ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD. a zo sudcov JUDr. Ivana Rumanu a JUDr. Gabriely Gerdovej v právnej veci žalobcu: I. X., G. T., právne zastúpený: Advokátskou kanceláriou JUDr. CIMRÁK, s.r.o., Štefánikova 7, Nitra, proti žalovanému: Rektor Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, A. Hlinku 1, Nitra, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ADV-2012-3/9-3:191015 zo dňa 24. februára 2012, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/18/2012-36 zo dňa 11. septembra 2012, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/18/2012-36 zo dňa 11. septembra 2012 p o t v r d z u j e.
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
I.
Napadnutým rozsudkom č. k. 11S/18/2012-36 zo dňa 11.09.2012 Krajský súd v Nitre zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ADV-2012-3/9-3:191015 zo dňa 24.02.2012, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie dekanky Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre č. FF-OVV-2010-7/155-4:102200 zo dňa 24.06.2010, ktorým žalobca nebol prijatý na denné doktorandské štúdium v študijnom odbore 3.1.8 teória politiky, študijný program politológia.
Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, že zákon č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu vydania napadnutých administratívnych rozhodnutí (ďalej len zákon č. 131/2002 Z.z.) jasne upravuje prijímacie konanie, ktoré i definuje v ustanovení § 58, avšak neupravuje mechanizmus hodnotiacej komisie tak, ako to vyčíta žalobca vžalobe. Zo zákona, a teda i z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že obsahom skúšky a prijímacieho pohovoru bolo preveriť všeobecnú orientáciu uchádzača v odbore a v problematike dotýkajúcej sa zvolenej témy dizertačnej práce, jeho výsledky v tejto odbornej (a inej) činnosti, a preto ďalšie podmienky boli stanovené napríklad aj v tom, že uchádzač mal k svojej žiadosti pripojiť i zoznam vlastnej publikačnej činnosti v danom odbore a svoju predstavu o participácii na vedecko-pedagogickom živote danej katedry na fakulte, prípadne uviesť aj doterajšiu spoluprácu s katedrou. Nie je sporné a žalovaný to ani nepopiera, že žalobca vykonal skúšku i z jazyka anglického a test urobil výborne, avšak z uvedených kritérií, ako i kritérií uvedených v rozhodnutí žalovaného na tretej strane, skúšobná a hodnotiaca komisia v globálnom posudzovaní dospela k záveru, že žalobca ako uchádzač nevyhovel stanoveným kritériám, a preto komisiou nebol navrhnutý na prijatie na štúdium v tomto odbore. V zmysle zákona č. 131/2002 Z.z. komisia rozhodovala o prijatí, či neprijatí uchádzača vzhľadom na jeho odborné schopnosti a nie o neprijatí uchádzača pre nedostatok miesta, ako to tvrdí žalobca. Prvostupňové administratívne rozhodnutie síce uvádza ako dôvod neprijatia „vymedzený počet uchádzačov“, avšak toto pochybenie fakulty napravil rektor ako odvolací orgán podľa zákona, ktorý v rozhodnutí jasne a zrozumiteľne odôvodnil svoje rozhodnutie, že u žalobcu išlo predovšetkým o absenciu splnenia odborných prijímacích podmienok, ale i podmienok zverejnených u doktorandského študijného programu politológia na webovom sídle Univerzity Konštantína Filozofa (ďalej len UKF) v Nitre a fakulty, pre uchádzačov. Počet študentov tretieho stupňa vysokoškolského štúdia v dennej forme pre akademický rok 2010/2011 bol určený Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktoré až následne na fakulty rozpísal rektor univerzity a tento počet bol napokon zúžený iba na jedno miesto. Toto kritérium bolo dané fakulte ako nezvratný fakt. Počet uchádzačov bol 21, z ktorých iba 7 podľa komisie vyhovelo požiadavkám zákona a kritériám školy.
II.
Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie a navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) zmenil rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/18/2012-36 zo dňa 11.09.2012 tak, že rozhodnutie dekana Filozofickej fakulty UKF v Nitre č. FF- OVV-2010-7/155-4:102200 zo dňa 24.06.2010 a rozhodnutie rektora UKF v Nitre č. ADV-2012-3/9- 3:191015 zo dňa 24.02.2012 zrušuje a vec vracia dekanovi Filozofickej fakulty UKF v Nitre na ďalšie konanie.
