Najvyšší súd
3 Sžo 84/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: J. Š., t.č. Ú. proti
žalovanému: Ústav na výkon väzby, so sídlom Hlboká cesta č. 21, priečinok A/5, Žilina,
o preskúmanie rozhodnutia žalovaného o uložení disciplinárneho trestu 15 dní samoväzby zo
dňa 14.11.2005 a rozhodnutia žalovaného o sťažnosti proti disciplinárnemu trestu zo dňa
23.11.2005, konajúc o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline č.k.
21S/48/2009-15 zo dňa 12.10.2009, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline
č.k. 21S/48/2009-15 zo dňa 12. októbra 2009 p o t v r d z u j e .
Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým uznesením krajský súd zastavil konanie o preskúmanie rozhodnutia
žalovaného o uložení disciplinárneho trestu 15 dní samoväzby zo dňa 14.11.2005
a rozhodnutia žalovaného zo dňa 23.11.2005, ktorým bola zamietnutá sťažnosť žalobcu
proti disciplinárnemu trestu umiestnenia do samoväzby na 15 dní zo dňa 04.11.2005.
Krajský súd vychádzajúc z podania žalobcu konštatoval, že žalobca sa domáhal
postupu podľa § 250b ods. 2 O.s.p., kedy žalobca tvrdil, že napadnuté rozhodnutia mu neboli
doručené. Toto tvrdenie pri rozhodnutí o disciplinárnom treste zo dňa 14.11.2005 bolo
vyvrátené, a to na základe vlastnoručného podpisu žalobcu z toho istého dňa,
ako i tou skutočnosťou, že žalobca proti nemu podal opravný prostriedok, ktorý by nebol
schopný podať, ak by s uvedeným rozhodnutím nebol oboznámený.
V prípade rozhodnutia odvolacieho orgánu, t.j. rozhodnutia o podanej sťažnosti
žalobcu zo dňa 23.11.2005 súd poukazuje na dátum vydania rozhodnutia a zákonné ustanovenie § 250b ods. 3 O.s.p. Súd v predmetnej veci nemohol postupovať podľa vyššie
citovaných ustanovení, nakoľko nebol splnený časový predpoklad tohto postupu. Rozhodnutie
o sťažnosti bolo vydané dňa 23.11.2005 a žalobca žalobu podal až 15.07.2009,
t.j. až po uplynutí trojročnej lehoty, ktorú zákon v ustanovení § 250b ods. 3 O.s.p. pripúšťa.
Keďže zo strany žalobcu nebola splnená jedna zo základných podmienok konania,
t.j. žalobca podal žalobu oneskorene, krajský súd konanie v súlade s ustanovením § 250d
ods. 3 O.s.p. zastavil.
Proti tomuto uzneseniu podal žalobca odvolanie. Podľa žalobcu postupom krajského
súdu došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom a k odmietnutiu spravodlivosti, v dôsledku
nesprávnych záverov, výkladu a aplikácie ustanovenia § 250b ods. 2 a 3 O.s.p.
Žalobca uviedol, že v súlade s čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky je potrebné
ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb., zákona
č. 156/1993 Z.z. vykladať tak, aby nedošlo k porušeniu základných práv a slobôd, v danom
prípade čl. 46 ods. 1, 4 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1, 2, 4 Listiny základných
práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd. Preto ak súd zistí,
že rozhodnutie správneho orgánu nebolo doručené bez ohľadu na dĺžku času, ktorá uplynula
od vydania rozhodnutia, v takomto prípade nemôže súd konanie zastaviť v dôsledku podania
žaloby po lehote troch rokov ako oneskorene podanú.
Žalobca navrhol, aby odvolací súd uznesenie Krajského súdu v Žiline
č.k. 21S/48/2009-15 zo dňa 12.10.2009 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal
napadnuté uznesenie v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.)
bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a napadnuté uznesenie podľa
§ 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Z obsahu pripojeného spisu najvyšší súd zistil, že navrhovateľ sa podaním zo dňa
10.07.2009 domáhal preskúmania rozhodnutia prvostupňového orgánu zo dňa 14.11.2005
o uložení disciplinárneho trestu 15 dní samoväzby a rozhodnutia žalovaného zo dňa
23.11.2005, ktorým bola zamietnutá sťažnosť žalobcu proti disciplinárnemu trestu 15 dní
samoväzby zo dňa 14.11.2005.
