Najvyšší súd

3 Sžo 77/2010

Slovenskej republiky

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana

Rumanu a členiek senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD. a JUDr. Gabriely Gerdovej  

v právnej veci žalobcu: R. B., bytom P., proti žalovanému: Trnavská univerzita v Trnave,

so sídlom Hornopotočná č. 23, Trnava, IČO: 318 25 249, v konaní o preskúmanie rozhodnutia

žalovaného č. P-138/2008/ped.odd. zo dňa 04.04.2008, o odvolaní žalovaného proti rozsudku

Krajského súdu v Trnave č.k. 14S/41/2008-75 zo dňa 03.09.2009 takto  

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave

č.k. 14S/41/2008-75 zo dňa 03. septembra 2009 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e

1. Napadnutým rozsudkom krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. P-138/2008/ped.odd.

zo dňa 04.04.2008, ktorým žalovaný nevyhovel žiadosti žalobcu zo dňa 03.12.2007 o zníženie

školného o polovicu na akademický rok 2007/2008 a vec vrátil žalovanému na ďalšie

konanie.

2. Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že pri rozhodovaní v danej veci v prvom

rade bol povinný sa vysporiadať so skutočnosťou, či list zo dňa 04.04.2008 je možné

považovať za rozhodnutie v zmysle ustanovenia § 244 ods. 2 a 3 O.s.p. podliehajúce súdnemu

prieskumu. Predmetným listom sa napriek jeho forme a napriek označeniu rozhodovalo

o právach a povinnostiach fyzickej osoby, pričom sa jednalo o rozhodovanie v rámci

samosprávnej pôsobnosti verejnej vysokej školy vo veciach týkajúcich sa akademických práv

a povinností konkrétneho študenta, čiže o rozhodovanie orgánu verejnej správy. Ide

o individuálny správny akt vydaný ako dôsledok aplikácie rozhodovacej právomoci na konkrétny prípad, pričom v dôsledku tejto aplikácie dochádza k zásahu do majetkovej

sféry fyzickej osoby. V rozhodovaní teda došlo k právne aplikačnému procesu,

v ktorom orgán školskej samosprávy uložil verejnoprávnu povinnosť konkrétne určenému

jednotlivcovi s možnosťou nápravy nezákonného rozhodnutia v rovnakom konaní alebo

v konaní pred iným orgánom štátnej moci. Ako taký tento akt aplikácie práva podlieha

súdnemu prieskumu v zmysle ustanovenia § 244 O.s.p. a ako správne uvádza žalobca, logicky

musí obsahovať uvedenie skutočností na základe ktorých môže byť súdom preskúmaná

správnosť záverov, ku ktorým v procese aplikácie práva vysoká škola zastúpená svojím

štatutárnym zástupcom dospela. V opačnom prípade by rozhodnutie nebolo preskúmateľné

a bolo by vydané v rozpore so základnými zásadami na ktorých stojí slovenský právny

poriadok, vrátane zásady zákonnosti práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva

na spravodlivý súdny proces.

3. Je nesporné, že nie je povinnosťou žalovaného vydať rozhodnutie, ktoré bude formálne

vychádzať z úpravy náležitostí rozhodnutia uvedených v § 47 správneho poriadku, na druhej

strane však treba uviesť, že súdu sa javí rámec uvedený v § 47 ods. 3 vhodný na určenie

rozsahu odôvodnenia rozhodnutia, ktoré by malo byť následne preskúmateľné súdom.

4. Vzhľadom na uvedené krajský súd napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 250j ods. 2

písm. d/ O.s.p. ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

5. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný včas odvolanie z dôvodu, že rozsudok krajského

súdu je nesprávny, nakoľko konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie súdu a súd nesprávne postupoval pri hodnotení výsledkov konania. Žalovaný

zastáva názor, že v žalobnom návrhu absentuje osobitná náležitosť žaloby, a to konkrétne

tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho

orgánu v zmysle § 247 ods. 1 O.s.p., pričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce

zo všeobecne záväzného právneho predpisu. Takéto tvrdenia žaloba žalobcu neobsahuje.

O tej skutočnosti, že napadnuté rozhodnutie podlieha súdnemu prieskumu, nakoľko ide

o rozhodnutie zasahujúce do základných práv žalobcu na vzdelanie zaručeného čl. 42

ods. 1 a 2 Ústavy sa však žalobca zmieňuje až vo vyjadrení žalobcu k vyjadreniu žalovaného

zo dňa 25.08.2009, prvostupňovému súdu doručenému dňa 26.08.2009. Žalovaný poukazuje

na judikát najvyššieho súdu č. R 64/1998, podľa ktorého „... za osobitnú náležitosť žaloby

v zmysle § 247 ods. 1 O.s.p. treba považovať aj konkrétne tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený

na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pritom musí ísť

o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu. Nestačí iba všeobecné tvrdenie,

že zákon bol porušený. Žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých

vyvodzuje porušenie zákona. Absencia tvrdenia žalobcu, že vydaním napadnutého

rozhodnutia bol porušený konkrétny zákon, je vadou žaloby, ktorá bráni vecnému

vybaveniu“. V zmysle § 250h ods. 1 O.s.p. rozšíriť obsah napadnutia správneho rozhodnutia

môže žalobca len v lehote do dvoch mesiacov, t.j. v lehote na podanie žaloby podľa § 250b

ods. 1 O.s.p. Vzhľadom k tej skutočnosti, že žalobcovi bola zo strany žalovaného doručená

odpoveď na žiadosť o zníženie školného o polovicu na akademický rok 2007/2008 zo dňa

04.04.2008 zn. P-138/2008/ped.odd. dňa 16.04.2008, je rozšírenie žaloby vo vyššie uvedenom

smere po zákonom stanovenej lehote, na ktorú súd neprihliada a zameškanie lehoty nemožno

odpustiť. Podľa názoru žalovaného ide o inú procesnú vadu, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie súdu. Žalovaný navrhol, aby najvyšší súd zrušil rozsudok Krajského

súdu v Trnave č.k. 14S/41/2008-75 zo dňa 03.09.2009 a konanie v zmysle § 250d

ods. 3 O.s.p. zastavil.