V dôvodoch podaného odvolania uviedol, že v zmysle zákona č. 131/2002 Z.z. sa prihlásil na tretí stupeň štúdia na Filozofickej fakulte UKF v akademickom roku 2010/2011 v študijnom odbore 3.1.8 teória politiky - študijný program politológia. Po skončení prijímacieho konania bolo žalobcovi v zmysle § 58 ods. 6 a nasl. zákona č. 131/2002 Z.z. doručené rozhodnutie dekana Filozofickej fakulty UKF zo dňa 24.06.2010 č. FF-OVV-2010-7/155-4:102200, ktorým mu bolo oznámené, že nebol prijatý na denné štúdium z dôvodu „vymedzeného počtu uchádzačov“. Druhostupňovým rozhodnutím rektora zo dňa 05.08.2010 bolo prvostupňové rozhodnutie dekana potvrdené, ktoré však bolo rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/115/2010-51 zo dňa 06.12.2011 zrušené. Na základe predmetného zrušujúceho rozsudku rektor UKF vydal dňa 24.02.2012 nové druhostupňové rozhodnutie č. ADV-2012-3/9- 3:191015. Poukázal tiež na ustanovenie § 57 ods. 5 zákona č. 131/2002 Z.z., v zmysle ktorého vysoká škola alebo fakulta je povinná pred prijímacím konaním zverejniť spôsob overovania splnenia podmienok prijatia na štúdium, ako aj spôsob vyhodnocovania výsledkov skúšky, čo však žalovaný nesplnil. Z oznámenia, ktoré bolo zverejnené na internetovej stránke Filozofickej fakulty UKF nie sú zrejmé žiadne hodnotiace kritériá v zmysle § 57 ods. 1, 5 zákona č. 131/2002 Z.z., na základe ktorých by bolo možné nad všetku pochybnosť zaručiť objektívnosť hodnotenia požadovaných kritérií. Preto žalobca konštatoval, že už pri začatí celého konania boli porušené ustanovenia zákona č. 131/2002 Z.z.
Ďalej poukázal na § 58 ods. 7 zákona č. 131/2002 Z.z. a uviedol, že sa nestotožňuje s tým, že rektor UKF rozhodnutím č. ADV-2012-3/9-3:191015 zo dňa 24.02.2012 napravil pochybenie fakulty, keďže v odôvodnení len opisuje fakty, ktoré nastali. Žalovaný nepredložil výsledné poradie v prijímacom konaní a neuviedol, prečo bolo pod menom žalobcu uvedené „navrhujem neprijať“. Bez uvedenia konkrétnych skutočností, na základe ktorých dospel žalovaný k takému výroku nie je možné overiť jeho objektívnosťa rozhodnutie sa tak stáva nepreskúmateľným. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, prečo znie návrh skúšobnej komisie „nevyhovel“. V záujme objektívneho určenia výsledkov prijímacieho konania musia byť zo strany Filozofickej fakulty UKF vopred stanovené kritériá, na základe ktorých budú jednotliví uchádzači o štúdium hodnotení. V záujme zabezpečenia právnej istoty je potrebné, aby bol zabezpečený taký systém prijímacích konaní, ktorý zabezpečí prehľadnosť, objektívnosť a preskúmateľnosť ich výsledkov.
Na záver žalobca uviedol, že Krajský súd v Nitre sa odklonil od svojho skoršieho rozhodnutia, fakticky v tej istej veci, vedenej iba pod iným spisovým číslom (sp. zn. 11S/115/2010), nerozhodol o nezákonnosti rozhodnutia, ktoré zjavne nezodpovedá podmienkam jeho skoršieho rozhodnutia č. k. 11S/115/2010-51 zo dňa 06.12.2011, čím bola porušená zásada právnej istoty a predvídateľnosti rozhodnutí.
