3Sžo/8/2016

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: OZ Stará Mýtna Enviro, IČO: 42 261 856, Tichá 42/A, Bratislava, právne zastúpený: VIVID LEGAL, s.r.o., advokátska kancelária, Plynárenská 7/A, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, Tomášikova 46, Bratislava, za účasti: SM INVESTMENT COMPANY, a.s., Hattalova 12/C, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2014/22082/MRV zo dňa 24.03.2014, konajúc o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/216/2014-165 zo dňa 27. novembra 2015, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/216/2014-165 zo dňa 27. novembra 2015 p o t v r d z u j e.

Účastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Krajský súd v Bratislave napadnutým uznesením zastavil konanie podľa § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) z dôvodu oneskoreného podania žaloby, ako aj z dôvodu, že žaloba smerovala voči rozhodnutiu, ktoré priamo nezasiahlo do subjektívnych práv žalobcu. V odôvodnení krajský súd uviedol, že napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu bolo žalobcovi doručené dňa 08.03.2014. Posledným dňom lehoty na podanie žaloby bol deň 08.05.2014. Keďže posledný deň lehoty pripadol na štátny sviatok, posledným dňom lehoty na podanie žaloby bol nasledujúci pracovný deň, ktorý pripadol na piatok 09.05.2014. Odvolací súd uvádza, že napadnuté druhostupňové rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi doručené 28.03.2014, ako to vyplýva z doručenky nachádzajúcej sa v administratívnom spise. Posledným dňom lehoty na podanie žaloby bol deň 28.05.2014 (streda). Teda ani po správnom vypočítaní lehoty na podanie žaloby nemožno konštatovať, že by žalobca podal žalobu včas. Uvedené pochybenie krajského súdu pri počítaní lehoty na podanie žaloby nemalo vplyv na zákonnosť napadnutého uznesenia krajského súdu. Žaloba bola súdu osobne podaná dňa 13.10.2014, t.j. po uplynutí zákonom určenej lehoty. Krajský súd taktiež uviedol, že predmetom žaloby bolo rozhodnutie žalovaného, ktoré žiadnym spôsobom nezasiahlo do subjektívnych práv žalobcu, a preto nebola splnená zákonom stanovená podmienka jeho súdneho prieskumu.

Proti uzneseniu krajského súdu podal žalobca včas odvolanie a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V dôvodoch uviedol, že dňa 25.10.2013 stavebný úrad vydal rozhodnutie o zastavení územného konania č. 5831/46394/2013/STA/Stf. Žalobca považoval toto rozhodnutie za vecne správne a zákonné, preto sa voči nemu neodvolal. Dňa 24.03.2014 žalovaný vydal rozhodnutie č. OU-BA-OVBP2-2014/22082/MRV, ktorým rozhodol o zrušení rozhodnutia o zastavení konania. Žalobca následne podaním zo dňa 12.05.2014 s názvom: „Podnet na preskúmanie rozhodnutia Okresného úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky zo dňa 24.03.2014 č. OU-BA-OVBP2-2014/22082/MRV mimo odvolacieho konania podľa § 65 a nasl. zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)“ podal podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Dňa 02.09.2014 bola žalobcovi doručená písomná informácia Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, v ktorej ho ministerstvo informovalo, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ponecháva v platnosti. Žalobca rozhodnutie a postup žalovaného napadol v celom rozsahu žalobou podanou dňa 13.10.2014 na Krajskom súde v Bratislave, konkrétne žalobou proti postupu a rozhodnutiu žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2014/22082/MRV s návrhom na odklad vykonateľnosti. Podľa názoru žalobcu je lehotu na podanie žaloby v správnom súdnictve potrebné počítať odo dňa doručenia Oznámenia ministerstva o vybavení podnetu na preskúmanie mimo odvolacieho konania, t.j. odo dňa 09.09.2014 a nie odo dňa doručenia druhostupňového rozhodnutia správneho orgánu. Taktiež namietal, že prvostupňový súd sa nezaoberal, či napadnuté druhostupňové rozhodnutie mohlo priamo zasiahnuť do práv a právom chránených záujmov žalobcu. Podľa jeho názoru, „znovuotvorenie“ zastaveného územného konania v zmysle napadnutého druhostupňového rozhodnutia žalovaného vo svojich dôsledkoch predstavuje porušenie ústavných práv žalobcu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Podstatnou otázkou v odvolacom konaní bolo posúdiť, či žaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia bola podaná včas alebo oneskorene a či existovali zákonného dôvody na zastavenie súdneho konania z dôvodu neodstrániteľnej podmienky konania.

