zastavil. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie

Krajského súdu v Žiline č.k. 21S/48/2009-15 zo dňa 12.10.2009 potvrdil podľa § 219  

ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 246c ods. 1 veta  

prvá O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p., tak, že žalobcovi,  

ktorý nemal v odvolacom konaní úspech, nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho

konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 23. marca 2010

JUDr. Ivan R u m a n a, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Alena Augustiňáková