III.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) odvolanie žalobcu zamietol a rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11/18/2012- 36 zo dňa 11.09.2012 potvrdil. V dôvodoch uviedol, že žalobca je advokát a spoločník Advokátskej kancelárie JUDr. Cimrák, s.r.o., a nie je akademickej komunite neznámy, nakoľko spor s rektorom UKF v Nitre nie je jediný, ktorý viedol s vysokými školami na Slovensku. Zákon č. 131/2002 Z.z. len veľmi rámcovo upravuje proces prijímania na vysokoškolské štúdium, čím dáva možnosť rôznym právnym úvahám, ako by malo prijímacie konanie prebiehať a ako by sa malo vyhodnocovať. Z doterajšej praxe vyplýva, že každá vysoká škola proces prijímacieho konania, pri dodržaní základného rámca daného § 58 zákona č. 131/2002 Z.z. uskutočňuje podľa vlastných zásad. V prípade žalobcom napadnutého rozhodnutia rektora UKF v Nitre ide o prijímacie konania na štúdium študijného programu tretieho stupňa, ktoré sa malo začať od 01.09.2010. O preskúmaní rozhodnutia, ako aj postupu orgánu verejnej správy v tejto veci rozhodoval Krajský súd v Nitre už trikrát. Rektor UKF v Nitre vychádzal pri rozhodovaní z právneho názoru uvedeného v uznesení najvyššieho súdu sp. zn. 4Sžo/19/2011 zo dňa 13.07.2011, ako aj v rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/115/2010-51 zo dňa 06.12.2011.
Podmienky prijímacieho konania boli zverejnené pre všetkých uchádzačov rovnako. Filozofická fakulta UKF v Nitre teda postupovala v súlade s § 55 ods. 2, 3 zákona č. 131/2002 Z.z. Každý z uchádzačov mal možnosť pripraviť sa na prijímaciu skúšku v rovnakom čase. Spochybňovať odborný úsudok komisie, ktorú vymenovala dekanka FF UKF na overenie schopností uchádzačov o štúdium, ktorý je vyjadrený v zápisnici z prijímacích pohovorov zostavením poradia uchádzačov, ktorých komisia navrhuje prijať a s uvedením mien uchádzačov, ktorých komisia prijať nenavrhuje, je síce právne možné, ale odborne je úsudok členov komisie nespochybniteľný. Žalovaný vo svojom rozhodnutí č. ADV-2012- 3/9-3:191015 zo dňa 24.02.2012 neopomenul preskúmať, či v danom prijímacom konaní, ktorého sa žalobca zúčastnil, boli splnené podmienky stanovené v § 57 ods. 1 a 5 zákona č. 131/2002 Z.z. Podľa názoru žalovaného napadnuté administratívne rozhodnutie obsahuje všetky náležitosti, ktoré zákon č. 131/2002 Z.z. vyžaduje. V odôvodnení tohto rozhodnutia je uvedený aj dôvod, pre ktorý žalobca na štúdium prijatý nebol, a síce to, že prijímacia komisia žalobcu považovala za takého uchádzača, ktorý požiadavkám na prijatie nevyhovel, a preto ho nenavrhla na prijatie. Zákon č. 131/2002 Z.z. nestanovuje presný postup, akým sa príslušná vysoká škola, resp. dekan fakulty, ktorý vydáva rozhodnutie o prijatí, resp. neprijatí uchádzača v prijímacom konaní, má riadiť. Povinnosťou vysokej školy je podľa § 57 ods. 1 zákona č. 131/2002 Z.z. určiť podmienky na prijatie na štúdium s cieľom zabezpečiť, aby sa na štúdium dostali uchádzači s potrebnými schopnosťami a predpokladmi tak, aby určené podmienky a spôsob overovania ich splnenia umožnili výber uchádzačov, ktorí prejavia najvyššiu mieru schopností na štúdium. Postup, ako má prebiehať prijímacie konanie, ktorý popísal žalobca, nemá podľa názoru žalovaného oporu v zákone č. 131/2002 Z.z.
Rozhodnutím č. ADV-2012-3/9-3:191015 zo dňa 24.02.2012 boli napravené formálne nedostatky, ktoré obsahovalo rozhodnutie dekanky FF UKF č. FF-OVV-2010-7/155-4:102200 zo dňa 24.06.2010. V odôvodnení sú predovšetkým uvedené skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, ako bola použitá správna úvaha, aplikácia právnych predpisov, na základe ktorých bolo rozhodnuté avysporiadanie sa s návrhmi a námietkami žalobcu. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia je zrejmé, pre aké dôvody nebol žalobca na štúdium prijatý. V ostatnom sa naďalej pridržiava podaného vyjadrenia k žalobe.
