Najvyšší súd

3 Sžo 80/2010

Slovenskej republiky

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana

Rumanu a členiek senátu JUDr. Jany Zemkovej, PhD. a JUDr. Gabriely Gerdovej v právnej

veci žalobcu: Ing. J., zastúpený: JUDr. M., advokát, proti žalovanému: Krajský pozemkový

úrad Žilina, za účasti účastníka konania: P., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

žalovaného č. KPÚ-2008/00454/12/151 zo dňa 07.10.2008, konajúc o odvolaní žalovaného

proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 21S/142/2008-69 zo dňa 15.12.2009, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline

č.k. 21S/142/2008-69 zo dňa 15. decembra 2009   p o t v r d z u j e.  

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume

127,44 € do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu

JUDr. M., advokáta.

O d ô v o d n e n i e

I.

Krajský súd v Žiline napadnutým rozsudkom č.k. 21S/142/2008-69 zo dňa 15.12.2009

zrušil rozhodnutie žalovaného č.k. KPÚ-2008/00454/12/151 zo dňa 07.10.2008

ako i rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu Námestovo č. OPÚ-2008/00895 zo dňa

30.06.2008, ktorým prvostupňový správny orgán zamietol návrh žalobcu ohľadne

urýchleného usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov podľa § 15 ods. 1 v spojení s § 5 ods. 2 písm. c/ zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách a o usporiadaní

pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových

spoločenstvách v znení neskorších predpisov, ďalej len zákon č.330/1991 Zb., a to v znení

účinnom ku dňu podania žiadosti v katastrálnom území B. Obvodný pozemkový úrad

v Námestove rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca preukázal, že je vlastníkom

poľnohospodárskej pôdy v kat. území Brezovica a podal návrh na urýchlené usporiadanie

pomerov pozemkov zobrazených na katastrálnej mape ako CKN parc.č. X. a tieto žiadal

žalobca vyčleniť do bezplatného náhradného užívania. Ako dôkaz predložil listy vlastníctva č.

X. kat. územie Brezovica. Zároveň predložil výpovede z nájmu zo dňa 24.10.2005 adresované

P., ktoré vykonal vo svojom mene a výpoveď z nájmu v mene J.

Proti rozhodnutiu Obvodného pozemkového úradu Námestovo zo dňa 30.06.2008

sa žalobca odvolal a krajský pozemkový úrad dňa 07.10.2008 zamietol odvolanie žalobcu

a napadnuté rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Námestove č. OPÚ-2008/00895

zo dňa 30.06.2008 potvrdil v celom rozsahu. Stotožnil sa s vykonaným dokazovaním

a zistením skutkového stavu tak, ako ho vykonal obvodný pozemkový úrad.

Krajský súd v Žiline v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že otázka,

ktorá bola v správnom konaní dostatočne preukázaná, je otázka preukázania vlastníctva,

resp. spoluvlastníckych podielov, ktoré vlastní žalobca ohľadne jednotlivých pozemkov.

Správny orgán (prvostupňový i druhostupňový) sa uspokojil len s tvrdením PD T. o

okruhu pôvodných spoluvlastníkov pôdy, ktorú skutočnosť však bolo potrebné preukázať. Z

doterajšieho dokazovania totiž vôbec podľa prvostupňového súdu nevyplýva,

že by osoby, ktoré podľa tvrdenia PD T., boli právnymi predchodcami žalobcu.

Ak aj takéto osoby uzavreli určité nájomné zmluvy, bez posúdenia, či tieto fyzické osoby

vôbec boli právnymi predchodcami žalobcu, je skúmanie obsahu týchto zmlúv predčasné.

V prvom rade je teda potrebné ustáliť okruh pôvodných spoluvlastníkov či vlastníkov

pozemkov, ktoré žalobca vlastní. Skutočnosť, že žalobca je spoluvlastníkom, resp. vlastníkom

určitých pozemkov, preukázal žalobca predložením listov vlastníctva. Ustálenie okruhu

pôvodných spoluvlastníkov týchto pozemkov a to preukázaním tejto skutočnosti relevantnými

dôkazmi (napríklad kúpnymi zmluvami, ktoré žalobca uzavrel s pôvodnými vlastníkmi,

či spoluvlastníkmi), je potrebné z toho dôvodu, aby bolo možné posúdiť, ktorí pôvodní

spoluvlastníci žalobcových pozemkov uzavreli nájomné zmluvy s PD T.. Za súčasného stavu

konania okruh pôvodných spoluvlastníkov a teda pôvodných prenajímateľov týchto

pozemkov je sporný. Správny orgán vychádzal z tvrdení PD T. a zo zmlúv,

ktoré mu PD T. predložil (napríklad T. podľa PD T. neužíval pôdu), kým žalobca tento okruh

predchodcov v právnom konaní doteraz nešpecifikoval, ale vypichoval len tých

spoluvlastníkov, ktorí podľa neho zmluvy neuzavreli alebo zmluvu vypovedali (tvrdenie

v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu, doplnenie zo dňa

12.08.2008, kde uvádza konkrétne fyzickú osobu T. ako svojho právneho predchodcu).