6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 16.11.2009 uviedol, že nie je pravda,

že v žalobe neuviedol tvrdenie o tom, že bol ukrátený na svojich právach. Námietky porušenia

jeho práva poznať dôvody rozhodnutia žalovaného uviedol už v žalobe v bode III a IV

(na str. 3 až str. 5) a neskôr ich rozvinul podaním z 25.08.2009, v ktorom naznačil dôsledky

napadnutého rozhodnutia do jeho majetkovej sféry. Z ustanovení § 250b ods. 1 O.s.p.

a § 250h ods. 1 O.s.p. vyplýva, že jedine rozsah napadnutia správneho rozhodnutia nemožno

meniť v zákonnej dvojmesačnej lehote. Uvedené ustanovenie nemožno vykladať tak,

že by v tejto lehote nebolo možné dopĺňať/meniť žalobné dôvody. V danom prípade

od podania žaloby rozsah žaloby nijako nemenil, pretože žalobou napadol napadnuté

rozhodnutie v celom rozsahu, nie iba v časti. Žalobca navrhol, aby najvyšší súd rozsudok

Krajského súdu v Trnave č.k. 14S/41/2008-75 zo dňa 03.09.2009 potvrdil.

7. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal

napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.)

bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a napadnutý rozsudok podľa

§ 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

8. Žalovaný v odvolaní proti rozsudku namietal, že v žalobe absentuje osobitná náležitosť

žaloby, a to tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím

správneho orgánu v zmysle § 247 ods. 1 O.s.p.

9. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch,

v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená

rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto

rozhodnutia a postupu.

10. Podľa § 249 ods. 2 O.s.p. žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať

označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu

sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť

rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí.

11. Najvyšší súd konštatuje, že ukrátenie na právach v zmysle § 247 ods. 1 O.s.p. je

procesnou podmienkou konania. Nie je však výslovne uvedená v obligatórnych náležitostiach

žaloby podľa § 249 ods. 2 O.s.p. Z toho vyplýva, že táto procesná podmienka môže vyplývať

aj implicitne z dôvodov žaloby a pokiaľ je súdu zrejmá a zjavná tak ju žalobca nemusí

preukazovať. Ukrátenie na právach žalobcu v danom prípade je zjavné pretože napadnuté rozhodnutie neobsahuje dôvody zamietnutia jeho žiadosti o zníženie školného.

12. Podaním žiadosti o zníženie školného žalobca realizoval svoje právo vyplývajúce

z čl. 42 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého občania majú právo na bezplatné

vzdelanie v základných školách a stredných školách, podľa schopností občana a možnosti

spoločnosti aj na vysokých školách. Aj keď právo na bezplatné vzdelanie na vysokej škole

nie je absolútne a závisí od možnosti spoločnosti, rektor môže rozhodnúť o bezplatnom

vzdelaní podľa schopností študenta. Podľa § 92 ods. 16 zák.č. 131/2002 Zb. o vysokých

školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rektor môže

školné a poplatky spojené so štúdiom znížiť, odpustiť alebo odložiť termíny ich splatnosti

s prihliadnutím na študijné výsledky, sociálnu a zdravotnú situáciu študenta alebo

na iné skutočnosti hodné osobitného zreteľa podľa zásad uvedených v štatúte vysokej školy.

13. Súčasťou práva na inú právnu ochranu v zmysle čl. 46 ods.1 Ústavy SR je aj právo

na odôvodnenie rozhodnutia správnym orgánom. Je nesporné, že napadnuté rozhodnutie

podlieha v zmysle čl. 47 ods. 2 Ústavy SR súdnemu prieskumu zákonnosti, preto musí

obsahovať odôvodnenie, ktoré ho robí preskúmateľným. Napriek tomu, že ust. § 108

zák.č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách vylučuje pôsobnosť všeobecného predpisu

o správnom konaní na rozhodovanie o znížení školného a poplatkov spojených so štúdiom

podľa § 92 ods. 16 zák.č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách, vylúčenie správneho poriadku

neznamená i vylúčenie základných zásad správneho konania, ktoré správny poriadok

deklaruje. Ustanovenie § 47 ods. 3 Správneho poriadku je nevyhnutné považovať

za všeobecnú zásadu akéhokoľvek správneho konania. Podľa tohto ustanovenia

„... v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom  

na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu

pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi

a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia“. Ide

o základné náležitosti rozhodnutia, ktoré ho robia preskúmateľným.

14. O trovách odvolacieho konania rozhodne krajský súd (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.

v spojení s § 224 ods. 4 O.s.p.).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 13. mája 2010

JUDr. Ivan R u m a n a, v.r.

predseda senátu

za správnosť vyhotovenia:

Alena Augustiňáková