IV.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia zverejnené najmenej 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk a rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).
Z obsahu administratívneho a súdneho spisu senát odvolacieho súdu zistil, že dňa 03.05.2010 bola UKF v Nitre doručená písomná prihláška žalobcu na vysokoškolské štúdium tretieho stupňa, na doktorandský študijný program politológia. Dňa 21.06.2010 sa konala prijímacia skúška na predmetné doktorandské štúdium. Zo zápisnice z prijímacích pohovorov na doktorandské štúdium, študijný odbor 3.1.8 teória politiky, študijný program politológia zo dňa 21.06.2010 vyplýva, že počet uchádzačov na interné štúdium bol 21, navrhnutých na prijatie bolo 7, ostatní uchádzači, medzi ktorými bol aj žalobca, neboli navrhnutí na prijatie. Z rozhodnutia dekanky FF UKF v Nitre č. FF-OVV-2010-7/155-4:102200 zo dňa 24.06.2010 vyplýva, že žalobca nebol prijatý na toto denné doktorandské štúdium. V dôvodoch uviedla, že na predmetný študijný program mohla prijať len vymedzený počet uchádzačov.
Rektor UKF v Nitre rozhodnutím č. UKF-2010-18/1344-23:191013 zo dňa 05.08.2010 prvostupňové rozhodnutie dekanky potvrdil z dôvodu, že napadnuté prvostupňové rozhodnutie je v súlade s § 57 ods. 1 zákona č. 131/2002 Z.z. a vnútornými predpismi fakulty a UKF v Nitre.
Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 11S/115/2010-25 zo dňa 28.02.2011 konanie o preskúmanie vyššie uvedených administratívnych rozhodnutí dekanky a rektora UKF v Nitre zastavil s tým, že rozhodnutie rektora zo dňa 05.08.2010 nepodlieha súdnemu prieskumu v zmysle § 244 a § 247 O.s.p., keďže nejde o rozhodnutie vydané v zmysle zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok).
Najvyšší súd uznesením sp. zn. 4Sžo/19/2011 zo dňa 13.07.2011 zrušil uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/115/2010-25 zo dňa 28.02.2011, následne na to Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. 11S/115/2010-51 zo dňa 06.12.2011 zrušil rozhodnutie rektora UKF v Nitre č. UKF-2010-18/1344- 23:191013 zo dňa 05.08.2010 a vrátil mu vec na ďalšie konanie.
Druhostupňové rozhodnutie o neprijatí na štúdium na vysokej škole je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v režime druhej hlavy piatej časti O.s.p., tak ako to uviedol najvyšší súd vo svojom rozhodnutí sp. zn. 4Sžo/19/2011 zo dňa 13.07.2011.
Po zrušení a vrátení veci na ďalšie konanie vydal rektor UKF v Nitre nové druhostupňové rozhodnutie č. ADV-2012-3/9-3:191015 zo dňa 24.02.2012, ktorým potvrdil rozhodnutie dekanky č. FF-OVV-2010- 7/155-4:102200 zo dňa 24.06.2010.