Na pozemkoch, v ktorých je žalobca výlučným vlastníkom a ktoré sú zapísané na LV

č. X. kat. úz. B., žalobca má nárok na podanie žiadosti podľa § 15 ods. 1 zákona, avšak

nebolo preukázané, ktoré nájomné zmluvy sa týkajú práve týchto pozemkov,

pretože ako už bolo uvedené vyššie, boli predložené určité nájomné zmluvy uzavreté

s určitými fyzickými osobami, avšak doteraz nebolo preukázané, že sú právnymi

predchodcami žalobcu. Okrem toho v predložených nájomných zmluvách chýba identifikácia

pozemkov, parcelných čísel, konkrétnych výmer a katastrálneho územia, takže nie je možné

identifikovať, ktoré konkrétne parcely PD T. skutočne na základe týchto nájomných zmlúv

užíva a ktoré súčasne sú vo vlastníctve, resp. spoluvlastníctve žalobcu. Tým však,

že doposiaľ nie je ustálený okruh pôvodných spoluvlastníkov, resp. vlastníkov žalobcových

pozemkov, nie sú špecifikované ani nájomné zmluvy ohľadne nájmu týchto pozemkov,

ako i samotné pozemky, ktoré PD T. užíva (a ktoré by súčasne boli vo vlastníctve

alebo spoluvlastníctve žalobcu). Nie je teda ani možné posúdiť obsah nájomných zmlúv,

t.j. či boli uzavreté platne alebo nie, či boli uzavreté na dobu určitú alebo neurčitú a tým nie je

možné ani ustáliť, či tieto zmluvy bolo možné vypovedať tak, ako to učinil žalobca

výpoveďou zo dňa 24.10.2005. Pritom však táto okolnosť bola rozhodujúcim dôvodom,

pre ktorý správne orgány žiadosť žalobcu zamietli. Preto krajský súd konštatoval, že nebol

zistený dostatočne skutkový stav veci a rozhodnutie správnych orgánov je predčasné.

Z obsahu nájomných zmlúv, ktoré sú súčasťou správneho spisu je zrejmá len výmera

nehnuteľností a teda nie je ani preukázané, že sa jedná o pozemky, ktoré vlastní

(aj ako spoluvlastník) žalobca a ktoré sú predmetom uplatneného nároku žalobcu.

Podľa krajského súdu až po tomto ustálení stavu veci, bude potrebné skúmať obsah

nájomných zmlúv, výpovede z nájmu (čl. 2, 3 spisu prvostupňového správneho orgánu)

a tvrdenia žalobcu o daní výpovede k 01.11.2006 a k 01.11.2007 tak, ako je to uvedené

na čísle listu 13 spisu druhostupňového správneho orgánu. Až v tomto štádiu konania

teda bude potrebné zaoberať sa obsahom jednotlivých pôvodných nájomných zmlúv

ako i výpoveďami z nájmu založených na základe týchto uzavretých zmlúv. Zároveň sa bude

správny orgán musieť vysporiadať s odvolacím dôvodom žalobcu, s ktorým sa doposiaľ

druhostupňový správny orgán nezaoberal – tvrdením, že pôvodní spoluvlastníci (ak bude

preukázané, že sa jedná o pôvodných spoluvlastníkov žalobcových nehnuteľností) A. a T. ako

i J., nájomné zmluvy neuzavreli z dôvodu možného sfalšovania podpisov na jednotlivých

nájomných zmluvách a tiež tvrdením o platnosti výpovede žalobcu ohľadne podielu po

pôvodnej spoluvlastníčke M., Tiež bude potrebné posúdiť obsah samotných nájomných zmlúv

i s poukazom na to, či bol v nájomných zmluvách konkrétne a dostatočne určito vymedzený

predmet nájomnej zmluvy v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého

právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa

krajského súdu v konaní nebolo preukázané, že by tieto zmluvy boli uzavreté určite, keďže

hoci samotné nájomné zmluvy boli PD T. predložené, nebola k nim predložená tzv.

identifikácia predmetu nájomnej zmluvy, hoci podľa nájomných zmlúv táto identifikácia je

ich súčasťou.