Podľa § 250b ods. 1 O.s.p. žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty nemožno odpustiť. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 247 ods. 2 O.s.p. pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 250d ods. 3 O.s.p. súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2).Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.

Podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Podľa § 114 ods. 1 O.s.p. ak súd neodmietol návrh z procesných dôvodov alebo nerozhodol o zastavení konania podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, pojednávanie pripraví tak, aby bolo možné rozhodnúť o veci spravidla na jedinom pojednávaní.

Ustanovenie § 114 ods. 1 O.s.p. obsahuje právnu úpravu prípravy pojednávania, ktorou je činnosť súdu, ktorá predchádza naradeniu pojednávania a rozhodnutiu vo veci samej. Medzi úkony súdu, týkajúce sa prípravy pojednávania, patrí najmä skúmanie podmienok konania.

V prípade, ak prvostupňový súd zistí dôvod na vydanie nemeritórneho rozhodnutia, nenariaďuje ani pojednávanie, ale len vydá rozhodnutie bez nariadenia pojednávania. V takom prípade sa nemôže zaoberať námietkami žalobcu uvedenými v žalobe.

Prvostupňový súd sa nemohol zaoberať dôvodmi podanej žaloby, pretože zistil nedostatok procesných podmienok, ktorý viedol k nemeritórnemu (procesnému) rozhodnutiu (§ 250d ods. 3 O.s.p.).

Podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“), ktorý sa subsidiárne v tomto správnom konaní aplikoval, sú v zmysle § 53 a nasl. riadnymi opravnými prostriedkami odvolanie a ak ide o preskúmanie rozhodnutia ústredného orgánu štátnej správy, riadnym opravným prostriedkom je rozklad. Obnova konania je v zmysle § 62 a nasl. Správneho poriadku mimoriadnym opravným prostriedkom, tak ako aj v zmysle § 65 a nasl. a v zmysle § 69 a nasl. Správneho poriadku sú mimoriadnymi opravnými prostriedkami preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, ako aj konanie o proteste prokurátora.

V § 247 O.s.p. sú ustanovené tri podmienky, ktoré musia byť splnené, aby mohlo byť rozhodnutie správneho orgánu preskúmané správnym súdom. Prvou je, že to musí byť také rozhodnutie správneho orgánu, ktoré zakladá, mení alebo zrušuje oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorým môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Druhou podmienkou je, že fyzická alebo právnická osoba bola takýmto rozhodnutím správneho orgánu ukrátená na svojich právach. A treťou podmienkou je, že rozhodnutie správneho orgánu nadobudlo právoplatnosť po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov. Štvrtá podmienka je ustanovená v § 248 O.s.p., teda rozhodnutie správneho orgánu nesmie byť v zmysle § 248 O.s.p. vylúčené zo súdneho prieskumu.

Musí ísť o rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť až po povinnom využití riadneho opravného prostriedku v správnom konaní. I keď pojem riadneho opravného prostriedku správny poriadok nepozná, výrazom riadne opravné prostriedky sa majú na mysli tie opravné prostriedky v administratívnom procese, ktorými sa napáda prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu (odvolanie, rozklad, námietky, sťažnosť alebo iný podobný úkon, ktorým sa sleduje napadnutie správneho rozhodnutia). Riadnym opravným prostriedkom nie je návrh na obnovu konania, preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania ani protest prokurátora. (Števček, M., Ficová, S. a kol: Občiansky súdny poriadok - Komentár - II. diel, C. H. Beck, 2012, s. 993).

V poučení prvostupňového rozhodnutia Mestskej časti Bratislava - Staré mesto o zastavení územného konania č. 5831/46394/2013/STA/Stf zo dňa 25.10.2013 je správne uvedené, že toto rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov nadobudlo právoplatnosť, je možné preskúmať súdom podľa príslušných ustanovení O.s.p.

Ustanovenie § 247 ods. 2 O.s.p. jednoznačne hovorí o vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ako podmienke pre preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu v správnom súdnictve, preto sa nie je možnéstotožniť s námietkou žalobcu, že lehota na podanie žaloby sa mala počítať až od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku. Nie je vylúčené, aby účastník konania podal súčasne žalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia na správny súd a súčasne podal podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. V takom prípade má správny súd povinnosť konanie podľa § 250i ods. 4 O.s.p. prerušiť až do skončenia konania o mimoriadnom opravnom prostriedku. Rozhodovacia prax Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR je jednotná v tom, že preskúmaniu v správnom súdnictve podlieha také rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 641/2010, rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/17/2008 zo dňa 21.01.2009, 6Sžo/37/2008 zo dňa 26.11.2008, R 40/1997).