Podľa § 54 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 131/2002 Z.z. doktorandský študijný program ako študijný program tretieho stupňa (§ 2 ods. 5) sa zameriava na získanie poznatkov založených na súčasnom stave vedeckého a umeleckého poznania a najmä na vlastnom príspevku študenta k nemu, ktorý je výsledkom vedeckého bádania a samostatnej tvorivej činnosti v oblasti vedy alebo techniky alebo samostatnej teoretickej a tvorivej činnosti v oblasti umenia. Absolventi doktorandského študijného programu získavajú vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa. Štandardná dĺžka štúdia pre doktorandský študijný program v dennej forme je najmenej tri roky a najviac štyri roky, v externej forme najviac päť rokov.Štúdium podľa doktorandského študijného programu (ďalej len "doktorandské štúdium") prebieha podľa individuálneho študijného plánu pod vedením školiteľa. Podmienkou riadneho skončenia doktorandského štúdia je vykonanie dizertačnej skúšky, ktorá patrí medzi štátne skúšky, a obhajoba dizertačnej práce. Dizertačná práca je záverečnou prácou (§ 51 ods. 3). Funkciu školiteľa pre daný študijný odbor môžu vykonávať učitelia vysokej školy, na ktorej sa uskutočňuje doktorandské štúdium, a iní odborníci po schválení vo vedeckej rade vysokej školy alebo fakulty, ak sa doktorandské štúdium uskutočňuje na fakulte. Funkciu školiteľa pre témy vypísané nevysokoškolskou inštitúciou (odsek 6), ktorá získala právo zúčastňovať sa na uskutočňovaní študijného programu v študijnom odbore podľa § 86 (externá vzdelávacia inštitúcia), môžu vykonávať školitelia schválení touto inštitúciou. Externá vzdelávacia inštitúcia poskytne vedeckej rade vysokej školy alebo fakulty vedecko-pedagogické charakteristiky týchto školiteľov. Pravidlá na schvaľovanie školiteľov sú súčasťou podkladov poskytovaných Akreditačnej komisii podľa § 82 ods. 5 v súvislosti s posudzovaním spôsobilosti vysokej školy alebo externej vzdelávacej inštitúcie uskutočňovať doktorandský študijný program [§ 82 ods. 2 písm. a) a b)].
Podľa § 54 ods. 5 zákona č. 131/2002 Z.z. pred začatím prijímacieho konania na doktorandské štúdium vypisuje vysoká škola alebo fakulta, ak sa študijný program uskutočňuje na fakulte, témy dizertačných prác, o ktoré sa možno v rámci prijímacieho konania uchádzať. Pre každú z vypísaných tém je určený školiteľ. Uchádzač o doktorandské štúdium sa prihlási na jednu z vypísaných tém. Ak sa študijný program uskutočňuje na fakulte, súčasne s prijatím uchádzača na doktorandské štúdium určí mu vysoká škola alebo fakulta školiteľa a tému vybranej dizertačnej práce.
Podľa § 54 ods. 6 a 7 zákona č. 131/2002 Z.z. vysoká škola alebo fakulta, ak sa študijný program uskutočňuje na fakulte, zaradí medzi vypísané témy dizertačných prác aj témy spolu so školiteľmi zadané externou vzdelávacou inštitúciou; spolu s vypísanou témou sa uvedie aj názov zadávajúcej externej vzdelávacej inštitúcie. Externá vzdelávacia inštitúcia môže témy zverejniť aj samostatne. Ak si uchádzač o doktorandské štúdium vyberie tému dizertačnej práce vypísanú externou vzdelávacou inštitúciou, musí s jeho prijatím na doktorandské štúdium súhlasiť aj externá vzdelávacia inštitúcia. Prijímacia skúška (§ 57 ods. 3) sa koná pred komisiou, v ktorej sú zastúpení členovia z vysokej školy a členovia určení riaditeľom externej vzdelávacej inštitúcie. Členov z vysokej školy určuje pre študijné programy uskutočňované na fakulte dekan, pre študijné programy, ktoré sa neuskutočňujú na fakulte, rektor. Prijímacia skúška sa po dohode vysokej školy alebo fakulty s externou vzdelávacou inštitúciou môže konať na pôde externej vzdelávacej inštitúcie za účasti zástupcov vysokej školy.
Podľa § 57 ods. 1 zákona č. 131/2002 Z.z. vysoká škola alebo fakulta, ak sa študijný program uskutočňuje na fakulte, môže určiť na prijatie na štúdium jednotlivých študijných programov ďalšie podmienky s cieľom zabezpečiť, aby sa na štúdium dostali uchádzači s potrebnými schopnosťami a predpokladmi. Určené podmienky a spôsob overovania ich splnenia musia umožňovať výber uchádzačov, ktorí prejavia najvyššiu mieru schopností na štúdium. Vysoká škola nesmie prijatie na štúdium podmieniť žiadnym finančným plnením okrem poplatku podľa § 92 ods. 10.