V ďalšom konaní bude podľa prvostupňového súdu potrebné ustáliť, či C-KN parcely,

ktoré vo svojej žiadosti a v jej doplnení žiada vyčleniť žalobca, sú totožné s parcelami súboru

E-KN, ktoré v určitých podieloch, či v celosti vlastní žalobca. Bude potrebné vyhotoviť

identifikáciu parciel registra E-KN vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve žalobcu, aby bolo

jednoznačne preukázané, či žalobca vo svojej žiadosti žiada vyčleniť svoje pozemky alebo

pozemky náhradné. V prípade, že bude žiadať vyčleniť pozemky náhradné, budú musieť byť

na pozitívne rozhodnutie o tomto vyčlenení splnené ďalšie podmienky stanovené v § 15

ods. 1 Zákona č. 330/1991 Zb. v znení ku dňu podania žalobcovej žiadosti.

Až po zistení týchto skutkových okolností bude možné vyhodnotiť, či sú splnené

podmienky na vyčlenenie pozemkov (či už podielov alebo celých pozemkov a to podľa

dohody spoluvlastníkov, ak bola takáto dohoda vôbec uzavretá) a ak to nie je možné, bude

ďalej potrebné skúmať, či sú splnené podmienky na vyčlenenie iných poľnohospodárskych

pozemkov na náhradné užívanie v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb. Vzhľadom

na uvedené Krajský súd v Žiline napadnuté rozhodnutia podľa § 250j ods. 2 písm. c/ OSP

zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie.

II.

Proti rozsudku Krajského súdu v Žiline podal včas odvolanie žalovaný uvádzajúc,

že správne orgány sa v konaní nezaoberali preukázaním vyššie uvedených skutkových

okolností, ktoré sú podľa názoru Krajského súdu v Žiline dôležité na podanie samotnej

žiadosti podľa § 15 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb., ďalej aj zákon o PÚ, keďže základnými

predpokladmi konania podľa § 15 ods. 1 zákona o PÚ sú okrem iného, že pozemky, ktoré sú

predmetom žiadosti o vytýčenie boli v užívaní pôvodných poľnohospodárskych podnikov,

alebo ich právnych nástupcov v súvislosti s ustanovením § 22 zákona č. 229/1991 Zb. v znení

neskorších predpisov, a že bol právoplatne ukončený nájomný vzťah s takýmto poľnohospo-

dárskym podnikom. Ak sa preukáže, že nájomný vzťah bol právoplatne ukončený, správny

orgán v zmysle konania o urýchlenom usporiadaní vlastníckych a užívacích pomerov skúma

možnosti vytýčenia pôvodných pozemkov vlastníka s ohľadom na ustanovenia § 139

Občianskeho zákonníka. Iba v prípade, že z hospodárskych dôvodov nie je možné vlastníkovi

vyčleniť jeho vlastné pozemky, pridelia sa mu iné poľnohospodárske pozemky

do bezplatného náhradného užívania. Ak sa preukáže potreba prideliť vlastníkovi iné

poľnohospodárske pozemky do bezplatného náhradného užívania, musia byť splnené kritéria

primeranosti nových pozemkov v zmysle § 11 ods. 3, 4, 5 zákona o PÚ. Ak budú splnené

všetky podmienky pre vyčlenenie poľnohospodárskych pozemkov do bezplatného náhradného

užívania pre navrhovateľa a ten sa s užívateľom nedohodne na vhodnej lokalite, lokalitu

na ktorej by bolo perspektívne takéto náhradné pozemky vyčleniť, určí správny orgán

s ohľadom na špecifiká daného katastra. V prípade, že budú splnené predpoklady, správny

orgán nariadi urýchlené usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov k pozemkom podľa

§ 15 zákona o PÚ, alebo v opačnom prípadne rozhodne o zamietnutí žiadosti.

V tomto konaní však žalobca ani po opakovaných výzvach správneho orgánu

nepreukázal, že nájomný vzťah s pôvodným užívateľom predmetných pozemkov bol

právoplatne ukončený, čím nebola splnená základná podmienka pre nariadenie konania podľa

§ 15 ods. 1 zákona o PÚ, a preto v súlade s § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní

Obvodný pozemkový úrad v Námestove konanie zastavil.