V zmysle ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. rozhodnutia vo veciach sp. zn. III. ÚS 43/03, I. ÚS 3/01, I. ÚS 37/95) požiadavka zakotvená v čl. 46 ods. 2 Ústavy SR tiež nemôže byť závislá od toho, v akom type (druhu) správneho konania (riadneho alebo mimoriadneho) sa rieši spor o právo, ktorý vzhľadom na svoju povahu nemôže byť vylúčený z právomoci súdu.

Z týchto dôvodov môže byť predmetom preskúmania súdom aj právoplatné rozhodnutie správneho orgánu vydané v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku. Avšak ak žalobca podanou žalobou napáda právoplatné druhostupňové správne rozhodnutie vydané v odvolacom konaní, lehota na podanie žaloby v správnom súdnictve sa začína počítať odo dňa doručenia druhostupňového správneho rozhodnutia. Žalobca môže podať súčasne aj podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, avšak to nemá vplyv na plynutie lehoty v zmysle § 250b ods. 1 O.s.p. Ide o lehotu procesnoprávnu (nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/03 zo dňa 03.07.2003) a jej nedodržanie predstavuje neodstrániteľný nedostatok (podmienku) konania, ktorý má za následok, že správny súd musí konanie zastaviť.

K ďalšiemu dôvodu zastavenia konania, a teda, že žaloba smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetnom preskúmania súdom, senát odvolacieho súdu konštatuje, že druhostupňové rozhodnutie Okresného úradu Bratislava č. OU-BA-OVBP2-2014/22082/MRV zo dňa 24.03.2014 zrušilo prvostupňové rozhodnutie príslušného stavebného úradu č. 5831/46394/2013/STA/Stf zo dňa 25.10.2013 a vec vrátilo prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Takéto rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu, ktorým bolo zrušené prvostupňové rozhodnutie nie je podľa ustálenej judikatúry spôsobilým predmetom prieskumu vzhľadom na to, že vo veci bude opätovne rozhodovať prvostupňový správny orgán a svojím rozhodnutím môže žalobcovi vyhovieť. Správne súdnictvo je zamerané až na následnú kontrolu zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy, keď už nie je možné nápravu dosiahnuť v správnom konaní. Napr. rozhodnutie 4Sžso/30/2009 zo dňa 25.06.2009 - judikát č. R 51/2009: „Rozhodnutie, ktorým odvolací orgán zrušil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa nezakladá, nemení ani nezrušuje konkrétne práva alebo povinnosti fyzickej alebo právnickej osoby, preto nemôže byt predmetom súdneho preskúmania podľa V. časti O.s.p.“ Tento záver vyplýva z ustálenej judikatúry najvyššieho súdu, napr. rozhodnutia sp. zn. 6Sžp/20/2011 zo dňa 26.10.2011, 3Sžf/123/2009 zo dňa 19.08.2010, 3Sžo/72/2014 zo dňa 06.10.2015.

Uznesením Krajského súdu v Bratislave nebolo žalobcovi odňaté právo využiť inštitút správneho súdnictva, keďže sa bude môcť obrátiť na správny súd v prípade, keď bude správnymi orgánmi vydané nové prvostupňové a druhostupňové rozhodnutie, ktorými bude žalobca ukrátený na svojich právach. V tomto súdnom konaní je predmetom súdneho prieskumu rozhodnutie, ktorým žalovaný správny orgán v odvolacom konaní zrušil neprávoplatné prvostupňové rozhodnutie a v týchto prípadoch z ustálenej judikatúry jednoznačne vyplýva, že nejde o spôsobilý predmet súdneho prieskumu zákonnosti.

Podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Správne preto postupoval krajský súd, ak zastavil konanie podľa § 250d ods. 3 O.s.p. Vzhľadom na to, že predmetom konania nebolo posúdenie zákonnosti takého rozhodnutia žalovaného, ktoré podlieha súdnemu prieskumu, ako aj na to, že žaloba bola podaná oneskorene, Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie súdu prvého stupňa o zastavení konania potvrdil ako vecne správne podľa § 219 O.s.p.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p., keď neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal a žalovanému náhrada trov zo zákona neprináleží.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.