Podľa § 57 ods. 5 zákona č. 131/2002 Z.z. vysoká škola alebo fakulta, ak sa študijný program uskutočňuje na fakulte, zverejní včas, najneskôr do 20. septembra v akademickom roku, ktorý predchádza akademickému roku, v ktorom sa má štúdium začať, ak ide o bakalársky študijný program alebo študijný program podľa § 53 ods. 3, a pri ostatných študijných programoch najneskôr dva mesiace pred posledným dňom určeným na podanie prihlášok, lehotu na podanie prihlášok na štúdium, podmienky prijatia podľa odseku 1, termín a spôsob overovania ich splnenia, a ak je súčasťou overovania schopností na štúdium prijímacia skúška, aj formu a rámcový obsah skúšky a spôsob vyhodnocovania jej výsledkov. Tieto skutočnosti sa musia zverejniť na úradnej výveske vysokej školy alebo fakulty a hromadným spôsobom podľa osobitného predpisu. Rovnakým spôsobom musí vysoká škola alebo fakulta zverejniť aj informáciu o počte uchádzačov, ktorý plánuje prijať na štúdium príslušného študijného programu.
Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 131/2002 Z.z. prijímacie konanie je proces umožňujúci uchádzačovi, ktorý preukáže splnenie určených podmienok prijatia na štúdium, stať sa študentom zvoleného študijnéhoprogramu na vybranej vysokej škole.
Podľa § 58 ods. 2 zákona č. 131/2002 Z.z. prijímacie konanie sa pre uchádzača o štúdium začína doručením jeho písomnej prihlášky na štúdium na vysokej škole alebo fakulte, ktorá uskutočňuje príslušný študijný program. Vysoká škola môže umožniť doručiť namiesto písomnej prihlášky aj prihlášku v elektronickej forme bez zaručeného elektronického podpisu, použitím informačného systému, ktorý umožňuje uchádzačovi o štúdium overenie jej zaevidovania v informačnom systéme odo dňa jej podania do dňa skončenia prijímacieho konania.
Podľa § 58 ods. 7 zákona č. 131/2002 Z.z. rozhodnutie o výsledku prijímacieho konania sa musí vyhotoviť písomne do 30 dní od overenia splnenia podmienok prijatia na štúdium. Musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o možnosti podať žiadosť o preskúmanie rozhodnutia. Musí sa doručiť uchádzačovi do vlastných rúk. Uchádzačovi, ktorého miesto pobytu nie je známe, sa doručuje vyvesením rozhodnutia na úradnej výveske vysokej školy alebo fakulty počas 15 dní. Posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia.
Podľa § 58 ods. 8 zákona č. 131/2002 Z.z. uchádzač môže podať žiadosť o preskúmanie rozhodnutia o výsledku prijímacieho konania. Žiadosť sa podáva orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, v lehote do ôsmich dní odo dňa jeho doručenia. Ak je týmto orgánom dekan, môže sám žiadosti vyhovieť, ak zistí, že rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonom, s vnútorným predpisom vysokej školy alebo fakulty alebo s podmienkami ustanovenými podľa § 57 ods. 1. Inak postúpi žiadosť rektorovi. Rektor zmení rozhodnutie, ak bolo vydané v rozpore so zákonom, s vnútorným predpisom vysokej školy alebo s podmienkami ustanovenými podľa § 57 ods. 1. Inak žiadosť zamietne a pôvodné rozhodnutie potvrdí. Ak rozhodnutie o neprijatí na štúdium vydal rektor, môže sám žiadosti vyhovieť, ak zistí, že rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonom, s vnútorným predpisom vysokej školy alebo s podmienkami ustanovenými podľa § 57 ods. 1. Inak postúpi žiadosť akademickému senátu vysokej školy. Akademický senát vysokej školy zmení rozhodnutie, ak bolo vydané v rozpore so zákonom, s vnútorným predpisom vysokej školy alebo s podmienkami ustanovenými v § 57 odsek 1. Inak žiadosť zamietne a pôvodné rozhodnutie potvrdí. Odpoveď žiadateľovi o preskúmanie rozhodnutia musí byť odoslaná do 30 dní od doručenia žiadosti o preskúmanie rozhodnutia o neprijatí na vysokú školu alebo fakultu.
Odvolacie konanie na príslušnom orgáne tvorí v zmysle § 58 ods. 8 zákona č. 131/2002 Z.z. s prvostupňovým konaním jeden celok. Účastníci konania môžu v rámci odvolacieho konania uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, pričom úlohou odvolacieho správneho orgánu je preskúmať prvostupňové administratívne rozhodnutie nielen z toho hľadiska, či je prvostupňové rozhodnutie formálne v súlade s právnymi predpismi, ale aj z hľadiska jeho vecnej správnosti a účelnosti.