V tomto konaní však nebolo účelné skúmať a preukazovať súhlas spoluvlastníkov

podľa § 139 ods. 2 OZ, nakoľko žalobca nesplnil už základnú podmienku pre nariadenie

konania podľa § 15 ods. 1 zákona o PÚ a to právoplatné ukončenie nájomného vzťahu

s užívateľom pozemkov PD T.

Podľa výpovede z nájmu, adresovanej užívateľovi Poľnohospodárskemu družstvu

(ďalej iba „PD“) T. listom zo dňa 24.10.2005 nadobudol žalobca poľnohospodársku pôdu

prevažne kúpou od pôvodných vlastníkov M., rod. G., T., rod. H., J. a V., rod. V., J. a M., rod.

D. Výpoveď z nájmu bola podaná s odvolaním sa na ustanovenie § 677 ods. 1 Občianskeho

zákonníka na poľnohospodárske pozemky definované v zmluvách o prenájme, v rozsahu

žalobcom preukázaného vlastníctva k 31.05.2005. Žalobca zároveň užívateľovi týmto listom

oznámil, že nájom predmetných pozemkov končí podľa ustanovenia § 6 zákona č. 504/2003

Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných

pozemkov v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon o nájme“) dňom 01.11.2006.

Vlastníci v k.ú. Brezovica majú s PD T. uzatvorené nájomné zmluvy z roku 2000 a po

vykonaní a zápise registra obnovenej evidencie pozemkov v Brezovici boli zmluvy

prepracované podľa nových podkladov. Nie je teda na vôli vlastníka pozemkov, či správny

orgán mu v konaní podľa § 15 ods. 1 zákona o PU pridelí pozemky do bezplatného

náhradného užívania, ale v prvom rade sa skúmajú možnosti vytýčenia pôvodných pozemkov

vlastníka okrem iného aj s ohľadom na ustanovenia § 139 Občianskeho zákonníka.

Žalobca nepredložil relevantné doklady, ktorými by sa jednoznačne preukázalo, že bol

právoplatne ukončený nájomný vzťah s užívateľom pozemkov PD T., čím nebola splnená

základná podmienka konania podľa § 15 zákona o PÚ a preto v súlade s 46 zákona

č. 71/1967 Zb. o správnom konaní Obvodný pozemkový úrad v Námestove konanie zastavil.

Napadnuté rozhodnutie krajského pozemkového úradu, ako aj rozhodnutie obvodného

pozemkového úradu, ktoré mu predchádzalo, sú plne v súlade so zákonom č. 71/1967 Zb.

v znení neskorších predpisov, ako aj so zákonom č. 330/1991 Zb. Z.z. v znení neskorších

predpisov.

Z uvedených dôvodov navrhuje žalovaný, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

rozhodol tak, že rozsudok Krajského súdu v Žiline č. 21S/142/2008-69 zo dňa 15.12.2009

mení tak, že žalobný návrh žalobcu zamieta a účastníkom konania trovy konania nepriznáva.

III.

K podanému odvolaniu sa písomne dňa 22.02.2010 vyjadril žalobca uvádzajúc,

že žalobca považuje rozsudok súdu prvého stupňa za vecne správny a odvolanie žalovaného

za nedôvodné v celom rozsahu.

Žalobca uviedol, že žalovaný ako správny orgán je pri vykonávaní dokazovania

povinný postupovať v súlade s § 34 a nasl. zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej

len „správny poriadok“), t.j. je povinný najmä zabezpečovať, vykonávať a hodnotiť dôkazy

potrebné pre svoje rozhodnutie. Nahliadnutie do zmluvy správnym orgánom v zásade

nemožno považovať za preskúmateľné vykonanie dokazovania – takýto dôkaz je pre správne

konanie nepoužiteľný, pretože z neho vôbec nie je zrejmé, čo bolo obsahom dôkazu

a aké skutkové závery z neho pre konanie vyplynuli.

Súd prvého stupňa ďalej vytkol správnemu orgánu, že pri svojom konaní nezohľadnil

podstatnú skutočnosť, že pozemky, ktoré sú predmetom konania, sú v podielovom

spoluvlastníctve, a teda že o hospodárení s týmito pozemkami rozhodujú spoluvlastníci

väčšinou počítanou podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov. Žalovaný vo svojom odvolaní

uznal, že sa touto okolnosťou naozaj nezaoberal, pretože ju pre svoje konanie nepovažoval

za podstatnú, keďže ním vykonané dokazovanie bolo pre zamietnutie návrhu na urýchlené

usporiadanie užívacích vzťahov k pozemkom postačujúce (žalovanému postačovalo

nepreukázanie skončenia nájomného vzťahu žalobcom).