Žalobca žiadal, aby krajský súd uložil žalovanému doručiť žalobcovi vyššie uvedené
rozhodnutia žalovaného a aby zrušil tieto rozhodnutia a disciplinárne konanie zastavil,
prípade vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ústava) každý sa môže
domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde
a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím
orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto
rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené
preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.
Podľa čl. 46 ods. 4 ústavy podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane
ustanoví zákon.
Podľa čl. 51 ods. 1 ústavy domáhať sa práva na súdnu a inú právnu ochranu možno
len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom
súde možno iba zákonom ustanoveným postupom a v medziach zákonov, ktoré vykonávajú
ustanovenia ústavy týkajúce sa základného práva na súdnu ochranu. Preto ten, kto chce,
aby mu bola poskytnutá súdna ochrana, musí tak urobiť spôsobom a za podmienok
ustanovených zákonom.
Jednou z procesných podmienok konania v správnom súdnictve je aj včasnosť podania
žaloby. Nedostatok tejto podmienky je neodstrániteľný a vedie k zastaveniu konania.
Podľa § 250b ods. 1 O.s.p. žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia
rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.
Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Podľa § 250b ods. 2 O.s.p. ak žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie
správneho orgánu nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom konania malo konať, súd
overí správnosť tohto tvrdenia a uloží správnemu orgánu doručiť tomuto účastníkovi správne
rozhodnutie a podľa okolností odloží jeho vykonateľnosť. Týmto stanoviskom súdu je
správny orgán viazaný. Po uskutočnenom doručení predloží správny orgán spisy súdu
na rozhodnutie o žalobe. Ak sa v rámci správneho konania po vykonaní pokynu súdu
na doručenie správneho rozhodnutia začne konanie o opravnom prostriedku, správny orgán
o tom súd bez zbytočného odkladu upovedomí.
Podľa § 250b ods. 3 O.s.p. súd postupuje podľa odseku 2, len ak od vydania
rozhodnutia, ktoré nebolo žalobcovi doručené, neuplynula lehota troch rokov.
Pokiaľ žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie správneho orgánu nebolo
doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom konania malo konať, súd uloží správnemu orgánu
doručiť tomuto účastníkovi správne rozhodnutie, len ak od vydania rozhodnutia, ktoré nebolo
žalobcovi doručené, neuplynula lehota troch rokov.
Rozhodnutie žalovaného, ktorým bola zamietnutá sťažnosť žalobcu proti discipli-
nárnemu trestu umiestnenia do samoväzby na 15 dní zo dňa 4.11.2005, bolo vydané dňa
23.11.2005 a žaloba bola podaná dňa 15.07.2009, t.j. po uplynutí troch rokov od vydania
rozhodnutia.
Zastavenie konania by mohlo byť považované za odmietnutie spravodlivosti a odňatie
možnosti konať pred súdom, len ak by k zastaveniu konania došlo bez zákonného dôvodu,
alebo ak by krajský súd použil zákonný dôvod, na aplikáciu ktorého neboli splnené skutkové
a zákonné predpoklady. Podľa najvyššieho súdu v prejednávanej veci nejde o takýto prípad,
pretože krajský súd správne vyhodnotil skutkový stav a správne aplikoval príslušné
ustanovenia O.s.p.
Zmeškanie lehoty na podanie žaloby v správnom súdnictve má za následok zastavenie
konania bez meritórneho rozhodnutia z dôvodu nesplnenia procesných podmienok. Keďže
žalobca podal žalobu po uplynutí troch rokov od vydania napadnutého rozhodnutia, krajský
súd nemohol vyhovieť žalobe (§ 250b ods. 3 O.s.p.) a postupoval správne, keď konanie
o žalobe podľa § 250d ods. 3 O.s.p. zastavil. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie
Krajského súdu v Žiline č.k. 21S/48/2009-15 zo dňa 12.10.2009 potvrdil podľa § 219
ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 246c ods. 1 veta
prvá O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p., tak, že žalobcovi,
ktorý nemal v odvolacom konaní úspech, nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho
konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 23. marca 2010
JUDr. Ivan R u m a n a, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Alena Augustiňáková