Najvyšší súd
3 Sžo 77/2010
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana
Rumanu a členiek senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD. a JUDr. Gabriely Gerdovej
v právnej veci žalobcu: R. B., bytom P., proti žalovanému: Trnavská univerzita v Trnave,
so sídlom Hornopotočná č. 23, Trnava, IČO: 318 25 249, v konaní o preskúmanie rozhodnutia
žalovaného č. P-138/2008/ped.odd. zo dňa 04.04.2008, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Krajského súdu v Trnave č.k. 14S/41/2008-75 zo dňa 03.09.2009 takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave
č.k. 14S/41/2008-75 zo dňa 03. septembra 2009 p o t v r d z u j e .
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e
1. Napadnutým rozsudkom krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. P-138/2008/ped.odd.
zo dňa 04.04.2008, ktorým žalovaný nevyhovel žiadosti žalobcu zo dňa 03.12.2007 o zníženie
školného o polovicu na akademický rok 2007/2008 a vec vrátil žalovanému na ďalšie
konanie.
2. Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že pri rozhodovaní v danej veci v prvom
rade bol povinný sa vysporiadať so skutočnosťou, či list zo dňa 04.04.2008 je možné
považovať za rozhodnutie v zmysle ustanovenia § 244 ods. 2 a 3 O.s.p. podliehajúce súdnemu
prieskumu. Predmetným listom sa napriek jeho forme a napriek označeniu rozhodovalo
o právach a povinnostiach fyzickej osoby, pričom sa jednalo o rozhodovanie v rámci
samosprávnej pôsobnosti verejnej vysokej školy vo veciach týkajúcich sa akademických práv
a povinností konkrétneho študenta, čiže o rozhodovanie orgánu verejnej správy. Ide
o individuálny správny akt vydaný ako dôsledok aplikácie rozhodovacej právomoci na konkrétny prípad, pričom v dôsledku tejto aplikácie dochádza k zásahu do majetkovej
sféry fyzickej osoby. V rozhodovaní teda došlo k právne aplikačnému procesu,
v ktorom orgán školskej samosprávy uložil verejnoprávnu povinnosť konkrétne určenému
jednotlivcovi s možnosťou nápravy nezákonného rozhodnutia v rovnakom konaní alebo
v konaní pred iným orgánom štátnej moci. Ako taký tento akt aplikácie práva podlieha
súdnemu prieskumu v zmysle ustanovenia § 244 O.s.p. a ako správne uvádza žalobca, logicky
musí obsahovať uvedenie skutočností na základe ktorých môže byť súdom preskúmaná
správnosť záverov, ku ktorým v procese aplikácie práva vysoká škola zastúpená svojím
štatutárnym zástupcom dospela. V opačnom prípade by rozhodnutie nebolo preskúmateľné
a bolo by vydané v rozpore so základnými zásadami na ktorých stojí slovenský právny
poriadok, vrátane zásady zákonnosti práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva
na spravodlivý súdny proces.
3. Je nesporné, že nie je povinnosťou žalovaného vydať rozhodnutie, ktoré bude formálne
vychádzať z úpravy náležitostí rozhodnutia uvedených v § 47 správneho poriadku, na druhej
strane však treba uviesť, že súdu sa javí rámec uvedený v § 47 ods. 3 vhodný na určenie
rozsahu odôvodnenia rozhodnutia, ktoré by malo byť následne preskúmateľné súdom.
4. Vzhľadom na uvedené krajský súd napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 250j ods. 2
písm. d/ O.s.p. ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
5. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný včas odvolanie z dôvodu, že rozsudok krajského
súdu je nesprávny, nakoľko konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie súdu a súd nesprávne postupoval pri hodnotení výsledkov konania. Žalovaný
zastáva názor, že v žalobnom návrhu absentuje osobitná náležitosť žaloby, a to konkrétne
tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho
orgánu v zmysle § 247 ods. 1 O.s.p., pričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce
zo všeobecne záväzného právneho predpisu. Takéto tvrdenia žaloba žalobcu neobsahuje.
O tej skutočnosti, že napadnuté rozhodnutie podlieha súdnemu prieskumu, nakoľko ide
o rozhodnutie zasahujúce do základných práv žalobcu na vzdelanie zaručeného čl. 42
ods. 1 a 2 Ústavy sa však žalobca zmieňuje až vo vyjadrení žalobcu k vyjadreniu žalovaného
zo dňa 25.08.2009, prvostupňovému súdu doručenému dňa 26.08.2009. Žalovaný poukazuje
na judikát najvyššieho súdu č. R 64/1998, podľa ktorého „... za osobitnú náležitosť žaloby
v zmysle § 247 ods. 1 O.s.p. treba považovať aj konkrétne tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený
na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pritom musí ísť
o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu. Nestačí iba všeobecné tvrdenie,
že zákon bol porušený. Žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých
vyvodzuje porušenie zákona. Absencia tvrdenia žalobcu, že vydaním napadnutého
rozhodnutia bol porušený konkrétny zákon, je vadou žaloby, ktorá bráni vecnému
vybaveniu“. V zmysle § 250h ods. 1 O.s.p. rozšíriť obsah napadnutia správneho rozhodnutia
môže žalobca len v lehote do dvoch mesiacov, t.j. v lehote na podanie žaloby podľa § 250b
ods. 1 O.s.p. Vzhľadom k tej skutočnosti, že žalobcovi bola zo strany žalovaného doručená
odpoveď na žiadosť o zníženie školného o polovicu na akademický rok 2007/2008 zo dňa
04.04.2008 zn. P-138/2008/ped.odd. dňa 16.04.2008, je rozšírenie žaloby vo vyššie uvedenom
smere po zákonom stanovenej lehote, na ktorú súd neprihliada a zameškanie lehoty nemožno
odpustiť. Podľa názoru žalovaného ide o inú procesnú vadu, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie súdu. Žalovaný navrhol, aby najvyšší súd zrušil rozsudok Krajského
súdu v Trnave č.k. 14S/41/2008-75 zo dňa 03.09.2009 a konanie v zmysle § 250d
ods. 3 O.s.p. zastavil.