Podľa § 108 zákona č. 131/2002 Z.z. všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na rozhodovanie podľa tohto zákona, okrem rozhodovania o uložení pokuty podľa § 2a, rozhodovanie o zastavení konania podľa § 47, rozhodovanie o udelení oprávnenia podľa § 49a, rozhodovanie o priznaní sociálneho štipendia (§ 96 ods. 1 až 6) a rozhodovanie o uznaní dokladov o vzdelaní na akademické účely (§ 106).
Po zrušení druhostupňového rozhodnutia č. UKF-2010-18/1344-23:191013 zo dňa 05.08.2010 na základe rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/115/2010-51 zo dňa 06.12.2011 v spojení s uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 4Sžo/19/2011 zo dňa 13.07.2011 vydal rektor UKF v Nitre nové druhostupňové rozhodnutie, ktorým napravil predchádzajúce pochybenia spočívajúce v nedostatočnom odôvodnení predchádzajúceho druhostupňového rozhodnutia. Keďže odvolacie konanie tvorí s prvostupňovým konaním jednotu takýto postup postačuje aj na napravenie pochybenia nedostatočného odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia.
Obsahom pripojeného administratívneho spisu je aj zápisnica z prijímacích pohovorov na doktorandské štúdium zo študijného odboru 3.1.8 teória politiky, študijný program politológia zo dňa 21.06.2010, zktorej je zrejmé zloženie prijímacej komisie, zoznam uchádzačov na interné štúdium, zoznam uchádzačov na externé štúdium, výsledky výberového konania - poradie uchádzačov, z obsahu ktorého vyplýva, koho komisia navrhla prijať na internú formu štúdia, koho komisia nenavrhla prijať a tiež koho komisia navrhla prijať na externú formu štúdia a koho prijať nenavrhla. Zo zápisnice je tiež zrejmé, aké kritériá komisia pri výbere brala do úvahy.
Rektor UKF v Nitre v napadnutom rozhodnutí zobral všetky tieto skutočnosti na zreteľ a dostatočným a zrozumiteľným spôsobom sa v napadnutom rozhodnutí s nimi vysporiadal. Uviedol, že po preskúmaní všetkých okolností prípadu s prihliadnutím na výsledky uchádzača - žalobcu pri prijímacej skúške, ako aj vzhľadom na stanovisko prijímacej komisie možno konštatovať, že dekanka FF UKF vydaním svojho rozhodnutia č. FF-OVV-2010-7/155-4:102200 zo dňa 24. júna 2010 nenaplnila dôvody, pre ktoré by rektor mal postupovať podľa § 58 ods. 8 piata veta zákona č. 131/2002 Z.z. Ďalej konštatoval, že s uchádzačom sa počas prijímacieho konania na FF UKF zaobchádzalo v zmysle § 55 ods. 2 a 3 zákona č. 131/2002 Z.z., t.j. pri prijímacom konaní sa uplatňovala zásada rovnakého zaobchádzania vo vzdelaní v zmysle zákona č. 365/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov a výkon práv a povinností podľa zákona č. 131/2002 Z.z. vo vzťahu k uchádzačovi bol v súlade s dobrými mravmi a jeho práva a povinnosti vyplývajúce z citovaného zákona o vysokých školách neboli nikým zneužívané na škodu uchádzača. Druhostupňové rozhodnutie vychádzalo zo záverov a návrhu skúšobnej komisie obsiahnutých v Zápisnici z prijímacích pohovorov na doktorandskom štúdiu zo študijného odboru 3.1.8 teória politiky, študijného programu politológia zo dňa 21. júna 2010.