Podľa názoru žalobcu skutočnosť, že pozemky sú v podielovom spoluvlastníctve, má

pre toto konanie podstatný význam, a žalovaný správny orgán sa ňou mal zaoberať,

a to aj s ohľadom na nasledovné právne súvislosti:

Podieloví spoluvlastníci rozhodujú o hospodárení so spoločnou vecou podľa § 139

ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka, väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov s tým,

že prehlasovaní vlastníci majú možnosť na súde zvrátiť rozhodnutie väčšiny. Toto platí nielen

vo vzťahu k žalobcovi a k tej skutočnosti, či bol oprávnený podať návrh na urýchlené

usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov k pozemkom, ale aj vo vzťahu k prenájmu

spoločnej veci, t.j. uzatvoreniu nájomných zmlúv s nájomcom PD T.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že nájomné zmluvy týkajúce sa spoločných

pozemkov uzatvárali jednotliví podieloví spoluvlastníci samostatne, pričom v rámci

správneho konania sa vôbec neskúmalo, či pri uzatvorení nájomných zmlúv bol dodržaný

§ 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a či tieto zmluvy sú vôbec platné. Žalovaný správny

orgán stanoviská spoluvlastníkov nezisťoval, najmä neskúmal, či súhlasili s tým,

aby ich spoločná vec bola prenajatá súčasnému užívateľovi pozemkov PD T.. Pritom

z dôkazov predložených žalobcom už v rámci správneho konania jednoznačne vyplýva,

že viacerí vlastníci svoje pozemky neprenajali, o uzatvorení nájomných zmlúv nemajú vôbec

žiadnu vedomosť a s týmto nájmom ani nesúhlasia.

V súvislosti s otázkou platnosti, resp. neplatnosti nájomných zmlúv, predložených

zo strany užívateľa pozemkov PD T. správnemu orgánu až po niekoľkonásobných urgenciách,

žalobca uviedol, že v týchto nájomných zmluvách sa pri vymedzení predmetu nájmu uvádza

len celková výmera prenajatej pôdy, čo pre identifikáciu predmetu nájmu zjavne nepostačuje.

Žalobca v konaní pred súdom prvého stupňa preukázal predložením grafickej mapy

s vyznačením hraníc pozemkov obidvoch registrov, ako aj písomnej identifikácie parciel

registra C a E, že sa v prevažnej časti jedná o totožné pozemky nachádzajúce sa v lokalite O.,

ktoré sú len vedené v iných registroch katastra. Správny orgán tieto dokumenty možno mal k

dispozícii, lenže sa nimi dostatočne nezaoberal (čo sám v odvolaní výslovne pripustil), keď

dospel k diametrálne odlišným záverom, než z nich vyplývajú.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca navrhuje, aby Najvyšší súd Slovenskej

republiky ako odvolací súd v súlade s § 219 OSP potvrdil rozsudok Krajského súdu v Žiline

č.k. 21S/142/2008-69 zo dňa 15.12.2009 ako vecne správny, a aby mu priznal náhradu trov

odvolacieho konania.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku, ďalej len OSP) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov

uvedených v odvolaní žalovaného (§ 212 ods. 1 OSP) a postupom podľa § 250ja ods. 2 veta

prvá OSP po tom ako bolo oznámené verejné vyhlásenie rozsudku na úradnej tabuli súdu

a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR www.nsud.sk, www.supcourt.gov.sk verejne

vyhlásil vo veci rozsudok postupom podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP v spojení s § 246c

ods. 1 OSP a § 219 ods. 1, 2 OSP, potvrdil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Žiline,

keď dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonšta-

tovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie

správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 42h zákona č. 330/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, konania

o zjednodušených a o zrýchlených postupoch začaté pred 01.01.2008 sa dokončia podľa

predpisov platných do 01.01.2008.

Podľa § 6 zákona č. 504/2003 Z.z. v znení účinnom k 01.01.2004 zmluvu o nájme

pozemku na poľnohospodárske účely dohodnutú na neurčitý čas možno vypovedať

k 01. novembru. Výpovedná lehota je jeden rok, ak sa nedohodne inak.

Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov,

ak prenajímateľ alebo nájomca rok pred uplynutím času, na ktorý bol nájom dohodnutý,

písomne nevyzve druhú zmluvnú stranu na vrátenie a prevzatie prenajatého pozemku

po skončení nájmu, zmluva sa obnovuje na určitý čas podľa § 8; to neplatí, ak sú predmetom

zmluvy o nájme pozemku pozemky, s ktorými Slovenský pozemkový fond (ďalej len „fond“)

nakladá podľa osobitného predpisu.

Podľa § 30 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb. v znení účinnom do 31.12.2007, ak nie je

v tomto zákone ustanovené inak, platia pre konanie vo veciach pozemkových úprav

všeobecné predpisy o správnom konaní.18 zákon č. 71/1967 Zb.

Podľa názoru súdu odvolací správny orgán pri rozhodovaní o odvolaní postupoval

v rozpore s § 3 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok), ktorý je potrebné použiť

na danú právnu vec. Podľa uvedeného ustanovenia zákona rozhodnutie správnych orgánov

musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správny orgán je povinný vykonávať

dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité

pre posúdenie veci (úplnosť zistenia). Úplnosť zistenia znamená povinnosť správneho orgánu

zistiť všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či budú v prospech alebo

v neprospech účastníka. Pri tomto zisťovaní nie je správny orgán viazaný návrhmi účastníkov

konania. Okrem toho zistený skutkový stav musí zodpovedať skutočnosti (presnosť zistenia).

Najvyšší súd Slovenskej republiky vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania žalovaného

vo vzťahu k napadnutého rozsudku Krajského súdu v Žiline po tom, ako sa oboznámil

s obsahom pripojeného administratívneho a súdneho spisu a s prihliadnutím na ustanovenie

§ 219 ods. 2 OSP dospel k záveru, že v tejto veci nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil

od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou

dotknutých právnych noriem, ktoré sú obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozsudku

krajského súdu, ktoré podľa senátu odvolacieho súdu vytvárajú dostatočné východiská

pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát Najvyššieho súdu SR sa s rozsudkom

Krajského súdu v Žiline č.k. 21S/142/2008-69 zo dňa 15.12.2009 stotožňuje v celom rozsahu.

V konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu nie je úlohou

odvolacieho súdu prehodnocovať správnosť záverov krajského súdu o nedostatočnom zistení

skutkového stavu v správnom konaní a to len na základe nesúhlasu žalovaného správneho

orgánu s takým záverom. Účelom konania v správnom súdnictve je poskytnutie súdnej

ochrany pred tvrdeným nezákonným rozhodnutím. Ak je také rozhodnutie na základe zistení

krajského súdu vydané bez náležitého zistenia skutkového stavu veci, a krajský súd svoje

zistenie presvedčivo a s poukazom na procesné ustanovené náležitosti odôvodní, nie je dôvodu, aby sa odvolací súd zaoberal námietkami, ktoré sú len vysvetleniami doterajších

postupov správneho orgánu v správnom konaní.

Odvolací súd sa preto nezaoberal konkrétnymi dôvodmi odvolania žalovaného,

keďže nesmerovali k vyvráteniu záveru krajského súdu o potrebe zrušenia rozhodnutia podľa

§ 250j ods. 2 písm. c/ OSP. Odvolací súd prvostupňový rozsudok vo veci samej podľa § 219

ods. 1 a 2 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd SR podľa § 246c ods. 1 OSP

v spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 250k ods. 1 veta prvá OSP tak, že žalobcovi, ktorý mal

úspech v odvolacom konaní priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Žalobca si uplatnil na náhradu tieto trovy odvolacieho konania: trovy právneho

zastúpenia pozostávajúce z jedného úkonu právnej služby – vyjadrenie k odvolaniu

žalovaného zo dňa 22.02.2010 vo výške 120,23 € vo výške 1/6 výpočtového základu podľa

§ 11 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie

právnych služieb (ďalej len vyhláška) a podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky, celkom

vo výške 120,23 € + 7,21 €. Trovy boli priznané vo výške tak, ako boli uplatnené v plnom

rozsahu, t.j. vo výške 127,44 €.

Súd pri výške priznaných trov právneho zastúpenia vychádzal z ustanovenia § 151

ods. 1 veta druhá OSP a priznal výšku trov právneho zastúpenia žalobcovi tak, ako si ich

právny zástupca žalobcu vyčíslil.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 13. mája 2010

JUDr. Ivan R u m a n a, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Alena Augustiňáková