6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 16.11.2009 uviedol, že nie je pravda,
že v žalobe neuviedol tvrdenie o tom, že bol ukrátený na svojich právach. Námietky porušenia
jeho práva poznať dôvody rozhodnutia žalovaného uviedol už v žalobe v bode III a IV
(na str. 3 až str. 5) a neskôr ich rozvinul podaním z 25.08.2009, v ktorom naznačil dôsledky
napadnutého rozhodnutia do jeho majetkovej sféry. Z ustanovení § 250b ods. 1 O.s.p.
a § 250h ods. 1 O.s.p. vyplýva, že jedine rozsah napadnutia správneho rozhodnutia nemožno
meniť v zákonnej dvojmesačnej lehote. Uvedené ustanovenie nemožno vykladať tak,
že by v tejto lehote nebolo možné dopĺňať/meniť žalobné dôvody. V danom prípade
od podania žaloby rozsah žaloby nijako nemenil, pretože žalobou napadol napadnuté
rozhodnutie v celom rozsahu, nie iba v časti. Žalobca navrhol, aby najvyšší súd rozsudok
Krajského súdu v Trnave č.k. 14S/41/2008-75 zo dňa 03.09.2009 potvrdil.
7. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal
napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.)
bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a napadnutý rozsudok podľa
§ 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
8. Žalovaný v odvolaní proti rozsudku namietal, že v žalobe absentuje osobitná náležitosť
žaloby, a to tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím
správneho orgánu v zmysle § 247 ods. 1 O.s.p.
9. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch,
v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená
rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto
rozhodnutia a postupu.
10. Podľa § 249 ods. 2 O.s.p. žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať
označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť
rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí.
11. Najvyšší súd konštatuje, že ukrátenie na právach v zmysle § 247 ods. 1 O.s.p. je
procesnou podmienkou konania. Nie je však výslovne uvedená v obligatórnych náležitostiach
žaloby podľa § 249 ods. 2 O.s.p. Z toho vyplýva, že táto procesná podmienka môže vyplývať
aj implicitne z dôvodov žaloby a pokiaľ je súdu zrejmá a zjavná tak ju žalobca nemusí
preukazovať. Ukrátenie na právach žalobcu v danom prípade je zjavné pretože napadnuté rozhodnutie neobsahuje dôvody zamietnutia jeho žiadosti o zníženie školného.
12. Podaním žiadosti o zníženie školného žalobca realizoval svoje právo vyplývajúce
z čl. 42 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého občania majú právo na bezplatné
vzdelanie v základných školách a stredných školách, podľa schopností občana a možnosti
spoločnosti aj na vysokých školách. Aj keď právo na bezplatné vzdelanie na vysokej škole
nie je absolútne a závisí od možnosti spoločnosti, rektor môže rozhodnúť o bezplatnom
vzdelaní podľa schopností študenta. Podľa § 92 ods. 16 zák.č. 131/2002 Zb. o vysokých
školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rektor môže
školné a poplatky spojené so štúdiom znížiť, odpustiť alebo odložiť termíny ich splatnosti
s prihliadnutím na študijné výsledky, sociálnu a zdravotnú situáciu študenta alebo
na iné skutočnosti hodné osobitného zreteľa podľa zásad uvedených v štatúte vysokej školy.
13. Súčasťou práva na inú právnu ochranu v zmysle čl. 46 ods.1 Ústavy SR je aj právo
na odôvodnenie rozhodnutia správnym orgánom. Je nesporné, že napadnuté rozhodnutie
podlieha v zmysle čl. 47 ods. 2 Ústavy SR súdnemu prieskumu zákonnosti, preto musí
obsahovať odôvodnenie, ktoré ho robí preskúmateľným. Napriek tomu, že ust. § 108
zák.č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách vylučuje pôsobnosť všeobecného predpisu
o správnom konaní na rozhodovanie o znížení školného a poplatkov spojených so štúdiom
podľa § 92 ods. 16 zák.č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách, vylúčenie správneho poriadku
neznamená i vylúčenie základných zásad správneho konania, ktoré správny poriadok
deklaruje. Ustanovenie § 47 ods. 3 Správneho poriadku je nevyhnutné považovať
za všeobecnú zásadu akéhokoľvek správneho konania. Podľa tohto ustanovenia
„... v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom
na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu
pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi
a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia“. Ide
o základné náležitosti rozhodnutia, ktoré ho robia preskúmateľným.
14. O trovách odvolacieho konania rozhodne krajský súd (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 4 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave dňa 13. mája 2010
JUDr. Ivan R u m a n a, v.r.
predseda senátu
za správnosť vyhotovenia:
Alena Augustiňáková