Podľa názoru odvolacieho súdu komisia komplexne zhodnotila splnenie stanovených podmienok prijatia na predmetné štúdium medzi ktoré patrili: 1. Vopred vypracované podklady uchádzačmi, v ktorých na základe požiadaviek mali vypracovať:
- projekt dizertačnej práce (ciele, metódy, hypotézy, podrobná osnova a pod.) v rozsahu 5-7 strán na vybranú tému;
- zoznam literatúry, ktorú možný doktorand bude používať pri spracovaní témy, analýzu stavu teoretickej rozpracovanosti danej témy;
- zoznam vlastnej publikačnej činnosti v danom odbore;
- predstavu o svojej participácii na vedecko-pedagogickom živote Katedry PEŠ FF UKF (uviesť prípadne aj doterajšiu spoluprácu s katedrou) v rozsahu 1-1,5 strany;
- uviesť stručné informácie o účasti a umiestnení ŠVOČ a ŠVK, začatí, resp. ukončení rigorózneho štúdia v odbore teória politiky, o inej odbornej aktivite, súvisiacej s teóriou politiky. 2.Vystupovanie uchádzača počas výberového konania. 3.Vyjadrenie navrhovaného školiteľa.
Zo záveru skúšobnej komisie zo dňa 21.06.2010 vyplýva, že komisia žalobcu navrhla neprijať, keďže stanoveným kritériám na prijatie na štúdium nevyhovel. Uvedeným podmienkam prijatia vyhovelo len sedem uchádzačov z celkového počtu prihlásených 21 uchádzačov.
S poukazom na uvedené skutočnosti odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia o tom, že na uvedený študijný program mohla dekanka fakulty prijať len vymedzený počet uchádzačov sa javí odvolaciemu súdu ako nepostačujúci. Po oboznámení sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu a predovšetkým s odôvodnením preskúmavaného druhostupňového rozhodnutia, ktorým je možné doplniť dôvody prvostupňového rozhodnutia, senát najvyššieho súdu dospel (napriek vytýkanému nedostatku prvostupňového rozhodnutia) k záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade so zákonom a to jednak z dôvodu, že žalobca nevyhovel podmienkam príjmacieho konania, ktorých splnenie preverovala skúšobná komisia (komisionálna skúška) a rovnako i s prihliadnutím na skutočnosť, že žalobca sa neumiestnil ani na miestach 1.-7., t.j. medzi uchádzačmi, ktorí stanovené podmienky prijatia splnili. Z uvedených dôvodov sa ani podľa názoru odvolacieho súdu, žalobca nemohol úspešne uchádzať o jedno voľné študijné miesto v doktorandskom štúdiu.
K námietke žalobcu týkajúcej sa porušenia povinností vyplývajúcich z ustanovenia § 57 ods. 5 zákona č. 131/2002 Z.z. senát odvolacieho súdu poukazuje na § 58 ods. 2 zákona č. 131/2002 Z.z., podľa ktoréhosa prijímacie konanie pre uchádzača o štúdium začína doručením jeho písomnej prihlášky na štúdium na vysokej škole alebo fakulte, ktorá uskutočňuje príslušný študijný program. Povinnosti upravené v § 57 ods. 5 zákona č. 131/2002 Z.z. si fakulta v tomto prípade splnila (v lehote najneskôr dva mesiace pred posledným dňom určeným na podanie prihlášok zverejnila podmienky prijatia na predmetné štúdium).
Podľa názoru odvolacieho súdu krajskému súdu neprislúcha hodnotenie motívov žalobcu, na základe ktorých sa uchádzal o doktorandské štúdium vo zvolenom študijnom programe. Súčasne je irelevantné, či je žalobca v kontakte so súdom v súvislosti s poskytovaním právnych služieb a vystupuje ako advokát účastníkov konania, preto považuje uvedené konštatovanie súdu prvého stupňa za nadbytočné.
Žalobca má právo, aby sa uchádzal o štúdium na ktorejkoľvek vysokej škole a to aj napriek tomu, že už má vysokoškolské tituly v dvoch rôznych oblastiach. Uvedené nebráni tomu, aby bol po úspešnom absolvovaní prijímacieho konania a dostatku študijných miest študentom ktorejkoľvek vysokej školy, v akomkoľvek študijnom odbore a to za predpokladu splnenia podmienok prijatia na štúdium.
Odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, v spojení s citovanými ustanoveniami zákonov Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní napadnutých administratívnych rozhodnutí dospel k záveru, že námietky žalobcu vznesené v odvolaní nie sú dôvodné, a preto rozhodol podľa § 219 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 druhá veta O.s.p. tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil.
O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p. a § 246c ods. 1 O.s.p. Žalobca nemal úspech vo veci, preto mu súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011)
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.